Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/233/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116218188
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116218188.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Obec

Radatice, Obecný úrad Ratice č.105, 082 42 Radatice, právne zastúpený: JUDr. Peter Rak, advokát,
Masarykova 13, 080 01 Prešov proti žalovanému: W. D.I., C.. XX.XX.XXXX, U. XXX, U. XXX XX, o
určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 08.09.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že kúpna

zmluva, ktorej vklad bol vykonaný pod značkou A. - XXXX/XXXX je voči nemu právne neúčinná. Žalobca
vychádzal z toho skutkového stavu, že v rokoch 1990 až 2002 bol W. S. starostom obce U., pričom
ako starosta obce požiadal Štátny vodohospodársky fond Slovenskej republiky o poskytnutie dotácie na
výstavbu vodovodu v obci. Na základe žiadosti bola uzatvorená dohoda o poskytnutí a podmienkach
poskytnutia prostriedkov Štátneho vodohospodárskeho fondu. Správou finančnej kontroly Košice bola
v obci U. vykonaná kontrola hospodárenia s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu poskytnutými
obci ako subvencia. Na základe vykonanej kontroly boli zistené vážne nedostatky a obci bola uložená

povinnosť vrátiť do štátneho rozpočtu sumu 99 518,52 € a penále. Na základe dohody z roku 2005
uzatvorenej medzi obcou U. a správou finančnej kontroly bolo umožnené obci uhradiť sumu spolu
z penále v 120-tich splátkach a výška jednej splátky bola 820,98 €. Rozsudkom Okresného súdu
Prešov v sp. zn. 31T/20/2008 zo dňa 09.04.2008 súd rozhodol, že W. S. je vinný zo spáchania zločinu
subvenčného podvodu a zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Žalobca splatil správe
finančnej kontroly ku dnešnému dňu všetky splátky. Obec U. viackrát vyzývala W. S. na náhradu toho,
čo za W. S. správe finančnej kontroly uhradila, avšak bezúspešne. Vzhľadom k tomu, že obec Radatice

uhrádzala splátky miesto W. S., má voči nemu právo postihu, ktorým je v danom prípade právo obce
uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu toho, čo za iného plnila voči osobe zodpovedajúcej za
škodu a teda za W. S.. Obec U. si uplatnila svoje regresné právo voči W. S. prostredníctvom súdu a to v
konaniach vedených na Okresnom súde Prešov sp. zn. 4C/18/2012, Krajskom súde v Prešove sp. zn.
4Co/282/2014 a Okresnom súde v Prešove sp. zn. 12C/486/2015. Okresný súd Prešov rozsudkom sp.
zn. 4C/18/2012 zo dňa 29.10.2014 rozhodol tak, že W. S. je povinný zaplatiť obci U. sumu 55 005,66 €
s príslušenstvom. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 4Co/282/2014 zo dňa 14.10.2015 potvrdil

uvedený rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci samej. Žalobca ďalej uviedol, že exekúcia je voči W.
S. neefektívna, v súčasnosti nevlastní žiadny relevantný majetok, ktorý by bol exekúciou postihnuteľný.
W. S. však pred začatím exekúcie vlastnil rodinný dom s pozemkami, ktorý bezplatne previedol na svojhosyna, pričom odporovateľnosť tohto úkonu je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 11C/97/2015.
1.1. V tomto súdnom konaní žalobca žiada súd, aby určil neúčinnosť právneho úkonu, ktorým W. S.

previedol pozemky na tretiu osobu za účelom ukrátenia ich pohľadávky. Táto žaloba smeruje voči W. D.,
ktorý pozemky, resp. spoluvlastnícke podiely W. S. na jednotlivých pozemkoch od neho kúpnou zmluvou
nadobudol. Žalobca má za to, že žalovanému bol známy úmysel W. S., resp. vzhľadom na okolnosti
celej situácie žalovanému musel mu byť známy úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa a to
z nižšie uvedených dôvodov. Kauza týkajúca sa W. S. je verejne známou kauzou v obci U.. Žalovaný

má v obci U. trvalý pobyt a fyzicky sa v obci aj zdržiava. Obec pravidelne informuje svojich občanov o
prebiehajúcich súdnych sporoch a aj o spore s W. S. a žalovaný s W. S. sú dlhodobí známi a kamaráti.

