Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Vanca

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118202003
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7118202003.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.
Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: HK-prim, spol. s r.o., Podtatranského
1, Košice, IČO: 36 205 541, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Brőstl & Čentík s.r.o., Rázusova
1, Košice - mestská časť Juh, proti žalovanej: E. F. nar. XX.XX.XXXX, R. 1, X., v konaní o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k.

26Cb/8/2018-53 z 26.2.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo v prospech spoločnosti HK-prim,
spol. s r.o., so sídlom: Podtatranského 1, 040 01 Košice, IČO: 36 205 541 na nehnuteľnosti - byte č.
XX, nachádzajúcom sa na X. R.Í. T. O. Č.. X bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na

parcele registra X. Č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 363 m2, v katastrálnom území Y.
J., príslušnom podiele na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 518/10000 a
spoluvlastníckom podiele na pozemku vo výške 518/10000 - nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom
Košice, katastrálnym odborom na S. Č.. XXXXX, vedenom pre okres: X. Z., K.: X. - Y. J., katastrálne
územie: Y. J., ktorá je vo vlastníctve E. F., rod. S., bytom: R. X, XXX XX X., nar.: XX.XX.XXXX, a to
za účelom zabezpečenia pohľadávky spoločnosti HK-prim, spol. s r.o., so sídlom: Podtatranského 1,

040 01 Košice, IČO: 36 205 541 na náhradu škody vo výške 360.000,00 eur. Zároveň uložil žalobcovi
povinnosť v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podať
proti žalovanej žalobu o náhradu škody vo výške 360.000,00 eur a priznal mu náhradu trov konania voči
žalovanej v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia a zriadenia záložného práva v prospech spoločnosti HK-prim, spol. s r.o.,
Podtatranského 1, Košice, IČO: 36 205 541 na nehnuteľnosti - byte č. XX, nachádzajúcom sa na 3.
poschodí vo vchode č. X bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele registra
KN“C“ číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 363 m2, v kat.úz. Y. J., príslušnom podiele na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 518/10000 a spoluvlastníckom podiele
na pozemku vo výške 518/10000 - nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom Košice, katastrálnym
odborom na LV č. XXXXX, vedenom pre okres: Košice I, obec: Košice-Staré mesto, katastrálne územie:
Y. J., ktorá je vo vlastníctve E. F., rod. S., bytom R. 1, X., nar. XX.XX.XXXX, a to za účelom zabezpečenia
pohľadávky spoločnosti HK-prim, spol. s r.o., Podtatranského 1, Košice, IČO: 36 205 541 na náhradu
škody vo výške 360.000,00 eur. Žalobca v návrhu uviedol, že J.. X. X. a žalovaná sú spoločníčky

spoločnosti, pričom žalovaná je jedinou konateľkou spoločnosti. Spoločnosť bola výlučným vlastníkom
nehnuteľností a/ veľkoobchodného skladu so súpisným č. XXXX, postaveného na parcele registraKN“C“, č. XXXX, b/ parcely registra KN“C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1031 m2 a c/
parcely registra KN“C“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 3708 m2, evidovaných na LV
č. XXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre okres: Košice I, obec: Košice

- Staré mesto, katastrálne územie: S., ktoré bolo zároveň jediným nehnuteľným majetkom spoločnosti.
Dňa10.augusta2017bolamedzispoločnosťouakopredávajúcimaobchodnouspoločnosťouTreatment
& Diagnostic in Israel - Dr. Kats s.r.o., so sídlom: Garbiarska 11/3, Košice, IČO: 45 643 369, zápis:
Obchodný register Okresného súdu Košice I, odd.: Sro, vložka č. 26494/V, ako kupujúcim uzavretá
kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to za kúpnu cenu

vo výške 490.000,00 eur. Zo strany žalovanej ako konateľky spoločnosti nedošlo k zvolaniu valného
zhromaždenia predmetom ktorého by bolo vyslovenie súhlasu valného zhromaždenia s predajom
nehnuteľnosti, J.. X. X. sa o uvedenom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spoločnosti
dozvedela až po uzavretí kúpnej zmluvy a po rozhodnutí Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru
o povolení návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, a to na základe nahliadnutia do aktuálneho výpisu
z listu vlastníctva LV č. XXXX, v ktorom bol na základe vkladu č. V-XXXX/XXXX zo dňa 12.9.2017

uvedený nový vlastník nehnuteľností, spoločnosť Treatment & Diagnostic in Israel - Dr. Kats s.r.o.
Keďže o schválení právnych úkonov uvedených v čl. X bodu 1 písm.l) a čl. XI bodu 6 písm.d) a
e) spoločenskej zmluvy, rozhoduje spoločnosť na valnom zhromaždení, kde v zmysle čl. X bodu 7
spoločenskej zmluvy sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov spoločnosti, J.. K. X. opakovane v
roku 2017 žiadala žalovanú o zvolanie valného zhromaždenia, predmetom ktorého mala byť kontrola

