Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. jún 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244933
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111244933.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: N.. Y. T., bytom Š. XX, X., zastúpenému:
FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského č. 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: Slovenská
republika - Národná banka Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o náhradu škody,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 23. januára 2015, č.k. 12C
215/2011-524, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 23. januára 2015, č.k. 12C 215/2011-524 zamietol súd prvej inštancie žalobu;

ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 6.022,72 eur s 9,25 % úrokom z
omeškania ročne od 19.04.2011 do zaplatenia, podľa zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Zároveň
zamietol návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Vychádzal zo zistenia, že Úrad pre finančný
trh rozhodnutím zo dňa 21.03.2002 schválil PODIELOVÉMU DRUŽSTVU SLOVENSKÉ INVESTÍCIE
(ďalej "Družstvo"); ktorého bol žalobca členom; Prospekt investícií, pričom dňa 02.06.2008 uzavrelo

Družstvo s obchodnou spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii (ďalej "obchodník s
cennými papiermi"), Zmluvu o riadení portfólia, ktorou sa obchodník s cennými papiermi zaviazal riadiť
portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami,
čo zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia,
obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov,
optimalizáciu portfólia a poskytovanie konzultácií a finančných analýz, pričom sa zaviazal zabezpečiť
mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 % ročne. Mal preukázané, že Národná banka Slovenska

rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu
vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) za porušenie ust. § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods.
1, ods. 7 písm. b) zák. č. 566/2001 Z. z. a rozhodnutím zo dňa 22.04.2008, č. OPK-2744-5/2007-
PLP zmenila jeho povolenie na poskytovanie investičných služieb tak, že mu, okrem iného, povolila
poskytovanie investičnej služby podľa ust. § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), c) zák.
č. 566/2001 Z. z. a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa
§ 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z. v špecifikovanom rozsahu. Zároveň mal

preukázané, že obchodník s cennými papiermi na základe výpovede Zmluvy o riadení portfólia zo dňa
30. marca 2010 ukončil činnosť vykonávanú pre Družstvo, v súvislosti s čím Družstvo požiadalo Národnú
banku Slovenska, listom zo dňa 15.04.2010, o preskúmanie jeho postupu a výkon dohľadu na mieste
dôvodiac, že v dôsledku výpovede zmluvy o riadení portfólia zo strany obchodníka s cennými papiermisa dostalo do zložitej situácie a listom zo dňa 23.04.2010 ju požiadalo o vykonanie nápravy v činnosti
obchodníka s cennými papiermi, pretože tento si vo vzťahu k nemu neplnil svoje základné povinnosti,
spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov zverených mu do správy. Rozhodnutím

o predbežnom opatrení zo dňa 12.07.2010, č. ODT-8305/2010 Národná banka Slovenska uložila
obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol
zverený, bez jej písomného súhlasu, keď na základe oznámenia Družstva vzniklo dôvodné podozrenie
z možného poškodenia klientov a rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010 mu odobrala
povolenie na poskytovanie investičných služieb. Pokiaľ ide o aktualizáciu Prospektu investície, Družstvo

požiadalo Národnú banku Slovenska o schválenie dodatku Prospektu investície, ktorý však nespĺňal
zákonom stanovené náležitosti a nakoľko tieto neboli doplnené ani dodatočne, rozhodnutím zo dňa
26.08.2010č.OPK-5664/1-5/2010NárodnábankaSlovenskakonanieoschváleniedodatkukProspektu
investície zastavila a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010; z dôvodu nedodržiavania
Prospektu investície a nevykonania žiadnych krokov smerujúcich k uvedeniu do súladu s údajmi v
Prospekte investícii; zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Mal tiež preukázané, že žalobca

dňa10.01.2011požiadalDružstvoozrušeniečlenstvavDružstveavuvedenýdeňsnímzároveňuzavrel
Dohodu o úprave niektorých práv a povinností, na základe ktorej mu Družstvo namiesto vyplatenia
vyrovnacieho podielu vystavilo vlastnú zmenku na rad č. ID 2738, na zmenkovú sumu 6.022,72 eur,
splatnú na videnie s doložkou "bez protestu", ktorú pohľadávku si prihlásil do konkurzu vyhláseného
na majetok Družstva ako úpadcu uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č.