2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.10.2016 (č. l. 94), v ktorom
uviedol, že neuznáva uplatnený nárok v celom rozsahu. Nesúhlasí s podanou žalobou. Predmetné
pozemky riadne kúpil na základe kúpnej zmluvy a zaplatil za ne. O pôdu, ktorú kúpil, mal dlhodobý

záujem. Kúpou nedošlo k ukráteniu veriteľa, neklesla hodnota majetku pána S.. Podľa jeho informácií,
bolo rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.10.2015 zrušené a vec sa ešte rieši. Navrhuje
žalobu zamietnuť.

3. Na uvedené vyjadrenie žalovaného, reagoval žalobca podaním dourčeným súdu dňa 20.12.2016, v

ktorom uviedol, že jeho vyjadrenie považuje za nedôvodné, nepreukázané a nezdokladované. Má za to,
že žalovaný nezdokladoval zaplatenie kúpnej ceny vo výške 36 893 €. Žalobca má za to, že tvrdenie o
tom, že kúpou nedošlo k ukráteniu veriteľa je nepravdivé, pretože podľa jeho názoru, prevod pozemkov
na žalovaného bol uskutočnený výlučne z dôvodu ukrátenia veriteľa. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že voči
W. S. má aj ďalšiu pohľadávku a to pohľadávku vyplývajúcu z konania vedeného na Okresnom súde

Prešov pod sp. zn. 12C/486/2015, ktorou bol W. S. zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6 567,84
€ s príslušenstvom. Pokiaľ ide o odvolávanie sa na zrušenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 4Co/282/2014, ten bol skutočne NS SR pod sp. zn. 7Cdo/80/2016 zrušený, avšak iba z procesných
dôvodov bez toho, aby nejakým spôsobom bola spochybnená uplatnená pohľadávka. Žaloba ďalej
uviedol, že žalovaný a dlžník sú priatelia a ich postup považuje za protizákonný, resp. podvodný.

4. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním doručeným súdu dňa 24.02.2017 (č. l. 119), v
ktorom uviedol, že kúpna cena 36 893 € za pozemky bola W. S. zaplatená na účet jeho manželky N.
tak, ako si žiadal. V tomto podaní ďalej uviedol, že s W. S. nie je priateľ, nezdôverujú sa, nie sú si takí
blízki ako tvrdí žalobca a vyprosuje si, aby ho niekto obviňoval z podvodu. Naďalej nesúhlasí so žalobou

a treba ju zamietnuť.
4.1. Vo vzťahu k tomuto vyjadreniu chce súd uviesť, že ide o vyjadrenie podľa § 167 ods. 4 CSP (Ak
súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných
rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti
a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí

prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.), podľa ktorého toto
vyjadrenie už nie je potrebné doručovať žalobcovi. S týmto vyjadrením však žalobca bol oboznámený
na pojednávaní a keďže sa v spise nachádzalo od 24.02.2017, nič nebránilo žalobcovi oboznámiť sa s
ním už pred pojednávaním v zmysle nazretia do súdneho spisu.

5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 15.01.2018, na ktorom vykonal dokazovanie
obsahom spisu a s prihliadnutím na tvrdenia strán sporu, zistil nasledujúce:
5.1. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 31T/2000/2008 bol W. S. uznaný vinným zo zločinu
subvenčného podvodu a zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa na tom skutkovom základe,
že s ďalšou osobou vylákal od iného dotáciu z rozpočtu štátneho fondu, ktorej poskytnutie alebo použitie

je podľa zákona alebo iného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňali a to tým, že
uviedli do omylu v otázke splnenia a spôsobili takým činom väčšiu škodu a zároveň ako verejný činiteľ
v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom
odporujúcim zákonu a spôsobil takým činom väčšiu škodu.
5.2. Z rozhodnutia správy finančnej kontroly Košice číslo 3/515/2003/154 vyplynulo, že táto uložila obci

U. vrátiť do štátneho rozpočtu neoprávnene použité prostriedky štátneho rozpočtu vrátane penále vo
výške 10 798 434,- Sk.
5.3. Z dohody o splátkach uzavretej medzi správou finančnej kontroly a obcou U. (č. l. 23) vyplynulo, že
splnenie peňažnej povinnosti sa obci U. povolilo v 120-tich splátkach mesačne vo výške 24 733,- Sk.5.4. Z rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 14C/18/2012 vyplynulo, že W. S. bol zaviazaný obci U.
zaplatiť sumu vo výške 55 005,66 € spolu s príslušenstvom. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/282/2014-677.