účtovníctva spoločnosti. Napriek viacerým urgenciám nedošlo zo strany žalovanej k zvolaniu valného
zhromaždenia. V tom čase však prebiehali rokovania o uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy a zo strany
žalovanej (ako konateľky spoločnosti) došlo k predaju jedinej nehnuteľnosti spoločnosti, bez súhlasu
valného zhromaždenia spoločnosti, za kúpnu cenu vo výške 490.000,00 eur. Uvedenú cenu považuje
žalobcazaneprimeranenízkuanekorešpondujúcusoskutočnouhodnotounehnuteľnosti.Nehnuteľnosti

boli predávané za súčinnosti sprostredkovateľa, realitnej kancelárie CENTURY 21, GOLDEN REALITY,
so sídlom Hlavná 64, Košice, ktorá uvedenú nehnuteľnosť na svojom internetovom portáli ponúkala
za kúpnu cenu vo výške 975.000,00 eur a neskôr za sumu 850.000,00 eur. Poukazujúc na ust. §
135a Obchodného zákonníka má žaloba za to, že žalovaná, ako konateľka spoločnosti porušila svoju
povinnosť vo vzťahu k žalobcovi vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so

záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, keď nehnuteľnosti, patriace žalobcovi predala za sumu
celkom zjavne nezodpovedajúcu ich skutočnej hodnote zároveň si za účelom uzavretia kúpnej zmluvy
nezaobstarala súhlas valného zhromaždenia, hoci bez tohto súhlasu nebola na predaj nehnuteľností
oprávnená.Vdôsledkuuvedenéhokonaniavzniklaspoločnostiškoda,najmenejvovýškerozdielumedzi
sumou, za ktorú boli nehnuteľnosti predané (490.000,00 eur) a ich reálnou hodnotou (pohybujúcou

sa okolo sumy 850.000,00 eur) teda škoda minimálne vo výške 360.000,00 eur. Výzvou zo dňa 9.
novembra 2017 bola žalovaná požiadaná o vysvetlenie prevodu nehnuteľností a nedodržanie postupu
predpísaného spoločenskou zmluvou spoločnosti a predloženie na prevod sa vzťahujúcich dokumentov,
avšak spoločníka J.. K. X. neobdržala žiadnu odpoveď ani vysvetlenie. Vzhľadom na vyššie uvedené
má žalobca za to, že dostatočne hodnoverne osvedčil dôvodnosť, ako aj trvanie nároku na náhradu

škody, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Keďže jediným predmetom výlučného vlastníctva žalovanej,
ktorý má vyššiu hodnotu je byt č. XX, nachádzajúci sa na 3. poschodí vo vchode č. X bytového domu so
súpisným číslom XXX, postaveného na parcele reg. KN“C“ číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria,
o výmere 363 m2 v katastrálnom území Y. J. - Evidované Okresným úradom Košice, katastrálnym
odborom na LV č. XXXXX, je preto spôsobilým predmetom záložného práva. Podľa žalobcu nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom žalovanú neobmedzí, ani jej nevznikne žiadna ujma.

3. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§
343, § 344, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328, § 329 ods. 1, 2, § 331, § 332, § 336 Civilného sporového

poriadku, § 151a, § 151b ods. 1, § 151c ods. 1, 2, § 151d ods. 1, § 151g ods. 1, § 151j ods. 1, §
151mb ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za to, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi (kúpnou
zmluvou a stanoviskami realitných kancelárii podľa ktorých je odhadovaná cena nehnuteľnosti - TB
Real spol. s r.o. 880.000,00 eur, RK REALITY s.r.o. 866.070,00 eur a HM REAL TREND 822.375,00
eur) preukázal, že má voči žalovanému pohľadávku na náhradu škody vo výške istiny 360.000,00 eur,

čím teda preukázal prvú podmienku, ktorá je potrebná pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
t.j. definoval a preukázal existenciu svojej pohľadávky voči žalovanému čo do výšky, ako aj právneho
dôvodu vzniku a jej existencie v čase rozhodovania súdu. Podľa názoru súdu prvej inštancie aj
samotné konanie žalovanej, keď nezvolala valné zhromaždenia spoločnosti na základe žiadosti J.. X. anepredložila predmetnú kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti na schválenie valnému zhromaždeniu,
vzbudzuje dôvodnú obavu, že v prípade začatia súdneho konania vo veci náhrady škody sa bude snažiť
uskutočniťtakýprávnyúkon,ktorýmbyzabránilavprípadeúspechužalobcu,postihnutiusvojhomajetku.

Týmto mal súd preukázanú aj druhú podmienku, ktorá je potrebná pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, t.j. že je tu obava, že exekúcia bude ohrozená, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
napadnutého uznesenia.

4. Zároveň súd uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia proti
žalovanej žalobu o náhradu škody vo výške 360.000,00 eur.