k. 3K/95/2010-21, právoplatným dňa 05.05.2011, avšak nakoľko správca konkurznej podstaty jeho
pohľadávku v celom rozsahu poprel, podal proti nemu incidenčnú žalobu, o ktorej sa na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 5Cbi 63/2011 vedie konanie, ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené. Takto
ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa ust. § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods.
1, § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o

zmene niektorých zákonov, § 129 ods. 3 Zákona o cenných papieroch, v znení účinnom od 01.06.2010, a
dospelkzáveru,žežalobcavkonanínepreukázalnaplneniepredpokladovzodpovednostištátuzaškodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď nepreukázal vznik škody, nesprávny úradný postup
žalovaného ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Konštatoval, že
Národná banka Slovenska sa v súvislosti s uplatňovaním jej zákonom vymedzenej právomoci pri výkone

dohľadu nad plnením povinnosti aktualizácie a dodržiavania schváleného prospektu investícii zo strany
Družstva nedopustila tvrdeného nesprávneho úradného postupu, nakoľko Družstvo túto povinnosť
malo až od nadobudnutia účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 Zákona o cenných
papieroch, t.j. od 01.06.2010, pričom Národná banka Slovenska; limitovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy
SR; nedisponovala právomocou vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, avšak; v rozsahu

vymedzenom ustanoveniami zákona o cenných papieroch a investičných službách; iba nad zverejnením
schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky a s účinnosťou od 01.06.2010 nad
tým, či Družstvo schválený prospekt investície dodržiava. Poukázal na to, že Družstvo Národnej banke
Slovenska až do 15.04.2010; kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi;
nesignalizovalo zhoršenie jeho finančnej situácie ani nedostatky v jeho činnosti obchodníka s cennými

papiermi, a preto nedostatky v jeho činnosti; ako i zmeny v údajoch Prospektu investície Družstva;
boli zistené až na základe podnetu Družstva a informácii v ňom uvedených a na základe vykonaného
dohľadu na mieste u obchodníka s cennými papiermi v období od 20.04.2010 do 06.05.2010. Nestotožnil
sa s tvrdeniami žalobcu, ktorý Národnej banke Slovenska vytýkal prijatie nedostatočných opatrení na
nápravu protiprávneho stavu proti obchodníkovi s cennými papiermi, keďže Národná banka Slovenska

mohla dohľad vykonávať iba vo vzťahu k Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt a v rámci výkonu tohto dohľadu nemohla postupovať nad rámec stanovený zákonom. V tejto
súvislosti poukázal na skutočnosť, že Národná banka Slovenska; ako o tom svedčí aj rozhodnutie zo dňa
20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007 o uložení pokuty obchodníkovi s cennými papiermi vo výške 9.958,18
eur (300.000,- Sk); činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, avšak nebolo jej povinnosťou o

zistenýchnedostatkochinformovaťDružstvo,ktoréneboloúčastníkomdanéhokonaniaouloženípokuty.
Zdôraznil, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi
bolo predovšetkým povinnosťou Družstva zabezpečiť kontrolu plnenia jeho povinností vyplývajúcich zo
zmluvy o riadení portfólia, pričom v tomto smere nemožno opomenúť ani povinnosť samotného žalobcu;
ako člena Družstva; aktívne sa zaujímať o výkon jeho práv vo vzťahu k Družstvu v zmysle zásady

"práva prináležia bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, resp. nevymožiteľnosti jeho majetkových práv
a záujmov. Pokiaľ ide o tvrdený vznik škody, uviedol, že žalobca svoje finančné prostriedky vložil do
Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu a preto iba Družstvu vznikla povinnosť vrátiť mu vložené
finančné prostriedky; a iba ak by sa žalobca nedomohol úhrady svojej pohľadávky proti Družstvu vkonkurznom konaní; ktoré doposiaľ nie je skončené a nie je skončené ani konanie o incidenčnej žalobe
žalobcu vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5Cbi 63/2011; bolo by zrejmé, že mu
škoda skutočne vznikla, prípadne v akej výške. Dospel tiež k záveru, že v danej veci nie je daná

