Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Sa/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200108
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8018200108.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu K. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M.-V. XXXX/XX, XXX XX N., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29.
augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.12.2017 č. 44363-3/2016-BA, v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava zo
dňa 14. decembra 2017 č. 44363-3/2016-BA.

II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške

náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím zo dňa 4. decembra 2017, č.: 44363-3/2016-BA príslušná
na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, o odvolaní
proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, č. 700-3080018417-GC04/17, zo dňa zo dňa

9. mája 2017, podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, odvolanie žalobcu
podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, č 700-3080018417-GC04/17, zo dňa 9.
mája 2017, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie,
poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, zamietla v celom rozsahu a
potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad. Vo výroku žalovaná uviedla, že
dňa 22. októbra 2015 žalobca zaplatil sumu 800,00 EUR a dňa 2. decembra 2015 zaplatil sumu 613,18
EUR, ktoré budú po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia č. 700-3080018417-GC04/17, zo dňa 9.

mája 2017, priradené k obdobiam júl 2013 a august 2013 a nebudú od žalobcu vymáhané.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, ako prvostupňový orgán, vydala v súlade s Rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Šžso/35/2015 a podľa §144 ods. 1 zákona v znení
zákona č. 572/2009 Z. z. a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.
z., rozhodnutie č. 700-3080018417-GC04/17, zo dňa 9. mája 2017, ktorým predpísala samostatne
zárobkovo činnej osobe žalobcovi za obdobie júl 2013, august 2013, poistné na nemocenské poistenie

v sume 187,56 EUR, poistné na starobné poistenie v sume 767,36 EUR, poistné na invalidné poistenie
v sume 255,78 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 202,48 EUR (ďalej len „poistné ),
spolu v sume 1 413,18 EUR. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha.3. Žalobca podal v lehote ustanovenej zákonom odvolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, v ktorom uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/37/2014-67, zo dňa 20. februára 2015, zmenil tak, že rozhodnutie

žalovanej (Sociálnej poisťovne) č. 14460-2/2014-BA, zo dňa 20. februára 2014, a rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Poprad, č. 700-3011788613-GC04/13, zo dňa 25. septembra 2013, zrušil a vec
vrátil žalovanej (Sociálnej poisťovni) na nové konanie. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie Sociálnej
poisťovne zo dňa 9. mája 2017 takmer totožné s rozhodnutím proti ktorému sa odvolal v roku 2013,
a pritom daný spor na základe jeho odvolania skončil na Krajskom súde v Prešove a následne na

Najvyššom súde Slovenskej republiky. Nesúhlasil s názorom Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, že
neuviedol dátum jeho umeleckej činnosti, resp. uviedol dátum 2 dni pred koncom roka 28. decembra
2012, z ktorého Sociálna poisťovňa vychádza aj napriek tomu, že bol umelecky činný až od roku cca
2006 a plnil si svoju občiansku povinnosť a to priznávaním dane na jeho rodné číslo. Ako už viackrát
uviedol, zamestnanec Daňového úradu v Poprade ho uviedol do omylu čo sa týka registrácie jeho
umeleckej činnosti, keď mu povedal, že dátum registrácie jeho umeleckej činnosti ako slobodný umelec

je nepodstatný a je to iba formalita. Je toho názoru, že v prvom rade ho mal zamestnanec Daňového
úradu v Poprade poučiť a vyvarovať ho všetkých problémov, ktoré sa neskôr kontinuálne vyvinuli tak, že
konanie nakoniec skončilo pred Najvyšším súdom v Bratislave. Žiadal, aby Sociálna poisťovňa prihliadla
na tieto závažné okolnosti a na nový zákon, podľa ktorého ak by jeho registrácia na daňovom úrade
v Poprade prebehla o niekoľko mesiacov neskôr, poistné by bol mal platiť v minimálnej výške a nie v

takej vysokej sume, aká bola vygenerovaná na základe databázy počítačom medzi daňovým úradom
a Sociálnou poisťovňou, pobočka Poprad. Poukazuje na daňové priznanie fyzickej osoby za rok 2012,
ktoré podal za 12 mesiacov a nie za 2 dni.

4. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzali tieto skutočnosti. Sociálna poisťovňa, pobočka

Poprad, vydala dňa 25. septembra 2013 rozhodnutie č. 700-3011788613-GC04/13, ktorým účastníkovi
konania predpísala poistné za obdobie júl 2013 a august 2013 spolu v sume 1 413,18 EUR.

5. Účastník konania podal proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, odvolanie v zákonom
ustanovenej lehote.