5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, pričom vzhľadom na
úspech žalobcu vo veci priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

zamietne v celom rozsahu a zaviaže žalobcu, príp. so zreteľom na ust. § 122 ods. 4 Obchodného
zákonníka spoločníčku J.. K. X. na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedla, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP),
žezistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP a že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

7. Tvrdenie a argumentácia spoločníčky J.. X. je kombináciou prekrútených faktov, zavádzania i
nepokrytých lží (napr. že nemala vedomosť o dlhoročnej snahe o predaji nehnuteľnosti spoločnosti

a že nebol udelený súhlas na ich predaj). J.. X. zamlčuje, že v spoločnosti HK-prim spol. s r.o.,
je len nastrčenou figúrkou, prostredníctvom ktorej presadzuje svoje záujmy jej manžel, Z.. H. X.,
niekdajší spoločník a konateľ spoločnosti, podnikajúci o.i. v oblasti sprostredkovania nákupu a predaja
nehnuteľností. J.. X. sa ani raz nezúčastnila valného zhromaždenia spoločnosti, rovnako sa ani raz
nedostavila do stavby vo vlastníctve spoločnosti, vždy za ňu konal a vystupoval jej manžel ako jej syn.

8. Ďalej žalovaná uviedla, že v roku 2007 jej náhle zomrel manžel (H. F.) a od vtedy sa sama popri
svojom zamestnaní a rodine začala venovať spoločnosti. J.. X. ani jej manžel neboli nikdy oporou, nikdy
žalovanej nepomohli so zabezpečením chodu spoločnosti, s plnením jej záväzkov (splácanie úveru),

naopak žalovanú neustále šikanovali, vystavovali nelojálnemu tlaku a jediné, čo ich kedy skutočne
zaujímalo, bolo čo najrýchlejšie speňaženie jediného majetku spoločnosti - nehnuteľnosti na G. ulici X.,
aby mohli participovať na dosiahnutom výťažku. Na valnom zhromaždení spoločnosti HK-prim, spol. s
r.o. dňa 10.9.2007 si J.. X. výslovne vymienila právo vyhľadávať záujemcov o kúpu nehnuteľností, s čím
žalovaná súhlasila. 10 rokov prebiehalo úsilie žalovanej o predaj nehnuteľností za čo najlepšiu cenu. Za

ten čas J.. X. nezohnala ani jedného potencionálneho záujemcu o predávanú nehnuteľnosť. Taktiež J..
X. zatajila, v akom katastrofálnom stave sa nachádzali nehnuteľnosti v čase predaja, ktorý spochybňuje.
Bola nevyhnutná rozsiahla oprava, na ktorú spoločnosť HK-prim spol. r.o. nemala finančné prostriedky.
Posledných 10 rokov je žalovaná vystavená neustálemu obviňovaniu, príkoriam a neprístojnému nátlaku
zo strany spoločníčky žalobcu a jej manžela. Jej posledný krok, ktorým sa neštíti vyvíjať na žalovaný tlak

aj útokom na jediný osobný majetok väčšej hodnoty - byt, ktorého sa týka nariadené zabezpečovacie
opatrenie a ktorý je obydlím žalovanej a jej rodiny, považuje žalovaná za vrcholne neslušný a nečestný.

9. Podľa žalovanej na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neboli splnené žiadne zákonné

predpoklady. Zabezpečovacie opatrenie je rovnako ako žaloba vo veci samej prostriedkom ochrany
ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva. Špecifický charakter tohto procesného inštitútu
síce nevyžaduje, aby bol nárok jednoznačne a spoľahlivo zistený - v právnej náuke i súdnej praxi
sa miesto preukázania vyžaduje tzv. osvedčenie - neznamená to však, že by súd mohol úplnerezignovať na zistenie rozhodujúcich skutočností. Napadnuté rozhodnutie však nielen zúplna ignoruje,
že žalobca (resp. spoločníčka J.. X. konajúca v jeho mene) nepredniesol vôbec žiadne tvrdenie, ktoré
by mohlo byť kvalifikovaným dôvodom ním tvrdeného nároku na náhradu škody, ale dokonca zachádza

omnoho ďalej a vyjadruje - v konaní o zabezpečovacom prostriedku, bez poskytnutia akejkoľvek
príležitosti žalovanej na uplatnenie procesnej obrany a výlučne na základe domnienok prezentovaných
spoločníčkou žalobcu a ňou obstaraných dubióznych dôkazných prostriedkov - absolútne neobhájiteľné
a neprijateľné meritórne stanovisko „Predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami (kúpnou zmluvou
a stanoviskami realitných kancelárii) žalobca preukázal, že má voči žalovanej pohľadávku na náhradu

škody vo výške istiny 360.000,00 eur“. Ak žalobca tvrdí, že má voči žalovanej pohľadávku na
náhradu škody spôsobenej porušením povinností podľa § 135a Obchodného zákonníka, tak bolo
jeho elementárnou procesnou povinnosťou uviesť skutkové dôvody, z ktorých by v zmysle tejto
hmotnoprávnej úpravy, vyplýval záver o protiprávnom konaní žalovanej. Predsa úlohou žalovanej ako
konateľky nebolo a nemohlo byť, predať nehnuteľnosti za cenu „vybájenú“ spoločníčkou žalobcu, ktorá
je úplne odtrhnutá od trhovej reality a nezlučiteľná s technickým stavom a obmedzeniami vyplývajúcimi

z územného plánu (e.g. zákaz akejkoľvek výstavby, povinnosť zachovania pôvodného výrazu)
prevádzaného majetku. Hlavnou povinnosťou žalovanej podľa označeného zákonného ustanovenia
bolo „zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia“.Žalobcavšakanilennetvrdil,žebyžalovanáporušilapredmetnúpovinnosť.Právenaopak,
uviedol skutočnosti, z ktorých vyplýva protichodný záver, napr. že žalovaná pri predaji nehnuteľností

v mene spoločnosti využila služby renomovanej realitnej kancelárie, patriacej do celosvetovej siete
Century 21 (je to o.i. zjavné aj z ustanovenia čl. II bod 2.1 kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.2017).