príčinná súvislosť medzi konaním Národnej banky Slovenska a tvrdeným vznikom škody a preto v danej
veci neboli naplnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Národnej banky Slovenska. Zamietnutie návrhu žalobcu na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie odôvodnil tým, že žalobca nežiadal o
posúdenie platnosti právneho aktu Európskej únie a preto ako súd prvej inštancie nemal povinnosť

prejudiciálnu otázku formulovanú žalobcom predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie, pričom takýto
postup ani nie je nutný, keď odpovede na ním položené otázky nemajú význam pre rozhodnutie vo
veci samej, nakoľko namietaný nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska mal spočívať v
zanedbaní jej dohľadu nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt;
upravenej zákonom č. 566/2001 Z.z., do ktorého bola transponovaná smernica Európskeho parlamentu
a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 4. novembra 2003, upravujúca prospekt pri verejnej ponuke cenných

papierov a nie prospekt pri verejnej ponuke majetkových hodnôt. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní
žiadne trovy nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote do zamietajúceho výroku vo veci samej,
odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, alternatívne

zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2
písm. b/ O. s. p.), súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2

písm. d/ O. s. p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 písm. f/ O. s. p.). Uviedol, že v súvislosti s vložením peňažných prostriedkov do Družstva nemohol
predpokladať, že dohľad Národnej banky Slovenska nad Prospektom investície je len formálny a preto
sa; vychádzajúc z garancie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu; spoliehal na to, že mu
škoda nevznikne. Zdôraznil, že Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade s princípmi právneho

štátu, ktorých súčasťou je aj princíp právnej istoty, v zmysle ktorého sú orgány verejnej moci povinné
postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi tak, aby bol ich postup zo strany subjektov
práva predvídateľný. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, ktorý poukazoval na to, že vykonával
dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. §
135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., avšak nie dohľad nad jeho celkovou činnosťou a nesúhlasil so

záverom súdu prvej inštancie, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných
povinností Národnou bankou Slovenska, spočívajúcim v nesprávnom výkone dohľadu. Dôvodil, že
povinnosťou Národnej banky Slovenska podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch bolo
zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o činnosti dohliadaných subjektov; medzi ktoré
patrili aj Družstvo a obchodník s cennými papiermi; a rámci tohto dohľadu bolo jej povinnosťou zisťovať

všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní Prospektu investícií, ako aj o iných
rizikách, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda
aj jeho záujmov. Poukázal na to, že Národná banka Slovenska už v roku 2007 pri kontrole Družstva
zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio; tvorené zmenkou jediného
emitenta - spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s cennými

papiermi; avšak sa uspokojila s tým, že toto portfólio bolo následne rozložené do troch zmeniek,
vystavených spoločnosťou CI HOLDING, a. s., a spoločnosťami CI Reality, s.r.o. a GLOBAL production
s.r.o., ktoré boli taktiež 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a. s., a teda naďalej akceptovala
stav, že celé portfólio Družstva bolo rozložené a investované do subjektov prepojených s CI HOLDING,
a. s. a obchodníkom s cennými papiermi. Napriek zisteniu, že obchodník s cennými papiermi dlhodobo

vo svojej činnosti pre Družstvo; minimálne od roku 2008 do roku 2011; porušoval zákon o cenných
papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch, nevyužila; okrem uloženia pokuty vo výške 10.000 eur;
svoje kompetencie v zmysle Zákona o cenných papieroch a neprijala žiadne následné kontrolné ani
iné významnejšie opatrenia, čo napokon vyústilo do nedostupnosti prostriedkov vložených do Družstva
v roku 2010 a až rozhodnutím zo dňa 04.03.2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu

na jeho činnosť a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, zakázala Družstvu predaj
majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií, ktorú účelovo ustálila až od mája 2010;
hoci údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo - spätne k 31.12.2006 a údaje
o subjektoch s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 01.10.2009.Zdôraznil, že prebiehajúce konkurzné konanie, v ktorom prihlásil svoju pohľadávku, mu nebráni podať
návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí jeho žalobu predčasnou, keď povinnosťou súdu bolo
skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť jeho uspokojenia, ako

veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom súd pri tomto hodnotení nemal
vychádzať až z konečného rozvrhového uznesenia konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 11. apríla 2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale bol povinný zohľadniť už
napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu, keď ani zákon
č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov a pripúšťa