5.5. Z upovedomenia o začatí exekúcie a spôsobe vykonania exekúcie, sp. zn. Ex/1/2016 vyplynulo,
že suma istiny 54 755,66 € sa vymáha od W. S. prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Radovana
Ferenca.
5.6. Z dokladov zaslaných súdu Okresným úradom Prešov, kat. odborom vyplynulo, že pod číslom
V - 8306/2013 bola do katastra nehnuteľností zavkladovaná zmluva uzavretá medzi predávajúcim W.

S. a kupujúcim W. D. zo dňa 08.11.2013, ktorou predávajúci previedol na kupujúceho pozemky, resp.
spoluvlastnícke podiely k pozemkom v zmluve uvedeným za kúpnu cenu 36 893 €.
5.7. Z rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 12C/486/2015 vyplýva, že žalovaný W. S. je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6 567,84 € spolu s príslušenstvom.
5.8. Z uznesenia NS SR sp. zn. 7Cdo/80/2016 vyplýva, že rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
4Co/282/2014 bol zrušený a vec sa vracia krajskému súdu na nové rozhodnutie z dôvodu procesných

vád, a to nedoručenia vyjadrenia k odvolaniu žalobkyne žalovaným, pričom toto vyjadrenie žalobkyni
nebolo zaslané.
5.9. Súd ďalej vykonal dôkaz prehľadom transakcií od 01.09.2015 do 31.10.2015 na účte S. N., z ktorého
vyplýva, že dňa 18.10.2015 bol v prospech účtu od žalovaného vykonaný vklad vo výške 13 000 €, dňa
19.10.2015 vklad vo výške 12 000 € a dňa 21.10.2015 vklad vo výške 11 893 €.

Pri svojom rozhodovaní vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu, vychádzal súd z
nasledujúcich právnych úvah:
6. Podľa § 42a Občianskeho zákonníka
(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú

uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už
bol uspokojený.
(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ

dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
(§ 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník
urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov
úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

7. Možnosť odporovať právny úkon je popri neplatnosti právneho úkonu (§ 37
a nasl. OZ ) a možnosti
jednostranného odstúpenia od zmluvy (§ 48 OZ ) ďalším právnym
následkom vadnosti právneho úkonu. Ratio legis právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v
zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku
dlžníka a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka
uspokojená.

7.1. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, ktorému navrhovateľ
odporuje, nie je vo vzťahu za stanovených podmienok k navrhovateľovi právne účinný; vo vzťahu k
ostatným subjektom však právne účinky právneho úkonu zostávajú zachované (Ro KS v Brne z 8.
11. 1996, sp. zn. 35 Ca 70/1995). Neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu len voči ukrátenému
veriteľovi je relatívnou neúčinnosťou, na rozdiel od neplatnosti právneho úkonu, lebo s právnym úkonom

sa inak spájajú všetky právne následky, ku ktorým úkon smeroval. Táto neúčinnosť voči veriteľovi
pôsobí na základe právoplatnosti rozsudku súdu, a to ex tunc. Vo vzťahu k ostatným osobám zostáva
odporovateľný právny úkon účinným.
7.2. Právo veriteľa odporovať právnemu úkonu dlžníka sa realizuje prostredníctvom
odporovacej žaloby o neúčinnosť právneho úkonu (pozri § 42b ods. 1

OZ ). Aktívne legitimovaný na
podanie tejto žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnúpohľadávku a keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že
sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky.
7.3. Medzi základné predpoklady odporovateľnosti patria:

a) existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa,
b) platnosť odporovateľného právneho úkonu,
c) vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa,
d) ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti),
e) úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti).

