Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/261/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118202363
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4118202363.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: S.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, Nitra, zastúpená: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Damborského 13, Nitra, IČO: 50 361 864, proti žalovanému: TMT - Tirna Marketing
Trnava, spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 30 996 376, so sídlom Topoľčany - Sedmikráskova

2791/2, zastúpený: KADUC & PARTNERS s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 4, Trnava, IČO: 50 290
762, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 28. februára 2018, č.
k.15C/15/2018-46, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, o výške ktorého
nároku rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie.

Na konanie je miestne príslušný Okresný súd Nitra.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 28. februára 2018, č. k.15C/15/2018-46 návrh rozhodol o
návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že súd nariaďuje neodkladné opatrenie :
Žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX
pre katastrálne územie D., obec D., okres D., a to: - Byt č.6, vchod: o.č. 1, nachádzajúci sa na 3.podlaží
bytového domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a a spoločných zariadeniach domu, - Spoluvlastnícky podiel k pozemku

parc. číslo XXXX a XXXX vo výške 6216/72964-ín, najmä tieto nepredať, nedarovať ani ich inak
nescudziť, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd určuje, že neodkladné
opatrenie bude trvať len po určený čas do právoplatného skončenia veci Okresného súdu Nitra, spisová
značka 15C/18/2018.O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1,
ods.2, ods.3, § 325 ods. 1, ods. 2, ods.3, § 326 ods.1, ods.2, § 328 ods.1, ods.2, ods.3, § 329 ods.1,

ods.2, ods.3, § 330 ods.1, ods.2, § 331 ods.1, ods.2, ods.3, § 332 ods.1, ods.2, § 333, § 334, §
335 ods.1,ods.2, ods.3, § 336 ods.1, ods.2, ods.3, ods.4 CSP tým, že návrh žalobkyne na nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia bol dôvodne podaný. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami
zapísanými na LV č. XXXX pre katastrálne územie D., obec D., okres D., a to: - byt č.6, vchod:

o.č. 1, nachádzajúci sa na 3.podlaží bytového domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parc. č.
XXXX a parc. č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a a spoločných zariadeniachdomu, - spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. číslo XXXX a XXXX vo výške 6216/72964-ín najmä
tieto nepredať, nedarovať ani ich inak nescudziť a to až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. Žalovaný sa vo veci nevyjadril. Súd zistil skutočnosti, že podľa LV č. XXXX obec D.,

katastrálne územie D., byt č. 6, na X.podlaží, vchod: o.č. 1 je evidovaný vo vlastníctve žalovaného
pod B/12 titul nadobudnutia kúpna zmluva V 3597/17 v celosti, podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: parcela č. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria, výmera 148 m2, parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria výmera
143 m2 pod B /12 v podiele 6216/72964-ín. Súd prvej inštancie uviedol, že z listu vlastníctva č.

XXXX k.ú. D., obec D. mal za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti a byt č. 6 sú vo vlastníctve
žalovaného. Súdsúčasneurčil,ženeodkladnéopatreniebudetrvaťlenpourčenýčas,doprávoplatného
skončenia veci Okresného súdu Nitra sp. zn. 15C/18/2018. Neodkladné opatrenie nariadil, lebo bol
splnený predpoklad, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a je potrebné
bezodkladne upraviť pomery. Pod spisovou značkou Okresného súdu Nitra 15C/18/2018 je evidovaná
žaloba žalobkyňa: S. G. proti žalovanému TMT - Tirna Marketing Trnava, spoločnosť s ručením

obmedzeným, IČO: 30 996 376, so sídlom Topoľčany - Sedmikráskova 2791/2 a predmetom tohto
konania je určenie, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX k. ú. D., obec D.,
ako byt č.6, vchod: o.č. 1, nachádzajúci sa na 3.podlaží bytového domu súp. č. XXX nachádzajúceho
sa na parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. XXXX a XXXX vo výške 6216/72964-

