Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/112/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244670
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šikuta
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1111244670.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu D., bývajúceho vo Q., zastúpeného advokátskou
kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, IČO: 35 955 341, za ktorú
koná konateľ JUDr. Daniel Futej, CSc., proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Národná
Banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, o náhradu škody v sume 15 575,98
eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12 C 196/2011, o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. novembra 2015, sp. zn. 2 Co 180/2015, 2 Co
181/2015, 2 Co 331/2015, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. novembra 2015, sp. zn. 2 Co 180/2015, 2 Co 181/2015, 2
Co 331/2015 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 11. februára 2015, č. k.
12 C 196/2011-531 z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bratislava I (ďalej iba „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 11. februára 2015 č. k. 12 C
196/2011-531 zamietol návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Súd návrh vo veci samej zamietol.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej iba „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 18. novembra
2015 sp. zn. 2 Co 180/2015, 2 Co 181/2015, 2 Co 331/2015, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny.
3. Proti uvedenému rozsudku v časti prvého výroku vo veci samej podal žalobca dovolanie. Namietal,
že v konaní došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/
O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), že konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ako aj to, že rozhodnutie súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
4. Žalovaná sa k dovolaniu vyjadrila tak, že podľa jej názoru odvolací súd vychádzal z náležite zisteného
stavu veci a správneho právneho posúdenia. Žalovaná navrhla, aby dovolací súd podané dovolanie
odmietol alebo zamietol.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana
zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1
CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej
časti treba zrušiť (podľa § 449 ods. 1 CSP).
6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom 2016, za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval
v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v
konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania
posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.
7. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ktoré ukladalo dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., neobmedzil sa
dovolací súd len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku (§ 238
O.s.p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nebolo prípustné podľa § 237 ods. 1 O.s.p.
8. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v
§ 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
nenamietal a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.
9. Žalobca vyvodzoval procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. z
toho, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre absenciu podrobného odôvodnenia.
10. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) bol taký procesne nesprávny
postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení strany, ktoré jej
poskytoval Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. išlo
najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane jej procesné práva.
11. Z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), vo veci Trančíková proti
Slovenskej republike z 13. januára 2015 (sťažnosť č. 17127/12) vyplýva,
že vyjadrenie strany (vrátane vyjadrenia k opravnému prostriedku protistrany), ktoré obsahuje riadnu
právnu a skutkovú argumentáciu je potrebné považovať za také vyjadrenie,
ktoré je potrebné subsumovať pod požiadavku, aby strany mali možnosť dozvedieť sa o ňom a
eventuálne sa k nemu aj vyjadriť. Z predmetného rozhodnutia, ako aj z ďalšej judikatúry ESĽP vyplýva,
že konkrétny význam dotknutého vyjadrenia je málo dôležitý, keďže je na stranách, aby posúdili, či si
dokument vyžaduje, aby sa k nemu vyjadrili
alebo nie. Zároveň ESĽP v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že nedoručenie vyjadrenia protistrany
k opravnému prostriedku podanému sťažovateľkou v jej veci proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa je
porušením článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
12. V predmetnom spore došlo k rovnakej procesnej situácii, nakoľko žalobca
podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 11. februára 2015 sp. zn.
12 C 196/2011, ku ktorému žalovaná podala 7. mája 2015 vyjadrenie (č. l. 576 spisu) obsahujúce
riadnu skutkovú a právnu argumentáciu. Žalobcovi ako odvolateľovi toto vyjadrenie zo strany žalovanej
následne doručené nebolo, teda s ním nebol oboznámený.
13. Preto možno konštatovať, že týmto postupom odvolacieho súdu, ktorý nedoručil vyjadrenie žalovanej
k odvolaniu žalobcu žalobcovi došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a zároveň k odňatiu mu možnosti konať pred súdom, čo bolo treba považovať za
procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Z toho dôvodu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
v ďalšom nevyjadroval k ostatným námietkam dovolateľa.
14. Odňatie možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) zakladá nielen prípustnosť
dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Dovolací súd preto podľa § 449 ods. 1
CSP rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP) v spojení s ustanovením § 453 ods. 3 CSP.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.