Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/162/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203618
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216203618.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej, a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. XXXX/
X, XXX XX T., o zaplatenie sumy 4.187,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 13C/108/2016-60 zo dňa 15.08.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby m e n í tak, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 15,90 % ročne zo sumy 4.187,65 eura od 15.08.2013 do
19.04.2017 a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 245,81 eura od 15.08.2013 do zaplatenia,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšnej zamietajúcej časti tento rozsudok p o t
v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.187,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 15.08.2013 do zaplatenia, úrok vo
výške 245,81 eura a úrok z omeškania vo výške 6,47 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,26 %. Svoje

rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 1 ods. 1, 2, § 2, § 7, § 9 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 a nasl., § 121 ods. 3, § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 6 písm. d), § 497 a nasl. a § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016 (ďalej len „CSP“), pretože žalobca mal vo veci
úspech 44,26 %. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 11.03.2016

domáhal zaplatenia istiny vo výške 4.187,65 eura spolu s úrokom vo výške 15,90 % ročne od 15.8.2013
do zaplatenia, úroku vo výške 245,81 eura, úroku z omeškania vo výške 6,47 eura a úroku z omeškania
vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 4.187,65 eura a z nezaplateného úroku 245,81 eura od
15.8.2013 do zaplatenia. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovanej poskytol na základe úverovej
zmluvy č. 20/236/12 zo dňa 19.04.2012 peňažné prostriedky vo výške 4.800 eur a žalovaná sa zaviazala
poskytnutý úver a úroky splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach, pričom celý úver aj s
príslušenstvom bola povinná splatiť do 19.04.2017. Svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas

však žalovaná porušila, preto žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Pohľadávka
žalobcu voči žalovanej ku dňu predčasného zosplatnenia úveru, t.j. k 14.08.2013 predstavovala sumu
4.499,93 eura a pozostávala z istiny vo výške 4.187,65 eura, úrokov vo výške 245,81 eura, úrokov z
omeškania vo výške 6,47 eura a poplatkov vo výške 60 eur.2. Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že strany sporu uzavreli dňa 19.04.2012 úverovú
zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 4.800 eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala splatiť mesačnými splátkami po 116,47 eura, pri ročnej úrokovej sadzbe 15,90 %,

s výškou ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) 21,06 %. Pre neplnenie zmluvných podmienok
žalovanou žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy do
13.08.2013. Pohľadávka žalobcu ku dňu zosplatnenia predstavovala na istine sumu 4.187,65 eura, na
úroku sumu 245,81 eura a na úroku z omeškania sumu 6,47 eura.
3. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol

záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o úvere. Zmluvu vzhľadom na charakter subjektov, ktoré ju
uzatvorili, považoval za spotrebiteľskú, a na daný vzťah aplikoval okrem zákona o spotrebiteľských
úveroch aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv.
Žalobu považoval za dôvodnú v časti istiny 4.187,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne od 15.08.2013 do zaplatenia, úroku vo výške 245,81 eura a úroku z omeškania vo výške 6,47 eura
Pri uplatnenom zmluvnom úroku 15,90 % ročne zo sumy 4.187,65 eura od 15.08.2013 do zaplatenia a

úrokuzomeškaniavovýške8%ročneznezaplatenýchúrokov245,81euraod15.08.2013dozaplatenia
súd skonštatoval, že pokiaľ si strany sporu v zmluve dohodli fixnú úrokovú sadzbu 15,90 % ročne do
splatnosti, žalobca nepreukázal nárok na zmluvný úrok, keď týmto úrokom sa istina čerpaného úveru
úročí len do splatnosti úveru, v danom prípade do predčasnej splatnosti úveru, pričom úrok zahrnutý v
splátkach splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, s úhradou ktorého sa žalovaná dostala

do omeškania a žalobcom bol vyčíslený vo výške 245,81 eura, bol žalobcovi priznaný. Súd poukázal na
viaceré rozhodnutia súdov, v zmysle ktorých patria veriteľovi dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
peňažných prostriedkov len do splatnosti dlhu. Z dôvodu, že je zakázané brať úrok z úroku, ako aj s
poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého úrok a tiež úrok z omeškania sú
príslušenstvom a nie hlavnou vecou, súd zamietol aj žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 8 %

ročne z nezaplatených úrokov 245,81 eura od 15.08.2013 do zaplatenia.

4. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu.
Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedol, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných
prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení úveru. Na podporu svojho tvrdenia
citoval ustanovenie § 502 ods. 1 a § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka a poukázal na komentár k
zákonu o povinnosti platiť úroky z úveru, ktorá trvá až do doby vrátenia úveru. Obsahom záväzku
dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať

s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré
je skutočnosťou zakladajúcou vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na
úrok z úveru neovplyvňuje. K uplatneniu úroku z omeškania zo zmluvného úroku vyčísleného ku dňu
zosplatnenia úveru žalobca uviedol, že z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva,
že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov.

Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého,
ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je
povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru
do jeho splatenia. Vo vzťahu k zmluvným úrokom a úrokom z omeškania poukázal na rozhodnutia
viacerých súdov, podľa ktorých zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičané peniaze a úroky z

omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej
istiny a aj zmluvných úrokov, pretože dlžník sa do omeškania dostane, ak neplní riadne a včas. Pri
výpočte náhrady trov konania podľa neho súd postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu
neprihliadol iba na žalovanú istinu. Ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery
úspechu sa na ne neprihliada. Preto súd nemal prihliadnuť na úspech v časti príslušenstva a mal dospieť

k záveru o jeho úspechu v rozsahu 100 %.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378
ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) urobil záver, že odvolanie je čiastočne opodstatnené. Preto tento rozsudok
v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 388 CSP sčasti zmenil a žalobe čiastočne vyhovel, pričomv ostatnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pri rozhodovaní
aplikoval nový procesný predpis, Civilný sporový poriadok, v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2
prvej vety, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Rozsudok v prvom výroku, ktorým súd žalobe sčasti
vyhovel, nadobudol v dôsledku absencie odvolania žalovanej právoplatnosť.

7. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení

svojho rozhodnutia. Je zrejmé, že strany sporu uzavreli úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ktorá bola správne posúdená ako zmluva spotrebiteľská. Aj keď zmluva bola uzavretá na
podklade Obchodného zákonníka, prednostne sa vzťahujú na ňu ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Žalobca poskytol
bezúčelový spotrebiteľský úver žalovanej, ktorá však podmienky zmluvy nedodržala, úver riadne
nesplácala a z toho dôvodu žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, čím žalovaná prišla o výhodu

splátok. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru dlh v istine predstavoval 4.187,65 eura. Žalobca si žalobou uplatňoval zaplatenie tejto istiny vo
výške 4.187,65 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 15,90 % ročne od 15.08.2013 do zaplatenia,
úrok vo výške 245,81 eura z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úrok z
omeškania vo výške 6,47 eura z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru a úrok

z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 4.187,65 eura od 15.08.2013 do zaplatenia
a z nezaplateného úroku 245,81 eura od 15.08.2013 do zaplatenia. Odvolací súd neposúdil ako
správny právny záver súdu prvej inštancie o neprípustnosti vymáhania zmluvných úrokov a súčasne aj
úrokov z omeškania. Takýto právny záver podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá ustanoveniam
Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a ani zákona o

ochrane spotrebiteľa.

8. Žalobca ako veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a vyčíslil dlh na istine
na sumu 4.187,65 eura. Tento dlh spolu s úrokom z omeškania, ako aj úrok a úrok z omeškania, ktoré
vznikli z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, súd prvej inštancie žalobcovi

priznal prvým výrokom rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť a odvolací súd z tejto skutočnosti pri
rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal. Predmetom odvolacieho konania bolo len rozhodnutie o
zamietnutízvyškužaloby.Sohľadomnauvedenésadlhžalovanejpovažujedňom14.08.2013zasplatný
v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu (§ 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka) v celom
rozsahu bez možnosti ďalšieho splácania v splátkach. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvné úroky z

poskytnutých peňažných prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti dlhu a odo dňa splatnosti dlhu,
kedy je dlžník v omeškaní, musí platiť už len úroky z omeškania. Odvolací súd sa s týmto záverom
nestotožnil, pretože vychádzal z toho, čo bolo medzi stranami sporu zmluvne dohodnuté. Z obsahu
uzavretej úverovej zmluvy totiž nevyplýva, že by si strany sporu - pre prípad vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru - dohodli platenie zmluvných úrokov len do daného dňa mimoriadnej splatnosti. V