10. Podľa žalovanej súd prvej inštancie však nielen prehliadol absenciu relevantného skutkového

tvrdenia zo strany žalobcu, ale aj neváhal založiť svoje rozhodnutie na listinných dôkazných
prostriedkoch, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu k argumentu o údajnom predaji „pod cenu“.
Pochybnosti o ich vierohodnosti možno mať už len na základe vyššie zmienenej okolnosti, že manžel
aj syn spoločníčky J.. X. podnikajú v realitnom biznise. V rámci povinnosti starostlivého hodnotenia
dôkazov však súd rozhodne nebol oprávnený ignorovať, že predložené odhady sa nevyjadrujú k hodnote

nehnuteľnosti v čase ich prevodu - kúpna zmluva zo dňa 10.8.2017, ale až s odstupom niekoľkých
mesiacov v období január a február 2018. Spoločníčka žalobcu totiž zámerne zamlčala konajúcemu
súdu, že nadobúdateľ nehnuteľností musel okamžite investovať nemalé finančné prostriedky do ich
nevyhnutnej opravy, čo sa prirodzene muselo odraziť aj na ich hodnote. Ale aj odhliadnuc od uvedeného
faktu muselo byť súdu prvej inštancie zjavné, že na osvedčenie odlišnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti

v relevantnom čase prevodu (august 2017) nebol predložený vôbec žiaden dôkazný prostriedok,
a teda kľúčová skutková okolnosť nemá žiadnu oporu v dôkazných prostriedkoch. Rovnako súd
vôbec nereflektoval aspekt osobitne zvýraznený vo všetkých predložených stanoviskách, a to že
hodnota bola zakaždým odhadnutá bez dôkladného oboznámenia sa so stavom nehnuteľností, len na
základe povrchnej vonkajšej ohliadky a „satelitných snímok“. Žalovaná považuje za prejav extrémnej

neprofesionality, že sa subjekt podnikajúci ako realitná kancelária vôbec odvážil vyjadrovať akékoľvek
závery k takým zásadným otázkam ako hodnota nehnuteľností bez náležitej znalosti všetkých dôležitých
hľadísk veci (obzvlášť pri atypických nehnuteľnostiach historického industriálneho objektu). Napadnuté
rozhodnutie však, paradoxne, miesto zodpovedajúceho odmietnutia takýchto „odborných odhadov“ ako
nespĺňajúcich ani elementárne kritériá odbornosti im priznalo najvyššiu možnú mieru významu a založila

na nich záver o údajnej trhovej hodnote nehnuteľností, ba dokonca o vzniku škody na strane žalobcu. Je
zarážajúce, že súd prvej inštancie nevenoval vonkoncom žiadnu pozornosť ani právnej kvalite „nároku“,
ktorému sa zabezpečovacím opatrením poskytla predbežná ochrana. Ak by aj žalovaná hypoteticky
pripustila, že existuje pohľadávka na náhradu škody- (čo v skutočnosti kategoricky popiera), žalobca
nepredniesol žiadne tvrdenie, ani nepredložil žiaden dôkaz, že by bol splnený základný predpoklad

nárokovateľnosti - existencia splatnej a omeškanej pohľadávky. V tejto súvislosti žalovaná citujúc ust. §
340 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 563 Občianskeho zákonníka poukázala a skutočnosť, že súdna
prax opakovane zaujala jednoznačné stanovisko, že v prípade práva na náhradu škody nie je splatnosť
určená všeobecne záväzným právnym predpisom, a preto je potrebné vychádzať z úpravy dopadajúcej
na záväzky bez dojednaného času plnenia (rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo/2854/2006 zo 4.6.2008

a sp.zn. 25Cdo/2417/2007 zo dňa 23.9.2009, rozsudok NS SR sp.zn. 7MCdo/15/2011 z 27.9.2012).
Základným hmotno-právnym predpokladom splatnosti je teda existencia osobitného prejavu vôle, výzvy
adresovanej osobe zodpovednej za vzniknutú škodu, a iba nesplnenie povinnosti v nej obsiahnutej
umožňuje sformulovať záver, že škodca je v omeškaní. Žalobca žalovanej nikdy žiadnu výzvu nanáhradu škody, ktorej vznik tvrdí v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neadresoval, ani
v tomto ohľade nevyprodukoval žiadne tvrdenie či osvedčenie. Preto je otázne, akému nároku žalobcu
teda súd poskytol ochranu.

