Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. november 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Cpr/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613209970
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5613209970.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne Z.. Z. H., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom F. Z., M. XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom LEAGLE s. r. o.,
so sídlom Liptovský Mikuláš, Kuzmányho 3997, IČO: 36 856 509, proti žalovaným: 1) Z.. K. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C.-Q., S. L. XXXX/X a 2) Z.. S. N., nar. XX. X. XXXX, bytom F. Z., A. XXXX/X,
zastúpenému v spore žalovanou 1), v spore o určenie skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanej 1) a žalovanému 2) s a p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou,doručenou OkresnémusúduLiptovskýMikulášdňa30.9.2013,sažalobkyňadomáhalavoči
pôvodnému žalovanému, A.. S. N., určenia, že pracovný pomer, ktorý bol medzi nimi založený písomnou
pracovnou zmluvou zo dňa 1. 6. 2004, skončil dohodou ku dňu 28. 2. 2013, ako aj náhrady trov konania.

V žalobe uviedla, že so žalovaným ako zamestnávateľom uzavrela dňa 1. 6. 2004 pracovnú zmluvu,
s dňom nástupu do práce 1. 6. 2004, na dobu neurčitú, s druhom dojednanej práce administratívna
pracovníčka-asistent advokáta. Pracovný pomer trval do 28. 2. 2013, kedy bol skončený na základe
písomnej dohody o skončení pracovného pomeru, uzavretej so žalovaným dňa 31. 1. 2013. Žalovaný
si plnil svoje povinnosti na úseku odvodov zdravotného poistenia a sociálneho zabezpečenia formálne
najneskôr do 31. 12. 2011. Po 1. 1. 2012 si uvedené povinnosti voči jej zdravotnej poisťovni, ako

aj voči Sociálnej poisťovni prestal plniť, napriek tomu, že pracovný pomer trval. Naďalej jej prideľoval
prácu v dohodnutom mieste výkonu práce a ona prácu naďalej vykonávala. O skutočnosti, že žalovaný
ako zamestnávateľ si prestal plniť svoje zákonné povinnosti voči poisťovniam, sa dozvedela náhodou,
v mesiaci august 2012. Po podaní písomnej sťažnosti voči postupu Sociálnej poisťovne zo dňa 20.
2. 2013 a na základe výsledkov vnútornej kontroly u žalovaného vyšlo najavo, že žalovaný bez jej
vedomia a súhlasu neplatil odvody na zdravotné poistenie po 1. 1. 2012, avšak neodhlásil ju ako
zamestnanca z registrácie systému zdravotného poistenia, bez jej vedomia a súhlasu ju dňa 24. 5.

2012 odhlásil ako zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
v Sociálnej poisťovni s účinnosťou k 31. 12. 2011, pričom pracovníkom Sociálnej poisťovne tvrdil, že
pracovný pomer mal skončiť ústnou dohodou ku dňu 31. 12. 2011. Z oznámenia o výsledku prešetrenia
sťažnosti Sociálnou poisťovňou zo dňa 22. 5. 2013 sa dozvedela, že Sociálna poisťovňa ňou predložené
dôkazy neuznala z dôvodu, že žalovaný ich pravosť poprel. Konaním žalovaného bola ukrátená na
svojich právach a zároveň, v súčinnosti s postupom Sociálnej poisťovne, neoprávnene odhlásená z

registra sociálneho poistenia od 1. 1. 2012 do 28. 2. 2013. Domnelé skončenie pracovného pomeru
formou ústnej dohody ku dňu 31. 12. 2011 považuje za neplatné, resp. dohodu za nulitnú, neexistujúcu.
Popiera, že by došlo k akémukoľvek súhlasnému prejavu vôle takúto dohodu k uvedenému dátumua bez uvedenia dôvodov uzavrieť. V danom prípade nejestvovala vôľa, ani jej prejav na jej strane k
uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru so žalovaným ku dňu 31. 12. 2011. Aj po 1. 1. 2012
naďalej vykonávala prácu pre žalovaného, zo strany žalovaného, ani z jej strany nedošlo k návrhu

na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru k 31. 12. 2011, ani k prijatiu takéhoto návrhu.
Otázku nulitnosti, resp. absolútnej neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 31. 12.
2011 žiadala vyriešiť v konaní ako otázku predbežnú. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku odôvodňovala neoprávneným
konaním žalovaného v súvislosti so skončením pracovného pomeru k 31. 12. 2011 a alibistickým

postojom Sociálnej poisťovne, ktorá odmietla vykonať nápravu a opätovne ju registrovať v systéme
sociálneho poistenia a dôchodkového zabezpečenia od 1. 1. 2012 do 28. 2. 2013 bez právoplatného
rozhodnutia súdu. Jej postavenie bolo a je neisté, pretože od rozhodnutia súdu priamo závisí jej spätné
zaradenie do systému sociálneho poistenia z titulu zamestnania u žalovaného od 1. 1. 2012 do 28. 2.
2013.

