Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718202701
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5718202701.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a
členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého:
P. D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov : matky I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XX, XXXX F., Švajčiarska konfederácia, právne zastúpenej : JUDr. Peter Celec, advokát so sídlom v
C., M. R. E. XX, a otca C. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. XX, XXXX S., Švajčiarska konfederácia,

toho času na neznámom mieste, o návrhu matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu
priezviska, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č.k. 6P/67/2018-54 zo dňa 29.
septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu matky na udelenie súhlasu na
podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého P. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. Vo veci mal preukázané, že bydlisko (miesto obvyklého pobytu) maloletého P. je v súčasnej

dobe vo Švajčiarskej konfederácii, vo F.. Maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktorí žili v
spoločnej domácnosti vo Švajčiarskej konfederácii, kde matka s maloletým aj naďalej býva. Matka
sa vo Švajčiarsku opätovne vydala a dňa 01.01.2018 sa jej vo F. narodila dcéra C., ktorú má so
súčasným manželom a ktorú tu vychováva. Maloletý P. tu navštevuje školské zariadenie, športovú
školu a má tam aj svojho ošetrujúceho lekára. Vzhľadom na pobyt maloletého na území Švajčiarskej
konfederácie, navštevovanie školského zariadenia ako aj to, že matka uzavrela manželstvo a žije

vo Švajčiarsku, pričom z manželstva pochádza ďalšie maloleté dieťa, je možné ustáliť, že miestom
obvyklého pobytu maloletého P. je Švajčiarska konfederácia. Skutočnosť, že maloletý navštevuje
svojich príbuzných na území Slovenskej republiky nezakladá právomoc Slovenskej republiky. Bydliskom
(miestom obvyklého pobytu) osoby je miesto, kde sa osoba skutočne zdržiava, kde je ťažisko jej
každodenného života, bez ohľadu na miesto jej trvalého alebo prechodného pobytu. Takýmto miestom je
v súčasnej dobe pre maloletého nepochybne jeho bydlisko vo Švajčiarskej konfederácii. Tvrdenie matky

o tom, že s deťmi plánuje sa vrátiť na Slovensko nie je rozhodujúce, nakoľko je rozhodujúci stav v čase
vydania rozhodnutia. Pre určenie miesta obvyklého pobytu nie je rozhodujúce, že maloletý je štátnym
príslušníkom SR a má tu administratívne vedený trvalý pobyt. Z uvedených dôvodov súd Slovenskej
republiky nemá právomoc vo veci konať, a to s poukazom na čl. 5 ods. 1 Dohovoru o právomoci,
rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na
ochranu dieťaťa zo dňa 19.10.1996 uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 344/2002

Z.z.(ďalejlen„Dohovor“).Jednásaopodstatnúvecsúvisiacusvýkonomrodičovskýchprávapovinností,
o ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť (§ 35 Zákona o rodine). Súd preto nemôže rozhodnúť o zmenepriezviska maloletého, môže len za otca udeliť matke súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska
maloletého. Nakoľko nedostatok právomoci predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorá bráni súdu
vo veci konať, súd konanie zastavil.

3. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podala odvolanie matka. Poukázala na čl. 4 písm. c)
Dohovoru, podľa ktorého sa tento Dohovor nevzťahuje na meno a priezvisko dieťaťa. Preto právny názor
súdu prvej inštancie nie je správny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci, pričom nutné
vychádzať zo zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, a to § 39 ods. 1 a

§ 24 ods. 1 cit. zákona. Poukázala na to, že podľa právneho poriadku Švajčiarskej konfederácie nemôže
žiaden orgán Švajčiarskej konfederácie konať a rozhodovať o statusových veciach osôb, ktoré nie sú
štátnymi občanmi Švajčiarskej konfederácie. Pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania
má pochybnosti o ich splnení, nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale túto otázku musí riešiť
pozitívne, teda musí vec prejednať. Súd prvej inštancie sa mal vysporiadať s otázkou, či je vôbec možné,
aby o veci mohli rozhodnúť príslušné orgány iného štátu. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku/ďalej len CMP/
v spojení s § 34 Civilného sporového poriadku/ďalej iba CSP/) preskúmal vec bez ohľadu na odvolacie
dôvody (§ 65 až § 67 CMP), v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti súd nie je rozsahom a

