Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 1T/91/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916010498

Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2017:5916010498.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1T/91/2016-140
IČS: 5916010498

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému Z.
J., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 15.03.2017 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

obžalovaný

Z. J., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P., Y. A.,
Z. XXX, na slobode,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 30.10.2015 v čase okolo 18.00 h v pohostinstve Kelt Pub M v Likavke č. 1000 sa pred obsluhou
pohostinstva vyhrážal Y. B., nar. XX.XX.XXXX v jeho neprítomnosti zabitím a to tak, že vyslovil najmenej
trikrát, že ho zabije, čo podporil slovami, že s tým nemá žiadny problém, nikto ho neudrží a nepomôže
mu ani „veľký“ policajt z Likavky, pričom tieto slová vyslovil takým spôsobom, ktorý bol spôsobilý vyvolať
dôvodnú obavu z tejto vyhrážky u Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j e

podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 37 písm.
m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Na Z. J. podala Okresná prokuratúra Ružomberok obžalobu pre podozrenie zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako bolo

uvedené vo výrokovej obžaloby zo dňa 08.11.2016, sp. zn. 1Pv 317/15/5508-19. Podaním obžaloby
predchádzalo konanie o dohode o vine a treste, v rámci ktorého obžalovaný nesúhlasil s touto formou
skráteného konania, nakoľko skutok nespáchal, síce bol v pohostinstve, ale nikomu sa nevyhrážal.
Poškodenému zaslal list, ktorým sa mu snažil ospravedlniť situáciu, ktorá podľa jeho názoru vznikla
nedorozumením.

Vyšetrovanie v prípravnom konaní u Z. J. prebiehalo v čase, keď tento sa nachádzal vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. V čase podania obžaloby bol František Janík
prepustený z výkonu trestu na slobodu. Okresný súd Ružomberok vyzval obžalovaného, aby oznámil
adresu na doručovanie doporučených písomností, kedy bol zároveň poučený, že ak tak neučiní, súd

mu bude doručovať všetky zásielky na adresu trvalého pobytu, ktorú uviedol pri prvom výsluchu pred
orgánmi činnými v trestnom konaní s upozornením, že o dôsledkoch nepreberania doporučených
zásielok bol upozornený. Obžalovaný následne uviedol adresu na doručovanie, a to podaním, ktoré
bolo súdu doručené dňa 24.11.2016. Na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 13.02.2017 sa
nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky s tým, že sa nachádza v zahraničí a na pojednávanie

sa nestihne dostaviť. Zároveň požiadal o vytýčenie nového termínu pojednávania. Za týmto účelom súd
hlavnépojednávanieodročilnadeň15.03.2017,pričompredvolalobžalovanéhodoporučenouzásielkou,
ktorá mu bola zaslaná na adresu, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie. Táto zásielka obžalovanému
nebola doručená, bol vykonaný pokus o opakované doručenie a následne zásielka bola uložená na
poštovom úrade.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, do vlastných rúk sa doručuje obvinenému obžaloba a
predvolanie.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk,

zastihnutý na adrese, ktorú na tento účel uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a
adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý čas a hodinu.
Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce
a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát
zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň

doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; to neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia
o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa
zásielka vráti z adresy, ktorú na tieto účely uviedol s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola

zásielka vrátená orgánu činnom v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel;
to neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a
trestného rozkazu.Podľa § 252 ods. 2 písm. a), b), c) Trestného poriadku, v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné
pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania
dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného, a pritom:

a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne
a včas predvolaný,
b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v
trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol
upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného

vyšetrovania,
c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený.

Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná
v neprítomnosti obžalovaného, možno za splnenia podmienok uvedených v § 263 ods. 3 prečítať
zápisnicu o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov a znalcov aj bez súhlasu obžalovaného.

Obžaloba bola Františkovi Janíkovi doručená (15.11.2016) ešte v čase, keď sa tento nachádzal vo
výkonetrestuodňatiaslobody.Zároveňmuboladoručenáajvýzvavzmysle§240ods.3,4a5Trestného
poriadku. V čase očakávaného prepustenia obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody bol vyzvaný,
aby uviedol adresu na doručovanie. Na prvé nariadené pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť

dodatočne telefonicky ospravedlnil. Na ďalší nariadený termín pojednávania sa nedostavil, zásielka
bola doručovaná cestou poštového úradu, na adresu, ktorú obžalovaný uviedol pre účely doručovania,
zásielkabolauložená,odbernálehotauplynula. Zuvedenýchdôvodovsúdvykonalhlavnépojednávanie
v neprítomnosti obžalovaného, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dokazovanie.