11. O nepoctivom prístupe spoločníčky konajúcej v mene žalobcu, motivovanom výlučne snahou
spôsobiť žalovanej ujmu a nepríjemnosti, najlepšie vypovedá aj tá skutočnosť, že súdu prvej inštancie
zamlčala, že dňa 13.10.2017 podala na Okresnom súde Košice I žalobu o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam na G. ktorých prevod bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.2017 (o tejto žalobe
sa vedie súdne konanie pod sp.zn. 12C/36/2017). Domáha sa ňou určenia, že spoločnosť HK-prim,
spol. s.r.o. je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom ako hlavný dôvod uvádza údajnú
neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.2017. V uvedenom sporu Okresný súd Košice I uznesením sp.zn.
12C/36/2017 zo dňa 10.11.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým spoločnosti HK-prim spol. s r.o.
uložil povinnosť „zdržať sa nakladania s finančnými prostriedkami na účte spoločnosti HK-prim, spol.

s r.o., č.ú. Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v A., a.s. do výšky 490.000,00 eur, alebo inak
vyjadrené,vcelomrozsahuzablokovalfinančnéprostriedkyzodpovedajúcecelejkúpnejcenezaplatenej
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.2017. Spoločníčka J.. X. sa teda jednak domáha určenia
neplatnostikúpnejzmluvyzodňa10.8.2017(konanievedenépodsp.zn.12C/36/2017)azároveňvtomto
konaní presadzuje právo na náhradu škody údajne vzniknutej z neprimerane nízkej kúpnej ceny. Z tej

istej skutkovej situácie, ktorej základom je kúpna zmluva zo dňa 10.8.2017, teda vyvodzuje dva úplne
rozdielne a navzájom nezlučiteľné nároky. Ak by totiž, hypoteticky, kúpna zmluva zo dňa 10.8.2017 bola
naozaj neplatná, ako tvrdí spoločníčka J.. X., spoločnosť HK-prim, spol. s r.o., by nikdy neprestala byť
vlastníkom nehnuteľností, a je pojmovo vylúčené čo i len uvažovať o vzniku škody z dôvodu tvrdeného
predaja „pod cenu“.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené je neprijateľné, aby sa súdna ochrana poskytovala dvom navzájom
konfliktným subjektívnym právam. Je nemožné, aby v súvislosti s kúpnou zmluvou zo dňa 10.8.2017
platilsúčasnezáverojejneplatnosti,izáverojejplatnostiasúčasnomvznikuškody,ktorúmalažalovaná

údajne spôsobiť porušením povinností konateľky. Ak teda prebieha spor, v ktorom sa spoločníčka J.. X.
domáha ochrany svojich práv z dôvodu tvrdenej neplatnosti kúpnej zmluvy, a v tomto spore dokonca
došlo k poskytnutiu predbežnej (neodkladnej) ochrany, nemôže byť súčasne poskytnutá predbežná
ochrana inému právu, ktoré je svojou podstatou absolútne kontradiktórne. Navyše, kým nie je naisto
vyriešená otázka vlastníckeho práva spoločnosti HK-prim, spol. s r.o. (ktorá sa rieši v spore sp.zn.

12C/36/2017), je akákoľvek úvaha o práve na náhradu škody predčasná a výlučne hypotetická. A
výlučne hypotetickým právam právna úprava neposkytuje žiadnu ochranu a to ani prostredníctvom
zabezpečovacích prostriedkov.

13. Navyše nijako neboli osvedčené ani skutočnosti zodpovedajúce zákonnej požiadavke ohrozenia
exekúcie Súd prvej inštancie mal túto požiadavku za splnenú nie na základe pozitívneho tvrdenia
žalobcu, ktoré by bolo možné nejako osvedčiť, ale na základe jeho negatívneho vyhlásenia, že predaj
nehnuteľností nebol schválený valným zhromaždením spoločnosti HK-prim, spol. s r.o., ktoré navyše
nie je pravdivé; a takisto aj vrcholne absurdné (a nijako nezdôvodnené) „premostenie“, keď údajné

nezvolanie valného zhromaždenia je akousi predzvesťou budúceho protiprávneho správania žalovanej
spočívajúceho v zbavovaní osobného majetku. Všetko uvedené je len veľmi chabým zastieraním úplne
zreteľného faktu, že žalobca zlyhal v tvrdení akéhokoľvek aktuálneho resp. konkrétneho správania
žalovanej, ktorým by ohrozovala budúcu exekúciu, osobitne vo vzťahu k bytu, ktorého sa týka nariadené
zabezpečovacie opatrenie. Aj v tomto ďalšom zásadnom ohľade je napadnuté rozhodnutie založené

na hypotetickej okolnosti, ktorej sa bez normatívnej opory priznáva procesná relevancia. Ani pre
nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúceho v zákaze dispozície s určitou majetkovou hodnotou,
predsa nestačí všeobecný záver, že povinný s ňou môže nakladať, ale musí k tomu pristúpiť tvrdenie
a osvedčenie konkrétnych skutočností, že tak skutočne mieni učiniť. V konaní o zabezpečovacom
opatrení, ktoré je ovládané tými istými princípmi (§ 344 CSP) niet žiadneho dôvodu na diferencovaný