2. V priebehu konania pôvodný žalobca A.. S. N. dňa 10. 2. 2015 zomrel. Z uvedeného dôvodu súd
uznesením zo dňa 3. 7. 2017 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi pôvodného žalovaného, a to
Z.. K. C. a Z.. S. N..

3. Žalovaná 1) v písomnom vyjadrení, ktoré predniesla aj na pojednávaní, navrhla podanú žalobu v

celom rozsahu zamietnuť, z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Poukázala na ustálenú
judikatúru, podľa ktorej, ak nedošlo k určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77
Zákonníka práce, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne. Tvrdenia žalobkyne,
uvedené v žalobe, považuje za klamstvá, polopravdy a účelové tvrdenia, ktorých účelom má byť
zabezpečenie si úhrady sociálneho poistenia za obdobie, ktoré nemá v Sociálnej poisťovni vykryté. V

uvedenom období však zamestnankyňou jej otca nebola. Jej otcovi bolo na jeseň 2011 diagnostikované
onkologické ochorenie, avšak dlhodobo predtým, minimálne od jesene 2010, mal zdravotné ťažkosti,
ktoré ovplyvňovali i jeho advokátsku činnosť. Na chode kancelárie sa otec nijako nezúčastňoval, obracal
sa na zamestnancov, ktorým dôveroval, nestaral sa o platenie účtov, neuhrádzal peniaze z účtov,
nestaral sa o výkazy do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, čo bola úloha jeho zamestnancov. Žalobkyňa

mu na jeseň 2011 telefonovala, že stratil licenciu na výkon advokácie kvôli nejakým nedoplatkom, ktoré
však už uhradili. Rozhodnutie predsedníctva Slovenskej advokátskej komory o vyčiarknutí jej otca zo
zoznamuadvokátovnadobudloprávoplatnosťavykonateľnosťdňa25.7.2011.Otecsapodrobilvoktóbri
2011operácii,následnepodstupovalliečbu,vmarci2012hoopätovneoperovali,aždosmrtipodstupoval
liečbu. Otec žalobkyni v mieste výkonu práce žiadnu prácu neprideľoval a žalobkyňa ju nevykonávala.

Keď otec ochorel, prišla mu pomôcť do kancelárie v Ružomberku. V kancelárii v Liptovskom Mikuláši
nebola vôbec, keď aj niečo telefonicky chcela, žalobkyňa ju odbila, že majú robotu a nič jej nedajú.
Všetci zamestnanci sa dohodli na ukončení pracovného pomeru, len žalobkyňa a Z.. Q. to nezrealizovali.
Vypracovali aj dohodu o skončení pracovného pomeru s A. O.. Predpokladá, že o skončení pracovného
pomeru so žalobkyňou hovorili, aj sa na ňom dohodli, ale žalobkyňa a Z.. Q. to nezrealizovali, resp.

dohody nezaniesli na príslušné orgány a neodhlásili sa zo systému zdravotného a sociálneho poistenia.
Otec nerobil fyzicky žiadne úkony súvisiace s ukončením pracovného pomeru vo vzťahu k Sociálnej
poisťovni a zdravotnej poisťovni. Dohoda o skončení pracovného pomeru z 31. 1. 2013 je podvrh. Aj
z vyjadrení jej otca vyplýva, že ju nikdy nepodpísal. Žalobkyňa svojvoľne nosila po decembri 2011 na
Sociálnu a zdravotnú poisťovňu fiktívne výkazy. Pracovník Sociálnej poisťovne upozornil jej mamu, že

žalobkyňa stále nosí výkazy, hoci kancelária reálne nefunguje. Otec v jeden deň urobil odhlášku a
žalobkyňa o 2 dni svojvoľne storno odhlášky. Je proti logike, aby si otec nechával 2 zamestnankyne,
keď nemal licenciu. S likvidáciou kancelárie žalobkyňa otcovi pomáhala, avšak nie ako zamestnankyňa,
preto jej otec uhrádzal nejaké finančné prostriedky. Ak aj žalobkyňa popiera uzavretie ústnej dohody
o skončení pracovného pomeru k 31. 12. 2011, nemôže to byť na ujmu jej otcovi. Žaloba, podaná

žalobkyňou, je účelová a nezakladá sa na pravdivých skutočnostiach.

