Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bánovce nad Bebravou

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Marek Anovčin

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 5Csp/57/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3218201418
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:OSBN:2018:3218201418.1

Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v právnej veci žalobcu: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, o návrhu žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje nasledovné neodkladné opatrenie.

Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzatvorenej dňa
29.01.2018 medzi žalobcom a žalovaným.

Žalovaný je povinný oznámiť zamestnávateľovi žalobcu - spoločnosti MILSY a.s., IČO: 31 412 572,
Partizánska 224/B, Bánovce nad Bebravou, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu.

Poučuje žalovaného, že ako veriteľ môže proti žalobcovi podať žalobu vo veci samej o peňažné plnenie
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.01.2018, pričom následkom úspešnej
žaloby by mohlo byť zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.11.2018 podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov,
uzatvorenej dňa 29.01.2018 medzi žalobcom a žalovaným. Ďalej sa domáhal, aby súd neodkladným
opatrením uložil žalovanému povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu - spoločnosti MILSY a.s.,
IČO: 31 412 572, Partizánska 224/B, Bánovce nad Bebravou, aby upustil od vykonávania zrážok zo
mzdy žalobcu. Žalobca taktiež navrhol, aby súd v uznesení poučil žalovaného o možnosti podať žalobu
na peňažné plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.01.2018.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že medzi žalobcom v pozícii
dlžníka a žalovaným v pozícii veriteľa došlo dňa 16.10.2014 k uzatvoreniu zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 600,- eur. Keďže žalobca sa
dostal s platením úveru do omeškania, žalovaný ho začal neustále kontaktovať za účelom vymáhania
pohľadávky, pričom mu ponúkal možnosť uzatvorenia refinančnej pôžičky. Žalovaný vyčíslil výšku dlžnej
sumy zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX k 29.01.2018 na sumu 1 946,54 eur. Pod tlakom neustáleho
telefonického obťažovania žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 29.01.2018 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1 950,- eur.
Bezprostredne po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca a žalovaný uzatvorili dohodu o
započítaní pohľadávok, na základe ktorej dlžná suma zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vo výške

1 946,54 eur zanikla v celom rozsahu a teda reálne žalovaný poskytol žalobcovi zostávajúcu časť
úveru nedotknutú započítaním v sume 3,46 eur. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 29.01.2018 je vzhľadom na to, že neobsahuje údaj o výške odplaty v zmysle § 9 ods. 2 písm.
j) zákona o spotrebiteľských úveroch, bezúročná a bez poplatkov. Taktiež ustanovenie uvedené na
zadnej strane zmluvy v znení : „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane
do omeškania s úhradou svojho dlhu podľa zmluvy, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky ..." predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach
zmluvných strán. Žalobca považuje konanie žalovaného, ktorý za úver vo výške 600,- eur vyčíslil dlžnú
sumu na 1 946,54 eur za konanie v rozpore s dobrými mravmi a v tejto súvislosti žalobca poukázal na
ustanovenie § 3a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Keďže žalobca nedisponuje zmluvou o úvere
č. XXXXXXXXX, požiadal žalovaného o vydanie kópie tejto zmluvy, ktorú mu však žalovaný odmietol
vydať. Z klientskej zóny žalovaného vyplýva, že celková čiastka zaplatená žalobcom za poskytnutý
úver vo výške 600,- eur bola vo výške 2 142,54 eur. Žalobca považuje konanie žalovaného za nekalú
obchodnú praktiku smerujúcu k neoprávnenému obohacovaniu sa na úkor spotrebiteľov. Celý proces
nekalej obchodnej praktiky bol zavŕšený podpisom dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola spoločne so
všetkými dokumentmi predložená na podpis žalobcovi. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny
vzťah, pre ktorý je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že
fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a
môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Žalobca považuje dohodu o zrážkach
zo mzdy za nástroj žalovaného, ktorým prostredníctvom zrážok zo mzdy získava finančné prostriedky
v rozpore so zákonom. V danom prípade ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobca nemal možnosť
ovplyvniť, takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Dohoda o zrážkach zo
mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa §53 ods. l a 5 Občianskeho zákonníka. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä
ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brat' súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia
Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk
a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých
mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má
základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných
podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru žalobca poukázal na znenie
písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Žalobca ďalej poukázal aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách
a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej
republiky. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri
uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda
o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú
pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri
obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o
neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške,
ktorá mu neprináleží. Už samotná skutočnosť, že žalovaný si dohodu o zrážkach zo mzdy zabezpečuje
aj zmluvné úroky, na ktoré však nemá nárok, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a tiež
zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobuje absolútnu neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez
predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku
s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku,
či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a

dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy a predložil zamestnávateľovi
žalobcu dohodu o zrážkach zo mzdy a vyzval ho na vykonávanie zrážok zo mzdy. V súčasnej
dobe sú žalobcovi vykonávané zrážky zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy.
Uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom
zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho
úkonu. Podľa názoru žalobcu z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Právnu ochranu žalobcu
zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu možno zabezpečiť výlučne
prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia.

3. Na preukázanie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca predložil výpis z
klientskej zóny k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 29.01.2018, dohodu o započítaní pohľadávok, dohodu o zrážkach zo mzdy a výplatnú pásku.

