Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. september 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/18/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107221103
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8107221103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: F. M., nar. X.X.XXXX, bytom Y. č. XX, zastúpený
JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Vajanského č. 33, Prešov, proti žalovaným: 1/ B. B., nar.
X.XX.XXXX, bývajúci v F. č. XXX, 2/ J. M., nar. XX.X.XXXX, bývajúca v Y. č. XX, 3/ Q. M., nar.
XX.X.XXXX, bývajúca v B., W. č. XX, 4/ Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca v Y. č. XX, 5/ W. Q., nar.
XX.X.XXXX, bývajúca v I. B. č. XX, žalované v 2. - 5. rade zastúpené žalovanou v 6. rade, 6/ N. M.,
nar. X.X.XXXX, bývajúca v N. č. XXX, 7/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúci v Y. č. XX, 8/ W. V., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúca v B., J. č. 2, 9/ V. B., bývajúci na neznámom mieste, 10/ F. Y., rod. B., bývajúca

na neznámom mieste, žalovaní v 9. a 10. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdková
36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 25C/64/07-205 zo dňa 1.12.2011, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení, že do dedičstva po F. B., nar. X.X.XXXX,
zomrelom X.XX.XXXX patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 8/40-tin na nehnuteľnostiach v k. ú. E.
zapísaných na LV č. XXX ako parcela E-KN parc. č. 493/15 vo výmere 34644 m2 orná pôda a parcela
registra E-KN parc. č. 493/93 vo výmere 10064 m2 lesné pozemky tak, že návrh zamieta.

V prevyšujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že do dedičstva po V. M., nar. XX.X.XXXX, zomrelom
XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 12/40-tin na nehnuteľnostiach v k. ú. E.,
zapísaných na LV č. XXX ako parcela registra E-KN parc. č. 493/15 vo výmere 34644 m2, orná pôda a
parcela registra E-KN parc. č. 493/93 vo výmere 10064 m2,, lesné pozemky. Ďalej určil, že do dedičstva
po F. B., nar. X.X.XXXX, zomrelom X.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 8/40-tin na
nehnuteľnostiach v k. ú. E., zapísaných na LV č. XXX ako parcela registra E-KN parc. č. 493/15 vo

výmere 34644 m2, orná pôda a parcela registra E-KN parc. č. 493/93 vo výmere 10064 m2, lesné
pozemky, s tým, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V dôvodoch tohto rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal
rozhodnutia podľa výroku rozsudku. Svoju žalobu odôvodnil tým, že F. B., otec žalovaného v 1. rade, si
dalosvedčiťväčšiučasťnehnuteľnostinežakábymupatrilanazákladetestamentovpoV.B..Nazáklade
tohto testamentu sa stal F. B. podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 8/40-

tin a V. M. v podiele 12/40-tin. Nehnuteľnosti, ktoré patrili do vlastníctva po V. B. však neboli prejednané
v dedičskom konaní po ňom a v súčasnosti sú zapísané na žalovaného v 1. rade, hoci by mali patriť do
dedičstva po otcovi žalobcu a otcovi žalovaného v 1. rade.Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca je v súčasnosti vlastníkom
1/8 nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v súčasnosti označených ako parcela č. 493/15 a parcela č.
493/93, k. ú. E., pričom svoj spoluvlastnícky podiel získal dedením po svojom otcovi a matke. Žalovaný

v 1. rade podľa listu vlastníctva je spoluvlastníkom 5/8, pričom 4/8 nadobudol darovacou zmluvou
od svojho otca F. B., ktorý bol zapísaný ako oprávnený držiteľ tohto podielu na základe osvedčenia
spísaného vo forme Notárskej zápisnice N 77/99. Ďalšiu 1/8 spoluvlastníckeho podielu vlastní V. B., t.č.
na neznámom mieste a 1/8 F. Y., rod. B., taktiež na neznámom mieste. Správu na týchto častiach parciel
vykonáva Slovenský pozemkový fond. Z výpisu z pozemkovej knihy, vložky č. 144, k. ú. E. je zrejmé,