regresnú náhradu. Napokon namietal, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvoinštančným súdom
vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvoinštančným súdom, resp. predložené stranami neboli riadne
vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť, keď prvoinštančný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom
spoľahlivého zistenia skutkového a právneho stavu veci, pričom mu z jeho činnosti (na súde prvej

inštancie prebiehajúcich konaní v skutkovo a právne analogických veciach) boli známe aj iné dôležité
skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že v konaní nebol preukázaný
nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska a žalobca sa v podanom odvolaní iba účelovo
snaží dodatočne navrhovať vykonanie ďalších právne irelevantných dôkazov, ktoré odďaľujú vydanie
rozhodnutí vo veci a vyfabulovať fiktívnu existenciu jeho údajného nesprávneho postupu, a to za

stavu, keď nevyužil všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, nepodal žiadny návrh
proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za jeho
riadenie, za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Zdôraznil, že Národná banka Slovenska, ktorá
mohla pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi konať iba na základe Ústavy, v medziach,
v rozsahu a spôsobom vyplývajúcim zo zákona, postupovala v súlade s Ústavou SR a platnými

právnymi predpismi, nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvu a
obchodníkovi s cennými papiermi dodržiavala zákonnom stanovené pravidlá, na základe ktorých mohla
ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za porušenie povinností, ktoré mu boli uložené zákonom.
Uviedol, že Národná banka Slovenska kompetenciami, na ktoré poukazuje žalobca, disponovala až od
účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch, teda až od 1. júna 2010, kedy

boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené o povinnosť dodržiavať
schválený Prospekt investície, a teda až odvtedy mohla dohliadať na to, či Družstvo schválený Prospekt
investície dodržiava, pričom pokiaľ ide o povinnosť aktualizovať Prospekt investície, táto bola Družstvu
uložená až novelizovaným ust. § 127 ods. 4 Zákona o cenných papieroch od 1. januára 2009. Národná
banka Slovenka mohla teda kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných

ponukách majetkových hodnôt, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané
zákonom a či Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné
správy v zmysle pôvodného ust. § 130 Zákona o cenných papieroch, pričom nemohla potvrdzovať
správnosť finančných ukazovateľov Družstva. Zdôraznil, že vo vzťahu k Družstvu nebola Národná
banka Slovenska nečinná, nakoľko vydala relevantné rozhodnutia, nedopustila sa žiadnych prieťahov a

postupovala iba v rámci jej oprávnení v súlade s Ústavou SR, Zákonom o cenných papieroch a Zákonom
o dohľade nad finančným trhom. V nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.
zn. 29Cdo/4968/2009; na ktorý žalobca v konaní poukazoval; uviedol, že z jeho odôvodnenia vyplýva,
že nemožno zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v ust. § 3 ods. 2 Zákona

o konkurze a vyrovnaní a preto objektívna zodpovednosť štátu; ak existuje iný dlžník; je zodpovednosťou
subsidiárnou, a preto najskôr musia byť využité všetky zákonné možnosti veriteľa voči iným dlžníkom
a musí byť jednoznačne a nespochybniteľne preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku tejto
zodpovednosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že skutočná existencia pohľadávky žalobcu a jej výška
sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní a až následne, ak jej pohľadávka proti Družstvu

nebude môcť byť uspokojená v rámci konkurzu, môže žalobcovi vzniknúť škoda. K námietke žalobcu,
ktorý vytýkal súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup pri vykonávaní listinných dôkazov uviedol,
že v zápisnici o pojednávaní síce nie je osobitne uvedené, že na pojednávaní boli prečítané určité
listiny alebo ich presne označené časti, avšak z nej jasne vyplýva, že prvoinštančný súd jednotlivé
dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise oboznámil a presne špecifikoval, pričom o skutočnostiach z

nich vyplývajúcich mal súd vedomosť aj z iných konaní vedených proti štátu na rovnakom skutkovom a
právnom základe; v ktorých majú žalobcovia rovnakého právneho zástupcu; a teda dokazovanie v tomto
smere ani nebolo potrebné vykonať.4. Na základe podaného odvolania preskúmal odvolací vecnú správnosť napadnutého rozsudku, a
keďžedospelkzáveru,žerozsudoksúduprvejinštanciejevnapadnutejčastivecnesprávny,rozsudkom
zo dňa 28. apríla 2015, č.k. 8Co/188/2015-574, ho potvrdil.