6. Sociálna poisťovňa, ústredie, po preskúmaní v odvolacom konaní napadnuté rozhodnutie č.
700-3011788613-GC04/13 potvrdila rozhodnutím č. 14460-2/2014-BA, zo dňa 22. januára 2014
(právoplatné 12. februára 2014).

7. Žalobca doručil Krajskému súdu v Prešove žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, ústredie, č. 14460-2/2014-BA, zo dňa 22. januára 2014, a rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
pobočka Poprad, č. 700-3011788613- GC04/13, zo dna 25. septembra 2013, a návrh na odklad
vykonateľnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 14460-2/2014-BA, zo dňa 22. januára 2014 a
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, č. 700-3011788613-GC04/13, zo dňa 25. septembra

2013.

8. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 6S/37/2014-67 zo dňa 20. februára 2015 žalobu účastníka
konania zamietol. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/37/2014-67, zo dňa 20. februára
2015, účastník konania podal odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 7Sžso/35/2015, zo dňa 29. septembra 2016,
rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/37/2014-67, zo dňa 20. februára 2015 zmenil tak, že
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 14460-2/2014- BA, zo dňa 22. januára 2014 a rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad č. 700- 3011788613-GC04/13, zo dňa 25. septembra 2013, zrušil

a vec vrátil Sociálnej poisťovni pobočka Poprad, na nové prejednanie a rozhodnutie.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodnutia správnych organov oboch
stupňov (t. j. Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, a Sociálnej poisťovne ústredie) trpia vadou
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, majúcou za následok ich nezákonnosť. Najvyšší súd

Slovenskej republiky zaviazal Sociálnu poisťovňu, aby v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití akých právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

11. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím zo dňa 4. decembra 2017, č.: 44363-3/2016-BA
odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, č 700-3080018417-
GC04/17, zo dňa 9. mája 2017, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na
starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, zamietla

v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad. Zároveň
rozhodla, že keďže dňa 22. októbra 2015 žalobca zaplatil sumu 800,00 EUR a dňa 2. decembra 2015
zaplatil sumu 613,18 EUR, ktoré budú po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia č. 700-3080018417-
GC04/17, zo dňa 9. mája 2017, priradené k obdobiam júl 2013 a august 2013 a nebudú od žalobcu
vymáhané.

12. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie, priloženú spisovú dokumentáciu
žalobcu v celom rozsahu, pričom dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne
a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a v súlade so zákonom v znení
neskorších predpisov. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobcu,
popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, najmä

citovala ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b / zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z., §5 zákona v znení
zákona č. 543/2010 Z. z., § 14 ods. 1 písm. b/ zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z., § 21 ods.1
zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2011, § 128 ods. 1 písm. c/
zákona, § 128 ods. 2 písm. c/ zákona, § 128 ods. 3 písm. c/ zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. ,
§ 128 ods. 11 písm. b/ zákona, § 129 ods. 1,2 zákona, § 130 písm. c/ zákona , § 131 ods. 1 písm. c/

zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z.,§ 132 písm. c/ zákona, § 137 ods. b) zákona v znení zákona č.
43/2004 Z. z., § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z., § 293cj ods.
2 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z., § 293cj ods. 3 písm. a) zákona v znení zákona č. 252/2012
Z. z., § 144 ods. 1 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 15 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona
č. 555/2007 Z. z.

13. Žalovaná konštatovala, že žalobca mal v kontrolovanom období právne postavenie samostatne
zárobkovo činnej osoby, pretože splnil podmienku veku a v období od 28. decembra 2012 do 20.
septembra 2013 bol registrovaný v Registri daňových subjektov. Uviedla, že žalobca, ako povinne
nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, bol povinný

poistné za obdobie júl 2013 a august 2013 zaplatiť v sume 1 413,18 EUR.

14. Podľa názoru žalovanej Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, poistné spolu v sume 1413,18 EUR
predpísala správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov a preto námietky účastníka
konania nemajú vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

15. Žalovaná v odôvodnení argumentovala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, dňa 10. januára
2017 požiadala Daňový úrad Prešov, o vyjadrenie k registrácii účastníka konania na Daňovom úrade
Podľa vyjadrenia Daňového úradu Prešov, č. 700-369-1/2017-PP, z 28. marca 2017 daňový subjekt
- účastník konania - požiadal o registráciu dane z príjmov fyzickej osoby dňa 28. decembra 2012. V

