Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/150/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117214387
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7117214387.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: U.. C. G., narodený XX. L. XXXX,
bytom I. XX, t.č. U. 9, M., zastúpený Advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Kováčska 53, IČO: 36 730 564, proti žalovanej: Y. E., narodená X. I. XXXX,
bytom B. XX, M., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu

Okresného súdu Košice I zo dňa 12. júna 2017 č.k. 12C/19/2017-30 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) uznesením zo dňa

12. júna 2017 č.k. 12C/19/2017-30 uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť - byt č. XX,
nachádzajúci sa v bytovom dome v M. na ulici B., súpisné č. XXX, vchod č. XX, stojacom na parcelách
registra KN „C“ č. XXXX o výmere 268 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX o výmere
250 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX o výmere 251 m2 - zastavané plochy a nádvoria
a parc.č. XXXX o výmere 254 m2 - zastavané plochy a nádvoria, všetko zapísané na LV č. XXXXX
vedenom pre okres Košice I, obec Košice - Sever, v katastrálnom území F. U.. Priznal žalobcovi náhradu

trov konania v 100 %-nej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 19. mája 2017 bol súdu doručený návrh žalobcu proti žalovanej
o nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh odôvodnil tým, že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
12. septembra 2012 uzavretej s právnou nástupkyňou žalovanej sa stal vlastníkom bytu č. XX,

nachádzajúceho sa v bytovom dome v M. na ulici B., súpisné č. XXX, vo vchode č. XX, ako aj
spoluvlastníckeho podielu k pozemku a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu súpisné č. XXX, nachádzajúceho sa v M. na ul. B. v podiele 168/10000-in k celku,
všetko vedené na LV č. XXXXX katastrálne územie F. U..

3. Žalobca tvrdil, že je aktívne legitimovaný domáhať sa vypratania bytu, ktorý žalovaná neoprávnene

užíva, a zároveň poukázal aj na to, že ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

4. Do spisu žalobca predložil ako listinný dôkaz čiastočný výpis z LV č. XXXXX, katastrálne územie F. U.,
ktorýmpreukázal,žejevýlučnýmvlastníkombytuč.XX,vovchodeXXna4.poschodí,ktorýsanachádza
v bytovom dome v M. na B. ulici, súpisné č. XXX, postaveného na parcele č. XXXX - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 268 m2, parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 250 m2, parcele
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 251 m2 a na parcele č. XXXX - zastavané plochya nádvoria o výmere 254 m2. Zároveň je spoluvlastníkom podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 168/10000-in.
Nehnuteľnosť nadobudol na základe povolenia vkladu kúpnej zmluvy V-7965/12 zo dňa 26.6.2013.

5. Žalobca do spisu doložil aj fotokópiu žaloby, ktorú podala žalovaná (v žalobe označená ako
navrhovateľka) proti žalovanému v 1. rade C.. T. M., žalovanému v 2. rade C.. L. V. a žalovanej v
3. rade L. V., o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Žaloba bola vedená na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 37C/290/2012. K tomu bolo pripojené uznesenie Okresného súdu Košice I

č.k. 37C/290/2012-132 zo dňa 10.3.2014, ktorým súd na návrh žalovanej (v uznesení uvedenej ako
žalobkyňa) proti žalobcovi (v uznesení uvedenému ako žalovanému v 4. rade), nariadil predbežné
opatrenie, ktorým žalobcovi uložil povinnosť strpieť užívanie bytu č. XX na 4. poschodí, vo vchode č.
XX bytového domu súpisné č. XXX, postaveného na B. ulici v M., žalovanou a členmi jej rodiny až do
právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva. Zároveň zakázal žalobcovi vstupovať
do predmetného bytu až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva. Doložený

bol aj rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 37C/290/2012-367 zo dňa 4.2.2016, ktorým súd žalobu
o určenie vlastníckeho práva zamietol. Zároveň bol pripojený aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 1Co/214/2016 zo dňa 15.2.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice I č.k.
37C/290/2012-367 zo dňa 4.2.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 10.5.2017.