5. Citovaný rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 28. apríla 2015, č.k. 8Co/188/2015-574, napadol žalobca
dovolaním, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29. júna 2017, sp. zn. 2 Cdo
123/2016,napadnutýrozsudokzrušilavecvrátilodvolaciemusúdunaďalšiekonanie.Jedinýmdôvodom
jeho zrušenia bolo zistenie, že odvolací súd porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie a
odňal mu možnosť konať pred súdom tým, že mu neumožnil vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného k jeho

odvolaniu, obsahujúcemu skutkovú a právnu argumentáciu týkajúcu sa veci.
6. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo následne žalobcovi riadne doručené, avšak žalobca možnosť
vyjadriť sa k nemu nevyužil.
7. Následne odvolací súd opätovne vec prejednal, podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávaniapodľa§378ods.1vspojenís§219ods.3C.s.p.aopätovnedospelkzáveru,žeodvolanie
žalobcu nie je dôvodné

8. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný
na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade
s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny

právny záver, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska, pričom na
vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov, § 129 ods. 3 Zákona o cenných papieroch, v znení účinnom od 01.06.2010 a svoje

dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so
všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne
a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania, a preto odôvodnenie jeho
rozhodnutia je presvedčivé. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov

napadnutéhorozsudkusúduprvejinštanciezhľadiskanímuvádzanýchtvrdenívpodanomodvolaní,keď
ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali
za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých
súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by konanie,
ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok

vecnú nesprávnosť rozhodnutia.
9. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú Národnou bankou Slovenska pri výkone dohľadu v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a to:
1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo

nesprávny úradný postup súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom.
10. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa
21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo o schválenie jeho
dodatku spolu s prílohou - zápisnicou z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003, avšak

v upozornení zo dňa 13.05.2003 ho oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku a
zároveň upozornil, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v
Prospekte investície, s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt a oprávnenosti osôb Prospekt podpisujúcich. Dňa 02.06.2008 bola medzi Družstvom ako
klientom a obchodnou spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., ako obhospodarovateľom, uzavretá

Zmluva o riadení portfólia podľa ust. § 43 zák. č. 566/2001 Z. z., o cenných papieroch a investičných
službách, predmetom ktorej bol záväzok obchodníka s cennými papiermi hospodáriť s portfóliom
Družstva, pravidelne sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj cenných
papierov z portfólia, nákup cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od emitenta do
portfólia Družstva, v súlade so schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať cenné

papiere nachádzajúce sa v portfóliu Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny v portfóliu
Družstva a poskytovať mu konzultácie a finančné analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k Zmluve sa
obchodník s cennými papiermi zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia vo výške 8 % ročne.
Medzi stranami nebolo sporným, že Národná banka Slovenska; po výpovedi Zmluvy o riadení portfóliazo dňa 30.03.2010 zo strany obchodníka s cennými papiermi; rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č.
ODT-8305-5/2010, odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných
služieb, rozhodnutím zo dňa 26.08.2010 č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie o žiadosti Družstva

na schválenie dodatku k Prospektu investície a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010;
z dôvodu nedodržiavania Prospektu investície a nevykonania žiadnych krokov smerujúcich k uvedeniu
do súladu s údajmi v Prospekte investícii; zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Žalobca bol
členom Družstva, pričom dňa 10.01.2011 požiadal Družstvo o zrušenie členstva v Družstve a v uvedený
deň s ním zároveň uzavrel Dohodu o úprave niektorých práv a povinností, na základe ktorej mu Družstvo

namiesto vyplatenia vyrovnacieho podielu vystavilo vlastnú zmenku na rad č. ID 2738, na zmenkovú
sumu 6.022,72 eura, splatnú na videnie s doložkou "bez protestu", ktorú pohľadávku si prihlásil do
konkurzu vyhláseného na majetok Družstva, ako úpadcu, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 11.04.2011, č. k. 3K/95/2010-21, právoplatným dňa 05.05.2011, avšak nakoľko správca konkurznej
podstaty jeho pohľadávku v celom rozsahu poprel, podal proti nemu incidenčnú žalobu, o ktorej sa na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5Cbi 63/2011 vedie konanie, ktoré zatiaľ nie je právoplatne