4. Žalovaný 2) sa k podanej žalobe písomne nevyjadril. V spore bol zastúpený žalovanou 1), ktorá k
veci podala písomné aj ústne vyjadrenie.

5. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní na podanej žalobe trval. Navrhol pripustiť zmenu žaloby
na žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou ku dňu 31. 12. 2011. O
uvedenom návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 16. 11. 2017 tak, že zmenu žaloby nepripustil. V
záverečnej reči navrhol podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko v konaní boli preukázanévšetky podstatné skutkové tvrdenia pre rozhodnutie vo veci. Predmetom konania je riešenie neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru ku dňu 31. 12. 2011, resp. trvania pracovného pomeru, založeného
pracovnou zmluvou zo dňa 1. 6. 2004, až do 28. 2. 2013. Nárok nie je samoúčelný, má aj ďalšie dôsledky,

určité finančné konzekvencie, a to vo vzťahu ku Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni,
nakoľko nie je istota v tom, či v rozhodnom čase bola alebo nebola žalobkyňa účastná na zdravotnom
a sociálnom poistení, čo má vplyv aj na možné doplatky dlžnej sumy za toto obdobie. Vo vzťahu k
pracovnému pomeru stav právnej neistoty stále trvá a treba ho odstrániť, nakoľko na to čakajú orgány
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, aj žalobkyňa. Z dôvodu zmeny legislatívy,

ako aj rozhodnutia súdu o obdobnej veci v spore vedenom pod sp. zn. 8Cpr/4/2013 navrhli pripustiť
zmenu žaloby. Trvajú na pôvodnom návrhu petitu, ale zároveň aj na alternatívnom petite, ktorým súd
určuje, že skončenie pracovného pomeru ku dňu 31. 12. 2011 je neplatné. Alternatívny petit predstavuje
druh nároku v zmysle § 137 písm. d) CSP, pri ktorom naliehavý právny záujem vyplýva priamo z § 77
Zákonníka práce. Naliehavý právny záujem vo vzťahu k pôvodnému petitu, keďže súd nepripustil zmenu
žaloby, trval a trvá doposiaľ, skutkové okolnosti sa nezmenili a trvá stav právnej neistoty ohľadom účasti

žalobkyni na zdravotnom poistení a sociálnom zabezpečení. O tom svedčí list Všeobecnej zdravotnej
poisťovne zo dňa 17. 8. 2015, aj zo dňa 9. 10. 2015, z ktorých vyplýva, že sa čaká na výsledok súdneho
sporu, ako aj list Sociálnej poisťovne zo dňa 22. 5. 2013. K žiadnemu návrhu na skončenie pracovného
pomeru, ani k jeho akceptácii k 31. 12. 2011 zo strany žalobkyne a žalovaného nedošlo, čo bolo v konaní
preukázané. Žalobkyňa sa tak ani nemohla domáhať neplatnosti právneho úkonu skončenia pracovného

pomeru ústnou dohodou v zákonnej lehote, nakoľko návrh jej nebol doručený a nemohla jej začať plynúť
ani prekluzívna lehota. Žaloba o plnenie by bola predčasná a jej podanie príde v prípade, že budú v
spore úspešní.

6. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že u pôvodného žalovaného pracovala v pozícii

asistentky, resp. sekretárky. Všetky dokumenty podpisoval A.. N., ona zabezpečovala aj komunikáciu
medzi doktorom a klientmi, ktorú doktor nevedel riešiť. A.. N. mal 2 kancelárie, a to v Ružomberku a
v Liptovskom Mikuláši, v obidvoch boli koncipienti, aj sekretárky, ktorí mali rovnakú pracovnú náplň.
Odbornú právnickú prácu nemohla vykonávať, ani nevykonávala, ani účtovné operácie, na ktoré mal
doktor účtovníčku. Prácu v kancelárii prideľoval výlučne A.. N.. On aj viedol chod celej kancelárie

a rozhodol o všetkých zásadných otázkach. O činnosť advokátskej kancelárie sa rodinní príslušníci
doktora nestarali. A.. N. aj počas celej doby svojho ochorenia vždy vedel, o čom hovorí, vždy bol riadne
orientovaný, mal dobrú pamäť, bol mobilný. Mali spolu dobrý vzťah, vychádzali si navzájom v ústrety. Od
konca roka 2011 bola kancelária v Ružomberku uzamknutá, nevykonala sa však jej likvidácia. Súhlasila
s tým, že s vyprataním kancelárie doktorovi pomôže, potom zmobilizovali ľudí a spisy poprevážali. To