že titulom dedenia nadobudli polovicu nehnuteľnosti po svojej matke jej štyri deti, a to V. B. ml., F. Y.,
rod. B., F. M., rod. B. a F. B., každý v 1/8. Polovica z nehnuteľnosti ostala vo vlastníctve ich otca V.
B. st.. F. Y., rod. B. a V. B. ml., ktorí boli spoluvlastníkmi po 1/8 predmetných nehnuteľností, odišli do
Spojených štátov, resp. Kanady, čo potvrdili účastníci konania a aj svedkovia. V. B. st., bol vlastníkom
polovice predmetných nehnuteľností a dňa 20.4.1950 spísal Testament v extraviláne, kde uvádza v bode
1, že za dedičov jeho hospodárstva ustanovuje najstarších vnukov, a to V. M. a F. B.. V. Sirotňákovi dáva

poľnohospodárstvo na 12 korcov siatia a F. B. dáva poľnohospodárstvo na 8 korcov siatia. Svoje deti F.,
F. a V. B. vylúčil z dedičského práva, lebo za jeho života už dostali od neho toľko, že to prevyšuje ich
dedičský podiel. V tom čase jeho štvrté dieťa F. B. už bol zosnulý. Z testamentu bolo ďalej zrejmé, že deti
V. a F. už v tom čase boli v Spojených štátoch amerických, resp. v Kanade a nehnuteľnosti, ktoré zdedili
po matke, užíval ich otec. Na základe testamentu potom toto užívacie právo preniesol na závetných

dedičov, teda V. M. a F. B.. Podiel 2/16-tiny predstavovali podľa mierok uvedených v testamente 5 korcov.
Podľa tohto prepočtu potom 8/16-tin, teda polovica nehnuteľnosti, predstavuje 20 korcov, 12 korcov
predstavuje potom podiel 12/40-in a 8 korcov podiel 8/40-in. Žalovaný v 1. rade spochybnil platnosť
uvedeného testamentu, tento považoval za vykonštruovaný s tým, že podľa jeho názoru V. B. tento nikdy
nepodpísal. Podpis urobený na spornom testamente podľa žalovaného nepatrí poručiteľovi. Uvedená

skutočnosť má vyplývať z jednoduchej komparácie dvoch dokumentov a to sporného dokumentu zo
dňa 20.4.1950, na ktorom je údajný podpis Jána B. a druhého dokumentu a to vyhlásenia o vzdaní sa
majetku a vzdaní sa vdovského práva užívacieho, taktiež z rovnakého dňa. Na dokumente o vzdaní
sa majetku je podpis V. B. čitateľný, pôsobiaci hodnoverne a na testamente z rovnakého dňa je podpis
ťažko čitateľný. Ako je zrejmé zo zápisu o úmrtí č. D 559/51 V. B. st. zomrel XX.X.XXXX. Jeho vlastnícky

podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 8/16-in nebol prejednaný v dedičstve. V zápise je uvedené, že
ide o osobu nemajetnú a uznesením zo dňa 12.7.1951 sa dedičské konanie zastavilo pre nedostatok
majetku. Na základe osvedčenia podľa zákona č. 293/92 Zb. č. N 77/99 si práve týchto 8/16-tin dal F.
B. osvedčiť ako svoje vlastníctvo. Z výpovede žalobcu, žalovaných, ako aj svedkov súd zistil, že dané
nehnuteľnosti užívali tak rodina M., ako aj B.. Žalobca uviedol, že nehnuteľnosti užívali v podieloch ako

vyplývali zo závetu. Svedkovia zase uviedli, že nehnuteľnosť vo väčšej miere užívala rodina B. než
rodina M.. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že dané nehnuteľnosti na základe závetu stále považoval
za svoje dedičstvo po otcovi a daný stav nepotreboval riešiť, keďže nehnuteľnosti boli v užívaní družstva
a následne mal za to, že ich opätovne rodina nadobudla do vlastníctva. Celú situáciu začal právne
riešiť až potom, čo zistil, že na základe osvedčenia by mal byť Pavol B. vlastníkom 10/16-tin predmetnej

nehnuteľnosti.