skončené.
11. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody bolo ustanovenie §
9 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu
objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom)

splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Prvotnou podmienkou vzniku zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu,
za ktorý sa podľa ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú
s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k
porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, pričom správnosť úradného postupu

je nutné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.
12. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že postup Národnej banky Slovenska
pri výkone dohľadu nad činnosťou Družstva a obchodníka s cennými papiermi, ktorý mal podľa žalobcu
spočívať v tom, že oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva a neprijala dostatočné
opatrenia a sankcie, ktoré by zabránili nevymožiteľnosti pohľadávky žalobcu proti Družstvu spôsobenej

dlhodobým porušovaním Zákona o cenných papieroch zo strany obchodníka s cennými papiermi pri
plnení Zmluvy o riadení portfólia uzavretej medzi ním a Družstvom, nemožno považovať za nesprávny
úradný postup, ktorý by zakladal zodpovednosť žalovaného za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
13. V tejto súvislosti je potrebné osobitne zdôrazniť, že Národná banka Slovenska bola pri výkone
dohľadu limitovaná Článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu

konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
14. Pokiaľ ide o tvrdený nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení povinností Národnej banky
Slovenska dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií, tento v konaní preukázaný nebol, nakoľko
povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená až na základe novelizovaného
ustanovenia § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v spojení s ust. § 125c ods. 1. zák.

č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch s účinnosťou od 1. januára 2009, a preto keď Národná banka
Slovenska nemohla mať povinnosť kontrolovať plnenie povinnosti, ktorú Družstvu zákon neukladal, je z
povahy veci vylúčené, že by sa v tejto súvislosti dopustila tvrdeného nesprávneho úradného postupu.
15. Rovnako je vylúčený nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu
nad plnením povinnosti Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiavať

schválený Prospekt investície, keď táto povinnosť bola Družstvu uložená až od 1. júna 2010 novelou
ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, vykonanou zákonom č. 129/2010
Z. z.
16. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý
poukazoval na povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva,

nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, a preto ani Národnej banke Slovenska z neho
nevyplývala povinnosť, ktorú by mohla porušiť a dopustiť sa tak tvrdeného nesprávneho úradného
postupu. V tejto súvislosti možno poukázať i na skutočnosť, že z obsahu Zmluvy uzavretej medziDružstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií
zaúčelomobhospodarovaniacennýchpapierovainýchfinančnýchnástrojovainýchoperáciísúvisiacich
s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo

vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého
obchodu a dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1
písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch), teda išlo o služby, na
ktoré Družstvo - ako klient -využívalo obchodníka s cennými papiermi na vlastné riziko s vedomím, že
ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Na druhej strane, žalobca si ako člen Družstva, ktoré

uvedeným spôsobom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý toho, že vývoj na finančných trhoch
nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť s tým, že až do rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo
dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na
poskytovanieinvestičnýchslužieb,vykonávalobchodníkscennýmipapiermitútočinnosťakoregulovanú
Národnou bankou Slovenska a činnosť Družstva, ktorého bol žalobca v rozhodnom čase členom, spĺňala
znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnocovania na vlastné

riziko s neistým výnosom z vložených investícii. Za daných okolností zodpovednosť štátu nemôže
nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi vo vzťahu k Družstvu, či sekundárnu
zodpovednosť Družstva voči žalobcovi.
17. V súvislosti s opatreniami Národnej banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení
závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti pre Družstvo súd prvej inštancie

správne poukázal na opatrenia Národnej banky Slovenska smerujúce k obchodníkovi s cennými
papiermi, ktorému rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č. OPK - 9750/3/2007, uložila pokutu vo výške
16.596,96 eura (500.000,- Sk), po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej
banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007, pokutu
vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) a následne mu rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010, č.

