Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/117/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416215816
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416215816.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: E.. P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 2,
XXX XX F. W., o zaplatenie sumy 3.238,28 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10Csp/63/2016-81 zo dňa 27.04.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia a vo výroku
o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.238,28 eura, úrok vo výške 190,64 eura, úrok z omeškania vo výške 2,13 eura, úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 3.238,28 eura od 19.08.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo

výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 190,64 eura od 19.08.2016 do zaplatenia, všetko v splátkach
po 60 eur mesačne zročných vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 282, § 285, 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „Civilný sporový poriadok“, alebo „CSP“). Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP, žalobcovi priznal náhradu trov konania 100 %, pretože žalobca mal

vo veci plný úspech. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sumy 3.238,28 eura s príslušenstvom a na základe uznania nároku žalovanou čo do základu a výšky
súd rozhodol v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo 38/2009 zo
dňa 25.03.2010 bez toho, aby preskúmal predložené dôkazy.

2. Súdsazaoberalžiadosťoužalovanej,ktorápožadovalaplneniedlhuvsplátkachpo60eurmesačne.

Svoju požiadavku odôvodnila tým, že je rozvedená a má jednu vyživovaciu povinnosť k synovi Adamovi
Himpánovi, nar. r. 1996, ktorý je študentom denného štúdia na strednej škole. Je zamestnaná a dosahuje
čistý príjem 840 eur mesačne, z ktorého jej však vykonávajú zrážky zo mzdy pre množstvo finančných
záväzkov, takže v skutočnosti dosahuje čistý príjem 420 eur mesačne. Súčet jej finančných záväzkov
voči veriteľom sa pohybuje na úrovni 28.000 eur. Výdavky na cestovné do zamestnania a naspäť
predstavujú 120 eur mesačne. Žije s matkou, ktorej prospieva na bývanie sumou 100 eur mesačne.

3. Po zohľadnení predpokladov uvedených v § 232 ods. 4 CSP a za situácie, že žalovaná má síce
slušný pravidelný príjem, z ktorého sa jej v značnom rozsahu vykonávajú zrážky zo mzdy pre obrovské
množstvo finančných záväzkov voči veriteľom, ako aj jej snahy postupne riešiť svoj dlh voči žalobcovi, a
po zohľadnení výšky dlhu žalovanej a výšky určených splátok súd dospel k záveru, že mesačná splátka,
ktorú žalovaná musí byť schopná splácať predstavuje výšku 60 eur mesačne.4. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o povolení splátok podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že odvolací súd zaviaže žalovanú uhradiť dlžnú
sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedol, že súd postupoval
podľa neplatnej právnej úpravy obsiahnutej v § 160 ods. 1 OSP a nie podľa § 232 ods. 2 CSP, v zmysle
ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd síce môže v odôvodnených
prípadoch určiť dlhšiu lehotu, ale povolenie splátok žalovanej po 60 eur mesačne súd podľa jeho názoru
postupoval v rozpore so zákonom. Pri takýchto splátkach by totiž uhradenie istiny bez príslušenstva

trvalo takmer 5 rokov, v priebehu ktorých by narastali úroky z omeškania, čím by sa dlh žalovanej iba
navýšil, a bolo by to aj v rozpore s ústavne garantovanou zásadou rovnosti účastníkov konania, keďže
by ako veriteľ dostal poskytnuté finančné prostriedky po neúmerne dlhej dobe. Dlžník musí mať aj vôľu
svoj dlh riešiť a mal by sa zadlžovať úmerne svojim finančným možnostiam a majetkovým pomerom.
Poukázal na to, že od podania žaloby dňa 12.09.2016 žalovaná mala možnosť prejaviť svoju snahu
a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že peňažný dlh môže priebežne splácať vo výške, ktorá by

bola primeraná jej finančným možnostiam. Žalovaná vykonala úhradu prvýkrát od 15.08.2016 vo výške
50 eur až dňa 30.05.2017, t.j. po vydaní rozhodnutia. Posúdenie finančných možností žalovaného
pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného
výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného, a jednak k
voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu

vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia
povinnosť žalovaného, ale jeho celkové majetkové pomery. Zároveň žalobca poukázal na rozhodnutia
iných súdov, podporujúcich jeho názory.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu zotrvala na povolení splátok dlhu po 60 eur mesačne. Uviedla,

