Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112216296
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2112216296.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, č. 542 097 902 RCS Paris, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska
republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Bratislava,

Karadžičova 2, zastúpeného splnomocnencom: 1/ SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so
sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, 2/ Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., IČO: 47 234
547, so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, proti žalovaným: 1/ P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., 2/ P. R.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C., T. M. XXXX/XX, o zaplatenie 10.300,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 13C/187/2012-209 zo dňa 7. decembra 2017 - II.
a III. výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. a III. výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3.057,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 %
ročne zo sumy 3.057,27 Eur od 1.8.2011 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 90,- Eur, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim

po právoplatnosti rozsudku až do úplného uhradenia dlhu s tým, že v prípade omeškania sa s plnením
čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh, II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, III. výrokom
žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania.

2.Rozhodnutiesúdprvejinštancieodôvodnilprávneaplikáciou§488,§489, §497,§499Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 48 ods. 1, 2, § 457, § 563, § 517 ods. 1, 2, §
511 Občianskeho zákonníka, § 23a os. 1 zákona č. 634/81992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods. 1,

§ 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej len zákon o
spotrebiteľských úveroch), s poukazom aj na procesné ustanovenie § 290, § 297, § 232 ods. 2 až 4, §
251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, čl. 4 ods. 1, 2, čl. 17 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že právny predchodca žalobcu a žalovaní 1/
a 2/ uzavreli dňa 23.11.2006 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej sa veriteľ

zaviazal poskytnúť úver vo výške 573.980,- Sk (19.052,65 Eur), ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v
72 mesačných splátkach vo výške 11.038,- Sk (366,39 Eur). Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo
výške 8,89% a RPMN vo výške 12,25%. Splátky boli splatné 15. deň v mesiaci, pričom prvá splátka bolasplatná dňa 15.5.2007. Žalovaní na uvedenú zmluvu zaplatili celkom sumu 15.995,38 Eur (potvrdenie
o prijatí splátok zo dňa 18.7.2012). Listom zo dňa 9.6.2011 právny predchodca žalobcu odstúpil od
úverovej zmluvy, pretože žalovaní sa so splácaním úveru dostali do omeškania (žalovaný 1/ zásielku

neprevzal v odbernej lehote a žalovaná 2/ odstúpenie prevzala dňa 13.6.2011).

4. Z vykonaného dokazovania okresný súd právne uzavrel, že žaloba je dôvodná len sčasti. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými, hoci
je teda ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 a nasl.) a predstavuje „absolútny

obchod“ sa ako spotrebiteľská zmluva spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Na zmluvu preto dopadá i ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka,
evidentne zhoršujú jeho postavenie, sú dojednaniami v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a ide teda o neplatné dojednania podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko sú v rozpore
sozákonom.Znamenáto,žetakýmdojednaniamnemožnopripisovaťžiadnyprávnyvýznam ajetreba

postupovať podľa príslušných ustanovení upravujúcich občiansko-právne vzťahy. V prejednávanej
veci je na odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon žalobcu adresovaný žalovaným 1/,
2/ je preto potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a nie ustanovenia Obchodného
zákonníka. V zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa odstúpením od zmluvy zrušuje zmluva s
účinkami ex tunc (od začiatku), pričom zo zrušenej zmluvy sú účastníci v zmysle § 457 Občianskeho

zákonníka povinní vrátiť si poskytnuté plnenie. Iné zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa
aj po odstúpení od zmluvy platiť úver aj s úrokmi, poplatkami a ostatnými nákladmi, t.j. ako keby k
odstúpeniu nedošlo (článok V.-5. zmluvy, na ktorý poukazoval žalobca), je v rozpore s § 54 Občianskeho
zákonníka. Také ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti
aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené nevýhodnejšie pre spotrebiteľa oproti úprave v § 48

a § 457 Občianskeho zákonníka, a preto je pre rozpor s § 54 Občianskeho zákonníka neplatné.
Okresný súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že to bol dodávateľ, ktorý naformuloval text zmluvy a
rozhodol sa využiť inštitút odstúpenia od zmluvy, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré
zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (výpoveď, strata výhody splátok).
V čase „vzniku“ ustanovenia Obchodného zákonníka (o tom, že „absolútne obchody“ sa spravujú

treťou časťou Obchodného zákonníka), neexistovali ani len základy spotrebiteľského práva, keď pojem
spotrebiteľa bol do nášho právneho poriadku zavedený až zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa. Ak teda neskôr zavedené ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozumej po účinnosti
ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d), teraz 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka) ukladajú pri
kolízii viacerých ustanovení použiť ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie, okresný súd

má za to, že tým nie vylúčený takýto postup ani v prípade „absolútnych obchodov“. Ustanovenia § 52
ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom možno zároveň považovať za súčasť špeciálnej
právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré ustanovenia majú špeciálne postavenie vo
vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka, nakoľko riešia práve situáciu kolízie na jednej
strane ustanovení príp. zmluvných dojednaní, ktoré nie sú na prospech spotrebiteľa (v tomto prípade