ODT-8305-5/2010, odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb a dospel k správnemu
záveru, že ani v tejto súvislosti sa Národná banka Slovenska nedopustila nesprávneho úradného
postupu.
18. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že postup Národnej banky Slovenska bol v súlade s článkom 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy,

v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a postup Národnej banky Slovenska;
v medziach Ústavy SR a platných a účinných všeobecne záväzných právnych predpisov; nemožno
považovaťzanesprávnyibazdôvodu,žesanezhodujesosubjektívnymipredstavamižalobcuorozsahu
činnosti Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu.
19. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie,

že Národná banka Slovenska pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií
daných jej zákonom, nedopustila sa žiadneho pochybenia a nepostupovala ani spôsobom nezlučiteľným
s ochranou základných práv a ľudských slobôd, teda jej postup nemožno kvalifikovať ako nesprávny
úradný postup v zmysle ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z.
20. Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, t. j. všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, teda predovšetkým poskytnutím peňažných prostriedkov. Skutočnou
škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného oproti stavu pred škodovou
udalosťou, pričom v konaní pred súdom povinnosť tvrdenia i dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
vznik škody tvrdiť, avšak aj riadne preukázať, zaťažuje poškodeného.

21. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, ktorá mala poškodenému vzniknúť v dôsledku nevymožiteľnosti
pohľadávky proti subjektu, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, môže byť v občianskom súdom
konaní úspešne uplatnený až vtedy, ak poškodený - žalobca nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky v konkurznom konaní. Správne preto prvoinštančný súd konštatoval, že nakoľko žalobca

svoju pohľadávku; ktorá je predmetom tohto sporu; uplatnil v konkurze vyhlásenému na majetok
Družstva uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č. k. 3K/95/2010 - 21, ktoré
konkurzné konanie stále prebieha a právoplatne nie je skončené ani konanie na Okresnom súde
Bratislava I o incidenčnej žalobe vyvolanej popretím predmetnej pohľadávky správcom konkurznej
podstaty, škoda mu ešte nevznikla, a návrh bol preto podaný predčasne, keď nárok na náhradu škody

proti štátu by mohol žalobca úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa uspokojenia jeho
pohľadávky domáhal v konkurznom konaní bezúspešne. Z uvedeného vyplýva, že nemožno považovať
za naplnený ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je existencia samotnej
škody (analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 31. mája 2006, sp. zn. 4 Cdo199/2005, zodôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cz
110/84, publikované pod č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, je stále použiteľné).

22. Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty, ktorý vyžaduje,
aby protiprávne konanie (nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede, teda, aby
protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody, vrátane jej rozsahu, následkom tejto príčiny. Nestačí iba
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba
vždy preukázať. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by

škodný následok nevznikol a podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, je príčinná súvislosť daná
vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom
protiprávneho úkonu.
23. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca v spore nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska a vznikom škody, keď v
konaní nebolo preukázané, že v prípade, ak by Národná banka Slovenska; hoci v rozpore so svojimi

kompetenciami; pristúpila už skôr k odňatiu povolenia obchodníkovi s cennými papiermi na poskytovanie
investičných služieb, prípadne k zákazu predaja majetkových hodnôt Družstva, bola by žalobcovi zo
stranyDružstvauhradenápohľadávkavovýške6.022,72eura,ktorámuvzniklatitulomnárokunaúhradu
vyrovnacieho podielu v súvislosti so zánikom jeho členstva v Družstve.
24. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi

predpísaným spôsobom, odvolací súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keď z obsahu zápisnice
o pojednávaní konanom dňa 28.04.2015 pred prvoinštančným súdom vyplýva, že účastníci boli
oboznámení s obsahom listinných dôkazov predložených v priebehu konania.
25. Súdu prvej inštancie teda nemožno vytýkať žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri
skutkovomaprávnomposúdeníotázkyvznikunárokužalobcunanáhraduškody,ktorámumalavzniknúť

nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad činnosťou Družstva
a obchodníka s cennými papiermi, pričom žalobca neuviedol ani vo svojom odvolaní žiadne nové
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom a súd
prvej inštancie sa v rámci predmetného konania vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami
uvádzanýmivpodanomnávrhuapodôkladnejúvahevydalsvojerozhodnutievsúladesplatnouprávnou

úpravou, pričom svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v tomto smere námietky
žalobcu nemožno považovať za opodstatnené.
26. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti; t.j. vo výroku
vo veci samej a súvisiacom výroku o náhrade trov konania; ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2
C.s.p.).

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. §
396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v spore úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške ich náhrady
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie jeprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).