dôvodmi odvolania viazaný a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. V preskúmavanej veci ide o nahradenie súhlasu otca súdom k podaniu žiadosti matky o zmenu
priezviska maloletého P.. Bez akýchkoľvek pochýb ide o právnu vec starostlivosti súdu o maloleté deti

v prípade nezhôd rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností k dieťaťu (podľa hmotno-právnej
úpravy v § 35 Zákona o rodine). Rozhodnutie o udelenie súhlasu súdom za otca na zmenu priezviska
maloletého P. sa považuje za úkon súdu vo veci starostlivosti o maloletých, nejde preto o rozhodnutie
o samotnej zmene priezviska deťaťa. Preto odvolacia námietka, že Dohovor sa na predmetnú vec
nevzťahuje s poukazom na čl. 4 písm. c) je nedôvodná. Predmetná vec tak patrí do rozsahu a pôsobnosti

daného Dohovoru v zmysle čl. 1 v spojení s čl. 3 písm. a) tohto Dohovoru.

6. Podľa čl. 1 ods. 2 Dohovoru na účely Dohovoru výraz „rodičovské práva a povinnosti“ zahŕňa
rodičovskú moc alebo iný podobný vzťah, ktorý určuje práva, oprávnenia a povinnosti rodičov,
opatrovníkov alebo iných zákonných zástupcov k osobe alebo majetku dieťaťa.

7. Kritéria právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravené týmto Dohovorom sú tvorené
tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by
mal mať v prvom rade štát obvyklého pobytu dieťaťa. Maloletý P. sa bezpochyby nachádza v osobnej
starostlivosti matky a býva a navštevuje školu, ako je aj vychovávaný vo Švajčiarskej konfederácii, a teda

na území Švajčiarskej konfederácie má obvyklý pobyt. O obvyklom pobyte maloletého P. vo Švajčiarskej
konfederácii nepriamo nasvedčuje i rozhodnutie Okresného súdu vo Winterthuur vo Švajčiarskej
konfederácii, č. k. FE 140336-K/ÚD/sf zo dňa 26.04.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.05.2016 a
bol uznaný rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.11.2016 č.k. 1CÚDZ/63/2016-39, ktorým
bolo manželstvo rodičov maloletého P. rozvedené a zároveň maloletý P. bol zverený do výhradnej

rodičovskej starostlivosti matky a matka bola zaviazaná, aby sa až do plnoletosti P. s ním nevysťahovala
do zahraničia, pričom zákonné bydlisko syna P. sa nachádza u matky.

8. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne postupoval, keď konanie zastavil pre nedostatok
právomoci s poukazom na čl. 5 bod 1 Dohovoru.

9. Matka v odvolaní poukazovala na to, že na daný prípad sa mali aplikovať ust. zák. č. 97/1963 Zb., a
to predovšetkým ust. § 39 ods. 1 a § 24 ods. 1. Odvolací súd má za to, že zo znenia týchto zákonných
ustanovení rovnako vyplýva, že právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých
je daná v prípade, ak maloletý má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, alebo jeho obvyklý

pobyt nie je možné určiť. Ako už bolo vyššie konštatované, obvyklý pobyt maloletého je Švajčiarska
konfederácia. Teda ani na základe matkou uvádzaných zákonných ustanovení zák. č. 97/1963 Zb. by
nebola daná právomoc súdu Slovenskej republiky.10. Napokon v odvolaní namietala, že ak súd pri skúmaní procesných podmienok konania má
pochybnosti o ich splnení, nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale túto otázku musí riešiť
pozitívne, teda musí vec prejednať. Súd prvej inštancie však nemal pochybnosti o tom, súd ktorého štátu

má právomoc rozhodovať o predmetnej veci, preto nemal ani povinnosť riešiť otázku pozitívne a vec
prejednať. Poukázal na to, že jednoznačne je daná právomoc súdu, kde má maloletý P. obvyklý pobyt.
Preto aj táto odvolacia námietka matky je bezpredmetná.

11. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako

vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

12.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolvzmysle§396ods.1CSP,aplikujúcust.§52CMP,vzmysle
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)