Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. august 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/488/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614201779
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614201779.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov
senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnenou
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516, proti žalovaným: 1/ R. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. Q. XXX/X, XXX XX Q. V. I.,

zastúpená splnomocnenou Advokátskou kanceláriou OREA Consulting, s.r.o., so sídlom Záhradnícka
10, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, 2/ Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. Q. XXX/X, XXX XX
Q. V. I., do 30. 06. 2016 za účasti dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/ a
2/ Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo
námestie 7, 911 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpené splnomocneným advokátom JUDr. Patrikom
Podhorským, so sídlom Advokátska kancelária Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 1814,31

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec číslo konania
7C/16/2014-73 zo dňa 24. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovaným 1/, 2/ domáhal
zaplatenia sumy 1814,31 eur s príslušenstvom zamietol v celom rozsahu. Súd v odôvodnení rozsudku

uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 15. 07.
2010 so žalovanými zmluvu o revolvingovom úvere. Po preskúmaní obsahu uvedenej žiadosti /zmluvy
o poskytnutí revolvingového úveru mal súd za to, že tak, ako je formulovaná žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere v bode 5 (označené slovom „vyplňte“ ), z ktorej
vyplýva, že ju vypĺňal žalovaný a v bode 6, z ktorého vyplýva, že ju vypĺňal žalobca (označené slovom
„nevypĺňajte“), jedná sa o návrh na uzavretie zmluvy a prípadne prijatie návrhu. S poukazom na

ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka však vzhľadom na to, že prijatie zo strany žalobcu má
rôzne hodnoty RPMN - 70,02 % v porovnaní s hodnotou RPMN 68,31 %, pri poskytnutí revolvingovom
63,32 % v porovnaní s 60,50 %, ide o prijatie návrhu, ktorý obsahuje zmeny, čo je možné v zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka hodnotiť ako odmietnutie návrhu. Súd tak mal za to, že
nedošlo k uzavretiu zmluvy a rovnaké konštatovanie sa týka aj Oznámenia veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi. Súd potom konštatoval, že vyhodnotil z uvedených dôvodov predmetnú úverovú zmluvu ako

neplatne uzavretú, preto by účastníci zmluvného vzťahu boli povinní sa navzájom vyrovnať podľa zásad
pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaným 1/, 2/ bola poskytnutá suma 1001,83 eur, pričom
skutočne zaplatili 818,67 eur, z čoho vyplýva, že žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia prináležala
suma rozdielu medzi týmito plneniami, teda 183,16 eur. Nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia
vznikol momentom jeho poskytnutia, teda dňom 16. 07. 2010 a vzhľadom na žalovaným vznesenú
námietku premlčania, tento nárok sa následne premlčal posledným dňom trojročnej premlčacej lehoty

v zmysle ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka. Súd preto žalobu v plnom rozsahu zamietol. Po
tomto právnom závere súd však ďalej v odôvodní rozsudku konštatoval, že je zároveň toho názoru,že stanovená úroková sadzba 68,31 % je zjavne v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o 540 až 700 % navýšenie úrokovej sadzby, za ktorú
banky poskytovali úvery za obdobie 07/2010. Z uvedeného dôvodu je takéto dojednanie neplatné podľa

ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi
podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že
v nadväznosti na neplatnosť dojednania úrokovej sadzby, v predmetnej zmluve absentuje podstatná
náležitosť zmluvy, teda výška úrokovej sadzby podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona číslo 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľskom úvere, čo v spojení s ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. spôsobuje, že

aj keby bola platná úverová zmluva, považuje sa za bezúročnú a bez poplatkov. Následne súd zdôvodnil
výrok ohľadom náhrady trov konania, podľa ktorého je žalobca povinný nahradiť žalovanému (pričom
súd vo výroku rozsudku, ani v odôvodnení nešpecifikoval ktorému z dvoch žalovaných) trovy právneho
zastúpenia vo výške 488,80 eur na účet splnomocneného právneho zástupcu a to s poukazom na
ustanovenie § 142 ods. 1 OSP v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia rozsudku v zmysle zásady
úspešnosti konania. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že vedľajší účastník na strane žalovaného si

žiadne trovy neuplatnil, súd mu ich preto nepriznal.