že úver splácala 31 mesiacov po 66,50 eura mesačne, až pokým ju nepostihli zrážky zo mzdy. Spolu
uhradila sumu 2.062 eur, mala snahu sa so žalobcom dohodnú, ale neuspela. Suma 60 eur mesačne
je pre ňu prijateľná, lebo má viaceré záväzky a ak by nemohla uhrádzať dlh v splátkach, nezostali by jej
financie na pokrytie základných životných potrieb, či na cestu do zamestnania. Preto navrhla rozsudok
v napadnutej časti potvrdiť.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na podanom odvolaní s tým, že priznanie
možnosti splácať dlh v splátkach nižších, než boli dohodnuté v zmluve, je v rozpore so zásadou
spravodlivosti. Nie je ani v záujme žalovanej, aby dlh splácala neúmerne dlho, pretože za uvedený
čas jej narastajú úroky a úroky z omeškania, a tým sa celková výška dlhu neustále zväčšuje. Navyše

ani nepreukázala svoje majetkové pomery, ktoré by rozhodnutie o povolení splácať dlh v splátkach
(primerane vysokých) odôvodňovali.

7. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že si je vedomá, že dlh pri splácaní v splátkach bude
narastať, ale má dohodnuté splátkové kalendáre aj s inými veriteľmi a ak súd rozhodne v jej neprospech,

nebude ich vedieť dodržať a následkom toho jej dlhy ešte viac narastú. Má dohodnuté nasledovné
mesačné splátky: Poštová banka 70 eur, Cetelem Slovensko 72 eur, Quatro 40 eur, Mestský úrad Nové
Zámky 10 eur. Vykonávajú sa jej aj zrážky zo mzdy 87 eur. Snaží sa dohodnúť s veriteľmi a každého z
nich čiastočne uspokojiť, v snahe predísť maximálnym zrážkam zo mzdy a ďalšej exekúcii.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia je potrebné
podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Proti rozsudku
vo veci samej strany sporu odvolanie nepodali, preto predmetom odvolacieho konania bol len výrok v

časti lehoty plnenia.

9. Pri rozhodovaní o lehote plnenia bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 232 ods. 2,3,4 CSP, podľa
ktorého: (1) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty
na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.10. Ppredmetom konania vo veci samej bolo zaplatenie istiny 3.238,28 eura s príslušenstvom a žalobca
bol v celom rozsahu žaloby úspešný. Súd prvej inštancie na rozhodnutie o lehote plnenia aplikoval

citované ustanovenie § 232 ods. 4 CSP. Vo všeobecnosti podľa § 232 ods. 3 CSP platí, že lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku s tým, že súd môže v odôvodnených prípadoch určiť
dlhšiu lehotu. V zmysle ods. 4 tohto ustanovenia môže súd uložiť povinnosť plniť dlh aj v splátkach. Či je
v konkrétnom prípade daný dôvod na splátky, je vo všeobecnosti potrebné posudzovať z oboch strán, t. j.
zo strany nielen dlžníka, ale aj veriteľa. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení,

že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné vychádzať nielen z konkrétnych okolností
prípadu a osobných a majetkových pomerov strán sporu, ale aj z postavenia strán, pričom treba posúdiť,
či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku
omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy,
nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.