bolo začiatkom roku 2012. Keď A.. N. ochorel, mal chuť stále pracovať, jeho pokyny boli v poriadku,
avšak potreboval ešte viac ich pomoc. Koncom roka 2011 sa rozhodol, že so slečnou O. ukončí pracovný
pomer formou dohody, ktorú vypracovali v Liptovskom Mikuláši podľa jeho pokynu, následne ju zobral
do Ružomberka a tam ju osobne podpísala slečna O.Í.. O zatvorení kancelárie v Ružomberku uvažoval
už dlhšie, nakoľko neustále pendlovanie medzi kanceláriami ho obťažovalo. Po zlikvidovaní kancelárie

v Ružomberku ešte naložil na nich viac agendy, preto o skončení pracovného pomeru s ňou nemohla
byť ani reč. A.. N. za ňou nikdy neprišiel s návrhom na skončenie pracovného pomeru, a to ani v
roku 2011, ani v roku 2012. Pripustila, že mali problémy s vyplácaním mzdy. Doktor im však stále
prideľoval prácu, diktoval listiny. Vyčiarknutie zo zoznamu advokátov im zatajil, poštu zo Slovenskej
advokátskej komory zásadne vybavoval sám. Na jeseň v roku 2012 sa dozvedeli, že bol vyčiarknutý

zo zoznamu advokátov. Aj v roku 2012 však vykonával činnosť, o čom svedčí aj to, že podával viaceré
podania na správu katastra. Keď sa dozvedeli, že ich odhlásil z poisťovne, ich dôvera k nemu oslabla.
Stálo ich veľa síl, aby sa s ním dohodli, avšak nakoniec sa dohodli na skončení pracovného pomeru.
Doktor vždy prízvukoval, že čo je nie písomne, je neplatné. Koncom roka 2012 doktor oslovil nejakých
kolegov, aby prevzali jeho kanceláriu, kancelária sa potom zavrela, avšak ešte zostali spisy, ktoré bolo

treba riešiť. Podľa jej názoru, bolo odhlásenie z poisťovne účelové, nakoľko v tom čase si vybavoval
dôchodok a bolo vykonané za účelom, aby nemal evidované nedoplatky na poistnom. Vyjadrenie A.. N.
z 18. 11. 2014, ktoré doručil zdravotnej poisťovni, považuje za účelové, vykonané s cieľom zastavenia
správneho konania, skutočnosti v ňom uvedené nie sú pravdivé. Sumu 4100 eur obdržala od A.. N. ako
kompenzáciu mzdy za rok 2012 a pôžičky, peniaze prevzala v byte A.. N. jej mama. Aj v liste Sociálnej

poisťovne zo dňa 22. 5. 2013 je konštatované, že A.. N. je ochotný zaplatiť odvody do poisťovne za
rok 2012, hoci mal tvrdiť, že pracovný pomer bol ukončený ku koncu roka 2011. V septembri 2011 o
strate licencie advokátskej kancelárie nevedela. Dohoda o skončení pracovného pomeru k 31. 12. 2011
uzavretá nebola, a to ani v ústnej forme. A.. N. jej žiadne skončenie pracovného pomeru k 31. 12. 2011,ani k inému dátumu, nenavrhol. Uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru k 28. 2. 2013 navrhla
ona, nakoľko nastupovala do pracovného pomeru k terajšiemu zamestnávateľovi. A.. N. jej dal papier,
a to dohodu o skončení pracovného pomeru s pani O. a povedal jej, aby to napísala podľa tejto dohody,

dopísala tam údaje, potom dohodu vytlačila a podpísala. A.. N. podpísal dohodu pred ňou. V roku 2012
sa dozvedela o odhlásení z poisťovne, povedala to doktorovi. On jej povedal, že si potreboval vyriešiť
veci ohľadne dôchodku a PN-ky, preto ich odhlásil. Keď mu povedali, aké to môže mať dôsledky, zrejme
v nadväznosti na to urobil storno odhlášky. Ku všetkým odhláškam a prihláškam mala kompetenciu len
účtovníčka. Podľa jej vedomosti Z.. Q. dohodu o skončení pracovného pomeru ku koncu roka 2011

nepodpísala.

