Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116225506
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116225506.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore na návrh navrhovateľa: Ľ. D., J.. X.X.XXXX,
G. N. XX, K., zastúpený JUDr. Petrom Rakom, advokátom, Masarykova 13, Prešov, proti odporcovi:
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50, Košice, IČO: 36 570 460, zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova 1,

Košice, IČO: 36 588 725, o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia (ďalej len NO), o odvolaní oboch
strán sporu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 22.8.2017 č.k. 12C/204/2016-81

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie okrem výroku o náhrade trov konania.
Z r u š u j e výrok o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že zrušil neodkladné
opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 12C/204/2016-35 zo dňa 28.11.2016,
ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa prerušenia alebo obmedzenia dodávok pitnej vody
z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie k odbernému miestu č.
XXXXXXXXXX, Stavbárska 11, Prešov z dôvodov podľa § 32 ods. 1 písm. a) až l), n) až p) zák. č.
442/2002 Z.z. v znení do 14.10.2017. Zamietol návrh odporcu na zrušenie neodkladného

opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 12C/204/2016-35 zo dňa 28.11.2016 z
dôvodu podľa § 32 ods. 1 písm. m) zák. č. 442/2002 Z.z. v znení do 14.10.2017. Žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.
Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že nariadil NO z dôvodu, že navrhovateľovi vznikol nedoplatok
za spotrebu vody zvýšenú nielen oproti predchádzajúcim obdobiam, ale aj v rámci jedného mesiaca
(mal spotrebovať za obdobie od 2.8.2016 do 15.8.2016 vodu v objeme 1.013 m3 a následne za

obdobie od 16.8.2016 do 5.9.2016 len 1 m3 vody). Napriek reklamácii navrhovateľa, odporca mu
pohrozil prerušením alebo obmedzením dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a prerušením
odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ak nedoplatok za uvedené obdobie nezaplatí. NO
súd nariadil, lebo navrhovateľ sa nevedel v primeranej lehote dostatočným spôsobom právne brániť,
že za vyfakturované obdobia nemohol spotrebovať také množstvá vody, pričom obmedzením dodávky
pitnej vody by odporca negatívne zasiahol do základných životných potrieb navrhovateľa, naproti tomu,

nariadením NO činnosť odporcu natoľko obmedzená nie je.
Odporca podal dňa 21.3.2017 návrh na zrušenie NO, v ktorom uviedol, že ako prevádzkovateľ môže
prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do
verejnej kanalizácie v zmysle § 32 ods. 1 podľa písm. a) až p) zák. č. 442/2002 Z.z.. Prerušenie
alebo obmedzenie dodávky vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej
kanalizácie je pritom možné podľa písm. m) citovaného zákonného ustanovenia v prípade nezaplatenia

vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti. Keďže odporcovi bol NO
uložený paušálny zákaz prerušenia či obmedzenia dodávok pitnej vody z verejného vodovodu aodvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie k odbernému miestu navrhovateľa, odporcovi tak
bolo znemožnené v prípade vzniku závažných situácií, ohrozujúcich nielen zásobovanie obyvateľstva
pitnou vodou, ale i život, zdravie, či bezpečnosť osôb a majetku využiť svoje zákonné právo prerušiť

dodávky pitnej vody, teda i plniť si svoje povinnosti prevádzkovateľa verejného vodovodu a verejnej
kanalizácie. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu, že navrhovateľ doteraz neuviedol a vôbec
nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali dôvodnosť a oprávnenosť nároku odporcu na
zaplatenie pohľadávky na vodnom a stočnom, žiadal zrušiť NO v celom rozsahu a priznať mu plnú
náhradu trov konania.

Odporca ďalej uviedol, že žalobou zo dňa 14.2.2017 si uplatnil voči navrhovateľovi nárok na zaplatenie
sumy 2.929,08 EUR s príslušenstvom titulom neuhradenia fakturovaného vodného a stočného na
základe faktúr č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.8.2016 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.9.2016. Konanie je
vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29Csp/59/2017.
Súd citoval zák. č. 442/2002 Z.z. o verej. vodovodoch a dôvodil, že NO bolo nariadené z dôvodu, že
odporca neuznal reklamáciu navrhovateľa a listom zo dňa 19.10.2016 mu pohrozil prerušením alebo