prístup.14. So zreteľom na právnu úpravu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany žalovaná popiera
všetky skutkové a iné tvrdenia žalobcu, s výnimkou o uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.2017.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uvádza, že tvrdenia žalovanej v úvode odvolania
predstavujú subjektívny postoj, ktorý nereflektuje na skutočný stav veci a zároveň žiadnym spôsobom
nesúvisia s predmetom sporu. Žalovaná tvrdí, že po dobu 10 rokov bola vystavená neustálemu
obviňovaniu a neprístojnému tlaku zo strany spoločníčky žalobkyne, no ničím tieto svoje obvinenia

nepreukázala. Ak žalovaná za neprístojný tlak považuje výzvy spoločníčky o zvolanie valného
zhromaždenia, tak žalovaná opomenula uviesť, z akého dôvodu na tieto výzvy nereagovala, z akého
dôvodunezvolalavalnézhromaždenie,ktorébyodsúhlasilopredajpredmetnejnehnuteľnostiresp.prečo
predaj nehnuteľností neprerokovala s druhou spoločníčkou žalobcu.

16. Čo sa týka tvrdeného súhlasu valného zhromaždenia s predajom nehnuteľností žalobkyňa
považuje za absurdné, aby bol súhlas valného zhromaždenia z roku 2007 vydávaný za relevantný
súhlas s predajom nehnuteľností v roku 2017. Je to jednak už 10 ročný časový odstup, ktorý bráni
akceptovaniu tohto súhlasu, najmä však skutočnosť, že valné zhromaždenie usporiadané v roku 2007
len odsúhlasilo, že sa nehnuteľnosti budú ponúkať na predaj, no neodsúhlasilo žiadny konkrétny predaj

konkrétnej osobe a za konkrétnych podmienok. Z podstaty odsúhlasovania úkonov konateľa valným
zhromaždením vyplýva, že je potrebné, aby účinné rozhodnutie valného zhromaždenia odsúhlasujúce
predajnehnuteľnostímaloprávetietoatribúty.Naviac,žalovanejmuselbyťtiežznámypostojspoločníčky
J.. K. X., ktorý vyplýval zo súdneho konania ňou iniciovaného v roku 2014, ktorým sa domáhala zákazu
predaja nehnuteľností, resp. listu adresovaného realitnej kancelárii zastupujúcej spoločnosť HK - prim

spol. s r.o. pri predaji nehnuteľností z novembra 2014. Z tohto konania muselo byť žalovanej jasné, že
J.. X. s predajom nehnuteľností nesúhlasí.

17. Tvrdenia žalovanej o tom, že žalobcom nebol v návrhu zdôvodnený záver o protiprávnom konaní

žalovanej sú neopodstatnené. Totiž v podanom návrhu je jasne opísané, v čom spočíva rozpor
konania žalovanej s požiadavkou odbornej starostlivosti a s požiadavkou konať v súlade so záujmami
spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Výpočet jednotlivých konaní, ktoré nespĺňajú požiadavku
odbornej spôsobilosti a konania v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov je v §
135a Obchodného zákonníka uvedený demonštratívne, nakoľko taxatívny výpočet ani nie je, vzhľadom

na rozmanitosť spoločenských vzťahov, možné legislatívne obsiahnuť. Žalovaná uviedla, že jej hlavnou
povinnosťou v zmysle § 135a Obchodného zákonníka je povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní
zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, čo žalobcom údajne nebolo
spochybnené. V zmysle platnej právnej úpravy však uvedená povinnosť nepredstavuje hlavnú, a už
vôbec nie jedinú povinnosť konateľa spoločnosti, pričom žalobca zdôraznil, že v podanom návrhu, aj

napriek tvrdeniam žalovanej, zreteľne a jednoznačne opísal, v ktorom konaní žalovanej vidí porušenie jej
povinností v zmysle § 135a Obchodného zákonníka. Žalobca opätovne uviedol, že za daných okolností,
kedy je ním jednoznačne osvedčený predaj nehnuteľnosti výrazne pod trhovú cenu, žalovaná žiadnym
relevantným spôsobom nerozptýlila pochybnosti o svojom konaní v rozpore s § 135a Obchodného
zákonníka. Ako vyplýva z viacerých vyjadrení obsiahnutých v tomto podaní žalovaná nevysvetlila

dôvody, ktoré ju viedli k nezvolaniu valného zhromaždenia a zatajovaniu prípravy predaja jediného
majetku spoločnosti bez súhlasu J.. K. X., aj keď pred samotným predajom nehnuteľnosti bola priamo
vyzývaná na zvolanie valného zhromaždenia. Žalobca trvá na tom, že predaj nebol nijako zdôvodnený
a vysvetlený a jeho výzva na preukázanie postupu s odbornou starostlivosťou ostala bez relevantnej
odpovede.

18. Podľa žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola hodnoverne osvedčená
existencia a trvanie nároku na náhradu škody, ktorej náhrady sa bude v meritórnom konaní domáhať.
Súdu bola predložená kúpna zmluva na predmetné nehnuteľnosti spolu s vyjadreniami viacerých

realitných kancelárií o tom, že žalovanou určená kúpna cena absolútne nekorešponduje s hodnotou
predmetných nehnuteľností. Žalovaná síce uviedla, že predložené listinné dôkazy nemajú žiadnu
výpovednú hodnotu k argumentom o údajnom predaji „pod cenu“, čo žalobca považuje jedine za osobnýnázor žalovanej, keďže relevantnosť predložených vyjadrení realitných kancelárii žalovaná žiadnym
procesne relevantným spôsobom nespochybnila.