účinky odstúpenia od zmluvy ex nunc podľa Obchodného zákonníka) a na druhej strane ustanovení
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkých iných ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ (účinky odstúpenia od zmluvy ex tunc podľa Občianskeho zákonníka), práve
v prospech tejto druhej skupiny ustanovení. Okresný súd zastáva názor, že neskoršia právna úprava
v rámci spotrebiteľského práva (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda vylučuje

odchýlenie sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo znamená, že aj v prípade
otázky odstúpenia od zmluvy sa použijú „všetky iné ustanovenia upravujúce práve vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ“, t.j. ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením
§ 457 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 9.6.2011 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy,
a to s účinnosťou ku dňu 31.7.2011. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému 1/ doručené v súlade

s článkom V.-7. zmluvy a žalovanej 2/ dňa 13.6.2011. Odstúpením od zmluvy vzniklo teda žalobcovi
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných, a to na vrátenie poskytnutej sumy vo
výške 19.052,65 Eur. Žalovaní 1/ a 2/ vrátili žalobcovi celkom sumu 15.995,38 Eur, okresný súd uznal
za dôvodnú sumu 3.057,27 Eur (19.052,65 - 15.995,38) a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Zaviazal žalovaných na plnenie spoločne a nerozdielne, pretože išlo o ich spoločný záväzok, a teda

vystupujú voči žalobcovi ako solidárni dlžníci (poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6
Co 81/2012-279 zo dňa 14.02.2013). Žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením peňažného dlhu
dňa 1.8.2011, nakoľko žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy (čo možno považovať za
výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 563 Občianskeho zákonníka), s tým, že úrok zomeškania si bude účtovať od 1.8.2011. Žalobca má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 1.8.2011, ktorá bola vo

výške 1,5%. Okresný súd priznal zákonný úrok z prisúdenej sumy 3.057,27 Eur od 1.8.2011. Vo zvyšku
žalobu II. výrokom zamietol. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu
zaviazal súd žalovaných a ku skutočnosti, že žalovaná 2/ je rozvedená, má dve vyživovacie povinnosti,
hrubý príjem vo výške 500,- Eur mesačne, pričom od marca 2017 do októbra 2017 bola na predĺženej
materskej dovolenke a jej príjem predstavovali len rodinné prídavky na dve deti, mal okresný súd za to,

že je dôvodné povoliť žalovaným splácanie dlhu v splátkach po 90,- eur mesačne so splatnosťou do 15.
dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane
sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany žalovaných uhradený žalobcovi
v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia), pričom na
ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaných s plnením čo i len jednej
splátky. Z potreby splatenia dlhu v lehote troch rokov od právoplatnosti rozsudku nebolo možné

vyhovieť žalovanej 2/ a povoliť splácanie dlhu v splátkach po 50,- Eur mesačne, nakoľko by tak uvedená
trojročná lehota bola presiahnutá.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a čl. 4 ods. 2, čl. 17
Civilného sporového poriadku, keď žalobcovi bola z istiny 10.300,- Eur s príslušenstvom priznaná suma

3.057,27 Eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 30% a hrubý úspech žalovaných
70%, a teda konečný čistý úspech žalovaných je 40% (70 - 30). Okresný súd však žalovaným nárok na
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im v konaní žiadne trovy nevznikli s poukazom na čl. 17 a čl.
4 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku.

6. Proti tomuto rozsudku výlučne II. a III. výroku podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne žalobe
vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f)
a h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že dohoda účastníkov o odstúpení od zmluvy
pri omeškaní vyplýva aj zo samotnej Zmluvy o spotrebitel'skom úvere s poukazom na III. bod 6.l.