obmedzením pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie
v súlade s § 32 ods. 1 písm. m) zák. č. 442/2002 Z.z.. V súlade s poučením o možnosti podať žalobu o
zaplatenie ceny za dodávku vody vyúčtovanú predmetnými faktúrami, odporca takúto žalobu podal na
Okresnom súde v Prešove, ktorá je vedená pod sp. zn. 29Csp/59/2017.
Avšak v ust. § 32 ods. 1 sú aj iné dôvody uvedené pod písm. a) až l) a n) až p), pre ktoré taktiež

môže odporca ako prevádzkovateľ prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo
odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré sa však tohto konkrétneho konania netýkajú.
Súd uznal, že NO paušálne zakázal odporcovi ako prevádzkovateľovi prerušiť, či obmedziť dodávku
pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie k odbernému
miestu navrhovateľa, čím odporcovi znemožnil v prípade vzniku závažných situácií, ohrozujúcich nielen

zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, ale i život, zdravie, či bezpečnosť osôb a majetku využiť jeho
zákonné právo prerušiť dodávky pitnej vody, teda i plniť si jeho povinnosti prevádzkovateľa verejného
vodovoduaverejnejkanalizácie.KeďžeajsámnavrhovateľžiadalnariadiťNOibavzmysleust.§32ods.
1 písm. m), t.j. z dôvodu, že prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného
vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v prípade nezaplatenia vodného

alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti, súd zrušil neodkladné opatrenie pre
dôvody podľa vyššie citovaného ust. § 32 ods. 1 písm. a) až l), n) až p) zák. č. 442/2002 Z.z. v znení
do 14.10.2017.
Ponechal naďalej v platnosti nariadené NO z dôvodu § 32 ods. 1 písm. m) zák. č. 442/2002 Z.z. v znení
do 14.10.2017, pričom toto NO bude môcť byť zrušené po právoplatnom skončení konania vedeného na

Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 29Csp/59/2017, v ktorom sa odporca domáha voči navrhovateľovi
zaplatenia vyfakturovaného vodného a stočného na základe faktúr č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.8.2016
a č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.9.2016. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výroku I. a II. tohto uznesenia.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Odporca sa návrhom zo dňa 21.3.2017 domáhal úplného zrušenia NO. Jeho návrhu bolo čiastočne
vyhovené, avšak čiastočne zostalo NO aj nariadené.

2. V podanom odvolaní odporca so zreteľom na výrok o zamietnutí návrhu na zrušenie NO a vo výroku o

trovách konania z dôvodu podľa § 365 ods.1 písm.b/ CSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 365 ods.1 písm.f/ CSP ako aj z dôvodu, že nezistil správne na základe vykonaných dôkazov
skutkový stav, navrhol napadnuté výroky zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo aby podľa § 388
CSP zmenil a vyhovel jeho návrhu a zrušil celé NO a priznal mu náhradu trov konania.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je teda zrejmé, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí

úplne opomenul vyporiadať s dôvodmi, pre ktoré odporca žiadal zrušenie neodkladného opatrenia
ako celku, teda aj vo vzťahu k zákazu prerušenia dodávok pitnej vody z verejného vodovodu, resp.
odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou z dôvodu podľa § 32 ods. 1 písm. m) zák. zák.
č. 442/2002 Z.z. pre prípad nezaplatenia vodného a stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po lehote
splatnosti, pričom odporca v tejto súvislosti podrobne uviedol viaceré podstatné skutočnosti, z ktorých

je zrejmé, že dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia ani vo vzťahu k dôvodu podľa § 32 ods. 1
písm. m) zák. zák. č. 442/2002 Z.z. nikdy neboli dané, keďže nárok odporcu na zaplatenie fakturovaného
vodného a stočného bol od počiatku dôvodný a vyúčtovaný v súlade zo zmluvou č. VVS- PO4454/2004
o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd ako aj zákonom č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodocha verejných kanalizáciách podľa množstva dodanej vody zisteného meradlom - vodomerom, pričom stav
zistený vodomerom nebol žiadnym spôsobom doposiaľ zo strany navrhovateľa spochybnený, naopak
na základe úradného preskúšania meradla bolo zistené, že vodomer meral dodané množstvo správne.