19. K tvrdeniam žalovanej o tom, že nový vlastník musel na nehnuteľnosť vynaložiť značné investície,
ktoré neboli zohľadnené v stanoviskách realitných kancelárii, žalobca uvádza, že nie je skutočné
vynaloženie investícii hodnoverne preukázané, keďže o relevantnosti čestného vyhlásenia konateľa
nového vlastníka nehnuteľností možno mať pochybnosti, odôvodnené možným záujmom nového

vlastníka na výsledku tohto konania. Ak by však žalobca aj pripustil vynaloženie investícii v tvrdenej
výške, vynaložené investície nemajú tak zásadný vplyv na hodnotu nehnuteľností ako sa to snaží
naznačiť žalovaná. Investície vo výške 95.000,00 eur nezvyšujú hodnotu stavby o tú istú sumu. Z
predloženýchstanovískrealitnýchkanceláriijezároveňzrejmé,žepodstatnúčasťhodnotynehnuteľností
predstavuje práve pozemok, na ktorom je stavba postavená, čo je skutočnosť, ku ktorej sa žalovaná
nijakým spôsobom nevyjadruje. Hodnota budovy, ako stavby na uvedenom pozemku nehnuteľnosti len

vytvára istú pridanú hodnotu, s ktorou sa môže, ale aj nemusí počítať pri predaji ak by sa nehnuteľnosť
použila na iný investičný účel. Rozdiel medzi skutočnou hodnotou nehnuteľností a kúpnou cenou
je tak značný, že ani prípadné úplné zohľadnenie sumy 95.000,00 eur by nemalo žiaden vplyv na
opodstatnenosť nároku žalobcu na náhradu škody a na nariadenie tohto zabezpečovacieho opatrenia,
ale iba na výslednú výšku vzniknutej škody.

20. Tvrdenia žalovanej o tom, že kúpna cena zohľadňuje obmedzenia vyplývajúce z územného plánu
považuje žalobca za účelové a zavádzajúce. Stavba nie je zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok a
územný plán nie je nemenným dokumentom - zmena územného plánu v danej lokalite už bola v minulosti
realizovaná, a to z dôvodu prípravy rezidenčného projektu rezidencie ALBELLI.

21. V súvislosti s tvrdenou primeranou výškou kúpnej ceny žalovaná opomenula spomenúť, že
nehnuteľnosti bezprostredne susediace s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto sporu boli v
rovnakom období (august 2017) ako bol uskutočnený predaj sporných nehnuteľností odpredávané za

sumu približne 2 mil. eur, čo v prepočte na celkovú výmeru 10912 m2 činí sumu iba za samotné parcely
vo výške cca 183,00 eur/m2 a že susediace pozemky majú byť súčasťou pripravovaného projektu
výstavby rezidenčného komplexu s názvom „REZIDENCIA ALBELLE“ developerskou skupinou CTR
(novým vlastníkom uvedených nehnuteľností je podľa výpisu z listu vlastníctva spoločnosť CTR Alvinczy
s.r.o.). Práve skutočnosť, že v bezprostrednej lokalite sa pripravuje významný rezidenčný projekt, ktorý

má zatraktívniť celú lokalitu má zásadný vplyv na hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto
sporu, preto aj s poukazom na to má žalobca za preukázané, že kúpna cena predmetných nehnuteľností
(pozemok spolu s budovou) vo výške 490.000,00 eur t.j. v prepočte na výmeru cca 103,00 eur/m2
v žiadnom prípade nezodpovedá reálnej trhovej hodnote nehnuteľností v danej lokalite a to ani pri
zohľadnení faktorov uvedených v predložených vyjadreniach realitných kancelárií. Žalobca v meritórnom

spore označí dôkazy, ktoré tieto tvrdenia preukážu.

22. Názor žalovanej o tom, že nárok žalobcu na náhradu škody neexistuje z dôvodu, že doposiaľ
nenastala jeho splatnosť nemá oporu v platnom právnom poriadku. Je pravdou, že splatnosť nároku

na náhradu škody sa bude spravovať § 563 Občianskeho zákonníka, avšak skutočnosť, že pohľadávka
žalobcu doposiaľ nenadobudla splatnosť nemá žiaden vplyv na samotnú existenciu pohľadávky. Vznik
pohľadávky na náhradu škody nie je podmienený doručením výzvy dlžníkovi, ale už samotným vznikom
škody - už pred nadobudnutím splatnosti nároku na náhradu škody je tento dlh žalovanej splniteľný (t.j.
žalovaná je oprávnená dlh uhradiť a žalobca je povinný plnenie prijať). O neopodstatnenosti právneho

názoru žalovanej svedčí tiež samotné znenie § 326 CSP, ktorý nevyžaduje, aby existujúci nárok žalobcu
bol v momente nariadenia zabezpečovacieho opatrenia splatný. Žalobca zdôraznil, že záložné právo
akozabezpečovacíhmotnoprávnyinštitútsabežnezriaďujenapohľadávky,ktorévčasezriadenianiesú
splatné, práve naopak - argument žalovanej preto vôbec nie je dôvodný, pretože zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva, že by podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia mala byť splatnosť

zabezpečovanej pohľadávky.23. Žalobcovi nie je zrejmé, ako skutočnosť, že Okresným súdom Košice I je pod sp.zn. 12C/36/2017
vedený spor o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, svedčí o nepoctivom prístupe J.. X.. J.. X. využíva
všetky dostupné právne prostriedky za účelom ochrany jej práv, ako aj práv spoločnosti HK - prim, spol.

