Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. december 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/137/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010511
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3818010511.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2018
prejednal odvolanie obžalovaného

T. H.,

nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D. - N., D. XXXX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava,
na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T/95/2018 zo dňa 1. októbra 2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaný T. H. odsudzuje podľa §§ 360
ods. 2, 38 ods. 2, 3, 36 písm. l), n), 37 písm. m) Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný T. H. uznaný vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. v spojení s §§ 139 ods. 1 písm. c), 127 ods. 5 Tr. zák.,
pretože dňa 11. 06. 2018 okolo 23. 30 h v R. I., okres Prievidza, v dome číslo XX, ktorého je vlastníkom,
pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej hádke chytil svoju družku I. T. oboma rukami za krk a škrtil
ju, pričom sa jej vyhrážal zabitím, poškodenej sa po chvíli podarilo vytrhnúť z jeho zovretia a z obavy

o svoj život vybehla von na ulicu, kde z vedľajšieho domu s číslom XX od susedov zavolala políciu a u
susedov čakala až do príchodu policajnej hliadky, pričom jeho konanie vzbudilo u poškodenej dôvodnú
obavu o jej život a zdravie.

Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 36 písm. l), 37 písm. m) Tr. zák.
k trestu odňatia slobody na 7 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2
písm. a) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré proti výroku o treste zahlásil
do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie
písomne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. Obhajkyňa poukázala najmä na stanoviskoNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016, podľa ktorého ak súd príjme vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, má dôjsť pri ukladaní
trestukmimoriadnemuzníženiutrestupoddolnúhranicutrestnejsadzby.Alternatívneobhajkyňanavrhla

uloženie iných trestov ako odňatie slobody, teda trestu povinnej práce, peňažného trestu alebo trestu
domáceho väzenia. Podľa jej názoru tieto alternatívne tresty spolu s doteraz vykonanou väzbou viac
ako 4 mesiace sú spôsobilé splniť účel trestu. Obhajkyňa navrhla podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.
zrušiť výrok o treste s tým, aby odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému
trest odňatia slobody pokrývajúci väzbu, alebo aby mu uložil iný alternatívny trest.

Na verejnom zasadnutí doplnila obhajkyňa dôvody odvolania v tom, že medzi obžalovaným a
poškodenou - jeho družkou bol kalamitný vzťah, keď obidvaja boli závislí na alkohole. Obžalovaný je vo
väzbe už 5 mesiacov a 21 dní, pričom si uvedomil nesprávnosť svojho konania. Má možnosť bývať u
rodičov a chce začať nový život, pričom s poškodenou nechce už nič mať spoločné.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku prechádzalo a dospel k záveru, že

odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. so súhlasom prokurátora
prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K napadnutému výroku o treste z pohľadu vytýkaných chýb v odvolaní obžalovaného, uvádza senát

odvolacieho súdu nasledovné. Pokiaľ obhajkyňa poukazovala na Stanovisko trestnoprávneho kolégia
týkajúceho sa aj možného vplyvu vyhlásenia obžalovaného o vine na použitie ustanovenia § 39 ods.
2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analógiam o mimoriadnom znížení trestu, z tohto Stanoviska nevyplýva
„povinnosť“, ale len „možnosť“ takéhoto mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej
sadzby. V prejednávanej veci je sadzba trestu odňatia slobody uvedená v § 360 ods. 2 Tr. zák. 6

mesiacov až 3 roky. Ide prakticky o druhú najnižšiu dolnú hranicu trestnej sadzby. Potom aj z pohľadu
negatívneho hodnotenia osoby obžalovaného (trestná a priestupková minulosť) by znižovanie dolnej
hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby bolo v rozpore s účelom trestu.

Na druhej strane senát odvolacieho súdu vo vzťahu k vyhláseniu obžalovaného o vine v súlade so svojou

ustálenou súdnou praxou je toho názoru, že pri rozhodovaní o treste je potrebné na takéto vyhlásenie
vždy prihliadnuť prinajmenšom priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. Ak teda
súd pri rozhodovaní o treste nerozhodne o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zák. per analógiam (do úvahy prichádza aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.
zák. za pristúpenia ďalších okolností), prizná obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n)

Tr. zák. Niet totiž rozumného dôvodu sa nedomnievať, že vyhlásenie obžalovaného o vine na začiatku
hlavného pojednávania je „najvyššia“ forma „pomoci“ súdu pri rozhodovaní o obžalobe prokurátora. Niet
pritom pochybností o tom, že aj kontradiktórne vykonávanie dôkazov pred súdom je nutné považovať
za objasňovanie trestnej činnosti tak, ako to má na mysli ustanovenie § 36 písm. n) Tr. zák.

Vzhľadom k tomu, že poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú v Trestnom zákone vymenované taxatívne.
Tieto majú zásadný vplyv na určenie zákonom ustanovenej trestnej sadzby (§ 38 ods. 3, 4 Tr. zák.),
je povinnosťou súdu rozhodnúť o všetkých do úvahy prichádzajúcich poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa tak neurobil, odvolací súd podľa § 321 ods. 1
písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušil výrok o treste.

V súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd sám rozhodol o uložení trestu odňatia slobody
na dolnej hranici trestnej sadzby. Obžalovanému priznal dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l),a n) Tr. zák. a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (predchádzajúca súdna trestnosť),
teda pomer poľahčujúcich okolností prevažoval nad priťažujúcimi okolnosťami - § 38 ods. 3 Tr. zák.

V zhode aj s názorom súdu prvého stupňa dospel odvolací súd k názoru, že podmienečne odložiť výkon
trestu odňatia slobody ani uloženie iného alternatívneho trestu neprichádza do úvahy. Na prevýchovu
obžalovaného z hľadiska jeho protiprávneho konania voči svojej družke už bolo opakovane (3-krát)
pôsobené sankčným postihom za priestupok, čo sa zrejme minulo účinku. Naviac z hľadiska možnosti
prevýchovy už súd prvého stupňa správne poukázal aj na to, že obžalovaný sa predmetnej trestnej

činnosti dopustil 2 mesiace po tom, čo mu uplynula skúšobná doba predchádzajúceho podmienečného
odsúdenia. Účelom trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu výkonu trestu nie je
dosiahnuť len to, aby odsúdený viedol riadny život v skúšobnej dobe, ale aj po jej uplynutí. Ak tomu tak
nie je, výchovné sankcie nemajú na prevýchovu odsúdeného dostatočný vplyv.

Napokon odvolací súd zaradil obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody podľa § 48 ods.

2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože tento doposiaľ
nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.