Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221479
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117221479.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, vo spore žalobcu: F. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N. C., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom,
so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 32Csp/139/2017- 42 zo dňa 12.2.2018 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 264,- eur

v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah pripojených listinných dôkazov najmä obsah spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C/30/2015

týkajúci sa určenia, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.1.2013 je bezúročný a bez
poplatkov, citoval ust. § 3 ods. 3, 5, § 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len Zákona o ochrane spotrebiteľa), a uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 10C/30/2015
- 92 zo dňa 8.11.2016 súd určil, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.1.2013 uzavretej
medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co/15/2017-112 zo dňa 7.3.2017 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
21.4.2017. Predmetom uplatneného nároku žalobcu bol nárok na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Súd prvej inštancie považoval žalobu z časti za dôvodnú. Uviedol, že medzi stranami
je nesporné, že sa jedná o vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy ktorá skutočnosť v konaní
namietaná nebola. Žalobca v konaní preukázal porušenie konkrétnych právnych predpisov na ochranu
práv spotrebiteľa a to právoplatne skončeným konaním vedeným na Okresnom súde Prešov pod sp.

zn. 10C/30/2015.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia súd prvej
inštanciepoukázalnajehosatisfakčnú,aleajpreventívnufunkciu,sankčnúfunkciustým,žekuplatnenej
námietke žalovaného, že žalobcovi nevznikla žiadna ujma súd prvej inštancie uviedol, že kvalifikačným
znakom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je ujma. Stačí, ak spotrebiteľ si

úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Preukázanie vzniku
ujmy preto nebolo nevyhnutnou náležitosťou pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.Stačila len hrozba vzniku ujmy. Poukázal na iné rozhodnutia všeobecného súdu týkajúce sa obdobnej
veci.Zaprimeranépovažovalpriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniavovýške264,-eur,teda
v sume, o ktorú žalovaný sa chcel na úkor žalobcu obohatiť. Pri úvahe o výške plnenia súd vychádzal z

intenzity porušenia spotrebiteľských práv zohľadňujúc časový aspekt závadného konania žalovaného.
V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/30/2015 bolo preukázané, že strany
sporu uzatvorili dňa 15.1.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi
ako dlžníkovi úver vo výške 300,- eur, ktorý mal splatiť aj s príslušným poplatkom vo výške 264,-
eur. Práve túto sumu súd považoval za primeranú v tomto konkrétnom prípade. Žalobca neprodukoval

žiadne tvrdenia ohľadne požadovanej výšky primeraného zadosťučinenia, nezdôvodnil prečo práve
suma 500,- eur je primeraná. Podľa názoru súdu prvej inštancie, priznaná suma primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 264,- eur zodpovedá svojmu účelu, poskytuje žalobcovi ako
spotrebiteľovi primeranú satisfakciu a súčasne pôsobí dostatočne odradzujúce pre žalovaného, ktorého
má „motivovať“ k tomu, aby sa v budúcnosti vyhol predkladaniu vadných zmlúv spotrebiteľom. Zároveň
súd zdôraznil, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie

sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí napĺňať jeho zmysel a to účinný
a odradzujúci prostriedok ochrany. Vznesenú námietku žalovaným súd prvej inštancie považoval za
nedôvodnú. Rozsudok o určení zmluvy o úvere za bezúročný a bez poplatkov sa stal právoplatný dňa
21.4.2017, a preto nemožno konštatovať, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie je premlčaný.
Pokiaľ žalovaný poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov, napr. uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/99/2010, súd prvej inštancie k tomu uviedol, že sa týkalo procesnej
povahy a nie premlčania nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Z dôvodu priznania žalobcovi z
titulufinančnéhozadosťučineniasumy264,-eur,vprevyšujúcejčastisúdprvejinštanciežalobuzamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle čl. 3 ods. 1, 2, čl. 4 ods. 2 v
spojení s § 255, § 262 Civilného sporového poriadku tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v plnej výške i napriek tomu, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V danom prípade výška
nároku závisela od úvahy súdu, ktorá sa týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie
o výške priznaného plnenia, niečo do základu nároku, ktorý bol daný. O výške priznanej náhrady bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku.

2. Podaním zo dňa 4.4.2013 podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nesprávny procesný
postup, ktorým došlo k porušeniu procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces ďalej, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj,

že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Odvolacie námietky bližšie
konkretizoval s tým, že zdôraznil čl. 5 Civilného sporového poriadku týkajúci sa princípu zjavného
zneužitia práva, ktorý nepoužíva právnu ochranu. Podľa názoru žalovaného, žalobca si uplatnil domnelé
právo svojvoľne a zjavne bezúspešne, nakoľko sám neoznačil podstatné skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci. Ďalej poukázal na to, že žalobca neuhradil doposiaľ ani len istinu poskytnutého

úveru. Uhradil len sumu 236,- eur v dôsledku čoho sa dlh zo zmluvy stal splatným dňa 26.2.2014.
Žalobca dlhodobo ignoroval výzvy a upomienky žalovaného na úhradu dlhu a žiadnym spôsobom
žalovanému neoznámil, že by bol v nepriaznivej finančnej situácii. Poukázal na rozhodovanie iných
všeobecných súdov v obdobných veciach vrátane judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a iného
členského štátu Európskej únie s tým, že uviedol, že právo na poskytnutie primeraného finančného

zadosťučineniapodliehapremlčaniuvobjektívnejasubjektívnejpremlčacejlehoteajkeďjenemajetkové
právo, ale svojou povahou blízke právo k právu majetkovému. Uviedol, že žaloba bola podaná dňa
26.1.2015 v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/30/2015. Tento nárok si
mohol žalobca uplatniť aj v tamtom konaní. Poukázal na duplicitu požadovaných peňažných plnení
zo strany žalobcu. Žalobca sa na jednej strane domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ďalej sa

domáha finančného zadosťučinenia. Tento súhrn finančných nárokov vznesených žalobcom považoval
za šikanózny. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

3. Právny zástupca žalobcu sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a § 380 CSP a pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že odvolanie bolo podané
oneskorene.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 121 ods. 2, 4 a 5 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja,
je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný
deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí

aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný prevzal napadnutý rozsudok dňa 19.3.2018 (č.l. 46 spisu),

zákonná lehota 15 dní na podanie odvolania začala plynúť od 20.3.2018 a uplynula 3.4.2018 (utorok,
riadny pracovný deň). Z pripojených doručeniek o doručení odvolania (v spise na č.l. 47, č.l. 54) vyplýva,
že žalovaný podal odvolanie dňa 4.4.2018, t.j. oneskorene.

Z tohto dôvodu odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného v zmysle ust. § 386 písm. a) CSP ako

podané oneskorene.

6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo mu z
obsahu spisu nevyplývajú, ani si ich neuplatnil i napriek tomu, že mu nárok na náhradu trov konania

vznikol (per analogia § 256 ods. 1 CSP). Odvolací súd v záujme rozumného usporiadania procesných
nárokov strán sporu v súlade s princípom procesnej ekonómie ako základnými princípmi Civilného
sporového poriadku vyplývajúcimi z čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.