4. Podľa § 324 ods. 1 - 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na
konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie
súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

8. Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo
veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

10. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a spolu s ním žalobcom predložených
listín dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Žalobca sa
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby sa žalovaný zdržal použitia dohody
o zrážkach zo mzdy a aby oznámil zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok
zo mzdy. Žalobca osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, keď
skutkovo odôvodnil, prečo by z jeho mzdy nemali byť vykonávané zrážky, pričom opodstatnenosť návrhu
osvedčil aj predloženými dokladmi. Predloženými listinami žalobca osvedčil, že mu bol žalovaným
poskytnutý úver na základe zmluvy č. XXXXXXXXX vo výške 600,- eur, pričom na jeho splatenie
žalobca uhradil sumu až 2 142,54 eur za obdobie necelých 40 mesiacov. Žalobca tak zaplatil 3,5
násobne viac, než bola istina úveru, čo sa javí byť ako neprimerané navýšenie v rozpore minimálne s
dobrými mravmi. Na splatenie uvedeného úveru boli použité prostriedky úveru zo zmluvy č. 301700307
v rozsahu 1946,54 eur z celkového úveru 1 950,- eur, ktorý poskytol žalovaný žalobcovi, a pre ktorý sa
žalobcovi vykonávajú zrážky zo mzdy. Uvedené prostriedky boli použité na splatenie predchádzajúceho
úveru na základe dohody o započítaní pohľadávok. Žalobca osvedčil, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.01.2018 neobsahuje údaj o výške odplaty v zmysle § 9 ods. 2
písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorú ustanovuje
vykonávací predpis k Občianskemu zákonníku, v dôsledku čoho je možné považovať úver bezúročný
a bez poplatkov. V zmysle zmluvy má žalovaný v prípade, ak sa žalobca dostane do omeškania s
úhradou svojho dlhu podľa zmluvy, nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky.
Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku žalovaného aj na úroky a aj na uvedenú zmluvnú

pokutu, v dôsledku čoho by žalovaný mohol získať aj úrok z poskytnutého úveru bez súdnej kontroly,
pričom je žalobcom osvedčené, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Taktiež by žalovaný mohol bez
súdnej kontroly predložením dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu získať aj sumu
zmluvnej pokuty bez toho, aby súd posúdil, či je platne dojednaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy má
zabezpečovať pohľadávku žalovaného voči žalobcovi, hoc výška pohľadávky je pochybná. Okrem toho
má zabezpečovať pohľadávku, ktorá predstavuje úver, ktorý žalovaný takmer celý použil na splatenie
iného úveru žalobcu s viac ako 3,5 násobným navýšením, čo sa javí byť samo o sebe v zjavnom
rozpore s dobrými mravmi a nekalou obchodnou praktikou žalovaného, v dôsledku čoho by dohodou o
zrážkach zo mzdy bola zabezpečovaná neexistujúca pohľadávka žalovaného, keď žalovaný peňažné
prostriedky v rozsahu 1 946,54 eur žalobcovi ani neposkytol a použil ich s najväčšou pravdepodobnosťou
na splatenie žalobcovho dlhu voči žalovanému, ktorý neexistoval v takom rozsahu. V dôsledku týchto
skutočností sú tak zrážky zo mzdy vykonávané neoprávnene na splatenie pohľadávky žalovaného voči
žalobcovi, ktorej existencia je významne spochybnená, prípadne sa celá dohoda o zrážkach zo mzdy
javí byť neplatnou ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. l a 5 Občianskeho zákonníka.
Na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy dochádza k zrážkam zo mzdy žalobcu v prospech
žalovaného na uspokojenie jeho pohľadávok zo spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy pritom skutočne umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu
zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa, napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok
a z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v deň uzatvorenia zmluvy o úvere. Výšku
pohľadávky, ktorá má byť zrážkami zo mzdy spotrebiteľa uspokojená si pritom jednostranne určuje
dodávateľ, ktorý na uvedené aspekty neprihliada. Je preto dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu,
najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe
dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje „vymôcť“ plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly,
na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť
uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným
nezávislým orgánom, a to aj v rozsahu peňažného plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok. Žalovaný
požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy a predložil zamestnávateľovi žalobcu
dohodu o zrážkach zo mzdy a vyzval ho na vykonávanie zrážok zo mzdy. V súčasnej dobe sú žalobcovi
vykonávané zrážky zo mzdy, pričom sa tak deje bez súdnej kontroly a na uspokojenie pohľadávky
žalobcu, ktorá sa javí byť pochybná. Existuje tu tak nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
žalobcovi, že tento nedôvodne príde o časť svojej mzdy. Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu
žalobcu a nariadil neodkladné opatrenie.

11. Neodkladné opatrenie v danom prípade súd nariadil bez časového limitu, t. j. bez uloženia povinnosti
žalobcovi podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP a bez časového obmedzenia podľa § 330
ods. 1 CSP. Ide o také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej
ochrany žalobcu a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami bez toho, aby muselo byť
časovo limitované podľa § 330 ods. 1 alebo § 336 ods. 1 CSP. Keďže súd nariadil takéto neodkladné
opatrenie, poučil podľa § 337 ods. 1 CSP žalovaného, ktorému neodkladným opatrením uložil určité
povinnosti, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

14. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu, a preto o náhrade trov
konania preto súd rozhodol tak, že žalobcovi patrí voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto uznesenia. Rozhodnutie o výške trov vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia na
Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Ak bude odvolanie podané písomne, je potrebné ho podať
v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie. Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné
doručením.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.