Súd prvej inštancie sa s týmito argumentmi odporcu, ktoré mali rozhodujúci význam pre rozhodnutie
vo veci vôbec nezaoberal ani ich nezohľadnil pri svojom rozhodnutí o zamietnutí návrhu na zrušenie
neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho je toto jeho rozhodnutie úplne nepreskúmateľné.
Nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia predstavuje pre odporcu odňatie možnosti konať pred
súdom v dôsledku postupu súdu v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, pretože mu neumožňuje

efektívne využitie jeho procesného práva využiť riadny opravný prostriedok, t.j. riadne odôvodniť
odvolanie, nakoľko napadnutý rozsudok neobsahuje, zrozumiteľne vysvetlené dôvody rozhodnutia súdu
o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.
Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f) CSP), pretože súd prvej inštancie väčšinu dôkazov predložených odporcom nevzal vôbec
do úvahy a nevysporiadal sa s argumentáciou odporcu, v dôsledku čoho súd následne založil svoje

rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.l písm. h) CSP), a to z nasledovných
dôvodov:
Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil skutočnosti, uvedené odporcom, z ktorých vyplýva, že dôvody
pre nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúceho v zákaze prerušenia dodávok pitnej vody
navrhovateľovi ani vo vzťahu k dôvodu podľa ust. § 32 ods. 1 písm. m) zákona č. 442/2002 Z.z., nikdy

neboli dané.
Z ust. § 32 ods. 1 písm. m) zákona č. 442/2002 Z.z. vyplýva, že v prípade nezaplatenia vodného
a stočného odberateľom po dobu dlhšiu ako 30 dní po lehote splatnosti vzniká prevádzkovateľovi
verejného vodovodu a verejnej kanalizácie zákonné právo prerušiť alebo obmedziť dodávky pitnej vody
z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie.

V prípade navrhovateľa bolo nesporné, že navrhovateľ faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.8.2016 a č.
XXXXXXXXXX zo dňa 12.9.2016, ktorými mu bolo vyúčtované vodné a stočné pre jeho odberné miesto
Stavbárska 11, Prešov, doposiaľ ani len čiastočne odporcovi neuhradil, teda dostal sa do omeškania so
zaplatením vodného a stočného o viac ako 30 dní po lehote splatnosti.
Odporca v konaní zároveň preukázal, že navrhovateľ nemal na odmietnutie zaplatenia vodného a

stočného žiaden relevantný dôvod, ktorý by bol spôsobilý čo i len čiastočne spochybniť dôvodnosť
nároku odporcu na zaplatenie vyfakturovaného vodného a stočného.
Nárok odporcu na zaplatenie fakturovaného vodného a stočného bol od počiatku dôvodný a vyúčtovaný
vsúladezozmluvouč.I.-K.ododávkevodyaodvádzaníodpadovýchvôd,uzatvorenousnavrhovateľom
ako aj zákonom č. 442/2002 Z.z. podľa množstva dodanej vody zisteného meradlom - vodomerom.

Napriek tomu, že navrhovateľ na základe reklamácie faktúry č. XXXXXXXXXX spochybňoval správnosť
odpočtu, akúkoľvek chybu pri odpočte doposiaľ navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal. Naopak
na základe úradného preskúšania meradla, vykonaného nezávislou akreditovanou inštitúciou bolo
preukázané, že meradlo na odbernom mieste navrhovateľa meralo dodané množstvo vody správne,
ako to vyplýva z Protokolu zo skúšky meradla č. 0099/331.04/16, vyhotoveného Slovenskou legálnou

metrológiou, n.o.
Podľa ustálenej judikatúry súdov dôvodom pre zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP je
nielen dodatočné odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, ale „neodkladné
opatrenie možno však zrušiť aj vtedy, ak sa dodatočne zistí, že predpokladané dôvody dané nie sú; nie
je totiž vylúčené, že neskôr, alebo tiež pri vykonávaní dôkazov vo veci samej súd zistí, že predpoklady

pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli dané“ (cit. z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
2 Co 227/2016 zo dňa 18.8.2016).
Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 12C/204/2016-35 zo dňa 28.11.2016 vyplýva,
že dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia mala byť potreba získania primeraného času
pre navrhovateľa, aby sa mohol dostatočným spôsobom právne brániť, že za vyfakturované obdobia