7. Žalovaná 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že celý administratívny chod kancelárie bol
úlohou žalobkyne. Aj A. O. odhlasovala žalobkyňa, nie jej otec. Žalobkyňa sa sama mohla odhlásiť
zo zdravotného poistenia. Jej otec bol hospitalizovaný do konca roka 2011, následne ešte v marci
absolvoval operáciu. Netvrdí, že otec nechodil do kancelárie, ale advokáciu nevykonával, nakoľko mu

zanikla licencia. O dohodách o skončení pracovného pomeru sa dozvedela až vtedy, keď otec zomrel.
O pracovnoprávnych veciach sa s otcom nerozprávali. Nevedela, že otec stratil licenciu. Prišla mu
normálne pomôcť. Dozvedela sa to tak, že prišli nejakí klienti, ktorí mu vykričali, že otec už dávno nemá
licenciu.Potomajotcovitelefonovala,onjejstratulicenciepotvrdil.Voktóbri-novembri2011,keďpreotca
pracovala, vedela, že pracuje pre neho aj žalobkyňa, kancelária vtedy normálne bežala. Ešte začiatkom

roka 2012 sa snažili obnoviť licenciu, zo strany komory to bolo aj prisľúbené, k obnoveniu licencie však
nedošlo. V priebehu roka 2012 nemala vedomosť o tom, čo sa v kancelárii robí a či sa tam robí. Nevedela
sa vyjadriť k tomu, či žalobkyňa v roku 2012 vykonávala nejaké úkony v kancelárii otca.

8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

X. A.. S. N., advokát, ako zamestnávateľ a žalobkyňa ako zamestnanec uzatvorili dňa 1. 6. 2004
pracovnú zmluvu, v ktorej si dojednali pracovný pomer na dobu neurčitú, s dňom nástupu do práce dňa
1. 6. 2004, miestom výkonu práce - Advokátska kancelária Liptovský Mikuláš, Námestie Osloboditeľov č.
7 a druhom práce - administratívna pracovníčka. Dňa 31. 1. 2013 uzatvorili A.. S. N. ako zamestnávateľ

a žalobkyňa ako zamestnanec dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 28. 2. 2013. Dohoda
bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš, dňa 4. 2. 2013. Podľa registračného listu
fyzickej osoby zo dňa 24. 5. 2012, zaniklo poistenie žalobkyne v Sociálnej poisťovni dňa 31. 12. 2011.
Dňa 4. 2. 2013 bola Sociálnej poisťovni doručená žiadosť o storno registračného listu - odhlášky zo dňa
24. 5. 2012, ktorou A.. S. N. žiadal o storno odhlášky zamestnávateľa, ako aj zamestnancov, podanej

dňa 24. 5. 2012. Žiadosť bola vystavená dňa 6. 6. 2012. Sťažnosťou zo dňa 20. 2. 2013, podanou
Sociálnej poisťovni, ústredie, sa žalobkyňa a Z.. O. Q. sťažovali na Sociálnu poisťovňu, pobočka
Liptovský Mikuláš, ktorá svojím konaním pri výkone kontroly zamestnávateľa A.. S. N. poškodila ich
práva ako zamestnancov. V sťažnosti uviedli, že dňa 4. 2. 2013 predložili na kontrolu časť požadovaných
dokladov, hlavne pracovné zmluvy zamestnancov, dohodu o skončení pracovného pomeru slečny O.

a mesačné výkazy Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2012, ktoré preukazujú, že zamestnávateľ
odhlásil zamestnancov, aj sám seba, iba zo systému Sociálnej poisťovne. Dňa 25. 1. 2013 sa stretla
so zamestnávateľom v Sociálnej poisťovni za účelom vyriešenia odhlásenia zo systému Sociálnej
poisťovne formou storna odhlášky zo dňa 24. 5. 2012. Zamestnanec Sociálnej poisťovne tlmočil, že
zamestnávateľ ponúka jej nahlásenie do systému zdravotnej poisťovne spiatočne, počnúc od 1. 1. 2012

do 31. 12. 2012, zaplatenie zdravotného poistenia za celý rok 2012 a trvá na odhlásení zo systému
sociálnehopoisteniak31.12.2011.Súčasnejejbolapredloženádohodaoskončenípracovnéhopomeru
k 31. 12. 2011, ktorú mala podpísať, čo odmietla. Po niekoľkých dlhých a veľmi jasných rozhovoroch
so zamestnávateľom A.. N. sa im podarilo dohodnúť sa s ním na stornovaní odhlášky zo dňa 24. 5.
2012 a uzatvoriť dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 28. 2. 2013, ktoré si sami spísali,

