Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219047
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117219047.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej PhD., predsedníčky senátu
a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcov 1/ M. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX R., 2/ Z. Y., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX R., obaja
právne zastúpení JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, proti
žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova č. 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31318916, o zdržanie

sa výkonu záložného práva a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 16C 31/2017-49 zo dňa 20.2.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok okrem zamietavého výroku a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného

práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti a to rodinný dom, súp. č. XXX,
postavený na parc. č. XXX, zapísaný na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXX vedený Okresným úradom
G., katastrálnym odborom, okres G., obec R., k. ú. R. vo vlastníctve M. Y. v podiele 3/4 a Z. Y. v podiele
1/4, pozemok parc. reg. „C“, zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXX o výmere 1130 m2, druh pozemku -
zastávané plochy a nádvoria vedený Okresným úradom G., katastrálnym odborom, okres G., obec R.,
k. ú. R. vo vlastníctve M. Y. v podiele 1/1, pozemok parc. reg. „C“, zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXX o

výmere 1924 m2, druh pozemku - záhrady, vedený Okresným úradom G., katastrálnym odborom, okres
G., obec R., k. ú. R. vo vlastníctve M. Y. v podiele 1/1. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil,
že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania,

najmä obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 497 Obchodného
zákonníka, § 151a, § 151b ods. 1-4, § 151c ods. 1-3, § 151j Občianskeho zákonníka a uviedol, že
na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ ako dlžníci uzavreli so
žalovaným ako veriteľom zmluvu o OTP REFINANC úvere č. XXX/XXXX/XXSU dňa 25.2.2014, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobcom účelový spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v
sume 76.160,10 eura s tým, že úver bol poskytovaný za pohyblivú úrokovú sadzbu ustanovenú ako

sú základné úrokové sadzby pre OTP REFINANC úvery s fixáciou na 3 roky a hrubej marže 0,60 %
p.a.. Základná úroková sadzba ku dňu podpísania zmluvy bola stanovená vo výške 4,59 % ročne,
t.j. výsledná úroková sadzba spotrebného úveru ku dňu podpísania zmluvy predstavovala 4,79 %
ročne. Počas obdobia fixácie bol úver úročený akciovou výslednou úrokovou sadzbou vo výške 3,59
% ročne. Úver bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosti - predmet zabezpečenia spolu s
poistením týchto nehnuteľností minimálne vo výške úveru a vinkuláciou poistného plnenia v prospech

banky. Po splnení podmienok mohol dlžník čerpať úver postupne v lehote od 25.2.2014 do 23.4.2014
s tým, že nárok na čerpanie úveru končí uplynutím 25.8.2015. Dlžník bol povinný splatiť podľa zmluvyistinu úveru spolu s úrokmi v mesačných anuitných splátkach v počte splátok 358 s tým, že 1. splátka
splatná 25.5.2014 bola vo výške 346,91 eura a 2. až 357. splatné vždy k 25. dňu v mesiaci vo výške
346,91 eura a posledná 358. splátka splatná 25.2.2044 bola stanovená vo výške 344,98 eura. Súd

poukázal na čl. 5 bodu 2 zmluvy, z ktorého vyplývajú dojednania ohľadne poplatkov, ktoré špecifikoval.
Strany sporu uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. F k ÚZ č. XXX/XXXX/
XXSU, kde zabezpečovanou pohľadávkou je úver z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 76.160,10
eura. K zabezpečeniu pohľadávky zmluvné strany zriadili záložné právo pre záložného veriteľa zálohu
- nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. Z čl. 5 záložnej zmluvy vyplýva výkon záložného práva v

tom zmysle, že v rámci výkonu záložného práva, ak pohľadávka nebude riadne a včas splnená sa
záložný veriteľ môže uspokojiť po a/ priamym predajom zálohu na dražbe, po b/ priamym predajom
zálohu tretím osobám podľa výberu záložného veriteľa, c/ alebo domáhať sa uspokojenia predajom
zálohu podľa osobitných zákonov (napr. v exekučnom konaní, v konaní o súdny výkon rozhodnutia) s
tým, že uvedené spôsoby môže záložný veriteľ použiť v ľubovoľnom poradí. Písomným podaním zo
dňa 6.10.2016 označeným ako vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu

