Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200364
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4418200364.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: V. S., nar.
XX. XX. XXXX, bytom M. - K. B., W. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Martinom Kubovičom, LLM,
MSc, advokátom, so sídlom Sereď, M. R. Štefánika 3080/14, proti odporcovi: V. S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M. - K. B., W. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Ivanou Starzykovou, advokátkou so sídlom

Šurany, M. R. Štefánika 14, o určenie výživného na manželku, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10. apríla 2018, č. k. 5Pc/2/2018-35, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNovéZámkyakosúdprvejinštancienapadnutýmuznesenímkonaniezastavilarozhodol,
že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom
na § 2, 52, § 53, § 55, § 57, § 58 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“), § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“). V rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným súdu prvej inštancie
dňa 23. 01. 2018 domáhala, aby súd prvej inštancie uložil povinnosť jej manželovi prispievať na výživu

navrhovateľky mesačne sumou 200 eur, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred. Súd prvej inštancie vo
veci nariadil pojednávanie na deň 10. 04. 2018, pred otvorením ktorého navrhovateľka prostredníctvom
svojho právneho zástupcu vzala návrh späť v celom rozsahu, žiadala konanie zastaviť a zároveň si
uplatnila nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie na základe späťvzatia návrhu zo strany
navrhovateľky konanie v celom rozsahu zastavil. Súd uviedol, že súhlas odporcu so späťvzatím potrebný
nebol, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením pojednávania. Súd o nároku na náhradu trov konania

týkajúceho sa účastníkov tohto konania, ktoré bolo zastavené pred otvorením pojednávania, rozhodol v
podľa § 52 CMP z dôvodu, že v konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom si každý z
účastníkov platí trovy konania sám a žiaden nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka a nejedná sa
o konanie v zmysle ustanovenia § 53 CMP. Súd pritom nezistil ani žiadne okolnosti, ktoré by dovoľovali
uplatniť použitie ustanovenia § 55 CMP. Odporca požadované výživné navrhovateľke totiž zaplatil ešte
pred otvorením pojednávania a to už dňa 13. 03. 2018, čo v písomnom späťvzatí návrhu potvrdila

aj navrhovateľka, čiže v dostatočnom predstihu pred pojednávaním, tak aby sa predišlo zbytočnému
navyšovaniu trov konania spojených s účasťou na pojednávaní. Navrhovateľka však vzala návrh späť
až pred otvorením pojednávania, t. j. dňa 10. 04. 2018, preto súd dospel k záveru, že priznanie trov
navrhovateľky by nebolo spravodlivé.

2. Proti výroku o nároku na náhradu trov konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie

navrhovateľka v zastúpení právneho zástupcu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, domáhajúc sa,
aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že navrhovateľka má voči odporcovi nárok na náhradutrov konania v rozsahu 100 %. V odvolaní uviedla, že skutočnosť, že odporca sa dal právne zastúpiť
neodôvodňujenepriznanienáhradytrovkonania,nakoľkotojejehoprávo.Akbytomutakbolo,takpotom
by sa vôbec nepriznávali náhrady trov konania v súdnych konaniach. Stačilo by teda dať sa zastúpiť

právnym zástupcom. Odporca nezaplatil výživné vo výške 200 eur už 13. 03. 2018, ale až 13. 03. 2018.
Poukázala na skutočnosť, že odporcovi bol návrh doručený dňa 16. 02. 2018, ale aj napriek tomu zaplatil
výživné až dňa 13. 03. 2018. Následne v súlade so zákonom vzala návrh späť. Záverom však zdôraznila,
že návrh bol podaný dôvodne, pretože odporca neplatil výživné. Ďalej poukázala na skutočnosť, že je na
rodičovskej dovolenke, sama sa stará o maloleté dieťa, nepoberá rodičovský príspevok a ani prídavok

na dieťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zastala názor, že v jej prípade je spravodlivé požadovať
náhradu trov konania.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky podané nebolo.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom

§ 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a tento podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil ako vecne správny. Zároveň aplikoval § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s napadnutým výrokom

rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením a na tieto v plnom rozsahu poukazuje.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že náhrada trov konania plní v civilnom procese dve

základné funkcie, a to funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Uvedené zásady nie je možné uplatňovať
vkonanípodľaCivilnéhomimosporovéhoporiadku.Vtýchtokonaniachpretoplatí,žekaždýzúčastníkov
si platí trovy konania sám a žiaden z nich nemá nárok na náhradu od iného účastníka. Konania podľa
Civilného mimosporového poriadku sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému
navrhovateľovi,pokiaľsakonaniezačalonanávrh,nemožnoklásťnaťarchu,pokiaľkonanievyvolal,hoci

si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Toto všeobecné pravidlo je prelomení v dvoch prípadoch:

a. Náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon (vo veciach určenia
rodičovstvaavkonaniachvoveciachnotárskychúschovvsúladesozásadouúspechuzakumulatívneho
splnenia podmienky, ak to možno spravodlivo požadovať) - § 53 CMP.

b. Vo všetkých konania podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé - § 55 CMP.

Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 53 alebo § 55 CMP, súd v meritórnom rozhodnutí

rozhodne o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Konanie
vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v druhej časti, prvej hlavy CMP. Pri začleňovaní
jednotlivých typov konaní do CMP sa prioritne vychádza z kritéria stanoveného v čl. 1 CMP, a to z
hľadiska ochrany konkrétneho verejného záujmu. Nepochybne je potrebné konštatovať, že v prípade
výživného a iných nárokov je takýto verejný záujem prítomný, keď sa vychádza predovšetkým z úlohy,

ktorú pri regulácii spoločenských vzťahov výživné plní, a to je snaha zabezpečovať pre členov rodiny
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. V tomto druhu konaní nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania,
s výnimkou, že sú splnené predpoklady podľa § 55 CMP, ktoré predstavuje tzv. materiálny korektív.
Aplikácia ustanovenia § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí takáto

výnimka náležite odôvodnená. Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí
súd vyhodnotiť z úradnej moci, za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok
na náhradu trov konania a nejde o konania vymenované v § 53 CMP. Pri hodnotení kritéria, že je to s
ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, by nemal súd ako na jediné kritérium zohľadňovať osobné amajetkovépomeryúčastníkov.Relevantnébymalibyťpráveokolnostiprejednávanejveci.Tujepotrebné
odlíšiť prípadné jednorazové obštrukcie, ktoré vznikli zavineným konaním niektorého z účastníkov, kde
je potrebné aplikovať ustanovenie § 54 CMP. Súd tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia môže

vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.

8. Odvolací súd má z obsahu súdneho spisu preukázané, že navrhovateľka dňa 23. 01. 2018 podala
na súde prvej inštancie návrh na výživné na manželku, ktorým sa domáhala určenia vyživovacej
povinnosti počnúc dňom 23. 01. 2018 v sume 200 eur mesačne splatných vždy do 10. dňa v mesiaci

vopred a uplatnila si náhradu trov konania. Poukázala na skutočnosť, že v čase podania návrhu sa na
Okresnom súde Nové Zámky viedlo konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností manželov k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Uviedla, že odporca od 16. 08. 2017 jej ani maloletej neprispieva
na výživu a že je na rodičovskej dovolenke a osobne sa stará o maloleté dieťa, pričom nepoberá
rodičovský príspevok ani nepoberá prídavok na dieťa. Návrh bol odporcovi doručený dňa 16. 02. 2018.
Vo vyjadrení k návrhu odporca uviedol, že manželstvo už zaniklo rozsudkom Okresného súdu Nové

zámky zo dňa 16. 02. 2018, č. k. 11P/297/2017 a poprel dôvodnosť tvrdení navrhovateľky. Tvrdil, že
navrhovateľka vybrala z účtu odporcu väčšiu sumu peňazí, ktorú sama spotrebovala po odsťahovaní
sa zo spoločnej domácnosti. Uviedol, že nemá záujem o riešenie veci súdnou cestou, a preto uhradil
navrhovateľke sumu 200 eur na jej účet dňa 13. 03. 2018. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd konanie
zastavil a aby žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. Poukázal na to, že navrhovateľka

pristúpila k podaniu žaloby bez toho, aby vôbec mala k tomu dôvod, pričom nevyužila mimosúdne
riešenie sporu a ani nikdy nepožadovala výživné po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti. Tvrdil, že v
Rakúsku je podaná žiadosť o priznanie rodičovského príspevku, ktorý by mal byť vyplatený aj spätne
v dohľadom čase. Na pojednávaní dňa 10. 04. 2018 zobrala navrhovateľka návrh späť. Následne súd
prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že v dôsledku využitia dispozičného práva navrhovateľky, t. j. späťvzatia návrhu nemohlo byť v
prejednávanejvecimeritórnerozhodnuté.Vcivilnomsporovomkonanísavprípadespäťvzatiažalobypri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúma procesné zavinenie zastavenia konania. Ak podľa

CSP vezme návrh späť žalobca, nárok na náhradu trov konania má žalovaný. Z tejto povinnosti sa však
môže žalobca vyviniť za splnenia dvoch podmienok: žaloba bola podaná dôvodne a späťvzatie žaloby
zavinil svojím správaním žalovaný. Za splnenie týchto dvoch predpokladov vznikne nárok na náhradu
trov konania žalobcovi. V prejednávanej veci je zrejmé, že návrh vzala späť navrhovateľka, pretože
odporca po začatí konania splnil to, čo požadovala. Ako bolo vyššie uvedené, pravidlá podľa CSP pre

priznanie nároku na náhradu trov konania v konaniach podľa CSP nemožno uplatňovať a podľa CMP
platí generálna klauzula, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ibaže by bolo
spravodlivé niektorému z účastníkov nárok na náhradu trov konania priznať. Odvolací súd má za to, že
súd prvej inštancie sa aplikáciou § 55 CMP v dostatočnom rozsahu zaoberal a svoje rozhodnutie aj podľa
§ 220 CSP náležite odôvodnil. Navrhovateľka v odvolaní namietala, že to, že sa odporca dal právne

zastúpiť neodôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania. K tejto námietke navrhovateľky odvolací súd
uvádza, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutočnosťou, že sa odporca nechal zastúpiť právnym
zástupcom a preto navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal ani nezdôvodňuje. Nie je možné ani
preskúmať, či bol návrh podaný dôvodne, pretože nedošlo k prejednaniu veci samej. Navrhovateľka
namieta, že je na rodičovskej dovolenke, sama sa stará o maloleté dieťa, nepoberá rodičovský príspevok

a ani prídavok na dieťa. Z konania odporcu je však viditeľné, že je ochotný navrhovateľke prispievať
na výživu pre ňu ako aj maloleté dieťa a vzniknutú situáciu chce riešiť mimosúdnou cestou. Pretože
navrhovateľka v konaní nepreukázala, že si výživné od navrhovateľa nárokovala aj pred podaním návrhu
a rovnako nepreukázala, že odporca odmietal výživné platiť, odvolací súd stotožňujúc sa so závermi
súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, dospel k záveru, že výrok o

trovách konania je potrebný ako vecne správny potvrdiť. Navyše navrhovateľka zastúpená právnym
zástupcom si od podania návrhu na začatie konania musela byť vedomá rizika, že bude trovy konania
konania znášať sama, resp. o tejto skutočnosti mala byť advokátom poučená.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako

vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, a to tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nebol dôvod na postup podľa § 55 CMP.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).