7.4. Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne
vymáhať pred súdom v základnom konaní (R 44/2001). Ukrátením veriteľa je také zmenšenie (zníženie)
dlžníkovho majetku, že tento nestačil na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Nie je dôležité, aký
veľký bol dlžníkov majetok v rozhodnej dobe, ale to, že tento majetok bol odporovateľným právnym
úkonom zmenšený. Zmenšenie dlžníkovho majetku v dôsledku určitého právneho úkonu nie je dôvodom
neúčinnosti tohto úkonu, ak aj takto zmenšený dlžníkov majetok stačí na uspokojenie veriteľovej

vymáhateľnej pohľadávky.
7.5. Pre záver, že sa majetok dlžníka následkom prevodu veci, práva alebo inej majetkové hodnoty na
iného neznížil, nie je bez ďalšieho dôležitý len obsah zmluvy alebo iného dojednania. O tzv. ekvivalentný
právny úkon dlžníka ide len vtedy, ak za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi
skutočne (reálne) dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná (rovnocenná) náhrada (Ro

NS ČR z 12. 6. 2008, sp. zn. 21 Cdo 4333/2007). Úmyslom ukrátiť veriteľa sa rozumie úmysel priamy
(dolus directus), t. j. vedomie dlžníka, že svojím právnym úkonom ukráti veriteľovu pohľadávku a vôľa tak
urobiť. Inými slovami: dlžník sa chce vyhnúť svojej povinnosti veriteľovu pohľadávku splniť. Nepožaduje
sa však vedomie dlžníka, že veriteľova pohľadávka je vymáhateľná, stačí objektívna skutočnosť, že
je vymáhateľná. U právnickej osoby sa za úmysel ukrátiť veriteľa považujú prípady, ak úmysel možno

pričítať osobám, ktoré vystupujú v mene právnickej osoby (t. j. štatutárny orgán).
7.6. Preukázanie úmyslu je jednou z najzložitejších a najpodstatnejších otázok odporovateľnosti
právnemu úkonu v konkrétnom prípade. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch,
ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo
ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Túto právnu domnienku možno vyvrátiť, teda preukázať,

že neplatí, ak sa dokáže, že druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla rozpoznať.
7.7. Podľa NS ČR, sp. zn. 30Cdo/2432/2007 - Jestliže v majetku dlužníka byla kupní smlouvou věc
„nahrazena“ odpovídajícím peněžním plněním (kupní cenou), nelze dovodit, že by kupní smlouva vedla
ke zmenšení majetku dlužníka a že by tedy zkracovala uspokojení vymahatelné pohledávky věřitele.

Podľa NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 4806/2014 - a) Ke zkrácení uspokojení vymahatelné pohledávky věřitele
nemůže dojít, zmenší-li se sice majetek dlužníka, avšak vlastní-li dlužník navzdory odporovanému
právnímu úkonu a dalším svým dluhům takový majetek, který sám o sobě postačuje k tomu, aby se z
něho věřitel uspokojil.
b) V případě, že dlužníkův právní úkon neměl za následek zmenšení jeho majetku, neboť za převedené

věci, práva nebo jiné majetkové hodnoty obdržel jejich obvyklou cenu nebo mu za ně byla jinak
poskytnuta přiměřená (rovnocenná) náhrada, rovněž nemůže dojít ke zkrácení uspokojení věřitelovy
pohledávky; i když má dluhy, nenastalo v důsledku tzv. ekvivalentního právního úkonu zmenšení
dlužníkova majetku a k uspokojení věřitelovy pohledávky může sloužit dlužníkův majetek - i když změnil
podobu svých aktiv - ve stejné hodnotě (ceně), jako kdyby k těmto právním úkonům nedošlo.

c) Rozhodným okamžikem pro posouzení ekvivalentnosti převodu dlužníkových věcí, práv nebo jiných
majetkových hodnot je jeho účinnost; u nemovitostí zapisovaných do katastru nemovitostí je jím den,
k němuž nastaly účinky vkladu práva do katastru nemovitostí. Pro závěr, že se dlužníkův majetek
následkem převodu věci, práva nebo jiné majetkové hodnoty na jiného nesnížil, není bez dalšího
významný jen obsah smlouvy nebo jiného ujednání.