žiadosti o registráciu prehlásil, že vykonáva činnosť slobodného umelca bez uvedenia dátumu začiatku
vykonávania tejto činnosti. Správca dane registroval daňový subjekt na daň z príjmov fyzickej osoby
dňom podania žiadosti o registráciu, t. j. 28. decembra 2012. Dňa 13. septembra 2013 daňový subjekt
- účastník konania - požiadal o zrušenie registrácie z dôvodu ukončenia vykonávania tejto činnosti.
Správcadanenazákladežiadostivydalrozhodnutieozrušeníregistrácie,ktorénadobudloprávoplatnosť

dňa 20. septembra 2013. Daňový subjekt - účastník konania - bol registrovaný od 28. decembra 2012
do 20. septembra 2013. Daňový úrad Prešov uvádza, že daňové priznanie fyzickej osoby za rok 2012
účastník konania podal dňa 2. apríla 2013.

16. Žalovaná konštatovala, že v daňovom priznaní fyzickej osoby za rok 2012 účastník konania uviedol

príjmy celkom podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške
11 627,47 EUR, čiastkový základ dane vo výške 4 049,97 EUR (3 482,53 EUR a 567,44 EUR). V súlade
s ustanovením § 293cj ods. 3 písm. a)zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z. vymeriavací základ
účastníka konania ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatnezárobkovo činnej osoby bol od 1. júla 2013 v sume 2 131,56 EUR mesačne (4 049,97 EURU,9:1) a
účastník konania bol povinný v období od 1. júla 2013 do 31. augusta 2013 platiť poistné na nemocenské
poistenie a poistné na dôchodkové poistenie spolu v sume 706,59 EUR mesačne.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, žalovaná neakceptovala námietku účastníka konania, že
v roku 2012 vykonával zárobkovú činnosť 12 mesiacov. Podľa názoru žalovanej, účastník konania v
odvolacom konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti
napadnutého rozhodnutia.

18. Podľa názoru žalovanej, v napadnutom rozhodnutí sú uvedené skutočnosti, z ktorých prvostupňový
orgán vychádzal a právne predpisy na základe ktorých rozhodol. Neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je príloha, v ktorej je uvedený rozpis predpísaného poistného.

19. Žalovaná v odôvodnení uviedla, že dňa 22. októbra 2015 účastník konania zaplatil sumu 800,00

EUR a dňa 2. decembra 2015 zaplatil sumu 613,18 EUR (spolu sumu 1 413,18 EUR), ktoré budú po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia č. 700-3080018417-GC04/17, zo dňa 9. mája 2017 priradené k
obdobiam júl 2013 a august 2013 a nebudú od účastníka konania vymáhané.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

20. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, pobočka Poprad č. 700-3080018417-GC04/17 zo dňa 09. mája 2017 ako aj rozhodnutia

Sociálnej poisťovne, ústredie č. 44363-3/2016-BA zo dňa 04. decembra 2017, z dôvodu, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, ako skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základe napadnutého rozhodnutia
je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Navrhol, aby súd súčasne zrušil aj

rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 44363-3/2016-BA zo dňa 04. decembra ako rozhodnutie
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré predchádzalo rozhodnutiu 2017 a to Sociálnej poisťovne,
pobočka Poprad č. 700-3080018417-GC04/17 zo dňa 09. mája 2017 a podľa ustanovenia § 191 ods.
4 správneho súdneho poriadku vec vrátil žalovanému, prípadne ako orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa na ďalšie konanie.

21. V žalobe popísal priebeh konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia.

22. Namietal, že obe rozhodnutia a to rozhodnutie č. 700-3080018417-GC04/17 zo dňa 09. mája 2017
a rozhodnutie č. 44363- 3/2016-BA zo dňa 04. decembra 2017, sa nespravovali právnym názorom

uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. septembra 2016, sp. zn.
7Sžso/35/2015 a obe rozhodnutia taktiež trpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov,
majúce za následok ich nezákonnosť.

23. Žalobca má za to, že postupom a rozhodnutím č. 700-3080018417-GC04/17 zo dňa 09. mája

2017 ako prvostupňového orgánu a následne aj postupom a rozhodnutím č. 44363- 3/2016-BA zo dňa
04. decembra 2017 ako druhostupňového orgánu boli porušené jeho práva vyplývajúce z príslušných
právnych predpisov, nakoľko z výrokovej časti rozhodnutia č. 44363-3/2016-BA zo dňa 04. decembra
2017nevyplýva,vakomrozsahupreskúmalanapadnutérozhodnutieprvostupňovéhosprávnehoorgánu
a postup mu predchádzajúci i keď uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané v celom rozsahu,

pričom v odôvodnení rozhodnutia vo veci samotného prieskumu len cituje právnu úpravu vzťahujúcu sa
k meritu veci a poukazom na skutkové zistenia ako aj konštatuje, že námietky účastníka konania nemajú
vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