2. Proti rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal záver súdu, že
absencia dohody o RPMN mala spôsobovať neuzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, respektíve jej
neplatnosť. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v zákone číslo 129/2010 Z. z. a ich

uvedenie v zmluve nie sú podmienkou vzniku samotnej zmluvy a jej platnosti. Z ustanovenia § 11 ods. 1
uvedeného zákona totiž vyplýva, že chýbajúci údaj má za následok, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Zákon neurčuje ako dôsledok neplatnosť zmluvy. Z uvedeného potom vyplýva, že pre
vznik zmluvy ako platného právneho úkonu nie je nepodstatná dohoda o RPMN. Skutočnosť, či sa tento
údaj v zmluve neuvedie vôbec, alebo nevznikne v dôsledku dohody o ňom, je z pohľadu zákona číslo

129/2010 Z. z. právne bezvýznamná. Chýbajúci údaj o RPMN nie je dôsledkom neplatnosti zmluvy,
respektívejejneuzavretiaanivjednomprípade.Záversúdu,žezmluvaorevolvingovomúverenevznikla,
je tak nesprávny. Na základe toho preto nemohlo vzniknúť plnenie titulom bezdôvodného obohatenia a
taktiež posúdenie žaloby ako premlčanej je záverom založeným na nesprávnom posúdení veci. Nároky
uplatnenévkonaníniesúpremlčané.Žalobcazdôrazňuje,žeúdajoročnejpercentuálnejmierenákladov

nie je výsledkom konsenzu zmluvných strán pri zatváraní zmluvy, ale určuje sa na základe údajov
platných v čase uzavretia zmluvy. V bode 5 formuláru žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru sa
uvádza údaj o hodnote RPMN, ktorý je vzhľadom na údaje uvedené v žiadosti predpokladaným. Tento
údaj a všetky ostatné údaje v bode 5 však nevymedzili predmet zmluvy, lebo tento je až obsahom bodu
6, v ktorom sú hodnoty počítané podľa vzorca pre určenie RPMN. Vzhľadom na uvedené tak nemožno

hovoriť o tom, že nebol prijatý návrh na uzavretie zmluvy. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou
RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné
určiť až po jeho schválení. Táto hodnota je v bode 6 uvedená presne. Pri podaní žiadosti o úver údaj o
dátume vyplatenia úveru známym nie je. Ten sa stane známym až pri schválení úveru. Z toho dôvodu
sa údaj o RPMN môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu, pretože napokon žiadateľ o úver

nenavrhuje žiadny konkrétny dátum, kedy mal byť úver vyplatený. Ostatné údaje, ktoré vstupujú do
výpočtu RPMN sú a boli rovnaké, teda nezmenila sa ani výška celkových nákladov, ani suma úveru, ani
počet splátok ani dátum splatnosti splátok. Rozdiely v údajoch o RPMN v žiadnom prípade preto nie sú
okolnosťou, pre ktorú by bolo opodstatnená hovoriť o tom, že nedošlo k nejakej dohode. Vzhľadom na
uvedené preto žalobca tvrdí, že závery súdu týkajúce sa údaju RPMN nie sú dôvodnými a zákonnými.

Žalobca nad rámec uvedeného taktiež poznamenal, že súd nesprávne posudzoval aj otázku premlčania,
nakoľko by pri svojom závere kedy malo dôjsť k vzniku zmluvy, by vo veci musel aplikovať ustanovenie
§ 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka a toto ustanovenie v tomto prípade nepripúšťa posúdenie nároku
žalobcu ako premlčaného. Vzhľadom na uvedené preto odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok v rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu

si žalobca uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 1/ a dovtedajší vedľajší účastník na strane žalovaných
prostredníctvom spoločného splnomocneného právneho zástupcu. Majú za to, že rozsudok súdu prvej
inštancie vychádza zo správneho zistenia skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci.