d) O tzv. ekvivalentní právní úkon dlužníka jde jen tehdy, jestliže za převedené věci, práva nebo
jiné majetkové hodnoty se dlužníku opravdu (reálně) dostala jejich obvyklá cena nebo jiná skutečně
přiměřená (rovnocenná) náhrada. Obdržel-li dlužník za převedené věci, práva nebo jiné majetkové
hodnoty od nabyvatele skutečně (reálně) jejich obvyklou cenu nebo mu za ně byla jinak poskytnuta
přiměřená (rovnocenná) náhrada, nejedná se o zkracující právní úkon ve smyslu ustanovení § 42a obč.

zák.

8. V prejednávanej veci žalovaný sa vyjadril k žalobe tak, že uplatnený nárok neuznáva. Aj keď išlo
o vyjadrenie stručné, je z neho zrejmé, že povinnosťou žalobcu bolo navrhnúť vykonanie dôkazov napreukázanie splnenia všetkých hmotnoprávnych predpokladov odporovateľnosti. Žalobca tak neurobil
a k návrhu na vypočutie svedkov pristúpil až na pojednávaní. Súd tieto návrhy neakceptoval, aplikujúc
§ 153 C.s.p., podľa ktorého

(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie

ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
8.1. C.s.p. bol prijatý aj z dôvodu urýchlenia priebehu civilného procesu a odstránenia prieťahov
zvýšením procesnej zodpovednosti strán sporu za jeho výsledok. Je teda legitímne od strán sporu (o to
viac, ak sú zastúpené advokátom) žiadať dodržiavanie § 153 C.s.p. a umožniť tak rozhodnutie sporu na

jedinom pojednávaní. Keďže v prejednávanej veci žalobca navrhol vypočuť ako svedkov osoby, ktoré
mu boli známe nepochybne už pred konaním pojednávania a vyhovenie tomuto návrhu by vyžadovalo
odročenie pojednávania, súd návrhu na vykonanie dôkazov nevyhovel.

9. Pokiaľ ide o samotnú podstatu veci, žalobca nepreukázal na strane dlžníka úmysel ukrátiť jeho

pohľadávku a to viac nepreukázal, že žalovanému bol tento úmysel známy. Žalobca úmysel prezumoval
(nepreukázaným) tvrdením, že žalovanému musel byť známy z dôvodu, že je obyvateľom obce U.
a (nepreukázaným) tvrdením, že žalovaný a dlžník sú priatelia. Jeho tvrdenia zodpovedajú skôr
predpokladom odporovateľnosti, keď dlžník urobí úkon v prospech osobe blízkej, čo však nie je tento
prípad a preto známosť úmyslu žalovaného prezumovať nemožno.

9.1. Podstatným pre rozhodnutie súdu je však to, že napádaný prevod pozemkov bol vykonaný za
odplatu, ktorej výšku žalobca ani náznakom nespochybnil. Ak teda za prevod pozemkov bola vyplatená
ekvivalentná odplata (platba na účet, ktorého majiteľom je manžel účastníka právneho vzťahu je bežným
javom), poukazujúc aj na vyššie citovanú judikatúru, k zníženiu majetku dlžníka nedošlo. Zároveň súd
zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi nevôľou dlžníka poskytnúť plnenie, ktoré je dlžný veriteľovi

a medzi neschopnosťou toto plnenie poskytnúť.
9.2. Súd tak uzatvára, že vysloviť neúčinnosť právneho úkonu voči osobe, ktorá nie je osobou blízkou
dlžníkovi a ktorá za poskytnuté plnenie (ktoré by mu malo byť exekuované) riadne poskytla ekvivalentné
protiplnenie nemožno len na základe všeobecných tvrdení žalobcu tak ako tomu bolo v tomto konaní.

10. Náhrada trov konania - Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10.1. Žalobca v konaní neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a úspešnému žalovanému
priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.

Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p.
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.