bode 1.2. úverovej zmluvy je uvedené, že úroková sadzba pri poskytnutí úveru je až do splatnosti
úveru v zmysle bodu 5.3 zmluvy fixná, a to 15,90 % ročne. V bode 5.3., na ktorý bod 1.2 zmluvy
odkazuje, sa žalovaná zaviazala, že dlh bude uhradený do 60 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy. Z textu
zmluvy nevyplýva, že by si strany osobitne dohodli nárok žalobcu na zmluvné úroky len do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti dlhu. Vychádzajúc z obsahu zmluvy bolo podľa názoru odvolacieho súdu cieľom

zmluvných strán zabezpečenie fixného zmluvného úroku pre klienta vo výške 15,90 % ročne, a to počas
celej dohodnutej doby splatnosti zmluvy, ktorá bola 60 mesiacov od podpisu zmluvy.

9. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku nie je jasné, z ktorého zákonného ustanovenia by mal
prijatý právny záver vyplývať, keďže použitá právna úprava spotrebiteľských vzťahov vo všeobecnosti

nevylučuje súbežné platenie zmluvne dohodnutých úrokov z úveru a aj platenie úrokov z omeškania,
ak sa dlžník dostal do omeškania s platením dlhu v dohodnutej lehote. Nie je teda zrejmé, z čoho -
z ktorého zákonného ustanovenia, resp. z ktorého dojednania v zmluve o úvere vyplýva, že platenie
úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti vylučuje platenie zmluvných úrokov, resp. že
platenie zmluvných úrokov sa týka len doby, dokedy sa dlžník dostane do omeškania s platením svojho

dlhu. Prijatie záveru, že na ťarchu spotrebiteľa by došlo k jeho dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe
úrokov z úveru a aj úrokov z omeškania a že to zároveň znamená aj značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, by znamenalo, že spotrebiteľ by sa v dôsledku evidentného
porušenia jeho zmluvných povinností dostal od neprimeraného zvýhodnenia voči veriteľovi. Spotrebiteľsi totiž musí byť vedomý toho, že pri riadnom splácaní úveru platí len zmluvne dohodnuté úroky a až
v prípade porušenia zmluvnej povinnosti splatiť dlh riadne a včas bude môcť byť legálne postihnutý
navyše aj úrokmi z omeškania až do dňa splatenia celej sumy úveru, resp. do dňa, ktorý bol zmluvne

dohodnutý. Dlžník totiž používa peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom aj po pôvodne dohodnutej
lehote splatnosti plnenia v splátkach a z princípu právneho inštitútu zmluvných úrokov vyplýva, že tieto
dlžník spláca - ak niet iného dojednania - až do dňa úplného splatenia dlhu, zatiaľ čo úroky z omeškania
nastupujú (popri zmluvných úrokoch) len v prípade, keď úver riadne nespláca a keď sa z toho dôvodu
dostane do omeškania.

10. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Ak
by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť zmluvné úroky (ktoré v tomto
prípade boli dohodnuté na dobu 60 mesiacov), potom by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena)
za poskytnutie zatiaľ nesplatených finančných prostriedkov a dlžník by už neplatil z tohto dôvodu žiadnu
sumu ako odmenu za ich využívanie. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje, na

akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby
si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú)
dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia
veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože
istinu v dojednanej lehote splatnosti v splátkach veriteľovi nevrátil. Tomuto záveru zodpovedá i to,

ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov
z omeškania. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú
zákonnú sankciu za omeškania so splatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ
požadovať, aj keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka); pritom vo všeobecnosti platí, že môžu existovať popri sebe.

11. Ako je uvedené vyššie, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie daný zmluvný vzťah
posudzoval ako spotrebiteľský vzťah. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa totiž ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Toto zákonné ustanovenie má v tomto prípade ten dopad, že ustanovenia Obchodného zákonníka
sa nepoužijú pri posudzovaní takej okolnosti, ktorú Občiansky zákonník upravuje výhodnejšie pre

spotrebiteľa alebo ktorú Občiansky zákonník osobitne neupravuje. Obchodný zákonník v ustanovení
§ 497 upravuje, že na poskytnutie peňažných prostriedkov sa viaže okrem povinnosti vrátenia istiny
aj povinnosť platiť úroky z úveru, ktoré sú osobitnou peňažnou náhradou súvisiacou s poskytnutím
finančných prostriedkov. Pri omeškaní úhrady úroku je možné požadovať úroky z omeškania aj z
nezaplatených zmluvných úrokov (§ 369 v spojení s ustanovením § 502 Obchodného zákonníka). Ak

je teda dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka),
je povinný platiť z nezaplatenej sumy aj úroky z omeškania (obdobne § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), a tak nie je vylúčené, aby veriteľ popri zmluvných úrokoch z poskytnutého úveru pri
omeškaní dlžníka požadoval z týchto zmeškaných zmluvných úrokov aj úroky z omeškania.