nemohol spotrebovať vyúčtované množstvá vody.
Napriek tomu, že na Okresnom súde Prešov odo dňa 24.2.2017 prebieha pod sp.zn. 29Csp/59/2017
konanie, v ktorom sa odporca ako žalobca voči navrhovateľovi ako žalovanému domáha zaplatenia
sumy 2.929,08 EUR s prísl. titulom doposiaľ neuhradeného vodného a stočného, navrhovateľ, ktorý mal
od nariadenia neodkladného opatrenia rozhodne dostatok času právne sa brániť voči nároku odporcu,

ani po zákonnom poučení súdu o jeho povinnosti uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení v súdom určenej lehote, doposiaľ vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa
31.5.2017 a zo dňa 19.7.2017 vo veci (vyjadrenia navrhovateľa a odporcu v prílohe) nepredložil žiadne
relevantné dôkazy ani neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali dôvodnosť a oprávnenosťnároku navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky na vodnom a stočnom, a to napriek tomu, že „dôkazné
bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností

tvrdí“ (cit. z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 38/2015 zo dňa 21.1.2015), teda v prípade
tvrdenia navrhovateľa, že za vyfakturované obdobia nemohol spotrebovať vyúčtované množstvá vody,
dôkazné bremeno je na strane navrhovateľa.
Naopak z doposiaľ zistených skutočnosti je možné dôvodne predpokladať, že dôvodom nadmernej
spotreby vody navrhovateľa bolo nelegálne napojenie vlastného zdroja vody - studne na vnútorné

rozvody vody v dome, čo by bez namontovania ventilu, resp. spätnej klapky mohlo spôsobiť v dôsledku
vyššieho tlaku vody vo verejnom vodovode nadmernú spotrebu vody, avšak takéto napojenie vody je v
rozpore s ust. § 27 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z., ktorý upravuje striktný zákaz prepojenia vlastného
zdroja vody s vodovodnou prípojkou pripojenou na verejný vodovod alebo s verejným vodovodom.
Ani skutočnosť, že toto konanie vo veci samej nie je doposiaľ skončené, nemôže byť s ohľadom
na dôvody nariadenia neodkladného opatrenia jedinou príčinou ponechania neodkladného opatrenia

v platnosti, ako to naznačil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, keďže skutočnosť,
že „toto neodkladné opatrenie bude môcť byť zrušené po právoplatnom skončení konania vedeného
na Okresnom súde v Prešove pod sp.zn. 29Csp/59/2017“ je len zákonným dôsledkom skončenia
konania vo veci samej v zmysle ust. § 335 CSP, avšak súd nemôže zbaviť povinnosti rozhodnúť o
zrušení neodkladné opatrenia podľa § 334 CSP v prípade, ak sa dodatočne zistí, že dôvody na jeho

nariadenie nikdy neexistovali, čo je aj tento prípad, keďže priebeh konania vo veci samej dostatočným
spôsobom dokazuje, že navrhovateľ nemal žiaden právne relevantný dôvod na odmietnutie zaplatenia
vyfakturovaného vodného a stočného.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca má za to, že podľa ust. § 334 CSP je daný dôvod
na zrušenie neodkladného opatrenia ako celku, teda aj vo vzťahu k ust. § 32 ods. 1 písm. m) zákona

č. 442/2002 Z.z.
Odporca má za to, že vecne nesprávnym je aj výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie
rozhodol o tom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, s odôvodnením, že s ohľadom
na návrh odporcu, ktorým sa domáhal zrušenia neodkladného opatrenia ako celku, a s ohľadom na
čiastočné zrušenie neodkladného opatrenia, podľa názoru súdu „sa nedá povedať, že by odporca mal

vo veci väčší alebo menší úspech, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo “.

3. V podanom odvolaní (č.l. 100-104) žiadal napadnuté uznesenie tak, že podľa § 32 ods.1 písm.a/ až
h/, o/ až p/ podľa cit.zák. bude návrh odporcu v celom rozsahu zamietnutý a bude mu priznaná náhrada

trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
V odvolaní namietal, že uvedené odôvodňujem okrem vyššie uvedeného aj doterajším správaním
žalovaného. Netreba opomínať, že žalovaný voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia
nepodal opravný prostriedok - odvolanie, čím uznal, že dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia
sú dané, a teda plne sa stotožnil s povinnosťou uloženou súdom, a to zdržať sa prerušenia alebo

obmedzenia dodávok pitnej vody a odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie.
Následne po troch mesiacoch napáda právoplatné neodkladné opatrenie úplne nezmysleným návrhom
na zrušenie neodkladného opatrenia, keď na strane jednej uvádza, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo
nariadené neodkladné opatrenie, no na strane druhej neuvádza, ktorý z dôvodov pre ktorý súd nariadil
neodkladné opatrenie odpadol resp. mal podľa neho odpadnúť.