ín je žalobkyňa. Žaloba bola podaná na Okresnom súde Nitra 27.02.2018. Žalobkyňa súčasne podala
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že bol daný dôvod
pre vo veci nariadenie neodkladného opatrenie podľa zákonného ustanovenia § 325 ods. 2 písmena d)
CSP, keď boli splnené všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, bola daná potreba
bezodkladne upraviť pomery. Súd uložil povinnosť žalovanému, aby niečo aktívne vykonal, držal sa

istých rušivých zásahov alebo strpel určité obmedzenia. Súd zohľadnil reálne dôsledky nariadenia
neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane
povinnej osoby. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol dostatočne určitý na to, aby súd
mohol vymedziť predmet konania. Návrh je zrozumiteľný a určitý. Podľa názoru súdu bola osvedčená
existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti

odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej
povinnostialeboobmedzeniaobjektívnemožnodosiahnuťochranu,ktorejsažalobkyňadomáha(princíp
efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný
charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutý rozsah (princíp proporcionality), sledovaný

účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Syn žalobkyne mal čerpať
v peňažnom ústave úvery, na základe ktorých malo byť k nehnuteľnostiam zriadené záložné právo v
prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. Uvedený peňažný ústav mal navrhnúť vykonanie dobrovoľnej
dražby predmetných nehnuteľností cestou dražobnej spoločnosti a dobrovoľná dražba bola vykonaná
27.04.2018 (tu asi ide o zrejmý omyl, z oznámenia o dobrovoľnej dražbe je zrejmé a napísané dátum

konania dražby: 27.04.2017). Žalobkyňa kúpnou zmluvou V 3597/17 predmetné nehnuteľnosti predala
žalovanému ako kupujúcemu. Žalobkyňa tvrdí, že má 74 rokov, býva v predmetnom byte. Kúpna zmluva
bola uzavretá 18.04.2017 a bola zavkladovaná. Podľa tvrdenia žalobkyne konaním žalovaného došlo k
tomu, že žalobkyňa konala v tiesni, konala ako neskúsená, rozrušená, bola v stave dôvery.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal,
že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej
inštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniavecispoukazomnaustanovenie§359vspojení
s § 357 písm. d) CSP. Uviedol, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla

žiaden svoj nárok, či svoje právo ktorému sa má poskytnúť ochrana, pretože je bezprostredne ohrozené
právnym stavom medzi ňou a žalovaným. Žalobkyňa neuviedla, v čom spočíva bezprostrednosť
ohrozenia jej práv, či naliehavosť potreby upraviť pomery medzi ňou a žalovaným. Žalovaný žalobkyňu
z bytu nedeložuje, preto žalobkyni bezprostredne nehrozí strata bývania, naopak dňa 02.11.2017 bola
medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorou žalobkyňa kupuje

späť predmetný byt, pričom žalobkyňa aj zaplatila prvú časť kúpnej ceny. Žalovaný si voči žalobkyni
neuplatnil žiadne sankcie zo zmluvy o budúcej zmluve, preto žalobkyni bezprostredne nehrozí strata
zálohy. V žalobe uvádza, že kúpna zmluva z 18.04.2017 je neplatný právny úkon s poukazom na § 39a
OZ, pretože žalovaný získal plnenie (byt), ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie(kúpna cena) v hrubom nepomere. Na podporu svojho tvrdenia uviedla, že podobný byt sa predáva za
sumu 82.900 eur (ďalej len referenčný byt). Žalobkyňa účelovo porovnáva neporovnateľné byty, pretože
predmetný byt je v pôvodnom stave, referenčný byt bol zrekonštruovaný, predmetný byt sa nachádza v

nezrekonštruovanom bytovom dome, referenčný byt v zrekonštruovanom a zateplenom bytovom dome,
predmetný byt bol v čase jeho predaja zaťažený ťarchou, referenčný byt sa ponúkol na predaj bez tiarch,
kúpna cena platená žalovaným za kúpu predmetného bytu bola cena realizačná, žalobkyňou uvádzaná
kúpna cena je cena ponuková, žalovaný musel zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu pred zápisom svojho
vlastníckeho práva na príslušný LV v dôsledku blízkeho termínu dražby, pri takomto spôsobe platenia

kúpnej ceny znášal všetky riziká prevodu vlastníckeho práva. Takýto spôsob platenia kúpnej ceny nie
je obvyklý, preto má vplyv na výšku kúpnej ceny. Kúpna cena za predmetný byt nepredstavovala jediné
plnenie, ktoré žalovaný poskytol žalobkyni v súvislosti s kúpou bytu. Žalovaný v kúpnej zmluve bezplatne
prenechal žalobkyni užívacie právo k bytu v trvaní tri a pol mesiaca. Právo žalobkyne bezplatne užívať
predmetný byt sa predĺžilo o šesť a pol mesiaca dodatkom ku kúpnej zmluve a následne aj v zmluvou
o budúcej kúpe. Ak by žalobkyňa platila obvyklé nájomné á 400 eur za porovnateľný byt v Nitre,