Všeobecných úverových podmienok. Z obsahu Všeobecných úverových podmienok vyplýva, že žalobca
a žalovaní sa dohodli na možnosti odstúpenia od Zmluvy o spotrebitel'skom úvere v prípade, ak bude
dlžník v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku. Rovnako sa dohodli na tom, že bude v
prípade odstúpenia žalobca oprávnený požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu
účinnosti odstúpenia. Žalobca nesúhlasí s argumentáciou konajúceho súdu, podľa ktorého odstúpením

od zmluvy mali účastníci zrušenej zmluvy povinnosť navzájom si vrátiť už vykonané plnenia podľa §
457 Občianskeho zákonníka. Aj z § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva odkaz na dohodu žalobcu a
žalovaného uvedeného v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a to bod III. 6. 1. Všeobecných
úverových podmienok. Dohodu, že v prípade odstúpenia od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bude
žalobca oprávnený požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia

nie je možné považovať za ustanovenie v rozpore s § 54 Občianskeho zákonníka. Poukázal na bod
III. 4.1 Všeobecných úverových podmienok, keď žalovaný mesačnými splátkami uhrádzal nielen istinu
ale aj úroky a zároveň aj poplatok za poistenie, ktoré si vybral. Okresný súd nezohľadnil prijatie súboru
poistenia uvedený v bode 2. časti D.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)

a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) - v zamietajúcej časti výlučne v
rozsahu úroku z omeškania a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie

(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nieje možné priznať, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správne, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie po zohľadnení čiastočného späťvzatia a pripustenej
zmene žaloby (Uznesenie č. k. 13C/187/2012-144 zo dňa 1.4.2015) bola požiadavka žalobcu na
zaplatenie sumy 10.300,- Eur, úroku 8,89 % ročne zo sumy 9.843,12 Eur od 3.6.2011 do zaplatenia,
úrokov z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 10.270,69 Eur od 1.8.2011 do zaplatenia.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol žalobcom (ani žalovanými) napadnutý odvolaním vo vyhovujúcej
časti (zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 3.057,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 3.057,27 Eur od 1.8.2011 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 90,- Eur, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozsudku až do úplného uhradenia dlhu s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo
i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh), napadnutý odvolaním, nadobudol I. výrok právoplatnosť.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol v časti sumy 6.942,73 Eur,
úroku 8,89 % ročne zo sumy 9.843,12 Eur od 3.6.2011 do zaplatenia, úrokov z omeškania 9,5 % ročne
zo sumy 7.213,42 Eur od 1.8.2011 do zaplatenia a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené

odvolateľom.

11. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď odstúpením od
zmluvy mali účastníci zrušenej zmluvy povinnosť navzájom si vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457
Občianskeho zákonníka, keď v bode III. 6.1. Všeobecných úverových podmienok sa účastníci zmluvy

dohodli, že v prípade odstúpenia od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bude žalobca oprávnený
požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia, ktoré nie je možné
považovať za ustanovenie v rozpore s § 54 Občianskeho zákonníka. Okresný súd nezohľadnil prijatie
súboru poistenia uvedený v bode 2. časti D. zmluvy.

12. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia
a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani
s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôvodnenie správnosti
záverov okresného súdu je potrebné dodať nasledovné.

13. Zo súdom prvej inštancie zisteného a ustáleného skutkového stavu vyplýva, že predmetom nároku
žalobcu podľa žaloby bola pôvodne suma 10.300,- Eur (9.856,71 Eur zvyšok dlžnej úverovej istiny +
342,19 Eur dlžný úrok z úveru + 71,79 Eur dlžné poistné + 29,31 Eur zmluvná pokuta), úrok 8,89
% ročne zo sumy 9.856,71 Eur od 3.6.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy

10.270,69 Eur (9.856,71 Eur zvyšok dlžnej úverovej istiny + 342,19 Eur dlžný úrok z úveru + 71,79
Eur dlžné poistné). Po zohľadnení čiastočné späťvzatia žaloby zostal na súde prvej inštancie nárok
žalobcu za zaplatenie sumy 10.300,- Eur (9.856,71 Eur zvyšok dlžnej úverovej istiny + 342,19 Eur
dlžný úrok z úveru + 71,79 Eur dlžné poistné + 29,31 Eur zmluvná pokuta), úroku 8,89 % ročne zo
sumy 9.843,12 Eur od 3.6.2011 do zaplatenia, úrokov z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 10.270,69 Eur