12. Keďže sa žalovaná riadnym neplatením dostala do omeškania s plnením anuitných mesačných
splátok,vktorýchjezahrnutýokremistinyajzmluvnýúrok,vzniklajejpovinnosťuhradiťúrokzomeškania
zo všetkých splátok, s ktorými bola v omeškaní, a teda aj úrok z omeškania zo zmluvného úroku, s
platením ktorého sa omeškala, keďže splátky riadne a včas nesplácala. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky

(§ 503 ods. 2 Obchodného zákonníka). Anuitná splátka je počas celej doby splácania rovnaká, mení
sa len výška a pomer istiny a úroku. Na začiatku úverového vzťahu tvorí najväčší podiel celej splátky
práve úrok a ku koncu vzťahu predstavuje istina ten väčší podiel splátky. Ak by spotrebiteľ nemusel platiť
úrok z omeškania zo splátky, s ktorou je v omeškaní a ktorá je sčasti zložená aj zo zmluvného úroku,
znamenalo by to neprimerané zvýhodnenie spotrebiteľa pri porušení jeho zmluvných povinností.

13. Odvolací súd s ohľadom na uvedené dospel k tomu, že odvolanie žalobcu bolo podané opodstatnene
len sčasti, pretože daný právny záver súdu prvej inštancie pri správne zistenom skutkovom stave
nebol relevantne odôvodnený ani s odkazom na konkrétnu právnu úpravu a ani na konkrétne zmluvnédojednanie; ak by nebolo takej právnej úpravy alebo zmluvného dojednania, potom by bolo možné
ustáliť, že dlžník bol povinný veriteľovi zaplatiť aj zmluvné úroky a aj úroky z omeškania do dňa, do
ktorého si strany sporu úroky zmluvne dojednali, t. j. do uplynutia dňa poslednej dojednanej splátky.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s poukázaním na ojedinelé rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo 54/2007 prijatého v obchodnoprávnej veci dňa 17.06.2008, a ani s odkazom na
rozhodnutie odvolacieho súdu prijaté v inom senáte sp. zn. 25Co/527/2015, a to z dôvodov opísaných
vyššie v bodoch 8. až 12. Spotrebiteľ si totiž vo všeobecnosti musí byť vedomý toho, že v prípade
porušenia riadne dohodnutých zmluvných povinností mu nastúpi navyše aj sankcia v podobe úrokov z

omeškania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobcovi vznikol nárok aj na platenie úroku z omeškania z
úroku,ktorýbolsúčasťousplátok,splnenímktorýchbolažalovanávomeškaní,aždoúplnéhozaplatenia
dlhu, a zároveň aj nárok na zaplatenie zmluvného úroku do uplynutia dňa poslednej 60. dojednanej
splátky (bod 1. 1.2 v spojení s bodom 5. 5.1 úverovej zmluvy - v spise na č.l. 6 - 6 p.v.). Posledná 60.
splátka úveru s príslušenstvom bola podľa tvrdenia žalobcu ako aj zistenia súdu prvej inštancie splatná
dňa 19.04.2017, a tak odvolací súd prijal záver, že strany sporu si dojednali platenie zmluvných úrokov

len do uvedeného dňa. Z obsahu zmluvy a ani zo Všeobecných obchodným podmienok žalobcu iné
dojednanie ohľadom dlhšej doby platenia zmluvných úrokov nevyplýva.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu týkajúce sa zamietnutia zvyšnej časti žaloby
posúdil ako čiastočne opodstatnené, preto rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 388 CSP

zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 15,90 % ročne zo sumy 4.187,65
eura od 15.08.2013 do 19.04.2017 a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 245,81 eura od
15.08.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a rozsudok v zamietajúcej
časti vo zvyšku podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Vzhľadom na výsledok celého konania, v ktorom bol žalobca čo do istiny plne úspešný, odvolací
súd žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1, 2 CSP, a to s prihliadnutím na to, že zamietnutie
zvyšku žaloby sa týkalo len príslušenstva. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).