záložného práva, žalovaný požiadal od žalobcov úhradu celého záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere, ktorý predstavuje k 5.10.2016 sumu 76.074,95 eura pozostávajúcu z istiny vo výške 74.198,24
eura, úrokov vo výške 1.817,42 eura, úrokov z omeškania vo výške 9,29 eura a poplatkov vo výške 50,-
eur s tým, že v prípade nevyrovnania záväzkov do stanoveného termínu tento list sa mal považovať za
oznámenie o začatí výkonu záložného práva (predaja zálohu) podľa § 151l Občianskeho zákonníka s

tým, že banka sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu formou predaja na dražbe v zmysle zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Uznesením č. k. 16C/31/2017-17 zo dňa 31.8.2017, súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú
nehnuteľnosti, a to rodinný dom, súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX, zapísaný na LV č. XXX vedený
Okresným úradom G. katastrálnym odborom, okres G., obec R., kat. úz. R. vo vlastníctve M. Y. v podiele

3/4 a Z. Y. v podiele 1/4, pozemok parc. reg. „C“, zapísaný na LV č. XXX, parc. č. XXX o výmere 1130
m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, vedený Okresným úradom G., katastrálnym odborom,
okres G., obec R., kat. úz. R. vo vlastníctve M. Y. v podiele 1/1 a pozemok parc. reg. „C“. zapísaný
na LV č. XXX parc. č. XXX o výmere 1924 m2, druh pozemku - záhrady, vedený Okresným úradom
G., katastrálnym odborom, okres G., obec R., kat. úz. R. vo vlastníctve M. Y. v podiele 1/1 a to až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva. Súd zdôraznil,
že žalobcovia namietali, že žalobcovia nespochybňujú, že existoval úverový rámec, avšak konečná
splatnosť úveru bola stanovená na rok 2044 s tým, že po tomto úvere im boli následne poskytnuté dva
úvery. Jeden vo výške 20.000,- eur a druhý vo výške 5.000,- eur. Právny zástupca žalobcov namietal,
že nebol v rámci overovania bonity vykonaný dostatočný proces. Navyše žalobcovia nesplácali úver

aj preto, lebo bol zrušený ich úverový účet. Ďalej poukázal na čl. V bodu 1 úverovej zmluvy, kde je
široko koncipovaná možnosť výkonu záložného práva, čo vytvára významnú nerovnováhu v neprospech
žalobcov. Skonštatoval, že výkon záložného práva by bol v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej
republiky. Žalovaný poukázal na dodatok č. 1 v zmluve o OTP REFINANC, z ktorého vyplýva, že došlo k
odkladu splátok, čím argumentoval, že nie je pravdou, že by banka pred zosplatnením nekomunikovala

s klientmi, teda so žalobcami. Zdôraznil, že sa nejedná o spotrebiteľský úver, ale išlo o úver na bývanie.
Spornosť výšky pohľadávky nemôže byť dôvodom pre negovanie výkonu záložného práva. Poukázal na
čl. I zmluvy o zriadení záložného práva bod 2, v ktorom je špecifikované, čo je zabezpečené záložnou
zmluvou. Ďalej poukázal na to, že nemôže ísť o tzv. nelimitovaný zákaz výkonu záložného práva.
Namietanú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami žiadnym spôsobom nepovažoval za preukázanú.

Podotkol, že žalobcovia pri podpise úverovej zmluvy vo výške 76.160,- eur si zmluvu o úvere, ako aj
záložnú zmluvu neprečítali. Podľa jeho názoru žalobcovia vlastnou nezodpovednosťou ohrozili aj iné
osoby bývajúce v tomto obydlí.