s r.o., ktorej je spoločníčkou, ktoré boli porušené protiprávnym konaním žalovanej. Spor o neplatnosť
kúpnej zmluvy a tento spor majú odlišný okruh aktívne a pasívne legitimovaných osôb a ich predmetom
sú odlišné právne nároky. Skutočnosť, že v oboch prípadoch je predmetom konania nárok týkajúci
sa uzavretej kúpnej zmluvy nepredstavuje prekážku, v dôsledku ktorej by nebolo možné viesť spor
o náhradu škody a vyhovieť žalobcovmu nároku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa

žalobcu nemožno prijať záver o tom, že z dôvodu prebiehajúceho sporu o určení neplatnosti kúpnej
zmluvy nie je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie v spore o náhradu škody.

24. Poslednou námietkou žalovanej bolo nesplnenie požiadavky preukázať obavu z ohrozenia prípadnej
exekúcie. Podľa žalobcu obava z ohrozenia exekúcie nie je dôvodná iba v prípade, ak nositeľ

hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému
zmareniu budúcej exekúcie, no postačuje reálna hrozba, resp. dôvodná obava takýchto úkonov. V
konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia však nie je dobre možné preukázať bezprostredný
úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie, nakoľko tento úmysel, ako vnútorný vzťah osoby k
určitému právnemu následku je v prípade neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia osvedčiteľný

iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Existencia požiadavky na preukázanie
úmyslu dlžníka by mohla mať za následok, že neodkladné/zabezpečovacie opatrenie s preventívnym
účinkom by nebolo možné dosiahnuť. V tejto súvislosti je potrebné mať na vedomí, že efektívnosť
zabezpečovacieho opatrenia je daná jeho včasnosťou, pričom v prípade, ak by bol žalobca povinný
vyčkať s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia až potom, čo by žalovanú vyzval na

náhradu škody, resp. až potom, čo by preukázala úmysel žalovanej zbaviť sa svojho jediného majetku,
mohla by byť celá podstata nariadeného zabezpečovacieho opatrenia zmarená.

25.Vtejtosúvislostižalobcazdôraznil,žežalovanádlhodobonereagovalanažiadostidruhejspoločníčky

o zvolávanie valného zhromaždenia; ako konateľka ignorovala ustanovenia čl. XI. Spoločenskej zmluvy
spoločnosti HK - prim spol. s r.o., najmä ak išlo o jej povinnosť podľa bodu 5.c/poskytovať spoločníčke
1x za 3 mesiace informácie o hospodárení spoločnosti a predovšetkým podľa čl. XI. bod 6 uskutočňovať
oprávnenia konateľa len s predchádzajúcim súhlasom VZ a to v prípadoch kúpy a predaja akéhokoľvek
majetku v objeme vyššom ako 50.000,00 Sk (1.659,70 eur) za jeden kalendárny mesiac; v čase keď

prebiehal predaj nehnuteľností, žalobca žiadal o zvolanie valného zhromaždenia, zo strany konateľky
však prišla odpoveď, ktorá bola sformulovaná v čase, kedy predaj prebiehal, a preto sa javí ako účelová,
uskutočnená s účelom zvolať valné zhromaždenie až v čase, kedy bude predaj zapísaný v katastri
nehnuteľností, čo žalobca považuje za významný indikátor spôsobu uvažovania a postupu žalovanej.

26. V prípade zabezpečovacieho opatrenia by súd mal vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť
nelegitímnym spôsobom sťažil, alebo zmaril ochranu práv žalobcu v konaní vo veci samej, čo je v
danom prípade splnené, keďže ako sama žalovaná potvrdila v podanom odvolaní, byt, na ktorý bolo
zriadené záložné právo je jej jediným majetkom väčšej hodnoty, v dôsledku čoho by jeho predajom došlo

k zmareniu prípadnej budúcej exekúcie. Zriadené záložné právo nelimituje žalovanú neprimeraným
spôsobom - zriadené záložné právo nemá na jej dispozíciu s predmetnou nehnuteľnosťou žiaden vplyv,
a preto žalovanú žiadnym spôsobom neobmedzuje.

27. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako vecne správne
potvrdil.

28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v

zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporovéhoporiadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné.

29. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2
CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovanej odvolací
súd uvádza:

30. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal dôsledne z ust. § 343 a nasl. CSP.

31. Žalovaná v odvolaní uvádza skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie vyporiadal v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia.

32. Odvolací súd tak nebude opakovať dôvody správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

33. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmeniť alebo zrušiť.

34. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správne potvrdil.

35. V rozhodnutí o náhrade trov prvoinštančného konania, rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade
trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.