24. Podľa názoru žalovaného odôvodnenie správneho orgánu musí v rámci odôvodnenia vyložiť,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré skutočnosti opiera skutkové tvrdenia a akými úvahami
sa spravoval pri ich hodnotení, pričom ako už bolo uvedené, nepostačuje len strohý výklad
práva. Z napadnutého rozhodnutia taktiež nevyplýva, jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom
postup správneho orgánu prvého stupňa pri výpočte vymeriavacieho základu, teda spôsob určeniavymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie a určenia výšky dlžného poisteného
a povinných príspevkov, tak ako to mal na mysli Najvyšší súd Slovenskej republiky. V neposlednom rade
v samotnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu

absentuje skutočnosť, o ako sa vysporiadal s námietkou žalobcu, že vykonával zárobkovú činnosť 12
mesiacov.

Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovanej

25. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne vyjadrením, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa
16.4.2018. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná poukázala na námietky žalobcu
uvedené v žalobe, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym
orgánom 1. stupňa, zistený skutkový stav odvolacím orgánom a v celom rozsahu sa pridržala
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

26. K námietkam v správnej žalobe žalovaná uviedla, že s účinnosťou od 1. januára 2011 nadobúda
fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby v prípade, ak dovŕšila 18 rokov veku a
je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3
ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej
asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 5 zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z.). Na základe údajov,
ktoré Sociálnej poisťovni poskytuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, bolo preukázané, že
žalobca je v registri daňových subjektov registrovaný od 28. decembra 2012, s prideleným daňovým
identifikačným číslom 1040383454. Uvedenú skutočnosť, na základe dožiadania Sociálnej poisťovne,
pobočka Poprad, potvrdil aj Daňový úrad Prešov, listom číslo: 100540015/2017, zo dňa 28. marca 2017.

Z predmetného listu vyplýva, že daňový subjekt podal dňa 28. decembra 2012 žiadosť o registráciu
dane z príjmov fyzickej osoby, pričom v žiadosti prehlásil, že vykonáva činnosť slobodného umelca
bez uvedenia dátumu začiatku vykonávania tejto činnosti. Správca dane registroval daňový subjekt
na daň z príjmov fyzickej osoby dňom podania žiadosti o registráciu. Vzhľadom na právnu úpravu
účinnú od 1. januára 2011 nie je možné žalobcu do 28. decembra 2012 považovať na účely sociálneho

poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu, a to z dôvodu, že nespĺňa jednu z rozhodujúcich
podmienok na účely posúdenia postavenia fyzickej osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby, t. i.
podmienku registrácie podľa osobitného predpisu. Preto je nevyhnutné žalobcu v roku 2012 považovať
za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia len 1 kalendárny mesiac.

27. V Registri daňových subjektov bol žalobca registrovaný podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o
dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a § 67 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v období
od 28. decembra 2012 do 20. septembra 2013. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v

znení neskorších predpisov od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý
jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (zákona
o dani z príjmov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu v § 138 ods.
5, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Od 1. júla 2013 vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie na základe príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré
samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za rok 2012. Ak samostatne zárobkovo činná osoba
dosiahla za rok 2012 relevantný príjem v sume 4 716,00 EUR, vzniklo jej v súlade s § 21 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 1. júla 2013 povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie. Z údajov zo súboru Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bolo zistené,

že žalobca dosiahol za rok 2012 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume
11 627,47 EUR. Príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol opätovne overený
na Daňovom úrade Prešov, ktorý na základe dožiadania prvostupňového orgánu poskytol pobočke
Sociálnej poisťovne z daňového priznania žalobcu, k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, údajerozhodujúce na posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia a na zistenie odvodovej povinnosti. Na základe príjmu, ktorý žalobca dosiahol za rok 2012
vzniklo žalobcovi v súlade s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 1.

júla 2013 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej
osoby.

29. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zakladá
samostatne zárobkovo činnej osobe povinnosť platiť poistné. Vymeriavací základ na platenie poistného

na sociálne poistenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby sa od 1. júla 2013 určí v súlade s § 293cj ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003
Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2013, ako podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických
osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2012, ktorý
nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské
poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do

rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,9. Pomerná časť
základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej
zárobkovej činnosti v kalendárnom roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Pri určení vymeriavacieho
základu žalobcu na platenie poistného na sociálne poistenie od 1. júla 2013 vychádzala Sociálna
poisťovňa zo skutočnosti, že žalobca nadobudol status samostatne zárobkovo činnej osoby od 28.

decembra 2012, a teda bol na účely sociálneho poistenia považovaný v roku 2012 za samostatne
zárobkovo činnú osobu len 1 kalendárny mesiac. Súčasne vychádzala z údajov Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky, ktoré poskytuje finančné riaditeľstvo príslušným pobočkám Sociálnej poisťovne
na základe daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby, predložených daňovým subjektom, za
príslušný kalendárny rok. Pri posudzovaní príjmov relevantných na vznik povinného nemocenského

poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj pri určení
vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie vychádza Sociálna poisťovňa vždy
z údajov poskytnutých finančným riaditeľstvom. Keďže Sociálna poisťovňa nevykonáva správu daní, nie
je oprávnená údaje poskytnuté finančným riaditeľstvom pozmeňovať, resp. upravovať podľa požiadaviek
povinných subjektov.

30. Z údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vyplýva, že žalobca za rok 2012 dosiahol
základ dane v sume 4 049,97 EUR (3 482,53 EUR - čiastkový základ dane a 567,44 EUR - zaplatené
poistné na povinné verejné zdravotné poistenie). Pomerná časť základu dane sa určí zo základu dane a
počtu kalendárnych mesiacov výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2012, t.

j. v prípade žalobcu 4 049,97 EUR : 1 kalendárny mesiac, keďže žalobca nadobudol status samostatne
zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia až dňom 28. decembra 2012. Vymeriavací
základ žalobcu na platenie poistného na sociálne poistenie v spornom období (júl 2013 a august 2013)
predstavuje sumu 2 131,56 EUR (podiel pomernej časti základu dane a koeficientu 1,9, t. j. 4 049,97 :
1,9). Z takto určeného vymeriavacieho základu bol žalobca povinný platiť poistné spolu v sume 706,59

EUR mesačne (poistné na nemocenské poistenie v sume 93,78 EUR mesačne, poistné na starobné
poistenie v sume 383,68 EUR mesačne, poistné na invalidné poistenie v sume 127,89 EUR mesačne a
poistné do rezervného fondu solidarity v sume 101,24 EUR mesačne).

31. Vo vzťahu k procesným námietkam žalobcu, ktorými namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutí

Sociálnej poisťovne, ako aj ich nedostatočné odôvodnenie a nezrozumiteľný postup pri výpočte
vymeriavacieho základu na určenie poistného žalovaná uviedla, že je potrebné rozhodnutie orgánu
prvého stupňa spolu s rozhodnutím odvolacieho orgánu považovať za jeden celok. Odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového orgánu spolu s odôvodnením rozhodnutia druhostupňového orgánu
zodpovedá právnej úprave v § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa právneho názoru Sociálnej

poisťovne odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho orgánu spolu s odôvodnením rozhodnutia orgánu
prvého stupňa obsahuje všetky zistené skutočnosti, ktoré výrok rozhodnutia odôvodňujú, s poukazom
na príslušnú právnu úpravu. Sociálna poisťovňa, ústredie, v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko
a vysporiadala sa so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní,
a zdôvodnila skutkový aj právny stav predmetnej veci v súlade s právnym názorom vyjadreným v

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/35/2015. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva na základe akých právnych skutočností sa žalobca považuje v spornom období za
samostatne zárobkovo činnú osobu s odvolaním sa na rozhodujúce skutočnosti, ktoré súčinnosťou od 1.
januára 2011 zakladajú fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby. Taktiež je v rozhodnutíuvedená zákonom ustanovená suma príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá
zakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie v spornom období, ako aj suma príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej

činnosti,ktorúžalobcavrozhodujúcomobdobídosiahol.Sociálnapoisťovňanáležítevyhodnotiladôkazy,
ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky za účelom opätovného
prehodnotenia vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
žalobcu a jeho následnej odvodovej povinnosti, s poukázaním na záväznosť údajov poskytnutých
Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového, ako aj

rozhodnutia odvolacieho orgánu, je zároveň uvedený spôsob určenia vymeriavacieho základu na
platenie poistného, percentuálne sadzby na stanovenie výšky poistného na jednotlivé druhy sociálneho
poistenia, ako aj suma poistného, ktorú bol žalobca, ako samostatne zárobkovo činná osoba, povinný
v spornom období platiť (z prílohy prvostupňového rozhodnutia, ktorá tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť
sú zrejmé aj sumy poistného včlenení na jednotlivé druhy sociálneho poistenia, ktoré bol žalobca za
príslušný kalendárny mesiac povinný zaplatiť).