Po právnom posúdení uplatneného nároku súd prvej inštancie poukázal na všeobecnú charakteristiku

záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu, ďalej na judikatúru iného ústavného súdu členského
štátu, judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej
únie s tým, že zdôraznil, že záložným právom je dotknutá nehnuteľnosť určená na bývanie žalobcov a
jeho rodiny, celkom v počte päť dospelých ľudí a tri deti. Právo na obydlie je v práve únie. Predstavuje
základnéprávozaručenéChartouzákladnýchpráv,ktorévnútroštátnysúdmusízohľadniťprivykonávaní

smernice 93/13. Nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa výkon záložného práva
vykonával mimosúdne - dobrovoľnou dražbou (napr. Stankova c/a SR). Uviedol, že v čl. V sa nachádzajú
rôzne poplatky, ktoré súd uviedol v bode 15 odôvodnenia s tým, že tieto nepredstavujú žiadne skutočne
dodané plnenia resp. služby. Súd prvej inštancie súhlasil s názorom žalobcov, že výkon záložnéhopráva v čl. V zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 25.2.2014 je koncipovaný
široko, spôsobuje „mocenskú“ disproporciu medzi zmluvnými stranami. Za dôvody hodné osobitného
zreteľa súdna prax považuje nielen bytové záujmy podielových spoluvlastníkov samotných, ale aj ich

rodinných príslušníkov (R1/1989). Ďalej poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu z Medzinárodného
paktu občianskych a politických právach (čl. 17) týkajúcu sa práva na ochranu domova, ďalej na práva
na primerané bývanie zaručené čl. 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych
právach, ako aj na právo na ochranu domova zaručené aj článkom Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Zdôraznil, že žalobe vyhovel v časti o zdržanie sa výkonu záložného práva

dobrovoľnou dražbou, nie však o zdržanie sa výkonu záložného práva ako takého, nakoľko zdržanie
sa výkonu záložného práva nemôže byť bez limitné, pričom žalobcovia požadovali okrem zdržania sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou aj zdržanie sa výkonu záložného práva mimo dobrovoľnej
dražby, ktorý návrh v tejto časti nijako nešpecifikovali. Súd prvej inštancie preto v tejto časti žalobu
zamietol. Poukázal na to, že v prípade neuhrádzania zmluvných záväzkov je pochopiteľné, že výkon
záložného práva je možný a v zásade sa aj realizuje, avšak so zreteľom na oprávnené záujmy, nielen

záložného veriteľa, ale aj záložcov, zvlášť v situácii keď ide o obydlie viacčlennej rodiny (8 ľudí) súd na
túto skutočnosť prihliadal.

Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolvzmysleust.§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku.
Žalobcoviabolivkonaníúspešnívplnomrozsahusvýnimkouzdržaniasavýkonuzáložnéhoprávamimo

dobrovoľnej dražby, súd preto rozhodol, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - vyhovujúcemu výroku a súvisiacemu výroku

o trovách konania odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že
výkon záložného práva spôsobom predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe bol dohodnutý medzi stranami
priamo v zmluve o úvere v spojení so záložnou zmluvou a je plne v súlade s platnou právnou úpravou
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, resp. § 151j a násl. Občianskeho zákonníka.
Zmluvná podmienka odrážajúca zákonné ustanovenie pritom ani nemôže byť neprijateľnou (nekalou)

podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle čl. 1 ods. 2 smernice 93/13/EHS, na čo už v rámci svojej
rozhodovacej praxe činnosti upozorňoval aj Súdny dvor Európskej únie vo veci C-359/11, C-400/11. Z
tohto dôvodu právny názor súdu prvej inštancie vyjadrený v bode 31 odôvodnenia nemôže byť správny.
Ďalej poukázal na to, že dobrovoľná dražba prebieha prísne formalizovaným postupom na základe
osobitnejnormatívnejprávnejúpravy.Rozhodujúcimdôvodomprečodôjdekuplatneniuzáložnéhopráva

