Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5Er/504/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607211401
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7607211401.4

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo: Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená JUDr. Martin Máčaj, advokát a konateľ advokátskej kancelárie
Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému G. L., B..
XX.XX.XXXX,X.U.B.P.,U.B.X,zastúpenýJUDr.IgoromŠafrankom,advokátomsosídlomvoSvidníku,
Sovietskych hrdinov 163/66, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský

úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 3388/07, o vymoženie istiny 7,97 eur (240,- Sk) s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súd p o v o ľ u j e o d k l a d exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie zo dňa 24.09.2015 a to Uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.

5Er/504/2007-47 zo dňa 25.09.2017

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávnenej
na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn.
U. XXXX/XX zo dňa 29.5.2007 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská,
a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, vydal dňa 16.10.2007 poverenie na výkon exekúcie

číslo XXXX XXXXXX* pre súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti istiny 7,97 eur (240,-
Sk) s príslušenstvom, trovami konania, trovami právneho zastúpenia v exekučnom konaní, poplatku za
vydanie poverenia a trov exekúcie.

2. V priebehu exekučného konania bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie a odklad
exekúcie. Povinný v návrhu uviedol, že zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 14.11.2006 nemá jedinú

podmienku, ktorá by nebola neprijateľná a má potenciál ako celok ekonomicky zničiť spotrebiteľa, čo sa
deje a v danej veci. Povinný ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 232/2012 zo
dňa 27.2.2013, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 64/2010 a sp. zn. 20CoE/24/2011,
ako aj rozsudky Európskeho súdneho dvora vo veci C 40/08 - Asturcom Telecomunicaciones SL proti
Cristina Rodríguez Nogueira a konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodnutie
sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.2.2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 zo dňa 3.3.2011 a ďalšie. Doložka

bola oprávnenou vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, povinný nemal možnosť znenie tejto
doložkyovplyvniť.Nazákladeuvedenéhonavrhol,abysúdexekúciuzastavilvcelomrozsahuasúčasne,
aby povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku do právoplatnosti rozhodnutia o
zastavení exekúcie, keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučnýporiadok"), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

6. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie
súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

7.Podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS na účely tejto smernice:

a) nekalé podmienky znamenaj zmluvné podmienky definované v článku 3;
b) spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s
cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu
c) predajca alebo dodávateľov znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu

bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

8. Podľa článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha
obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

9. Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.

10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

12. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

13.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

15. Exekučný titul v danej veci bol vydaný na základe Zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle vyššie citovanej smernice, a to podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS.

16. Úver, ktorý bol poskytnutý povinnej na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX Z.o dňa 14.11.2006 je

spotrebiteľským úverom v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z rozhodcovského
rozsudku je totiž zrejme, že oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky
vo forme odloženej platby a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného
registra. Povinný je spotrebiteľom v zmysle uvedeného ustanovenia, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická
osoba. Z návrhu na vykonanie exekúcie a rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby pri
uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

17. To, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské zmluvy
sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv
sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto
navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v prejednávanej veci.

18. Z uvedených dôvodov nie je možné posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom resp. či nie
je v rozpore aj so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

19. Súd poukazuje na to, že súčasťou úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy

o úvere je aj rozhodcovská doložka uvedená v článku 17. Túto rozhodcovskú doložku súd považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

20 Rozhodcovská doložka, ako bolo uvedené, je súčasťou úverových podmienok oprávnenej. Je zrejme,
že tieto úverové podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť.

Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Už vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku
za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. V tejto súvislosti súd poukazuje
aj na to, že rozhodcovská doložka je súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými, ťažko

čitateľnými písmenami. Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť
sa výlučne rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté v konkrétnom spore, čím mu odoberá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ aj
je tu daná možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, je spotrebiteľ znevýhodnený tým, že právo výberu má

vždy len žalujúca strana, ktorou je takmer vždy veriteľ teda oprávnený.

21. Poukazujúc na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a teda je neplatná. Vzhľadom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok

vydaný v tomto konaní nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, a preto rozhodol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

22. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 180/2013 Z. z., t. j. v znení účinnom
do 31.10.2013, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej

viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre
príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne
poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

23. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 180/2013 Z. z., t. j. v znení účinnom do

31.10.2013, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude
zastavená (§ 57).24. Podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku v znení zákona č. 180/2013 Z. z., t. j. v znení účinnom do
31.10.2013, do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce
k zabezpečeniu majetku povinného.

25. Podľa § 56 ods. 7 Exekučného poriadku v znení zákona č. 180/2013 Z. z., t. j. v znení účinnom do
31.10.2013, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.

26. Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku v znení zákona č. 180/2013 Z. z., t. j. v znení účinnom

do 31.10.2013, rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním
exekúcie.

27. Inštitút odkladu exekúcie v exekučnom konaní je vyjadrením zásady ochrany a obrany povinného a
tretích osôb v exekučnom konaní. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 prezumoval štyri
dôvody pre odklad exekúcie, ktoré sú upravené v § 56 odsekoch 1 až 4, a ktoré sa diferencujú podľa

rôznych kritérií. Základným kritériom je, či sa o návrhu na povolenie odkladu exekúcie rozhoduje
na návrh, tej ktorej aktívne vecne legitimovanej osoby, alebo aj bez návrhu. Samotné podanie návrh na
povolenie odkladu exekúcie má významné procesné následky najmä vo vzťahu k vykonávaniu úkonov
súdneho exekútora pri výkone exekúcie. Súdny exekútor je po podaní návrh oprávnený vykonávať
len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, avšak nesmie vykonávať úkony smerujúce k

bezprostrednému výkonu exekúcie, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrh na povolenie
odkladu. Enunciát podľa konštantnej judikatúry i právnej doktríny má obsahovať aj špecifikáciu dôvodu
odkladu exekúcie, a to uvedením konkrétneho ustanovenia Exekučného poriadku, keďže tento dôvod
má význam z hľadiska účinkov, ktoré uznesenie o prípadnom povolení exekúcie vyvolá.

28. Súd preskúmal návrh povinného na odklad exekúcie, súdny spis, ktorého súčasťou je aj zmluva o
úvere č. XXXXXXX zo dňa 14.11.2006 a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zistil, že dôvody
uvádzané povinným sú dostatočnými na povolenie odkladu exekúcie. Keďže súd mal preukázaný
dôvod na povolenie odkladu exekúcie, rozhodol podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a na návrh povinného súčasne povolil odklad

exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie zo dňa 24.09.2015 a to Uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.
5Er/504/2007-47 zo dňa 25.09.2017.

29. Súd o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením, pokiaľ si ich súdny exekútor uplatní (viď

uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 6/2010).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch
vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.