32. V závere žalovaná konštatovala, že vzhľadom na to, že žalobca dlžné sumy poistného za
obdobie júl 2013 a august 2013 zaplatil po vydaní prvotného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka
Poprad, číslo: 700-3011788613-GC04/13, zo dňa 25. septembra 2013, ktoré bolo spolu so súvisiacim
rozhodnutím odvolacieho orgánu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, nebude od žalobcu suma

poistného, predpísaná napadnutým rozhodnutím, vymáhaná (dňa 22. októbra 2015 žalobca zaplatil
sumu 800,00 EUR a dňa 6. decembra 2015 zaplatil sumu 613,18 EUR, spolu sumu 1 413,18 EUR). Táto
skutočnosť vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 44363-3/2016-
BA.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu k vyjadreniu žalovanej

33. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej písomným podaním doručeným správnemu súdom
18.5.2018, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovanej v celom rozsahu, pričom na
predmetnej žalobe zotrval v celom rozsahu.

Podstatné zhrnutie argumentov žalovanej k vyjadreniu žalobcu

34. Žalovaná sa k podaniu žalobcu vyjadrila písomne podaním doručeným správnemu súdu dňa
19.6.2018, v ktorom uviedla, že žalobca predmetným podaním neuviedol žiadne nové skutočnosti preto

zotrvala na správnosti vyjadrenia zo dňa 12.4.2018. Žalovaná sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov
uvedených v napadnutom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k správnej žalobe a žiadala, aby Krajský súd
správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Posúdene podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

35. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

36.Podľa§5ods.2SSPkonaniepredsprávnymsúdomjejednouzozárukochranyzákladnýchľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

37. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

38. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.39.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

41. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

42. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

43. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

44. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a

poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

45. Podľa § 199 ods. 3 „SSP“ ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

46.Podľa§202ods.2vetyprvejSSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

47. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

48. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. zárobková činnosť
podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá
dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

49. Podľa ustanovenia § 5 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. samostatne zárobkovo činná osoba
podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného
predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej
osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím.

50. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. povinne
nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 - násobok vymeriavacieho základu uvedeného v

§ 138 ods. 5.

51.Podľaustanovenia§15ods.1písm.b) zákonavznenízákonač.555/2007Z.z.povinnedôchodkovo
poistená je samostatne zárobkovo činná osoba ktorá je povinne nemocensky poistená.

52. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z., v znení účinnom od 1.
januára 2011, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo
činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho

základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom
roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12 -
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.53. Podľa ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c) zákona poistné na nemocenské poistenie platí povinne
nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

54. Podľa ustanovenia § 128 ods. 2 písm. c) zákona poistné na starobné poistenie platí povinne
dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

55. Podľa ustanovenia § 128 ods. 3 písm. c) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. poistné na invalidné

poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo
činná osoba.

56. Podľa ustanovenia §128 ods. 11 písm. b) zákona poistné do rezervného fondu sociálneho poistenia
platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

57. Podľa ustanovenia § 128 ods. 11 písm. b) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. účinnom od 1.
januára 2005 poistné do rezervného fondu solidarity, platí povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba.

58. Na základe ustanovenia § 129 ods. 1 a ods. 2 zákona v znení účinnom od 1. januára 2011

suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného
na invalidné poistenie a suma poistného do rezervného fondu solidarity, sa určuje percentuálnou
sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Jednotlivé sumy poistného na
nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného
do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné") sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

59. Podľa ustanovenia § 130 písm. c) zákona sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre povinne
nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.

60. V zmysle ustanovenia § 131 ods. 1 písm. c) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. sadzba poistného

na starobné poistenie je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá
nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu 18 % z vymeriavacieho základu.

61. Podľa ustanovenia § 132 písm. c) zákona sadzba poistného na invalidné poistenie je pre povinne
dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 6 % z vymeriavacieho základu.

62. Podľa ustanovenia § 137 ods. b) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. sadzba poistného do
rezervného fondu solidarity je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu
4,75 % z vymeriavacieho základu.

63. Podľa ustanovenia § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z.
z. vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej
osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej
dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza

kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

64. V zmysle ustanovenia § 293cj ods. 2 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z. na určenie
vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby sa za obdobie od 1. januára 2013 do 30. júna 2015 nepoužije § 138 ods. 2 a

3 v znení účinnom od 1. januára 2013.

