Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/115/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617204271
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8617204271.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne: O. P., F.. X.X.XXXX, T. Š. X, XXX
XX J., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie v sume 500,00
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4Csp/141/2017
- 117 zo dňa 15.5.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 500 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, priznal
žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok
z podanej žaloby.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobkyňa sa podaným žalobným návrhom domáhala
voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia sume 500 eur. Žalobnému
návrhu vyhovel nakoľko bolo preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod
sp. zn. 4C/252/2014 o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola žalobkyňa úspešná. Žalobkyňa ako
spotrebiteľka si uplatnila satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv nakoľko svoje práva musela
brániť v súdnom konaní podaním predmetnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie ma mať
sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy, taktiež má mať aj funkciu
relutárnu, ďalej žalobkyňa je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde
a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy finančné zadosťučinenie požadovala v
rozsahu 500 eur, ktoré súd z pohľadu porušenia práva považuje za primerané.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a o súdnom poplatku podľa § 4 ods. 2 písm.
u/ v spojení s § 2 ods. 2 Z8kona č. 71/1992 Zb.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. namietal
nepreskúmateľnosť rozsudku, uviedol, že z napadnutého rozsudku nevyplývajú základné skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali postup uplatňovania nároku na finančné zadosťučinenie. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,CSP“) vzhľadom na včas podané
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,
v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny
účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).

6. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uvedené ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho
významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

8. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného
a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady
škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva
v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre
porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages
v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr
potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým
žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto
konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

9. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a antidiskriminačných
smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

10. Žalobkyňa voči žalovanému úspešne uplatnila porušenie práva osobitným predpisom na Okresnom
súde Svidník, ktorý rozsudkom č.k. 4C/252/2014 zo dňa 10.3.2015, okrem iného, zrušil rozhodcovský
rozsudok a určil neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmluve č. XXXXXXXXXX v bode 8.1 a 8.4
Dohody o poskytnutí služby. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č. k. 18Co/345/2015 zo dňa 12.10.2016. V odôvodnení okrem iného uviedol, cit.: „Pri posudzovaní
neprijateľných zmluvných podmienok bodu 8.4 a 8 bodu 1, súd prvej inštancie správne vychádzal z
okolností uzavretia zmluvy, resp. podmienok jej uzavretia, ako aj z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere

ako štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je predkladaná spotrebiteľom na predloženom formulári,
ktorých obsah spotrebiteľ nemôže ovplyvniť. Takéto uzatváranie zmluvných podmienok spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Navyše súd prvej
inštancie vychádzal z okolností uzavretia zmluvy, ako aj aplikácie bodu 8.1 a bodu 8.4 zmluvných
podmienok.“

11. Odvolací súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné
prihliadať na okolnosti prípadu, avšak v tejto súvislosti uvádza, že bol to žalovaný, kto nepostupoval
s odbornou starostlivosťou, naformuloval neprijateľné zmluvné podmienky a podal žalobu na
rozhodcovskom súde, v dôsledku čoho sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil,
resp. k bezdôvodnému obohateniu na základe neprijateľných zmluvných podmienok a vydaného
rozhodcovského rozsudku mohlo dôjsť.

12. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby
táto vychádzala z ujmy, ktorá hrozila žalobkyni v súvislosti s bezdôvodným obohatením žalovaného.
Priznaná suma zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Pri učení výšky primeraného finančného zadosťučinenia
na základe úvahy odvolacieho súdu, tento prihliadol na všetky skutkové okolnosti daného prípadu,
vrátane odvolacích námietok žalovaného. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa úspešne uplatnila svoje
práva žalobou v konaní č.k. 4C/252/2014. Je bez právneho významu pri uplatňovaní primeraného
finančného zadosťučinenia, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku
takejto ujmy, nemožno sa pri určení výšky finančného zadosťučinenia striktne držať ujmy, ktorá žalobkyni
objektívne hrozila. Vzhľadom na porušenia práva spotrebiteľa dodávateľom Profi Credit Slovakia a. s.,
je priznaná výška finančného zadosťučinenia, určená súdom prvej inštancie vo vzťahu k porušenému
právu a skutkovým okolnostiam prípadu, primeraná.

13. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je závislý od
okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť
prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy. Pre
priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, či k vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby
všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie teda úplne postačuje
len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas účinnosti zákona č. 250/2007 Z. z.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na závažné
a viacnásobné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného (najmä konanie, ktorým predložil
spotrebiteľovi na podpis formulárovú rozhodcovskú zmluvu, ktorá svojim obsahom a dôsledkami
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
následne ju použil a podal žalobu na rozhodcovskom súde, ktorý rozhodol v jeho prospech a zaviazal
spotrebiteľa aj na plnenie odporujúce zákonu), ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na
súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia
odvolací súd je toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 500
eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.

15. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec prácne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument.
Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej je čo do žalovaným namietaného dôvodu odôvodnené
riadne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov
žalobe vyhovel, v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na všetky podstatné námietky a tvrdenia
žalovaného prednesené v konaní.
Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že prvoinštančný
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

16. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
a 2 CSP potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).

17. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania a o súdnom poplatku, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc
sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto
priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 11. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.