Právoplatnosť rozhodnutia spôsobuje jeho záväznosť nielen pre účastníkov konania ale aj pre všetky
orgány a zásadnú nezmeniteľnosť. Záväznosť a zásadná nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia
spôsobuje, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné
vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy dvakrát o tej istej veci (Občiansky súdny
poriadok, komentár. II. vydanie 2012, s. 580).

Dôležitosť jednej zvláštnosti súdneho rozhodnutia, a to právoplatnosti podčiarkuje aj normatívne
znenie C.S.P. a zakotvenie legálnej definície pojmu právoplatnosť v súlade s ustálenou judikatúrou
najvyšších súdnych autorít. Podľa ust. § 226 C.S.P.: „Právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia,
ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Zásadnou nezmeniteľnosťou sa v
zmysle kontextu novej právnej úpravy rozumie predovšetkým skutočnosť, že zmena rozhodnutia po

právoplatnosti je prípustná len veľmi výnimočne a na základe mimoriadnych opravných prostriedkov,
pričom návrh na zrušenie neodkladného k takýmto „prostriedkom zmien” rozhodne nepatrí.Zámer, ktorý žalovaný podaným návrhom na zrušenie neodkladného opatrenie sleduje je vopred cielený
a premyslený, a to prerušiť či obmedziť dodávku vody, a tým ma de facto prinútiť aby som bol nútený
uhradiť mu jeho neprimerane vysokú a neodôvodnenú faktúru.

Súd v rámci konania o zrušenie neodkladného opatrenia na základe návrhu toho, komu bola uložená
povinnosť sa niečoho zdržať je oprávnený skúmať jedine a výlučne skutočnosť, či dôvody, pre ktoré bolo
nariadené neodkladné opatrenie trvajú resp., odpadli. Súd v rámci konania o zrušenie neodkladného
opatrenia nemôže „konvalidovať“ svoje pochybenie, a len na základe konštatovania „súd uznal“, teda
uznania chyby zrušiť právoplatné rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia.

V tejto poukazujem na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009,
v ktorom bol judikovaný nasledovný záver: „Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne
rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý hol predmetom
pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej
(skutok) hol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak“.
Napádaným uznesením vo svojej podstate dochádza k podpore žalovaného, nakoľko sa mu umožní

prerušiť alebo obmedziť mi dodávku vody napr. z dôvodu uvedeného pod písm. n) t.j. v prípade
nesplnenia iných povinností odberateľom teda mnou vyplývajúcich v právnych predpisov alebo
prevádzkového poriadku, keďže tento dôvod je koncipovaný veľmi široko, a žalovaný môže z dôvodu,
aby ma prinútil uhradil spornú faktúru umelo vykonštruovať vymyslené porušenie akejkoľvek povinnosti
na mojej strane, hoci aj absolútne nepodstatnej resp. takej, ktorej porušenie nijako neobmedzuje

činnosť žalovaného, tretie osoby či verejný záujem, napr. žalovaný nasimuluje, že som mu neumožnil
prístup k meradlu, a teda vďaka napádanému uzneseniu resp. jeho výroku bude môcť žalovaný
pristúpiť k prerušeniu alebo obmedzeniu dodávok pitnej vody a odvádzania odpadových vôd do verejnej
kanalizácie.
Následkom načrtnutého stavu, ktorý napádané uznesenie môže vyvolať, a podľa môjho názoru

vzhľadom k „nátlakovému" konaniu žalovaného (ak nedôjde k zmene napádaného uznesenia tak, ako
žiadam) do budúcna úplne reálny bude závažný zásah nielen do mojich subjektívnych práv a základných
životných potrieb, ale predovšetkým do práv mojej 90-ročnej matky, ktorá je imobilná, a pre ktorú
vyvolaný stav bude mať ešte omnoho závažnejšie dôsledky na jej zdravie.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ Ľ. D., bytom K. poukázal na to okrem iného, že odporca
v podanom návrhu na zrušenie NO vymedzil žalobný návrh tak, že sa domáha zúženia rozsahu
dôvodov,naktorésamávzťahovaťzákazprerušeniaaleboobmedzeniadodávokpitnejvodyzverejného
vodovodu, preto súd prvej inštancie sa aj vyporiadal s týmito skutočnosťami a rozhodol správne,
presvedčivo svoje rozhodnutie odôvodnil a jeho výhrady v odvolaní sú neopodstatnené a nejde o