Súd prvého stupňa ďalej v rozsudku citoval ust. § 80 písm. c/ O.s.p., ust. § 115, § 116, § 570 zák. č.
141/1950 Zb., tzv. Stredného občianskeho zákonníka, ďalej citoval ust. zákonného článku XVI/1876,
ust. § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam, ust. § 2 ods. 1 zák. č. 293/92 Z.z. o úprave niektorých vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam účinným do 30.11.2000, § 2 ods. 2 tohto zákona a konštatoval v tejto súvislosti, že
na strane žalobcu je naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože iným spôsobom sa nemôže
domôcť svojho práva, keďže žalovaný v 1. rade je zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník 8/16-tin po
V. B. st. na základe osvedčenia a darovacej zmluvy.

Predmetom konania je polovica nehnuteľností zapísanej na LV č. XXX v k. ú. E.. Ide o polovicu, ktorú
vlastnilV.B.st..4/8nehnuteľnostínadobudlidetiV.B.st.vdedičskomkonaníposvojejnebohejmatkeW.
B., rod. B., ako to vyplýva z výpisu z pozemkovej knihy k. ú. E., zápisnici č. 144. Dedičmi po W. B., rod. B.
boli V. B. a F. Y., F. M., rod. B. a F. B.. Zápis v pozemkovej knihe na jednotlivých dedičov bol uskutočnený

14.5.1933 pod čd. 32/70. V. B. st., manžel nebohej W. B., rod. B. potom disponoval majetkom, ktorý
vlastnil a len tento majetok mohol rozdeliť pre prípad svojej smrti v závete. Podľa súdu testament z
20.4.1950 vyjadruje vôľu poručiteľa V. B., st.. Testamentom v extraviláne rozdelil svoj majetok, ktorý
vlastnil, teda polovicu nehnuteľnosti, v súčasnosti zapísanej na LV č. XXX v k. ú. E., medzi V. M. a F. B.v podiele 12/40-tin a 8/40-tin. Skutočnosť, ktorú uviedol žalovaný v 1. rade vo svojich vyjadreniach, že
poručiteľ neuvádzal majetok, ktorý mal za svojho života rozdeliť medzi deti F., F. a V. B. a z tohto dôvodu
ich vylúčiť z dedičského práva, nespôsobuje neplatnosť závetu.

TaktiežpodľazáverovsúduV.B.st.nemoholdisponovaťpodielmi,ktorévlastniliposvojejnebohejmatke
F. Y. a V. B., ktorí v čase spísania závetu boli v F. a teda je zrejmé, že nehnuteľnosti, ktoré spravoval
v čase ich neprítomnosti, zveril len do užívania závetným dedičom V. M. a F. B.. Vo vzťahu k týmto
podielom, teda nemohla u V. M., ani u F. B. existovať dobromyseľnosť držby a neskôr vzniknúť vlastnícke

právo. Súd mal za nepochybne preukázané, že závet a posledná vôľa V. B. st. bola nepochybne
preukázaná a zrejmá tak F. B. ako aj V. M.. Na základe tohto závetu, po smrti poručiteľa, hoci predmetné
nehnuteľnosti neboli prejednané v dedičskom konaní práve z dôvodu vyhlásenia a následného priznania
sociálneho dôchodku a teda deklarovanej nemajetnosti V. B. st., začali predmetné nehnuteľnosti užívať
v súlade s vôľou poručiteľa, tak V. M. ako aj F. B., čo potvrdili účastníci konania, ale aj svedkovia.
Samotný V. M., ako aj F. B. poznali vôľu poručiteľa a podiely, aké dostali do užívania. Keďže nedošlo