Žalovaná zdôrazňuje, že zmluva nebola uzavretá vzhľadom na vady kontraktačného procesu. Zmluva
taktiež neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom aj dohoda o výške
úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a preto podľa ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka je zmluva neplatná. Konkrétna zmluva o spotrebiteľskom úvere je svojoupovahou spotrebiteľskou zmluvou a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Uvedený záver
vyplýva aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaná 1/ a dovtedajší vedľajší
účastník ohľadom aplikácie tohto zákonného ustanovenia poukázali na závery obsiahnuté v rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014. Ohľadom posúdenia
vzniku zmluvy o úvere, žalovaná 1/ a dovtedajší vedľajší účastník zastávajú názor, že súd prvej
inštancie dospel k správnym záverom ohľadom neuzavretia zmluvy, pretože k jej uzavretiu nemohlo
dôjsť z dôvodu, že nebol žalobcom akceptovaný návrh žalovanej. Vyhodnotenie kontraktačného procesu
zakladá právo žalobcu požadovať vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov z titulu vrátenia

bezdôvodného obohatenia, keďže pôjde o plnenie z neexistujúceho právneho úkonu. Samotný proces
vzniku začal podaním žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere. Tento
jednostrannýúkonžalovanej-tedažiadosť,jesvojoupovahoužiadosťouoposkytnutieúveru(návrhom).
Následne - v ten istý deň, žalobca schválil žiadosť. Tento nový návrh mala žalovaná akceptovať, keďže
išlo o prijatie návrhu so zmenami o protinávrhu žalovanej. Toto sa však nestalo, žalobca odovzdal
podpísanú žiadosť/zmluvu žalovanej po tom, čo ho schválil bez ďalšieho, pričom mala nasledovať

druhá fáza akceptácia návrhu žalovanou. To z dôvodu, že protinávrh podával žalobca, pričom pôvodná
žiadosť žalovanej bola vyplnená bez bodu 6 žiadosti/zmluvy. Žiadosť/zmluva trpí vnútorným obsahovým
rozporom (obsahový rozpor v návrhu a rozpor akceptácie) a to v bodoch 5 a 6 ohľadom RPMN za úver
a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Pôvodný návrh žalovanej nebol akceptovaný
obsahovo rovnakým úkonom žalobcu. Týmto nemohlo dôjsť k akceptácii návrhu žalobcom, ale k

podanému návrhu na uzavretie zmluvy. Tento nový návrh však nikdy nebol akceptovaný žalovanou.
Zmluva preto nevznikla z dôvodu nedodržania písomnej formy zmluvy. Pokiaľ tak žalobca poskytol
žalovanej finančné prostriedky vo výške 1001,83 eur, a pokiaľ žalovaná zaplatila žalobcovi spolu 818,67
eur, mal by žalobca s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 a § 451 Občianskeho zákonníka nárok na
zaplatenie 183,16 eur od žalovanej. Vzhľadom na vyššie uvedené vedľajší účastník prostredníctvom

právneho zástupcu vzniesol námietku premlčania celého uplatneného práva. V danej veci je zjavné,
že uplynula dvojročná subjektívna, ako aj trojročná objektívna premlčacia doba podľa Občianskeho
zákonníka. Prvoinštančný súd preto rozhodol vecne správne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol. V
závere vyjadrenia žalovaná 1/ a dovtedajší vedľajší účastník pre prípad, ak by odvolací súd zastával
iný právny názor, uviedli taktiež, že podľa ich názoru zmluva neobstojí ani z obsahového hľadiska.

Obsah zmluvy v zmysle dodatkov naformulovaných žalobcom a jej niektoré podmienky, ako zmluvy
spotrebiteľskej, sa javia v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka ako neprijateľné zmluvné
podmienky a teda neplatné ex tunc. Takéto zmluvné dojednania sú nevyvážené, spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ide preto podľa
ustanovenia § Občianskeho zákonníka o neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva nebola individuálne

dojednaná, taktiež žalovaná poukázala aj na výšku ročnej úrokovej sadzby revolvingu prevyšujúcej
30 %, ktorú považuje za neprimerane vysoké úroky a poplatky spojené s poskytnutím úveru. Takéto
dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi a preto sú neplatné. Žalobca sa takýchto nároku nemôže
domáhať, keďže svojou povahou ide o úžeru. Taktiež zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú vymenované v § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku

uvedeného je poskytnutý spotrebiteľský úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Na základe
týchto argumentov žalovaná 1/ a dovtedajší vedľajší účastník na strane žalovaných navrhujú, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Pre prípad úspechu
si uplatnili a vyčíslili trovy odvolacieho konania.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného
súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a
funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie

začalo.

8. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01. 07. 2016
nadobudol účinnosť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Odvolacie
konanie v danej veci začalo dňom 24. 06. 2015 (podaním odvolania), avšak v zmysle intertemporálneho

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

9. V súvislosti s uvedenou zmenou procesnej úpravy odvolací súd sa v prvom rade vysporiadal s
procesným postavením Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
so sídlom 911 02 Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, ktoré do 30. 06. 2016 vystupovalo

vkonanívprocesnompostaveníakovedľajšíúčastníknastranežalovanýchpodľaprávnejúpravyplatnej
a účinnej do 30. 06. 2016. Nová právna úprava zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
procesný inštitút vedľajšieho účastníka neupravuje. Nakoľko intertemporálne ustanovenia Civilného
sporového poriadku neobsahujú prechodné ustanovenie, podľa ktorého by zostalo zachované procesné
postavenie dovtedajších vedľajších účastníkov konania, ktorí vstúpili do konaní podľa ustanovenia §

93 ods. 1 a 2 OSP, je nutné prijať záver, že ich procesné účastníctvo aj v doposiaľ neskončených
konaniach ex lege zaniklo. Nie je možné ani prijať záver, že inštitút osobitného subjektu konania, ktorý
upravuje ustanovenie § 95 Civilného sporového poriadku svojim obsahom a účelom zodpovedá právnej
úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa ustanovenia § 93 ods. 2 OSP a s poukazom na ustanovenie
§ 470 ods. 2 CSP. Ani zo znenia prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP nemožno vyvodiť, že

procesné účastníctvo dovtedajších vedľajších účastníkov, ktorí vstúpili do konaní podľa ustanovenia
§ 93 ods. 1 a 2 OSP v právoplatne neskončených konaniach trvá, pokiaľ nová procesná úprava už
tento procesný inštitút nepozná a súčasne ani v prechodných ustanoveniach im zachovanie pôvodného
procesného postavenia nepriznáva. Vychádzajúc z dikcie terajšej právnej úpravy Civilného sporového
poriadku je bývalému inštitútu vedľajšieho účastníka najbližší procesný inštitút „intervenienta“ upravený

v ustanoveniach § 81 až 85 Civilného sporového poriadku, predpokladom ktorého účasti v spore je
však nevyhnutne právny záujem na výsledku konania a „osobitný subjekt“ upravený v ustanovení §
95 Civilného sporového poriadku, ktorým môže byť orgán verejnej moci, alebo právnickú osobu, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorých môže súd aj bez návrhu do
konania pribrať na ochranu práv strany, avšak predpokladom ktorého účasti v spore je výslovný súhlas

strany, na ochranu ktorej má vystupovať. Odvolací súd však zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 95 ods.
1 CSP je na zvážení súdu, či je potrebná účasť takéhoto subjektu v konaní (vychádzajúc striktne z dikcie
ustanovenia § 95 ods. 1 CSP „môže súd aj bez návrhu do konania pribrať“). Odvolací súd je toho názoru,
že v konkrétnej veci nie je dôvod a ani účelné priberať do konania tzv. osobitný subjekt, pretože jeho
účasťniejepotrebnázhľadiskasledovaniaochranyprávstrany.Okrempoukazunanesplneniezákonnej

podmienky vyžadovanej ustanovením § 95 ods. 1 CSP - a to výslovného súhlasu strany, na ochranu
práv ktorej má takýto osobitný subjekt vystupovať (a to žalovanej 1/, ako aj žalovaného 2/), odvolací
súd zdôrazňuje, že ochrana práv strany (žalovanej 1/), na strane ktorej mal v úmysle dovtedajší vedľajší
účastník vystupovať v procesnom postavení osobitného subjektu, je okrem toho dostatočne a procesne
účinne a najmä kvalifikovane zabezpečená, nakoľko je v konaní na základe udeleného plnomocenstva

právne zastúpený advokátom (ktorý na dôvažok zastupoval aj dovtedajšieho vedľajšieho účastníka). Na
ochranu práv strany - žalovaných preto nie je potrebné, ani hospodárne a účelné - z uvedených dôvodov
pribrať ex offo žiadny subjekt, ktorý by vystupoval v konaní ako osobitný subjekt podľa ustanovenia §
95 CSP. Odvolací súd s poukazom na uvedené preto v štádiu odvolacieho konania už so subjektom,
ktorého účasť v spore ex lege zanikla, už ďalej nekonal.