porušenie práva na spravodlivý proces. On mal jediné právo domáhať sa procesnoprávneho prostriedku,
ktorý mohol použiť na svoju obranu, aby sa do jeho postavenia nezasiahlo ešte viac a to návrhom na NO.
Záverom poukazujem na doterajšie správanie žalovaného, ktorý sa po viac ako pol roku domáha
zrušenia právoplatného neodkladného opatrenia, ktorý je absolútne nedôvodný, neobsahuje ani
obligatórne požiadavky požadované zákonom, najmä ktorý z dôvodov, pre ktoré bolo nariadené

neodkladné opatrenia odpadol resp. ako sa zmenil skutkový stav veci od nariadenia neodkladného
opatrenia.
Žalovaný v tomto konaní - konaní o zrušení neodkladného opatrenia uvádza úplne irelevantné
skutočnosti, ktoré s meritom tohto konania absolútne nesúvisia, a konanie žalovaného považujem za
šikanózne.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu odporca (č.l. 115-117) zotrval na svojich návrhoch, žiadal zmeniť najmä
III. výrok uznesenia súdu prvej inštancie a odporcovi priznať voči navrhovateľovi náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 100%.
Ak sa po nariadení neodkladného opatrenia preukázalo nesplnenie zákonných podmienok nariadenia

neodkladného opatrenia, možno uvedené v súlade s ust. § 334 CSP považovať za odpadnutie dôvodov
a teda v v súlade s ust. § 334 CSP neodkladné opatrenie zrušiť. Z uvedeného dôvodu neobstojí námietka
prekážky res iudicata, vznesenej navrhovateľom.
Ako uviedol Krajský súd v Bratislave v uznesení sp.zn. 2 Co 227/2016 zo dňa 18.8.2016 „neodkladné
opatrenie možno však zrušiť aj vtedy, ak sa dodatočne zistí, že predpokladané dôvody dané nie sú; nie

je totiž vylúčené, že neskôr, alebo tiež pri vykonávaní dôkazov vo veci samej súd zistí, že predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli dané“.
Pokiaľ navrhovateľ namieta, že odporca v návrhu na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia
nepreukázal, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené odpadli, odporca uvádza, žepodaným návrhom sa domáhal zrušenia neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného
súdu Košice I č.k. 12C/204/2016-35 zo dňa 28.11.2016, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zdržať
sa prerušenia alebo obmedzenia dodávok pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových

vôd do verejnej kanalizácie k odbernému miestu č. XXXXXXXXXX, Stavbárska 11, Prešov, ako celku,
primárne z dôvodu, že pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia dôvody pre jeho nariadenie
nikdy neexistovali, ako aj z dôvodu, že s ohľadom na ust. § 32 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z., ktoré
upravuje viacero zákonných dôvodov pre prerušenie alebo obmedzenie dodávok pitnej vody z verejného
vodovodu, paušálny zákaz prerušiť, resp. obmedziť dodávky pitnej vody, ako nezákonný a neprimeraný

nemôže obstáť.
Pokiaľ sa navrhovateľ domáha zmeny napadnutého rozhodnutia s odôvodnením, že nariadeným
neodkladným opatrením je potrebné pokryť nielen dôvod podľa § 32 ods. 1 písm.m/ t.j. nezaplatenie
vodného a stočného (súdom prvej inštancie neodkladným nariadením ponechaný), ale aj ďalšie
dôvody uvedené pod písm.i/ až n/ zákona č. 442/2002 Z.z., pretože napadnuté uznesenie umožňuje
odporcovi prerušiť alebo obmedziť navrhovateľovi dodávku vody napr. z dôvodu uvedeného pod

písm.n/ t.j. v prípade nesplnenia iných povinností odberateľom vyplývajúcich z právnych predpisov,
alebo prevádzkového poriadku odporcu, „žalovaný môže z dôvodu, aby ma prinútil uhradiť spornú
faktúru umelo vykonštruovať vymyslené porušenie akejkoľvek povinnosti na mojej strane, hoci aj
absolútnej nepodstatnej (..) napr. žalovaný nasimuluje, že som mu neumožnil prístup k meradlu, a
teda vďaka napádanému uzneseniu resp. jeho výroku bude môcť žalovaný pristúpiť k prerušeniu alebo