k zápisu vlastníckeho práva na závetných dedičov, súd mal za to, že sa stali dobromyseľnými držiteľmi,
pričom titulom pre dobromyseľnú držbu bol práve spísaný závet zo dňa 20.4.1950. Dňa 28.5.1951 V.
B. st. zomrel a dňom jeho smrti vstúpili do dobromyseľnej držby tak V. M., ako aj F. B.. V tom čase
platil Stredný občiansky zákonník, ktorý umožňoval vydržanie nehnuteľnosti v 10 - ročnej lehote, ktorá
uplynula 29.5.1961. V. M., ako aj F. B. nadobudli v príslušných podieloch danú polovicu nehnuteľností v

tento deň. V. M. podiel 12/40-in a F. B. 8/40-in, a to vydržaním. V tom čase bola nehnuteľnosť v užívaní
roľníckeho družstva. Nedošlo k zápisu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy a neskôr ani do katastra
nehnuteľností. Hoci neskôr F. B. si dal osvedčiť časť nehnuteľností, ktorú užíval, vzhľadom na znalosť
vôle poručiteľa, ktorá podľa súdu bola F. B. známa, nemohol byť dobromyseľným držiteľom väčšej časti
nehnuteľnosti, než akú zdedil zo závetu, teda 8/40-in, aj v prípade, že by väčšiu časť užíval. Čo sa

týka údajov katastra, sú platné a záväzné len dovtedy, kým sa nepreukáže opak. V tomto prípade sa
preukázalo, že žalovaný v 1. rade v súčasnosti nemôže byť vedený ako vlastník 10/16-tin predmetnej
nehnuteľnosti, ale maximálne 2/16-tin. 8/16-tin je časť pripadajúca V. B. st., ktorú rozdelil svojím závetom
V. M. a F. B.. Je teda namieste, aby v súlade s vôľou poručiteľa a s platným závetom bola táto polovica
prejednaná v dedičstve po V. M. v podiele 12/40-tin a 8/40-tin v podiele po F. B..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade, v ktorom uviedol, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu

vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Predovšetkým namietal platnosť testamentu a nesúhlasil s
tvrdením súdu, že znalosti rozdelenia majetku rodiny V. B. st. boli zrejmé a že daný závet bol spisovaný
práve na pokyn V. B. st. a presne vyjadruje vôľu ako naložiť s jeho majetkom v prípade smrti. Dôrazne
odmietol tvrdenie, že F. B. bola zrejmá vôľa poručiteľa alebo že mal k dispozícii závet V. B. st.. Ďalej
uviedol to, že z ústneho podania vie, že V. B. st. zomrel v náručí svojho vnuka F. B. a na smrteľnej

posteli im povedal, že nikdy nijaký dokument v súvislosti s dedením počas svojho života nespísal, ani
nepodpísal.

Žalovaná W. V. vo svojom vyjadrení na odvolanie žalovaného v 1. rade uviedla, že F. B. počas svojho
života nemal k dispozícii listinné dôkazy a to testament v intraviláne, testament v extraviláne a tiež

vyhlásenie o vzdaní sa majetku, o vzdaní sa vdovského práva užívacieho a predmetnú nehnuteľnosť
užíval dobromyseľne za života a aj po smrti V. B. st. nepretržite. V. M. užíval 1/8 nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXX v súčasnosti označenej pod č. 493/15, 493/93 v k. ú. E., pričom svoj spoluvlastnícky podiel
získal kúpou od Slovenského štátu.

Žalovaný H. B. zase vo svojom vyjadrení uviedol, že V. M. užíval 1/8 predmetných nehnuteľností, ktoré
získal kúpou od Slovenského štátu.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na zisteniach, podľa ktorých V. M. a F. B. nadobudli
predmetné spoluvlastnícke podiely na základe vydržania, pričom závet bol tou okolnosťou, ktorá
nasvedčuje tomu, že obaja boli dobromyseľnými držiteľmi týchto nehnuteľností.Odvolací súd však dospel na základe obsahu spisu k záveru, že súd prvého stupňa dospel predčasne
k uvedeným zisteniam v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..