65. V zmysle ustanovenia § 293cj ods. 3 písm. a) zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z. vymeriavací
základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby je od 1. júla 2013 alebo od 1. októbra 2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového

priznania za rok 2012, podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý
vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2012, ktorý nie je znížený o
zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistnéna dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu
solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,9.

66. V zmysle § 144 ods. 1 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z. z. Sociálna poisťovňa predpíše poistné
fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla
v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného a príspevkov v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna
poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

67. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202
ods. 2 SSP neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP),
čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

68. Správny súd nariadil pojednávanie na deň 27.09.2018, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili.
V súlade s ustanovením § 137 ods. 4 SSP správny súd vyhlásil rozsudok dňa 27.09.2018 vyvesením

skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.

69. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho
pohľadu, či sa žalovaná vysporiadala so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní, a zároveň

správny súd posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej v intenciách
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/35/2015 zo dňa 29.09.2016.

70. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 4. decembra 2017,
č.: 44363-3/2016-BA, ktorým zamietla odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka

Poprad, č. 700-3080018417-GC04/17, zo dňa zo dňa 9. mája 2017, vo veci predpísania poistného na
nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného
do rezervného fondu solidarity, a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad.

71. Správny súd dospel k záveru, že žalovaná nepostupovala v intenciách rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/35/2015 zo dňa 29.09.2016, keď na základe skutkových
zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu dospela k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu 1. stupňa je vecne správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutočného
stavu veci a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov.

72. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7Sžo/35/2015 zo dňa 29.09.2016, konštatoval,
že podľa § 209 ods. 1 až 6 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva
písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo

o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí
ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu
lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov,naktorýchzákladerozhodovala.Poučenieoodvolaníalebooopravnomprostriedkuobsahuje
údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok,
v akej lehote a kde možno odvolanie alebo opravný prostriedok podať. V rozhodnutí sa uvedie aj
organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a

priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením
mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Podľa § 218 ods. 1 až 4 zákona odvolací orgán preskúma
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne
zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak
odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej

zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to
vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je
viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu. Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.73. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. sp.zn. 7Sžo/35/2015 zo dňa 29.09.2016
uviedol, že vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie
odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri

svojomrozhodovanívychádzal,ktoréskutočnostipovažovalzapreukázanéaktorénie,zakýchdôvodov,
stručne,jasneavýstižnevysvetlil,akýmiúvahamisariadilprihodnotenískutkovýchaprávnychokolností
namietaných v konaní a zodpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku,
alebo povinnosti, ktorý bol predmetom správneho konania.

74. Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7Sžo/35/2015 zo dňa 29.09.2016
poukázal na to, že problematike týkajúcej sa povinnosti náležíte zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú
pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze č. sp. zn. IV. ÚS
1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný
súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti
orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom

rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu;
jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu
pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v
súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť

súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležíte odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Porušením
práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá

časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných
skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci
by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú
presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto
premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom

rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť
zrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám
logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

75. Správny súd sa ďalej v odôvodnení rozsudku považuje za potrebné pre uplatnenie práva na
spravodlivý proces vyjadriť k jednotlivým podstatným žalobným námietkam žalobcu. V tejto súvislosti
súd poznamenáva, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti
Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej
žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými.

76. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 z 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na
spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky
rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva,

ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „ právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa
je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy
posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997,
Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013

z18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň
pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý
argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z
hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veciRuiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9.decembra 1994, Annuaire, séria Ač. 303
Aač. 303 B).

77. V konaní bolo preukázané, že zásadné námietky žalobcu, ktorými napáda zákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovanej a správneho orgánu 1. stupňa spočívajúce v jeho tvrdení, že správne orgány v
danej veci vychádzali z nesprávneho posúdenia veci, keďže daňové priznanie podal za celý rok 2012,
z ktorého vyplýva jeho príjem za celý tento rok, a preto bol nesprávny postup sociálnej poisťovne v
konaní vo veci predpisu a výpočtu odvodov, keď otázkou jeho registrácie na Daňovom úrade v Poprade

dňa 28.12.2012 sa opäť nedostatočne a nesprávne zaoberali, ako aj nedali na ňu náležitú odpoveď.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia ako aj
napadnutého rozhodnutia žalovanej v danej veci podľa názoru správneho súdu formalistické, a teda ako
zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

78. Súd konštatuje, že z prvostupňového správneho rozhodnutia nevyplýva jasným, určitým a

zrozumiteľným spôsobom postup správneho orgánu prvého stupňa pri výpočte vymeriavacieho základu,
teda spôsob určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie a určenia
výšky dlžného poistného a povinných príspevkov, nie je náležíte zrejmý. Rovnako absentuje správna
úvaha, na základe ktorej správny orgán prijal svoj záver o povinnosti žalobcu zaplatiť na poistnom a
povinných príspevkov.