Pred súdom na návrh prokurátora boli prečítané výpovede obžalovaného z prípravného konania zo dňa
04.05.2016 a 13.06.2016. Dňa 04.05.2016 obžalovaný pred vyšetrovateľom uviedol, že celá situácia
ho veľmi mrzí, je mu to strašne ľúto, poškodeného nepozná a vyjadril sa, že si „myslí, že muselo
dôjsť k veľkému nedorozumeniu“. Pri druhom výsluchu dňa 13.06.2016 obžalovaný vypovedal, že bol v
uvedenom pohostinstve, ale „nepamätá si, že by sa niekomu vyhrážal“. Poškodeného nepozná a tak si

nevie vysvetliť, prečo by sa mu mal vyhrážať. Vyslovil však ľútosť, že ak sa niečo takéto stalo, muselo
dôjsť k nedorozumeniu. K výpovedi majiteľa pohostinstva sa vyjadril, že si nevie vysvetliť, prečo uvádzal
meno poškodeného a jeho manželky, aj syna. Záverom svojej výpovede svoje konanie oľutoval.

Po splnení podmienok vyžadovaných zákonom, súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie

výsluchom poškodeného Y. B., svedkyne T. B. a R. P., prečítal listinné dôkazy a na základe takto
vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrnne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel
k záveru, že obžalovaný Z. J. svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.

Samotný obžalovaný v prípravnom konaní s výnimkou konania o dohode o vine a treste, trestný čin
poprel. Vo výpovediach pred vyšetrovateľom svoje konanie oľutoval, pričom uviedol, že sa jedná o
nedorozumenie. Poškodenému, či už priamo alebo prostredníctvom vyšetrovateľa, zaslal listy (ktoré boli

prečítané na hlavnom pojednávaní), v ktorých sa snažil vysvetliť motív svojho konania.

Y. B. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že o vyhrážkach od strany
obžalovaného sa dozvedel prostredníctvom krčmára P.. S obžalovaným nikdy v minulosti neprišiel do
styku, nepozná ho, a preto si nevedel vysvetliť, prečo sa mu vyhrážal. Okolnosti, za ktorých sa dozvedel

o týchto vyhrážkach, vzbudili u neho dôvodnú obavu, že by ich mohol uskutočniť tým skôr, že vychádzal
z obsahu vyjadrení, ktoré mu poskytol svedok P.. V rovnakom duchu vypovedala aj svedkyňa T. B.,
ktorá potvrdila, že v rozhodnom období mali v rodine ťažkú situáciu a vyjadrenia, vyhrážky zo strany
obžalovaného vnímali obzvlášť citlivo.

R. P. pred súdom potvrdil, že obžalovaný sa pred ním poškodenému B. vyhrážal. Pred súdom uviedol,
že z jeho vyjadrení nemal najlepší pocit. Podľa svedka obžalovaný vedel, o čom rozpráva, nakoľko
viackrát svoje vyjadrenie zopakoval. Vyslovil názor, že sa nejednalo o „opilecké bláboly“. Obžalovaný
sa mal vyjadriť, že v minulosti bol v légii, že patrí medzi organizovanú skupinu zvanú „ T.“. Keďže onsám nadobudol obavu, ktorá sa týkala osoby obžalovaného, tohto telefonicky upozornil, aby sa jeho
pohostinstvu vyhol. Následne oboznámil poškodeného pri ich osobnom stretnutí obsah vyhrážok, ktoré
na jeho osobu adresoval obžalovaný.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré boli zadovážené v prípravnom
konaní.

Obžalovaný sa ku skutku v prípravnom konaní nevyjadril, v konaní o dohode o vine a treste vyhlásil,

že je nevinný, nakoľko skutok sa nestal. Na druhej strane pri obidvoch výsluchoch v prípravnom konaní
svoje konanie oľutoval, tak orgánom činným v trestnom konaní, ako aj poškodenému zaslal vysvetľujúci
list, v ktorom sa snažil ospravedlniť svoje konanie.