je porušenie povinnosti druhého účastníka právneho vzťahu závažným spôsobom. Veriteľ je ten, ktorý
sa domáha svojho práva, ktoré bolo porušené. Argumentáciu žalobcov 1/ a 2/ týkajúcu sa ochrany
obydlia záložcu, ktorá má prednosť pred právom veriteľa na uhradenie pohľadávky, je podľa názoru
žalovaného nedôvodná. Uviedol, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby
zaisťovala každej rodine vlastný domov. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

a ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13, v ktorom bol pripustený výkon
záložného práva dobrovoľnou dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Považoval preto za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, žeby výkon záložného práva formou
dobrovoľnejdražbynemal,činemoholbyťeurokonformným(bod37odôvodneniarozsudku).Nazáklade
nesporného skutkového stavu žalovaný, ako záložný veriteľ voči žalobcom 1/ a 2/ vymáhal pohľadávku

zo zmluvy o úvere, s ktorou sú žalobcovia 1/ a 2/ v omeškaní, pričom zákon dáva žalovanému možnosť
pre takýto prípad uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe, pričom táto
možnosť vyplýva zo zákona, spôsob realizácie záložného práva bol dohodnutý aj v zmluve o úvere aj v
zmluve záložnej. Vzhľadom na v prevyšujúcej časti zamietnutú žalobu, žalovaný vyslovil názor, že súd
prvej inštancie v spojení s jeho odôvodnením jednoznačne vyjadril názor, že pohľadávka žalovaného zo

zmluvy o úvere je platne zabezpečená záložným právom, a preto v celom rozsahu žalobcom nevyhovel.
Ďalej namietal, že je v rozpore s princípom právnej istoty a prekročením právomoci súdu, keď súd
prvej inštancie neaplikuje príslušný právny predpis. V danom prípade zákon o dobrovoľných dražbách v
spojení s § 151j Občianskeho zákonníka bez toho, aby využil postup v zmysle ust. § 162 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie nie je ústavným súdom, aby sám rozhodoval o tom, či

je alebo nie je platný a účinný zákon v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnou zmluvou.
Podľa názoru žalovaného, súd prvej inštancie prekročil svoju právomoc a rozhodol contra legem, ak
nepostupoval v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Ďalej namietal výrok o
priznanom nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázal na to, že žalobcovia 1/ a 2/ neboliúspešnívcelomrozsahu,pretoaplikáciaust.§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkunebolasprávna.
Druhým výrokom súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok a žalobu zamietnuť. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania alebo zrušiť napadnutý rozsudok

a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 zákona

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov ďalej
len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
ako vec správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa čl. 2 ods. 1, 2 základných princípov CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom

chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.

5. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, právnym posúdením
uplatneného nároku a uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd konštatuje, že odvolanie
žalovaného je dôvodné z dôvodu, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia sa náležite
nevysporiadal so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z obsahu žaloby a výsledkov vykonaného
dokazovania. Napadnuté rozhodnutie, jeho odôvodnenie nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220

ods. 2 CSP z dôvodu, lebo súd prvej inštancie okrem opísania skutkového stavu, stanovísk strán
sporu, obsahu listinných dôkazov, po právnom posúdení uplatneného nároku v jednotlivých bodoch
odôvodnenia rozhodnutia poukázal na judikatúru ústavného súdu iného členského štátu, judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky, na inštitút dobrovoľnej dražby, ktorý podľa názoru súdu prvej
inštancie je vážnym zásahom do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky s

dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy a to bez akejkoľvek
(preventívnej) ingerencie súdnej moci, spochybňujúc, či táto konštrukcia neodporuje základným
súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahom s
dosahom na čl. 20 ústavy, kde je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez
verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). Vo

vzťahu k skutkovým okolnostiam danej veci, poukázal na dôvody odôvodnenia uvedené v bode 41, 45
a 46 odôvodnenia. Z jeho obsahu vôbec nevyplýva v akej výške je hodnota nehnuteľnosti, ktorá má byť
predmetom záložného práva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou namietanou v žalobe
týkajúcou sa spornosti pohľadávky žalovaného. Odvolacia námietka týkajúca sa nesprávneho právneho
posúdeniaboladôvodná,lebosúdprvejinštancienáležiteneodôvodnilnapadnutérozhodnutie,zktorého

odôvodnenia by odvolací súd vedel posúdiť správnosť rozhodnutia vo veci.