podpísali a tak učinil aj ich zamestnávateľ. Uvedené dohody, podpísané všetkými účastníkmi, predložili
na kontrolu Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš. Ich zamestnávateľ však predložil písomné
vyjadrenie, že pracovný pomer s ňou rozviazal ústnou formou ku dňu 31. 12. 2011. Sociálna poisťovňa v
oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 22. 5. 2013 žalobkyni, okrem iného, oznámila, že dňa
24. 5. 2012 predložil zamestnávateľ registračné listy fyzickej osoby - odhlášky zamestnancov z registra

s dátumom zániku nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti
ku dňu 31. 12. 2011. Dňa 4. 2. 2013 boli pobočke doručené ďalšie doklady, a to podanie, v ktorom
zamestnávateľ žiada o storno registračného listu - odhlášky zamestnávateľa a zamestnancov podaného
dňa 24. 5. 2012 a dohody o skončení pracovného pomeru zamestnancov Z.. O. Q. a Z.. Z. H. ku dňu28. 2. 2013. Dňa 11. 2. 2013 predložil zamestnávateľ vyjadrenie k predmetným dokladom, v ktorom
čestne vyhlásil, že boli napísané bez jeho vedomia, proti jeho vôli a sú podľa neho v celom rozsahu
neplatné. Jeho podpisy na listinách označil za sfalšované, nakoľko ich vlastnoručne nepodpísal a

predložil dohodu o skončení pracovného pomeru s Z.. Q. dňom 31. 12. 2011 a trval na odhláškach,
ktoré boli doručené dňa 24. 5. 2012. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. listom zo dňa 28. 9. 2015
oznámila žalobkyni, že v prípade, že neoznámi platiteľa poistného, bude postupovať v zmysle § 20 ods.
5 zákona o zdravotnom poistení. Dňa 7. 10. 2015 žalobkyňa oznámila Všeobecnej zdravotnej poisťovni,
a. s., že v období od 1. 6. 2012 do 31. 12. 2012 bol platiteľ poistného na verejné zdravotné poistenie

zamestnávateľ Advokátska kancelária A.. S. N.. Dňa 9. 10. 2015 Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.
s. oznámila žalobkyni, že v prípade ukončenia súdneho konania vo veci neprávoplatne ukončeného
pracovného pomeru sa bude riadiť rozhodnutím príslušného súdu. Listom zo dňa 17. 8. 2015 Všeobecná
zdravotnápoisťovňa,a.s.oznámilažalobkyni,žeprikontroleúdajovvregistripoistencovzistila,ženemá
evidovaného platiteľa poistného za obdobie od 1. 6. 2012 do 31. 12. 2012. Uznesením Predsedníctva
Slovenskej advokátskej komory zo dňa 18. 4. 2011 bolo rozhodnuté o vyčiarknutí A.. S. N. zo zoznamu

advokátov SAK. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 7. 2011. Z.. K. N. v
čestnom prehlásení zo dňa 21. 10. 2017 uviedla, že bola priamym svedkom toho, ako jej manželovi
A.. S. N. telefonovala žalobkyňa a oznámila mu, že bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov vedeného
SAK, a to koncom septembra, resp. začiatkom októbra 2011, počas čakania na prvé vyšetrenie vo FNsP
Žilina. A.. S. N. vo vyjadrení zo dňa 10. 2. 2013, doručenom Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský

Mikuláš dňa 11. 2. 2013, uviedol, že dňa 5. 2. 2013 sa osobne oboznámil na Sociálnej poisťovni, pobočka
LiptovskýMikulášsdvomadohodamioskončenípracovnéhopomeruažiadosťouostornoregistračného
listu, ktoré predložila jeho bývalá zamestnankyňa Z. H.. K obsahu týchto listín čestne vyhlásil, že boli
napísané bez jeho vedomia, proti jeho vôli, a preto sú od začiatku v celom rozsahu neplatné. Tieto
listiny vlastnoručne nepodpísal, jeho podpisy na týchto listinách sú sfalšované, pričom sa jedná proti

jeho osobe o hrubý podvod. Od 17. 9. 2011 je invalidný dôchodca, preto aj ukončil advokátsku prax
a činnosť ku dňu 31. 12. 2011 a z tohto dôvodu skončil so všetkými zamestnancami pracovný pomer
dohodou ku dňu 31. 12. 2011. Od začiatku roka 2012 nevykonával žiadnu prax, ani činnosť, pre jeho
závažnýzdravotnýstav.Sozamestnankyňamiuzavrelpísomnúdohoduoskončenípracovnéhopomeru,
len so zamestnankyňou Z. H. uzavrel ústnu dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 31. 12.