79. Tento nedostatok neodstránila ani žalovaná, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu preskúmala napadnuté rozhodnutie
prvostupňovéhosprávnehoorgánuapostupmupredchádzajúciikeďuvádza,ženapadnutérozhodnutie
preskúmala v celom rozsahu, keďže v odôvodnení rozhodnutia vo veci samotného prieskumu len

cituje právnu úpravu vzťahujúcu sa k meritu veci a poukazom na skutkové zistenia, len konštatuje,
že námietky účastníka konania nemajú vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. V
druhostupňovom konaní žalovaný konštatoval, že bolo napadnuté rozhodnutie preskúmané v celom
rozsahu a bolo zistené, že účastník konania, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo
poistená samostatne zárobkovo činná osoba, bol povinný poistné za obdobie júl 2013 a august 2013

zaplatiť v sume 1 413,18 EUR. Konštatoval, že Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, poistné spolu
v sume 1413,18 EUR predpísala správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov a
námietky účastníka konania nemajú vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaná
poukázala na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, dňa 10. januára 2017 požiadala Daňový
úrad Prešov, o vyjadrenie k registrácii účastníka konania na Daňovom úrade, pričom podľa vyjadrenia

Daňového úradu Prešov, č. 700-369-1/2017-PP, z 28. marca 2017 daňový subjekt - účastník konania -
požiadal o registráciu dane z príjmov fyzickej osoby dňa 28. decembra 2012 a v žiadosti o registráciu
prehlásil, že vykonáva činnosť slobodného umelca bez uvedenia dátumu začiatku vykonávania tejto
činnosti. Správca dane registroval daňový subjekt na daň z príjmov fyzickej osoby dňom podania žiadosti
o registráciu, t. j. 28. decembra 2012. Dňa 13. septembra 2013 daňový subjekt - účastník konania -

požiadal o zrušenie registrácie z dôvodu ukončenia vykonávania tejto činnosti. Správca dane na základe
žiadosti vydal rozhodnutie o zrušení registrácie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. septembra 2013.
Daňový subjekt - účastník konania - bol registrovaný od 28. decembra 2012 do 20. septembra 2013.
Daňový úrad Prešov uvádza, že daňové priznanie fyzickej osoby za rok 2012 účastník konania podal
dňa 2. apríla 2013, v ktorom účastník konania uviedol príjmy celkom podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.

z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške 11 627,47 EUR, čiastkový základ dane vo
výške 4 049,97 EUR (3 482,53 EUR a 567,44 EUR). V súlade s ustanovením § 293cj ods. 3 písm. a)
zákonavznenízákonač.252/2012Z.z.vymeriavacízákladúčastníkakonaniaakopovinnenemocensky
poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby bol od 1. júla 2013 v
sume 2 131,56 EUR mesačne (4 049,97 EURU,9:1) a účastník konania bol povinný v období od 1. júla

2013 do 31. augusta 2013 platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie
spolu v sume 706,59 EUR mesačne. Žalovaná neakceptovala námietku účastníka konania, že v roku
2012 vykonával zárobkovú činnosť 12 mesiacov.

80. Vzhľadom k uvedenému správny súd prijal záver, že žalovaný správny orgán náležíte nepostupoval

v intenciách zákonnej úpravy, v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
7Sžo/35/2015 zo dňa 29.09.2016, a ani v intenciách ustálenej judikatúry ústavného súdu, keď v
odôvodnení rozhodnutia náležíte neuviedol svoju správnu úvahu, vychádzajúc zo skutkových zistení a
relevantnej právnej úpravy, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, že žalobca si nesplnil zákonnépovinnosti a je povinný titulom dlžného poistného a povinných príspevkov na poistnom zaplatiť dlžnú
finančnú istinu.

81. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu súd preto
dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov trpia vadou nespreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov, majúce za následok ich nezákonnosť.

82. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, rozhodol správny súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku, rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vráti žalovanému
na ďalšie konanie.

83. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, sú konajúce orgány verejnej
správy v ďalšom konaní viazané (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného
postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec v medziach podaného odvolania, dôsledne sa

vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne
a presvedčivo odôvodniť v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
7Sžo/35/2015 zo dňa 29.09.2016 .

84. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny

súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému
subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444
ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§
449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej
pomoci.