10. Odvolací súd sa následne zameral na preskúmania rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu
podaného odvolania (§ 379 a 380 CSP).

11. Žalobca, ako veriteľ, sa návrhom na začatie konania, datovaným dňa 20. 10. 2013, domáhal

voči žalovaným 1/, 2/, ako dlžníkom, zaplatenia sumy 1814,31 eur s príslušenstvom z titulu nároku
vyplývajúceho z úverového zmluvného vzťahu. Žalobca uviedol, že uzavrel so žalovanými dňa 16. 07.
2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť žalovaným poskytnutý
zo strany žalobcu úver vo výške 1170,- eur za dohodnutých podmienok splácania úveru.12. V ustanovení § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku sú citované vady, pre ktoré je možné,
respektíve nutné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide

ovady,ktorésúporušenímzákladnéhoprávastránsporunaspravodlivýsúdnyproces,ktoréjezaručené
Ústavou SR a ostatnými právnymi normami. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, prípadne
vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia, nakoľko sa tým stranám sporu odníma možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných

prostriedkov a odníma sa im tým možnosť riadne konať pred súdom. Takouto vadou je postihnutý aj
odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu.

13. Odvolací súd, oboznámiac sa s dôvodmi odvolania a s obsahom odôvodnenia napadnutého
rozsudku prvej inštancie konštatuje právnu nepresvedčivosť, zmätočnosť a vnútornú rozpornosť
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, najmä ohľadom právneho posúdenia danej veci a následne

vyvodených právnych záverov, na podklade ktorých prvoinštančný súd rozhodol. Nesprávne právne
posúdenie veci a nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku je z hľadiska vecnej správnosti odvolaním
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie pritom zásadné.

14. Odvolací súd hneď v úvode však poznamenáva, že neurčitosť a obsahovú nezrozumiteľnosť

spôsobuje aj skutočnosť, že súd prvej inštancie hoci v záhlaví správne označuje na strane odporcov-
žalovaných tak žalovanú 1/, ako aj žalovaného 2/, avšak tak vo výroku rozsudku, ako aj v celom texte
rozsudku už nerozlišuje, že na strane žalovaných -odporcov sú dve fyzické osoby, ale používa len
označenie v jednotnom čísle ako odporca. Odvolací súd pokiaľ vyčíta napadnutému rozsudku súdu
prvej inštancie jeho nepreskúmateľnosť, zmätočnosť a vnútornú rozpornosť, poukazuje na konkrétne

časti dôvodov uvádzaných súdom v odôvodnení rozsudku. Súd na jednej strane vyslovil: „Navrhovateľ
ako veriteľ uzatvoril dňa 15. 07. 2010 s odporcom ako dlžníkom, zmluvu označenú ako Zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.“ Ďalej súd v odôvodnení rozsudku uvádzal : „Súd má za
to, že tak, ako je formulovaná žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom
úvere v bode 5 (označené slovom „vyplňte“ ), z ktorej vyplýva, že ju vypĺňal odporca a v bode 6,

z ktorého vyplýva, že ju vypĺňal navrhovateľ (označené slovom „nevypĺňajte“), jedná sa o návrh na
uzavretie zmluvy a prípadne prijatie návrhu. S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka však vzhľadom na to, že prijatie zo strany navrhovateľa má rôzne hodnoty RPMN - 70,02
% v porovnaní s hodnotou RPMN 68,31 %, pri poskytnutí revolvingovom 63,32 % v porovnaní s
60,50 %, ide o prijatie návrhu, ktorý obsahuje zmeny, čo je možné v zmysle ustanovenia § 44 ods.