obmedzeniu dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie“, odporca
uvádza, že navrhovateľ sa zmeny prvého výroku napadnutého uznesenia domáha na základe umelo
vykonštruovaných situácií, ničím nepodložených hypotetických úvah navrhovateľa.
Na základe vyššie uvedených skutočností má odporca za to, že odvolanie navrhovateľa smerujúce proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I, sp.zn. 12C/204/2016 zo dňa 22.8.2017, nie je dôvodné, na základe

čoho navrhuje, aby odvolací súd navrhovateľom napadnutý I. výrok uznesenia Okresného súdu Košice
I, sp. zn. 12C/204/2016 zo dňa 22.8.2017 podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
Odporca naďalej trvá na svojom odvolaní zo dňa 18.09.2017, ako_aj na_všetkých dôvodoch v ňom
uvedených, smerujúcim len proti výroku uznesenia Okresného súdu Košice sp.zn. 12C/204/2016 zo
dňa 22.8.2017, ktorým súd rozhodol o zamietnutí návrhu odporcu na zrušenie neodkladného opatrenia

nariadeného uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 12C/204/2016-35 zo dňa 28.11.2016 z dôvodu
podľa § 32 ods. 1 písm. m) zák. č. 442/2002 Z.z. v znení do 14.10.2017 a proti výroku, ktorým súd
rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, Krajský súd v Košiciach žiada, aby
odvolací súd podľa § 388 CSP napadnutý II. a III. výrok uznesenia zmenila to tak:
Mení II. výrok uznesenia Okresného súdu Košice I, sp.zn. 12C/204/2016 zo dňa 22.8.2017, tak, že

neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 12C/204/2016-35 zo dňa
28.11.2016 z dôvodu podľa § 32 ods. 1 písm. m) zák.č. 442/2002 Z.z. v znení do 14.10.2017 zrušuje.
Mení III. výrok uznesenia Okresného súdu Košice I, sp.zn. 12C/204/2016 zo dňa 22.8.2017 tak, že
odporcovi priznáva voči navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške
100 %.

6. Odvolací súd s poukazom na § 385 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté uznesenie, čo do merita a vecnej stránky NO a zistil, že sú podmienky zákonné okrem
výroku o náhrade trov konania na potvrdenie uznesenia podľa § 387 CSP, pričom sa v tomto rozsahu aj
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v uznesení súdu prvej inštancie.

7. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.

9. Súd prvej inštancie síce postupoval zákonne, lebo už došlo k zmene právneho poriadku, lebo od
1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP), preto
odvolací súd nepristupoval k rozhodnutiu v tejto veci o neodkladnom opatrení z prechodných ustanovení

§ 470 ods. 1 CSP a nasledujúcich a napokon musel konštatovať, že nie sú splnené zákonné podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia.10. Naviac, v spore vo veci samej sa preskúmajú dôvody, ktoré uvádzali tak odvolateľ ako aj žalobcovia
vo vyjadrení k odvolaniu a odvolací súd zdôrazňuje, že pri § 340 ods.1 CSP (čo navrhovateľ NO nemohol
vedieť,) je zakotvená poistka pri náhrade škody, lebo ak NO zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu,

než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu NO vznikli.

11. V riešenej veci mal preto vyriešiť súd prvej inštancie závažnú otázku, či je potreba nariadiť NO, alebo
nie, vyriešenie tejto otázky bolo správne vyriešené zo strany súdu prvej inštancie, lebo len na jeho úvahe

je, aby procesne zvážil výber rôznych opatrení v tom - ktorom konaní, či je potrebné NO alebo nie a
takéto racionálne riešenie postupu súdu prvej inštancie sa má nutne podriadiť aj zákonnej požiadavke
rýchlej a účinnej ochrany práv strán sporu (predtým účastníkov) v súdnom konaní so záverom, aby sa
ochrana práv strán sporu zabezpečila čo najrýchlejšie a najúčinnejšie so zreteľom na hospodárnosť
konania, pričom sa nevykonáva tu dokazovanie pri nariadení NO.