10. V tomto prípade súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom v
splátkach po 60 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku vychádzajúc z tvrdení žalovanej o jej
príjmoch a ďalších dlhoch, ktoré má voči viacerým veriteľom. S ohľadom na obsah spisu však žalovaná
prezentované skutočnosti o nepriaznivej finančnej situácii a majetkové pomery nijako nedoložila a svoje
tvrdenia v tomto smere ničím nepreukázala. Súd prvej inštancie žalovanú na predloženie dôkazov

o jej majetkových pomeroch nevyzval, hoci v zmysle § 295 CSP môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade si žalobca uplatňuje
svoje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej dňa 02.10.2013. Ide teda o spotrebiteľský
spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 290 CSP) a pri
spotrebiteľských sporoch platia osobitné ustanovenia o dokazovaní.

11. Nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania, účinná od 1. júla 2016, sa výrazne
odlišuje od právnej úpravy v predchádzajúcom procesnom predpise, Občianskom súdnom poriadku.
Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu.
Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom,

princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu
a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Výnimočne však súd môže vykonať
aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli (tzv. príklon k vyšetrovaciemu princípu), ak je to potrebné pre
rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to zákon explicitne umožňuje.
Ide aj o spotrebiteľské spory, v ktorých súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,

ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; súd vtedy aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký
dôkaz. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do
spotrebiteľských právnych vzťahov. Zákonodarca to zhrnul tak, že súd sa nebude spoliehať v plnej miere
na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Koncentrácia
konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania a

je plne v súlade s koncepčným zameraním Civilného sporového poriadku. Rovnako tvorí funkčnú a
teleologickú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s
princípom arbitrárneho poriadku (čl. 10 CSP). Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa
ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu vylučujú uplatnenie
prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania. Z tohto dôvodu spotrebiteľ

môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

12. Z doposiaľ predložených podaní žalovanej vyplýva, že jej príjem je cca 840 eur mesačne, spláca
dlhy viacerým veriteľom, viedli sa voči nej viaceré exekúcie, má jednu vyživovaciu povinnosť, z jej príjmu

sa vykonávali v minulosti zrážky zo mzdy a mesačne jej zostalo 420 eur, z čoho 120 eur vynaložila
na cestovanie za prácou. Žalovaná svoje tvrdenia nedoložila a súd prvej inštancie tieto skutočnosti
nepreveroval a neskúmal, či sociálna situácia žalovanej skutočne odôvodňuje plnenie v splátkach, a
zároveň neposudzoval, či je daný dôvod na splátky, posudzujúc to z oboch strán, t. j. zo strany nielen
dlžníka, ale aj veriteľa. Bolo totiž nutné vychádzať nielen z osobných a majetkových pomerov žalovanej,

ale súd mal prihliadať aj na pomery žalobcu a jeho postavenie, najmä z toho hľadiska, či prípadné
zaplatenie dlžnej sumy v splátkach s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka
s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje
neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.13. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti týkajúcej sa lehoty plnenia je nutné podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a

vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude treba overiť sociálnu situáciu žalovanej výzvou smerujúcou
na ňu, aby doložila listiny týkajúce sa jej zmluvných vzťahov, z ktorých má konkrétne mesačne splátky
úverov, ako aj iné právne významné listiny s cieľom posúdenia jej osobných a ostatných majetkových
pomerov. Až po zistení uvedených skutočností a posúdení pomerov oboch strán sporu súd prvej
inštancie ustáli, či sú dané podmienky na to, aby súd určil lehotu plnenia v splátkach, a v prípade, ak

budú podmienky preukázané, ustáli aj výšku splátok, v ktorej žalovaná bude plniť priznanú žalovanú
sumu žalobcovi. Zároveň posúdi, či zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške v pomere k
celkovej výške dlhovanej sumy, dĺžke omeškania a dobe, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu
dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie žalovanej na úkor žalobcu. Napokon dôležité
bude aj posúdenie toho, ako sa žalovaná správala v rámci jej finančnej zodpovednosti v priebehu
súdneho konania, vrátane doby vyhlásenia rozsudku v tejto veci a v akej výške žalobcovi medzičasom

jednotlivé splátky uhradila. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne nanovo o lehote plnenia
už právoplatne priznanej žalovanej sumy ako aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§
396 ods. 3 CSP). Svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).