2 Občianskeho zákonníka hodnotiť ako odmietnutie návrhu“. Následne potom súd uvádza: „Súd tak
mal za to, že nedošlo k uzavretiu zmluvy a rovnaké konštatovanie sa týka aj Oznámenia veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi.“. Súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol aj: „Súd vyhodnotil preto
predmetnú úverovú zmluvu ako neplatne uzatvorenú“. Na jednej strane tak súd vyslovil právny záver,
že žalobca-navrhovateľ nepreukázal akceptáciu nového návrhu zo strany odporcu, ktorý by ho prijal tak,

ako to majú na mysli ustanovenia § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 43c ods. 1 a § 43 ods. 2
Občianskehozákonníkaasúdtakmalzato,ženedošloanikplatnémupísomnémuuzatvoreniuzmluvyo
revolvingovom úvere - teda konštatoval, že nie je - absentuje, neexistuje právny vzťah medzi účastníkmi,
pretože nedošlo podľa jeho záverov k platnému prijatiu nového návrhu zmluvy - teda zmluva uzavretá
platne nebola. Na druhej strane však, aj napriek svojmu vyslovenému právnemu záveru o absencii

zmluvy o poskytnutí úveru z dôvodu nedodržania písomnej formy, a teda o neexistencii zmluvného
vzťahu medzi stranami sporu, súd v ďalších častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia skúmal náležitosti
zmluvy o revolvingovom úvere, napriek tomu, že vyslovil, že platne uzatvorená ani nebola, a to z
hľadiska obligatórnych náležitostí vyžadovaných osobitnou právnou normou - zákonom č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, ako aj konštatovaním neprimeranej odplaty za poskytnutie úveru v rozpore

s dobrými mravmi a neprimerane vysokou úrokovou sadzbou, pričom toto dojednanie súd vyhodnotil
ako neplatné podľa § 39 OZ, nakoľko ide o zmluvu ktorá je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1
OZ. Následne potom súd ďalej uvádzal, že „V nadväznosti na neplatnosť dojednania úrokovej sadzby,
v predmetnej zmluve absentuje podstatná náležitosť zmluvy, t.j. výška úrokovej sadzby podľa § 9 ods. 2
písm.i/zákonač.129/2010Z.z.,čovspojenís§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.spôsobuje,žeajkeby

bola platná úverová zmluva, považuje sa za bezúročnú a bez poplatkov“. Odvolací súd však podotýka,
že nedodržanie písomnej formy zmluvy nie je právne totožné s konštatovaním absencie (neexistencie)
úverovej zmluvy z dôvodu, že nedošlo k akceptácii nového návrhu zo strany odporcu/odporcov, ako
úverového dlžníka. Súd vyhodnotil predmetnú úverovú zmluvu ako neplatne uzatvorenú, no konštatovaltaktiež, že vôbec nedošlo k uzavretiu zmluvy. Z obsahu odôvodenia je však pritom zrejmé, že súd
skúmal, či obsah „neuzavretej“ zmluvy je v súlade so zákonom, vrátane predpisov o ochrane spotrebiteľa
(konkrétne skúmaním obligatórnych náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere podľa zák. č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Odvolací súd však predovšetkým zdôrazňuje, že pokiaľ súd vyslovil
ako prvotný právny záver svojho právneho posúdenia veci, že medzi účastníkmi konania absentuje
zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, lebo nedošlo k prijatiu (akceptácii) návrhu predloženého
žalobcom, potom niet priestoru „skúmať“ obsahové náležitosti neexistujúceho, absentujúceho vzťahu
medzi stranami sporu. Súd však konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť (absentujúceho) úveru

15. Z dôvodu právnej zmätočnosti a vnútorne rozporného odôvodnenia ohľadom právneho posúdenia
veci súdom prvej inštancie bolo nutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec
na ďalšie konanie a nové právne posúdenie uplatneného nároku.

16. Ohľadom ďalšieho procesného postupu súdu odvolací súd považuje za zásadné poznamenať, že

predovšetkým záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého nedošlo k akceptácii nového návrhu zmluvy, je
vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie predčasný. Z predloženej listiny, označenej ako Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, je nepochybné, že v bode 5 sú
uvedené údaje o požadovanom revolvingovom úvere a v bode 6 údaje o schválenom revolvingovom
úvere, pričom je tiež nepochybné, že v určitých častiach sa tieto údaje líšia. Z listiny tiež nepochybne

vyplýva, že táto listina bola oboma žalovanými podpísaná dňa 15. 07. 2010 v K., žalobcom dňa
16.07.2001 v P.. Z listiny tiež vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy za žalovaného zmluvu spisovala O.
B., ako viazaný finančný agent. Zmluvu za žalovaného uzatvárala Q. X. na základe plnej moci. Z
obsahu zápisnice z pojednávania pred okresným súdom vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade v konaní
pred súdom prvej inštancie boli síce vypočutí (konkrétne na pojednávaní konanom dňa 28. 01. 2015),