Odvolací súd má za to, že je potrebné predovšetkým zistiť v akom rozsahu sa menovaní ujali držby
predmetnýchnehnuteľnostíatosozreteľomnato,žetexttestamentusatýkalzrejmepoľnohospodárskej
pôdy, čo je významné z toho hľadiska, že pokiaľ súd vychádzal zo zápisnice č. 144 pozemkovej knihy
a ďalej z listu vlastníctva č. XXX, tak z týchto je zrejmé, že aspoň časť predmetných nehnuteľností boli

lesné pozemky. Nakoniec aj text testamentu v extraviláne hovorí o poľnohospodárskej pôde na siatie.
Pokiaľ ide o rozsah v akom sa menovaní ujali držby, žalobca na odvolacom pojednávaní potvrdil, že on
i žalovaný v 1. rade užívajú nehnuteľnosti v hraniciach, v akých ich užívali právni predchodcovia.

Ďalej bude potrebné zistiť, či Ján B. st. vlastnil aj iné pozemky než tie, ktoré sú predmetom žaloby, a
to z toho dôvodu, aby sa dalo overiť, či testoval tie pozemky, ktoré označuje žalobca v žalobe, alebo

mohlo ísť aj o iné pozemky. V testamente totiž žiadna identifikácia parciel uvedená nie je, a preto je
potrebné túto skutočnosť zistiť. Ako je už vyššie uvedené, zápisnica č. 144 k.ú. E. označuje predmetné
pozemky ako lesné pozemky a preto vzhľadom na text testamentu je treba zistiť, či V. B. st. odkazoval
len poľnohospodárske pozemky a z tohto hľadiska je potreba zistiť, či v tom čase už bola iná kultúra
týchto pozemkov ako tá, ktorá je uvedená v zápisnici č. 144. To, že došlo k zmene kultúry nasvedčuje LV

č. XXX k.ú. E. a preto je potrebné zistiť, kedy k takejto zmene došlo. Z tohto dôvodu je potrebné zistiť, či v
čase spísania testamentu už nehnuteľnosti zapísané v zápisnici č. 144 k.ú. E. boli poľnohospodárskymi
pozemkami, alebo ňou bola
len jedna parcela, ako je tomu v súčasnosti. Text testamentu hovorí o odkázaní poľnohospodárskej pôdy
nasiatie,čosazrejmenetýkalesnejpôdy.Ztohtodôvodujepotrebnézistiť,vakomrozsahusamenovaní

ujali držby, či držby oboch pozemkov alebo len tých, ktoré boli poľnohospodárskymi pozemkami. Ďalej
bude potrebné zabezpečiť osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, na základe ktorého F. B. nadobudol podiel
10/16-tin a darovaciu zmluvu, na základe ktorej potom tieto nehnuteľnosti daroval žalovanému v 1.
rade. Zistiť, z akého dôvodu si menovaný dal osvedčiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v
uvedenom rozsahu a teda, aký bol dôvod domnievať sa, že je vlastníkom v tomto rozsahu.

Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení, že do dedičstva po F. B. patrí
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 8/40-tin na nehnuteľnostiach v k.ú. E. zapísaných na LV č. XXX ako
parc. E - KN č. 493/15 a prac. registra E - KN č. 493/93 a to z toho dôvodu, že na takomto určení žalobca
nemá naliehavý právny záujem. Takýmto určením sa totiž jeho právne postavenie nijako nezmení. Z

týchto dôvodov odvolací sú rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (§ 220 O.s.p.).

Úlohou súdu prvého stupňa bude teda vykonať dokazovanie vo vyššie naznačenom smere, prípadne aj
iné navrhnuté dokazovanie a potom vo veci znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.