2011. Podľa potvrdenia, podpísaného dňa 24. 1. 2013, Z. H. obdržala od A.. S. N. sumu 4100 eur,
ktorá predstavuje kompenzáciu náhrady mzdy a pôžičky v sume 450 eur, čím považuje vec za rok 2012
v plnom rozsahu za vysporiadanú. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím zo
dňa 15. 12. 2014, číslo spisu 44720/2014/301 zastavil správne konanie, začaté dňa 24. 10. 2014, vo
veci uloženia pokuty platiteľovi poistného A.. S. N., za nesplnenie povinnosti zamestnávateľa vykázať

v príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac s členením
podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné, v období od januára 2013 do októbra
2013. Podľa odôvodnenia rozhodnutia, účastník zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že skončil právnu a
advokátsku prax ku dňu 31. 12. 2011, od uvedenej doby nerobí a nemá žiadnu advokátsku kanceláriu,
z tohto dôvodu nemá a ani nezamestnáva žiadnych zamestnancov. Dňa 31. 12. 2011 uzatvoril A.. S. N.

ako zamestnávateľ dohodu o skončení pracovného pomeru s A. O. ku dňu 31. 12. 2011 a dňa 17. 1. 2012
vystavil registračný list - odhlášku pre Sociálnu poisťovňu, s dátumom zániku poistenia 31. 12. 2011.
Podľa protokolu Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, číslo 700-1910000213-AG02/13, o
výsledkukontrolyodvodupoistnéhonasociálnepoistenieapríspevkunastarobnédôchodkovépoistenie
u kontrolovaného subjektu A.. S. N. v kontrolovanom období od 1. 5. 2011 do 31. 12. 2011 predstavovali

dlžnésumypoistného2646,32eura.Dňa19.10.2012doručilA..S.N.podaniaSprávekatastraLiptovský
Mikuláš v konaniach vedených pod V 2282/2012 a 2283/2012.

10. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

12.Podľa§60ods.2prvávetaZákonníkapráce,dohoduoskončenípracovnéhopomeruzamestnávateľ
a zamestnanec uzatvárajú písomne.13. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

14. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal
preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala určenia dňa skončenia jej pracovného pomeru s pôvodným žalovaným (A.. S. N.), v
súlade s ustanovením § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase podania žaloby.

Aktuálny procesný predpis (Civilný sporový poriadok, účinný od 1. 7. 2016) upravuje uvedený typ
žaloby v zákonnom ustanovení § 137 písm. c/, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V tejto súvislosti
súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania navrhla pripustiť zmenu žaloby na žalobu o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o uvedenom procesnom návrhu súd právoplatne

rozhodol tak, že ho zamietol. Ak teda aj právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči žiadal, aby súd
rozhodol o alternatívnom petite (určení dátumu skončenia pracovného pomeru alternatívne o určení
neplatnosti skončenia pracovného pomeru), neučinil žiaden procesný úkon, ktorý by odôvodňoval
rozhodovať o „alternatívnom“ návrhu výroku súdneho rozhodnutia. Už len okrajom súd uvádza, že
pokiaľ právny zástupca žalobkyne označil v záverečnej reči navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia ako

alternatívny petit, tento charakter alternatívneho návrhu výroku súdneho rozhodnutia nespĺňal. Podľa
právnej teórie, alternatívnym návrhom (petitom) je návrh, ktorý umožňuje dlžníkovi, v prípadoch, keď tak
určuje právny predpis alebo právny úkon (zmluva), vybrať si, podľa svojej voľby, z viacerých možných
plnení, ktoré musí žalobca v návrhu výroku súdneho rozhodnutia uviesť. Nemožno teda považovať za
alternatívny návrh výroku súdneho rozhodnutia (alternatívny petit) návrh, ktorý žalobca formuluje ako

návrh na určenie dátumu skončenia pracovného pomeru alebo návrh na určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, s tým, že možnosť výberu ponecháva na rozhodnutí súdu, a to (zrejme) podľa toho,
vo vzťahu ku ktorému návrhu bude v spore úspešný.