avšak žalovaná 1/ iba v stručnosti uviedla, že uznáva dlh a žiadala o možnosť splatiť ho v splátkach.
Žalovaný2/taktiežuviedol,žedlhuznáva.Následneobajažalovanísalenvyjadrovaliksvojejmajetkovej
a sociálnej situácii (č. l. 39-40 spisu). Aj z obsahu ďalších zápisníc o pojednávaniach je zrejmé, že
žiadnym spôsobom nevypovedali k otázke spôsobu uzatvárania zmluvy a súd sa touto otázkou náležite
s prihliadnutím na konkrétnu súdenú vec ani nezaoberal a nezisťoval, aké údaje v čase podpisu

žalovanými 1/ a 2/ obsahovala listina, označená ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva
o revolvingovom úvere. V súlade s ustanovením § 120 ods. 1 OSP (platného a účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie) súd mohol výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci,
ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Keďže pre rozhodnutie vo veci bolo nevyhnutné
zistiť, či zmluva medzi stranami sporu vznikla, bolo nevyhnutné zistiť všetky okolnosti konkrétnej

veci pri uzatváraní konkrétnej zmluvy, ktoré by objasnili skutkový stav, či k uzavretiu zmluvy medzi
stranami sporu došlo, a teda, či zmluva vznikla alebo zmluva nevznikla. Za tým účelom je nevyhnutné
objasniť okolnosti uzatvárania zmluvy, konkrétne je nevyhnutné mať jednoznačne preukázané, čo, aké
konkrétne údaje obsahovala Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere
v čase podpisovania zmluvy žalovanými 1/ a 2/; teda, či už v čase podpisu žalovaných, ako dlžníkov,

zmluva obsahovala aj vyplnené konkrétne údaje obsiahnuté v bode 6. tejto listiny (prípadne preukázať
svedeckou výpoveďou, že tieto boli do listiny doplnené až dodatočne, pri podpise zmluvy žalobcom, čo
sa udialo až s jednodňovým oneskorením od podpisu zmluvy žalovanými 1/ a 2/), a teda, či žalovaní
verifikovali svojim podpisom celý obsah zmluvy, vrátane údajov obsiahnutých v bode 6. Len v prípade,
ak by v čase podpisovania zmluvy žalovanými táto neobsahovala aj údaje uvedené v bode 6 listiny,

bolo by možné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že zmluva vôbec nevznikla, pretože zo strany
žalovaných nedošlo k akceptácii zmien údajov pri schvaľovaní úveru. Odvolací súd, keďže sa jedná o
spotrebiteľský spor, poukazuje na to, že v súlade s ustanovením § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie
dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez
návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Odvolací súd uvádza, že pre náležité zistenie skutkového

stavu v otázke uzatvárania zmluvy (pričom pri uzatváraní zmluvy za žalovaného konala O. B.) je
potrebné na túto okolnosť vykonať dôkazy, a to výsluchom žalovaných výslovne na okolnosti priebehu
kontraktačného procesu a menovanej finančnej agentky, pretože zistenie a ozrejmenie mechanizmu
uzatvorenia konkrétnej zmluvy je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

17. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní je povinný predovšetkým vykonať dokazovanie za účelom
zisteniaspôsobuuzatváraniazmluvy,takakotoužodvolacísúduviedolvyššieavprípade,ženazáklade
takto doplneného dokazovania súd dospeje k názoru, že zmluva stranami sporu uzavretá bola, posúdinásledne súladnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere so spotrebiteľským právom z hľadiska obsiahnutia
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovaných osobitnou právnou normou.

18. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1
písm. b/ a c/ CSP zrušil, pretože v dôsledku nesprávneho a vnútorne rozporného právneho posúdenia
veci,čospôsobilonepreskúmateľnosťrozhodnutiasúdu, súdprvejinštancienesprávnerozhodolatýmto
nesprávnym procesným postupom tak znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali svoje procesné
práva a meritórnym rozhodnutím o žalobe v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia tak došlo k

porušeniuprávastránsporunaspravodlivýproces.Odvolacísúdnáslednevecvrátilsúduprvejinštancie
podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).