6. Odvolaciu námietku týkajúcu sa prekročenia právomoci súdu prvej inštancie vo vzťahu k
posudzovaniu, či právna úprava vyplývajúca zo zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,odvolací súd považoval za dôvodnú vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal
so skutkovými okolnosťami vyplývajúcimi z obsahu spisu. Odvolací súd súhlasí s námietkou týkajúcou
sa oprávnenia súdu prvej inštancie prerušiť konanie v prípade, ak pred rozhodnutím vo veci dospeje k

záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov v zmysle ust. § 162 ods. 1
písm. b) CSP. Na posudzovanie súladu zákona s ústavou súd prvej inštancie nie je kompetentný.

7. Za dôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa rozhodnutia súdu prvej inštancie o
nároku na náhradu trov konania. Súd rozhodoval v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP i napriek tomu, že

žalobcovia neboli v plnom rozsahu v konaní úspešní. Uvedená skutočnosť vyplýva nielen z výrokovej
časti napadnutého rozhodnutia, ale aj z jeho odôvodnenia bodu 47. Zásada úspechu vyplývajúca z
ust. § 255 CSP je základným kritériom priznania nároku na náhradu trov konania. Úspech vo veci sa
vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech v spore sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci. V danom prípade je
nesporné, že súd v prevyšujúcej časti žalobu z časti zamietol, a preto nemohol aplikovať na rozhodnutie

o trovách konania ust. § 255 ods. 1 CSP a považovať úspech žalobcov v spore v plnom rozsahu. Aj v
tejto časti odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Právo na rozhodnutie o trovách
konania v súlade so zákonom je súčasťou práva strán na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd).

Z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok okrem zamietavého výroku zrušil v zmysle ust. § 389
ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle ust. §
391 ods. 1 CSP. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo porušenie práva strán na spravodlivý
proces, ktorého súčasťou je právo strán na náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu.

8. Podľa § 391 ods. 3 CSP, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanieanovérozhodnutie,jepovinnývodôvodnenírozhodnutiauviesťajto,akomásúdprvejinštancie
vo veci ďalej postupovať.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou žaloby,

tvrdenými skutkovými okolnosťami uvedenými v žalobe žalobcami vrátane v rámci vykonaného
dokazovania, najmä vo vzťahu k spochybnenej výške nesplateného úveru, ďalej k dojednaným
zmluvným podmienkam týkajúcim sa povinností žalobcov ako spotrebiteľov platiť rôzne poplatky a
sankcie, ktoré podľa tvrdenia žalobcov v žalobe indikujú hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa
podľa formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, čím žalobcovia spochybnili samotnú výšku pohľadávky

žalovaného. Zároveň je potrebné skúmať, či hodnota nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom záložnej
zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 25.2.2014 č. F k. úz. č. XXX/XXXX/XXSU je v súlade so
zásadou proporcionality hodnoty nehnuteľnosti s výškou pohľadávky žalovaného. Písomné vyhotovenie
rozhodnutia vo veci je potrebné vyhotoviť v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2
CSP, lebo odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých

dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia
je jednou zo súčasti základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozsudku nemá byť sumarizáciou celého
obsahu spisu alebo všetkých písomných podaní sporových strán. Rozsudok ma byť logicky zrozumiteľný

v súlade s princípom právnej istoty vyplývajúcim z čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP a to v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. V systéme všeobecného súdnictva je autoritou Najvyšší súd
Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu,
v prípade aplikácie únijného práva i Súdny dvor Európskej únie.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie viazaným právnym názorom odvolacieho súdu.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo
veci v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany v spore

vyplývajúceho z ust. § 255 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.