15. Podmienkou úspešnosti žaloby o určenie práva je preukázanie naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, zamietne súd žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Určovacia žaloba má preventívny
charakter a je spôsobilým procesným nástrojom na ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným
určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa ďalším súdnym konaniam.
Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného určenia

by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Žalobkyňa odôvodňovala
naliehavý právny záujem na požadovanom určení najmä neistotou právneho postavenia vo vzťahu
ku zdravotnej a Sociálnej poisťovni v súvislosti s registráciou v systéme zdravotného poistenia a
sociálneho poistenia a dôchodkového zabezpečenia v období od 1. 1. 2012 do 28. 2. 2013. Otázku
nulitnosti resp. neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 31. 12. 2011 navrhla

vyriešiť ako otázku predbežnú (prejudiciálnu). Podľa ustálenej judikatúry, na ktorú súd poukázal aj
pri vyslovení predbežného právneho posúdenia veci v zmysle § 181 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, napr. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 147/2008: „Právo
účastníka pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu uvedeného
v § 77 Zákonníka práce zaniká márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty. Pokiaľ neplatnosť skončenia

pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba
vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne; na podaní žaloby o určenie trvania tohto
pracovného pomeru nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny záujem [§ 80 písm. c)
O.s.p.] a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý jeho určovacia žaloba
nemôže obstáť a treba ju bez ďalšieho zamietnuť.“ Po uplynutí dvojmesačnej lehoty podľa § 77

Zákonníka práce sa súd v spore už nemôže zaoberať otázkou platnosti skončenia pracovného pomeru,
a to ani ako otázkou predbežnou (teda napr. v spore o určenie dátumu skončenia pracovného pomeru).

16. Žalobkyňa v spore od počiatku tvrdila, že k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru k
31. 12. 2011, nedošlo, a to ani v ústnej forme. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané

uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným (A.. S.
N.) ku dňu 31. 12. 2011. Uzavretie uvedenej dohody bolo tvrdené jedine A.. N. v jeho komunikácii so
Sociálnou poisťovňou a zdravotnou poisťovňou. Žalobkyňa však uzavretie uvedenej dohody ihneď po
tom, ako sa o tvrdenom uzatvorení dozvedela namietala, a to najmä v sťažnosti zo dňa 20. 2. 2013,adresovanej Sociálnej poisťovni. Navyše, dňa 4. 2. 2013 bolo Sociálnej poisťovni doručené aj storno
odhlášky zo sociálneho poistenia zo dňa 24. 5. 2012. O trvaní pracovného pomeru po 31. 12. 2011
svedčí aj potvrdenie zo dňa 24. 1. 2013, ktoré bolo predložené žalovanou 1), podľa ktorého A.. N. vyplatil

žalobkyni 4100 eur, ktoré predstavovali, okrem iného, aj náhradu mzdy za rok 2012. Žalobkyňa v spore
predložila písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 31. 1. 2013, ku dňu 28. 2. 2013,
o ktorej tvrdila, že ju podpísal A.. N.. Žalobkyňa aj podrobne popísala kontraktačný proces pri vzniku
dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 31. 1. 2013. Hoci žalovaná 1) uzavretie dohody na
strane zamestnávateľa jej právnym predchodcom (A.. N.) spochybnila, žiaden z označených účastníkov

dohody o skončení pracovného pomeru neplatnosť skončenia pracovného pomeru na základe uvedenej
dohodyvzákonomstanovenejlehoteneuplatnilžalobou nasúde.Preto,vzmyslekonštantnejjudikatúry,
treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený dohodou ku dňu 28. 2. 2013 platne. V tejto
súvislosti súd uvádza, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že A.. N. mal vedomosť o
existencii dohody o skončení pracovného pomeru z 31. 1. 2013, nakoľko na ňu poukazoval vo vyjadrení
zo dňa 10. 2. 2013, doručenom Sociálnej poisťovni. Napriek tomu však, navyše ako osoba znalá práva,

žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru na základe uvedenej dohody nepodal. Súd preto
nemohol, a to ani ako predbežnú otázku, preskúmavať neplatnosť skončenia pracovného pomeru na
základe uvedenej dohody, keďže uplynutím prekluzívnej lehoty v zmysle § 77 Zákonníka práce sa má za
to, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo platne. Z uvedených dôvodov žalobkyňa nepreukázala
naliehavý právny záujem na deklaratórnom určení dátumu skočenia pracovného pomeru na základe

dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 31. 1. 2013 (ku dňu 28. 2. 2013), ktorého neplatnosť
nikdy nebola uplatnená na súde (teda treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne),
prihliadajúc ku skutočnosti, že iný (časovo predchádzajúci) úkon skončenia pracovného pomeru v spore
preukázaný nebol.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na
náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešným žalovaným. Súd preto priznal žalovaným
voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V Liptovskom Mikuláši dňa 27. 11. 2017

JUDr. Eva U l i č n á
sudkyňa