12. Odvolací súd na základe listinných dôkazov prijal záver, že boli splnené zákonné podmienky pre
nariadenie NO a súd prvej inštancie, správne rozhodol v časti vyhovujúceho výroku, pretože už nie sú
dané podmienky NO.

13. Pri ponechaní v platnosti NO v časti v záujme ochrany spotrebiteľa, t.j. navrhovateľa, správne súd

prvej inštancie zamietol návrh na zrušenie NO, lebo úplné zrušenie NO neprichádza do úvahy.

14. Dodávať pitnú vodu z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd do verejných kanalizácii
je povinnosť odporcu a navrhovateľ za určitých podmienok má prijať tieto služby. Je treba vziať do
úvahy okolnosti daného NO a na skutočnosť, že pri preddavkovom množstve odoberanej vody nemal

nikdy navrhovateľ nedoplatok a mal nízky odber vody, lebo jeho mama je stará, imobilná a vyžaduje si
nepretržitú dennú starostlivosť, nie je ona schopná vykonávať už bežné každodenné činnosti, nemôže
sama sa ani umyť a pod. Je preukázané, že 2.12.2016 bola v rámci mimosúdneho rokovania vykonaná
ohliadka na mieste samom, boli tam aj zamestnanci navrhovateľa, pričom technikom z pobočky v
Prešove bolo konštatované, že na Stavbárskej ul., na ktorej býva, došlo v mesiacoch júl - august 2016

k nejakej poruche na vodovodnom potrubí, následne došlo po odstránení poruchy k jednorázovému
spusteniu vody. Taký veľký tlak mohol preraziť cez jeho vodomer.

15. Ani námietka odporcu v tejto časti výroku o zamietnutí návrhu odporcu na zrušenie NO neobstojí v
tom smere, že predpokladá táto sporová strana dôvody nadmernej spotreby vody (nelegálne napojenie

vlastného zdroja vody - studne na vnútorné rozvody vody v dome bez namontovania ventilu), a v prípade
ak by sa aj zistilo, že dôvody na jeho nariadenie nikdy neexistovali, čo je aj tento prípad, priebeh konania
vo veci samej dostatočným spôsobom dokazuje, že navrhovateľ nemal žiadny relevantný dôvod na
odmietnutie zaplatenia vyfakturovaného vodného a stočného (teda je tu dôvod aj podľa § 32 ods.1
písm.m/ zák. č. 442/2002 Z.z.) a nemožno prisvedčiť odporcovi, že je tu daný dôvod tiež na zrušenie

NO ako celku podľa § 334 CSP, lebo ak zistil podľa nášho právneho poriadku nelegálnosti pri odbere
vody a že si niekto ťahá zo studne vodu, ktorú si sám dal vykopať, potom má legitímne odstraňovať
tieto skutočnosti a urobiť minimálne trestné oznámenie (preto aj citácia z uznesenia ÚS SR sp.zn. II.
ÚS 38/2005 zo dňa 21.1.2015 po dôkaznom bremene nie je v riešenej veci o návrhu na zrušenie NO
primerané a odvolací súd tento dôvod považuje za neopodstatnený.

16. Okresný súd Prešov má pokračovať v spore v súlade s čl. 1 až 17 Csp vo veci 29Csp/59/2017 a v
prípade zmenenej skutkovej situácie môže podať nový návrh odporca aj v časti, ktorá bola zamietnutá
na zrušenie NO.

17. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu veci podľa § 255, § 396 CSP, lebo navrhovateľ
mal plný úspech vo veci (rozhodnutie bolo zrušené) NO vo významnej časti.

18. O trovách konania rozhodne v zmysle § 262 CSP súd prvej inštancie a odvolací súd zrušil výrok
uznesenia súdu prvej inštancie, keďže je nepreskúmateľný, nie je zistiteľné, z akých pomerov úspechu

(neúspechu vychádzal súd).

19. Odvolací súd považuje výrok o náhrade trov konania za nepreskúmateľný, a preto ho zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie, aby znova rozhodol, lebo nemožno vychádzať len z toho, že mala čiastočnýúspech aj jedna aj druhá strana a keďže nemožno povedať, že odporca alebo navrhovateľ mal menší
alebo väčší, súd o náhrade trov konania rozhodol, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu, čo je v tomto
štádiu konania predčasné, lebo chýbajú dôvody na takéto rozhodnutia.

20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.