6. Po citácii § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1, CSP, § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, § 330 ods. 2 CSP, § 336 ods.
1 CSP, ako aj čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj
§ 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 126 ods. 1 OZ súd konštatoval, že životné situácie si
niekedy vyžadujú, aby v záujme právnej istoty fyzických alebo právnických osôb sa pre ne zabezpečila
okamžitá, hoci dočasná procesná ochrana, ktorú by vzhľadom na bezprostredne hroziacu ujmu nebolo

možné v potrebnom čase dosiahnuť obvyklým, a inak na to predpísaným spôsobom. Zákon umožňuje
súdom, aby ešte prv, než posúdia vec z právneho hľadiska a vo veci rozhodnú, urobili opatrenia, ktoré
budú predstavovať len dočasnú úpravu riešenej otázky. Procesnú ochranu tu súdy poskytujú v osobitnej
forme tzv. neodkladného opatrenia.

7. Ustanovenie § 330 ods. 2 CSP pripúšťa, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah
by bol totožný s výrokom vo veci samej. Naviac, v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 CSP možno
neodkladným opatrením dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

8. V danom prípade žalobca čiastočným výpisom z LV č. XXXXX kat. úz. F. U. preukázal, že je výlučným

vlastníkom bytu č. XX na 4. poschodí, vo vchode č. XX na B. ulici v M.. Okresný súd Košice I rozsudkom
č.k. 37C/290/2012-367 zo dňa 4.2.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
1Co/214/2016 zo dňa 15.2.2017 zamietol žalobu žalovanej, ktorou sa domáhala určenia vlastníckeho
práva k tomuto bytu. Z uvedeného súd vyvodil, že žalovanej nesvedčí žiadne právo, ktoré by ju
oprávňovalo zdržiavať sa v tomto byte.

9.Nedotknuteľnosťobydliazabezpečuje ÚstavaSlovenskejrepublikyvčlánku21.Vzmysleustanovenia
§ 126 ods. 1OZ, každý vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje.

10. Vzhľadom k tomu, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah je totožný s výrokom
vo veci samej, čím sa môže dosiahnuť rýchla a účinná ochrana vlastníckeho práva, uložil súd povinnosť
žalovanej vypratať predmetný byt, čím žalobca (zároveň) dosiahol aj trvalú úpravu pomerov medzi ním
a žalovanou.

11. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1,2
CSP. Nariadením neodkladného opatrenia sa končí konanie o nariadení tohto neodkladného opatrenia,
a preto súd rozhodol aj o trovách tohto konania. Vo veci bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, a preto
mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť napadnuté
uznesenie a vrátiť vec súdu prvej inštancie alebo zmeniť napadnuté uznesenie a zamietnuť návrh na
vydanie neodkladného oparenia. Odvolanie podala z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/,e/,f/,h/ CSP.
Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/214/2016 podala dovolanie.Uviedla, že nikdy pani V. byt nepredala. Má za to, že žalobca nadobudol jej majetok neoprávnene. Počas
(pôvodného) konania poukazovala na skutočnosť, že žiadnu kúpnu cenu za byt nedostala. Nemá sa kde
odsťahovať. Nemá možnosť si zabezpečiť žiadne bývanie. Prišla o byt na základe podvodu. Je invalidná,

má vážne zdravotné problémy, a žalobca sa ju pokúša dostať z bytu násilím už niekoľko rokov. Nemá
kam ísť, nemá finančné prostriedky a ani dospelé deti jej nevedia finančne pomôcť. Vyslovila názor, že
žalobca nemá dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov. Obava sa, že žalobca opätovne byt predá, a ona
už nebude môcť mať žiadnu šancu dostať späť svoje bývanie. Vzhľadom na to, že podala dovolanie,
považuje toto neodkladné opatrenie za predčasné. Žiadala vysloviť, že náhrada trov konania sa stranám

sporu nepriznáva podľa § 257 CSP. Je invalidná dôchodkyňa. Nemá žiadnu pomoc od svojej rodiny a
nemá žiaden majetok. Má dôvodnú obavu, že ako invalidná dôchodkyňa skončí na ulici. Nesúhlasí s
nariadením neodkladného opatrenia, ktoré považuje za predčasné a nedôvodné.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. K odvolacím tvrdeniam
žalovanej uviedol, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôkaz osvedčujúci,