(9.856,71 Eur zvyšok dlžnej úverovej istiny + 342,19 Eur dlžný úrok z úveru + 71,79 Eur dlžné poistné).
Nárok žalobcu vznikol zo zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi dňa 13.11.2006, ktorou sa veriteľ
zaviazal poskytnúť úver vo výške 573.980,- Sk (19.052,65 Eur), ktorí sa žalovaní zaviazali splácať v 72
mesačných splátkach vo výške 11.038,- Sk (366,39 Eur), pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe 8,89 %
a RPMN 12,25 %. Žalovaní z poskytnutej sumy vrátili žalobcovi 15.995,38 Eur. Žalobca listom zo dňa

9.6.2011 (č.l. 9) od zmluvy odstúpil, pretože žalovaní nesplácali poskytnutý úver riadne a včas a zároveň
vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 10.300,- Eur. Súd žalobe v časti o zaplatenie
3.057,27 Eur vyhovel (zostatok nevrátenej istiny).14. Medzi stranami nebolo sporné, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej
jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť na § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka <. ods. 1 CSP, pretože daná regulácia upravuje len
dôsledky nedostatkov vo formálnych náležitostiach žaloby, nie jej materiálnu podstatu. Inak povedané,
prvoinštančný súd nemohol pri existujúcich vecných nedostatkoch návrhu a pri nesplnení dôkaznej

povinnosti, uvedené riešiť procesným poučením. Pokiaľ by súd poskytol takúto nenáležitú pomoc jednej
procesnej strane, potom by fakticky mohol neprimerane odoprieť spravodlivý proces strane vystupujúcej
v opačnom procesnom postavení, čo je neprípustné.23. Odvolací súd má za to, že je zjavné, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali jeho
nárok na zaplatenie poistného 71,79 Eur s príslušenstvom, keď opomenul predložiť poistnú zmluvu,
ktorá zakladá jeho nárok na požadované poistné, keď podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka je

pre poistnú zmluvu predpísaná písomná forma, pričom túto požiadavku nespĺňa žalobcom predložená
predmetná úverová zmluva zo dňa 23.11.2006, ktorá obsahuje odkaz, že spotrebiteľ prijíma súboru
poisteniauvedenývbode2.častiD.,ažežalovanísvojímpodpisompotvrdili,žesaoboznámilisplatnými
Rámcovými zmluvami o poistení a so Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia,
a.s., že berú na vedomie, že čiastka vo výške 6,99 % z dohodnutej mesačnej splátky úveru pre prípad

Rozšíreného súboru poistenia (pre prípad straty zamestnania, pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej
invalidity a smrti) je zahrnutá do mesačných splátok úveru, bude určená na úhradu poistného. Pričom
z predmetnej úverovej zmluvy nevyplývajú ani základné obsahové náležitosti poistnej zmluvy podľa §
788 ods. 2 Občianskeho zákonníka (výška poistného plnenia, výška poistného, splatnosť poistného, či
ide o jednorázové alebo bežné poistné, poistná doba, či sa oprávnená osoba bude podieľať na výnosoch
poisťovateľaaakýmspôsobom,vymedzeniezmluvnýchstrán,výškaodkupnejhodnoty).Taktiežžalobca

opomenul uviesť relevantné skutkové tvrdenia ohľadom spôsobu vyčíslenia požadovanej sumy 71,67
Eur (výška poistného a za aké časové obdobie - počet mesiacov), ale predovšetkým nepredložil dôkazy
o tom, že požadovanú sumu uhradil poisťovateľovi. Vzhľadom na uvedené nemožno považovať nárok
žalobcu na poistné za riadne preukázaný, ktoré by súdu umožňoval takto uplatnený nárok žalobcovi
priznať.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v
časti sumy 6.942,73 Eur, úroku 8,89 % ročne zo sumy 9.843,12 Eur od 3.6.2011 do zaplatenia, úrokov z
omeškania 9,5 % ročne zo sumy 7.213,42 Eur od 1.8.2011 do zaplatenia rozhodol vecne správne a preto
odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa s použitím ustanovenia § 387 ods.

1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (II. výrok) vrátane správneho
závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) potvrdil.

25. V odvolacom konaní fakticky plne úspešným žalovaným vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),

o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade boli žalovaní v odvolacom konaní pasívni, nevykonali
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu im ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

27.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení

má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

28. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o

nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie

postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

29. S ohľadom na uvedené odvolací súd žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).