Z trestnej činnosti obžalovaný je jednoznačne usvedčovaný výpoveďou svedka P.. Tento svedok tak
v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom jednoznačne a hodnoverne popísal správanie sa

obžalovaného, popísal obsah jeho vyjadrení, ktoré smeroval na poškodeného Y. B.. Svedok potvrdil,
že už na neho vyjadrenia obžalovaného voči poškodenému zapôsobili tak, že z nich nemal najlepší
pocit. Navyše svedok zdôraznil, že obžalovaný vedel, o čom rozpráva a rozhodne sa nejednalo z jeho
strany o „opilecké bláboly“. Obsah vyjadrení následne sprostredkoval poškodenému, ktorý sa spoločne
so svojou manželkou, či už v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom vyjadril, že tieto vyhrážky

u nich spôsobili obavu. Táto obava bola zvýraznená tým viac, že osobu obžalovaného nepoznali,
nikdy predtým s ním do styku neprišli a nemali s ním žiadne predchádzajúce nedorozumenia, a preto
nevedeli, čo od neho môžu očakávať. Súd vyhodnotením obsahu a formulácie vyhrážok a vyjadrení,
ktoré uviedol obžalovaný na adresu poškodených, dospel k záveru, že tieto boli plne spôsobilé u nich
vyvolať dôvodnú obavu, že by ich mohol uskutočniť. Súd podotýka, že poškodený spolu so svojou

manželkou vedú usporiadaný život, nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by akokoľvek spochybňovali
ichdôveryhodnosť.RovnakotaknebolaspochybnenáanidôveryhodnosťvýpovedesvedkaP..Následné
konanie obžalovaného v podobe ospravedlňujúcich listov súd hodnotí už len ako snahu vyhnúť sa
trestnej zodpovednosti, kde v týchto listoch sa snažil vysvetliť svoje správanie akýmsi omylom. Ani v
prípade tejto okolnosti však súd nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali inú právnu kvalifikáciu o

charaktere a druhu spáchanej trestnej činnosti.

Obžalovaný bez akéhokoľvek logicky vysvetliteľného dôvodu na adresu poškodeného a jeho rodiny
vyslovil vyhrážky, ktoré hoci sa poškodenému dostali do dispozície sprostredkovane (ktorú možnosť
nevylučujeaniustálenásúdnapraxprirozhodovacejčinnosti),boliplnespôsobilévyvolaťunichdôvodnú

obavu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho osobné pomery a možnosti
jeho nápravy.

Zhľadiskasubjektívnejstránkyuobžalovanéhoideokonanieúmyselnévzmysle§15písm.a)Trestného
zákona. Obžalovaný bez zjavného dôvodu verbálne napadol poškodeného a jeho manželku vediac
podrobnosti o mene manželky, ako aj ich maloletého dieťaťa.

Konanie obžalovaného mohlo byť do určitej miery ovplyvnené aj požitím alkoholických nápojov (o tejto
skutočnosti sa vyjadroval svedok P.), ktorá skutočnosť však nemá vplyv na konečné vyvodenie trestnej
zodpovednosti u obžalovaného. V prípade obžalovaného Z. J. ide o osobu, ktorá bola v minulosti 7x
súdom viackrát trestaná, naposledy v roku 2014, z výkonu ktorého bol prepustený dňa 05.05.2015.
Skutku sa dopustil v pomerne krátkej dobe po predchádzajúcom prepustení z výkonu trestu odňatia

slobody v inej trestnej veci, v mieste trvalého bydliska bližšie hodnotený nie je. Už v minulosti bol
odsúdený za obdobný skutok, a to rozsudkom Okresného súdu Čadca k podmienečnému trestu odňatia
slobody, keď v skúšobnej dobe sa neosvedčil a bol mu nariadený výkon trestu odňatia slobody, z výkonu
tohto trestu bol podmienečne prepustený, a to uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5Pp/69/2012,
no ani v tejto skúšobnej dobe sa neosvedčil, a preto výkon trestu odňatia slobody (jeho zvyšok) mu bol

nariadený.

Poľahčujúce okolnosti u obžalovaného súdom zistené neboli, ako na priťažujúcu súd prihliadol na
predchádzajúce odsúdenia.Na základe vyššie uvedených skutočností majúc na zreteli všetky kritéria pre ukladanie trestov, súd
dospel k záveru, že splnenie účelu trestu s prihliadnutím na všetky prvky individuálnej, ako aj generálnej

prevencie, so zvýraznením, že trest v sebe zahrňuje aj morálne odsúdenie spoločnosti páchateľa
trestného činu, je na neho potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody, a to trestom spojeným s jeho
výkonom. Je zrejmé, že doterajšie odsúdenia u Z. J. neviedli k jeho náprave, nepoučil sa, opakovane
nevyužil benefity dané mu zákonom, preto mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov
nepodmienečne. Súd obžalovanému ukladal trest pri zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby, a to v jeho

prvej polovici, keď na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest je primeraný, spravodlivý a najmä zákonný.
JUDr. Ivan ŠTEPITA
s a m o s u d c a

Okresný súd Ružomberok
dňa 15.03.2017

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
Ružomberok do 15 dní od oznámenia rozsudku.

Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech
(§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.