že je výlučným vlastníkom bytu, ktorého vypratania sa návrhom domáha, okrem predloženého listu
vlastníctva doložil aj rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 4. februára 2016 č.k. 37C/290/2012-367
arozsudokKrajskéhosúduvKošiciachzodňa15.februára2017sp.zn.1Co/214/2016.Vzalnavedomie,
žežalovanápodaladovolanieprotirozsudkuKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.1Co/214/2016.Knávrhu
na odklad právoplatnosti rozhodnutia uviedol, že dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť,

ale doposiaľ dovolací súd právoplatnosť rozsudkov neodložil. K čl. 20 Ústavy SR poznamenal, že
žalobca má právo na ochranu svojho vlastníckeho práva právoplatne potvrdeného vyššie uvedenými
rozsudkami v celom rozsahu. Vychádzajúc z tvrdení žalovanej je to práve ona, ktorá zneužíva právny
systém tohto štátu, a z dôvodu zabezpečenia bezplatného bývania úmyselne a dlhodobo porušuje
vlastnícke práva žalobcu tým, že neoprávnene užíva jeho majetok, a spôsobuje mu trvajúcu a každým

dňom narastajúcu škodu v podobe platieb, ktoré žalobca za užívanie predmetného bytu ako jeho
vlastník uhrádza. Dôrazne žiadal, aby súdmi neboli zohľadňované úmyselne citovo podfarbované
argumenty žalovanej, založené na jej zlej, sociálnej, rodinnej a finančnej situácii, ktoré po právnej
stránke nesmú mať ďalej prednosť pred zaslúženou ochranou žalobcu, do ktorého Ústavou Slovenskej
republiky chrániaceho vlastnícke právo je už takmer 5 rokov beztrestne zasahované. K trovám konania

žalobca poznamenal, že žalobkyňa žiada, aby súd rozhodol podľa § 257 CSP a nepriznal náhradu trov
konania, lebo podľa nej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a svoje odvolanie opiera o zdravotné
a finančné dôvody. Žalovaná doslova zneužíva svoj stav na svoj prospech a na škodu žalobcu, a to
dlhodobo. Ak žalovaná bola v zlej finančnej, zdravotnej a sociálnej situácii, už v čase iniciovania konania
o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu, a napriek tomu, že bezpochyby bola svojim právnym

zástupcom poučená o následkoch neúspechu v konaní vo forme povinnosti nahradiť ako neúspešná
strana spornej úspešnej strane trovy konania, a žalovaná sa pustila do právnych krokov, ktorých
dôsledkomjetakmer5rokovsúdnychsporov,mázato,ženiejedôvodprihliadaťnažalovanouuvádzané
argumenty ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia
bolo potrebné zistiť, kto je vlastníkom veci, a kto do jeho práva neoprávnene zasahuje. Konajúci súd

pri rozhodovaní vychádzal z právoplatných rozhodnutí súdov v konaní o určenie vlastníckeho práva,
ktorými bolo rozhodnuté, že žaloba žalovanej o určenie vlastníckeho práva bola právoplatne zamietnutá,
atýmtokonanímbolaodstránenápochybnosťovlastníckomprávežalobcukbytu.Poukázalajnaprincíp
spravodlivosti, v mene ktorého žiadal ukončiť beztrestnú súdmi poskytovanú ochranu žalovanej, ktorá
už takmer 5 rokov neoprávnene užíva predmet vlastníctva žalobcu, neuhrádza už dlhé roky za užívanie

tohto bytu ani cent, a žalobcovi tak spôsobuje škodu presahujúcu takmer 10.000 €, ktorá s ohľadom na
tvrdenia žalovanej o jej zlej finančnej situácii, nikdy nebude môcť byť uhradená.

14. Vo vyjadrení žalovanej zo 16. augusta 2017 k vyjadreniu žalobcu na odvolanie žalovanej, žalovaná
uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, lebo podľa nej nie je tu dôvod na nariadenie neodkladného

opatrenia podľa § 325 CSP. Žalobca od začiatku vedel, že žalovaná v byte býva, a nemá sa kde
odsťahovať. Pri kúpe bytu vedel o finančnej situácii žalovanej. Žalovaná svoj byt neodovzdala ani
jednému z vlastníkov, keďže má za to, že svoj byt nikomu nepredala a nedostala za svoj byt žiadnu
dohodnutú kúpnu cenu. Žalovaná je presvedčená, že nie je dôvod na vydanie neodkladného opatrenia,
keďžežalobcajevlastníkombytu,avčaseuzavretiakúpnejzmluvyvedelotom,žežalovanávbytebýva,

užíva ho a vedel aj o jej sociálnych pomeroch. Nežiadal žalovanú pred kúpnou zmluvou o vysťahovanie
sa a prípadne o odovzdanie bytu. Žiadala priznať oslobodenie od súdnych poplatkov.15. Žalobca v duplike zo dňa 11. septembra 2017 uviedol, že žalovaná zneužíva právny systém tohto
štátu, a z dôvodu zabezpečenia bezplatného bývania úmyselne dlhodobo porušuje vlastnícke právo
žalobcu neoprávneným užívaním jeho bytu, a spôsobovaním trvajúcej a narastajúcej škody v podobe

platieb, ktoré žalobca ako vlastník bytu uhrádza.

16. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 8. decembra 2017 č. k. 12C/19/2011-117 priznal žalovanej
oslobodenie od súdnych poplatkov.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

24.Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 CSP).

25. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

26. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na vypratanie bytu v danom spore je neodkladným
opatrením podľa § 330 ods. 2 CSP.

27. Vzhľadom na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval predpísané náležitosti,
bol zrozumiteľný a určitý, skúmal súd prvej inštancie splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP.

28. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal, že je výlučným

vlastníkom predmetného bytu, t. j. bytu č. XX na X. poschodí, vo vchode XX na ulici B. v M.. Taktiež bolo
preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 4. februára 2016 č. k. 37C/290/2012-367
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15. februára 2017 sp. zn. 1Co/214/2016
bola zamietnutá žaloba žalovanej o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu. (Stranou sporu -
žalovaným v 4.rade bol U.. C. G.).

29. V súvislosti s výrokom neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci
samej, musí súd zobrať do úvahy aj povahu veci, ktorá by totožnosť predbežného a konečného výroku
pripúšťala.30. Od účinnosti nového Civilného sporového poriadku, t. j. od 1. júla 2016 je priamo v § 330 ods. 2
CSP expresis verbis vyjadrené, že súd môže nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by

bol totožný s výrokom vo veci samej.

31. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha
veci.

32. Súd je povinný vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha veci pripúšťa nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov.

33. V danom prípade odvolací súd podáva, že vyhovením navrhovaného neodkladného opatrenia sa
fakticky vytvori rovnaký stav, aký by nastal uložením povinnosti žalovanej meritórnym rozhodnutím
predmetný byt vypratať. Žalovaná by bola povinná vypratať byt už okamihom doručenia neodkladného

opatrenia (§ 332 ods. 1 CSP), ktoré nie je výsledkom dokazovania medzi stranami sporu, ohľadom
sporných skutočností, ale iba na základe osvedčenia základných relevantných okolností.

34. Odvolací súd je toho názoru, že takýto svojimi dôsledkami závažný zásah do bytovej situácie
žalovanej, by bol nielen v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj čl. 6 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd.

35. V tomto smere je podľa názoru odvolacieho súdu garantované právo každého účastníka, aby sa jeho
vec prejednala v konaní, v ktorom bude môcť predniesť všetky argumenty a predložiť všetky dôkazy na
svoju obranu a až následne sa podrobiť rozhodnutím uloženej povinnosti.

36. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že zásadná právna otázka, ktorú je potrebné riešiť, je stret
práva vlastníka bytu na ochranu vlastníctva s právom žalovanej na bývanie.

37. Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a

ochranu. Vlastníctvo zaväzuje. Nesmie byť zneužité na ujmu práv druhých alebo v rozpore so zákonom
chránenými záujmami spoločnosti. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; zvlášť sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje (§ 126 ods. 1 OZ).

38. Právo na bývanie je základným ľudským právom.

39. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 OZ).

40. K obmedzeniu základných práv či slobôd, i keď (ich) ústavná úprava obmedzenie nepredpokladá,
môže dôjsť v prípade ich kolízie. Základná je v tejto súvislosti maxima, podľa ktorej základné právo
či slobodu možno obmedziť iba v záujme iného základného práva či slobody. V prípade záveru o
opodstatnenosti priority jedného z dvoch v kolízii stojacich základných práv, je nutnou podmienkou

konečného rozhodnutia rovnako využitie všetkých možností minimalizácie zásahu do druhého z nich.
Tento záver možno vyvodiť aj z ustanovenia čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.

41. Práva a právom chránených záujmov osôb, ktoré stratili vlastnícke právo k bytu, v ktorom bývajú,
je treba vždy porovnávať s právom vlastníka na ochranu proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene

zasahuje. Pokiaľ by dôsledkom vypratania bytu žalovanou bolo to, že by žalovaná stratila akúkoľvek
ľudsky dôstojnú možnosť bývania, že by sa z nej stala „bezdomovkyňa“, nebolo by možné dať prednosť
majetkovým právam žalobcu, pred realizáciou z hora uvedených základných ľudských práv žalovanej.

42. Preto pokiaľ sa žalobca domáha vypratania bytu, v ktorom žalovaná býva, pričom žalovaná nemá

možnosť zaistiť si bývanie inak (hoci aj na podstatne nižšej kvalitatívnej úrovni, ničmenej ešte ľudskú
dôstojnosť zaručujúcu úroveň) je výkon práva žalobcu požadovať vypratanie bytu v rozpore s dobrými
mravmi.43. Odvolací súd ale zdôrazňuje že o rozpor výkonu práv žalobcu s dobrými mravmi by nešlo len v
prípade, ak by žalovaná odmietala platiť primeranú čiastku za užívanie bytu a podobne.

44. V danej veci súd prvej inštancie sa nevyporiadal so zdravotnými, sociálnymi a finančnými pomermi
žalovanej. Súd prvej inštancie neurobil žiadne konkrétne zistenie, či je objektívne možné z týchto
finančných pomerov zaistiť si ubytovanie inak.

45. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie bez ohľadu na splnenie zákonných podmienok

podľa § 325 ods. 1 CSP nesprávne posúdil otázku, či povaha veci pripúšťa nariadenie neodkladného
opatrenia s totožným obsahom vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu podľa § 330 ods. 2 CSP.

46. Z povahy veci je zrejmé, že takéto rozhodnutie neprichádza do úvahy v prípade vypratania bytu,
lebo predmetnú vec je treba prejednať v konaní, v ktorom bude môcť každá zo strán sporu predniesť
svoje argumenty a predložiť všetky dôkazy na svoju obranu a následne bude môcť súd prvej inštancie

vydať rozhodnutie vo veci samej, v ktorom bude riešená aj otázka súvisiaca s vyprataním bytu, t. j. či
žalovanej svedčí alebo nesvedčí bytová náhrada.

47. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil uznesenie súdu prvej inštancie
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

48.Výrokonáhradetrovkonaniaodôvodnilodvolacísúdpodľa§396ods.2CSP.Žalobcanebolúspešný
v konaní, a tak nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná mala úspech v konaní, ale navrhla
nepriznať stranám sporu náhradu trov konania a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznal stranám
sporu náhradu trov konania.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).