tak za 10 mesiacov by musela zaplatiť sumu 4.000 eur. Túto sumu je potrebné pripočítať ku kúpnej
cene do vzájomného plnenia žalovaného a žalobkyne. Výhradne žalovaný musel znášať náklady v
súvislosti s kúpou bytu a to províziu vo výške 5.500 eur za sprostredkovanie kúpy predmetného bytu
sprostredkovateľovi, správny poplatok 66 eur za návrh na vklad, poistenie predmetného bytu 54,09 eur,
právneslužby,nakoľkochcelvedieťrizikáktorémuhroziavprípadekúpyzaťaženéhobytupreddražbou.

Všetky tieto skutočnosti boli zohľadnené pri určovaní kúpnej ceny v kúpnej zmluve. Žalobkyňa nie je
osoba so základným vzdelaním, pracovala ako úradníčka, veľmi dobre chápala, že predaj zaťaženého
bytu pred dražbou má riziká a vzniknú ďalšie náklady. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností
kúpna cena, odpustené nájomné, transakčné poplatky, poistenie boli celkové náklady žalovaného na
kúpu predmetného bytu cca 57.000 eur. Náklady žalovaného na kúpu bytu sa významne priblížili k

hodnote predmetného bytu 61.000 eur, vyčíslenej v znaleckom posudku č. 16/2017 a to aj napriek
riziku, ktoré musel žalovaný podstúpiť ich zaplatením pred nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu. V
žiadnom prípade sa nejedná o hrubý nepomer vzájomného plnenia ako uvádza žalobkyňa. Z toho je
zrejmé, že žaloba na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy pre rozpor s § 39a OZ bude neúspešná. Preto
nie je potrebné upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným vo forme neodkladného opatrenia. S

poukazom na ustanovenia § 325 ods.1 CSP, § 100 ods. 2 OZ uviedol, že žalobkyňa v návrhu uviedla, že
je dôvodná obava, že žalovaný predmetný byt scudzí, čím sa jej sťaží možnosť vrátenia bytu i v prípade
úspechu žaloby. Údajné vlastnícke právo žalobkyne nie je bezprostredne ohrozené. Žalobkyňa sa môže
domáhať určenia vlastníckeho práva k bytu voči žalovanému, i voči každej ďalšej osobe, na ktorú by
prípadnežalovanýpredmetnýbytpreviedol.Zároveňnieje potrebnébezodkladneupraviťpomerymedzi

žalobkyňou a žalovaným, pretože žalovaný nevykonal žiadny právny, či faktický úkon, ktorý by smeroval
k prevodu jeho vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Žalobkyňa v návrhu uvádza, že prevod bytu
sťaží, znemožní vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré previedla žalovanému. Bezodkladné opatrenie
navrhované žalobkyňou, zákaz nakladať s bytom, však nemá žiadny vplyv na vrátenie, či nevrátenie
zálohy na kúpu kúpnej ceny, ktorú žalobkyňa zaplatila žalovanému v súlade s platnou zmluvou o budúcej

zmluve. Napriek tomu súd rozhodol a vyhovel návrhu žalobkyne, keď z návrhu žalobkyne má byť
zrejmé čoho sa mieni domáhať, aký vzťah má navrhované opatrenie k predmetu budúceho konania vo
veci samej s poukazom na súdne rozhodnutie zverejnené v Zbierke rozhodnutia a stanovísk súdov SR
pod č. 67/1996. Žalobkyňa stále býva v predmetnom byte aj so synom. Preto nie právo žalobkyne na
vrátenie bytu je ohrozené, ale právo žalovaného užívať byt je ohrozené porušením dohôd zo strany

žalobkyne. Žalovaný nepodal žalobu na vypratanie bytu, hoci podľa platnej zmluvy o budúcej zmluve
bola žalobkyňa povinná byt vypratať do 15.02.2018 pod sankciou. Naopak, žalovaný sa snažil vždy
vychádzaťvústretyžalobkyni.Vtomtokontextemážalovanýdohodnutéstretnutiesprávnymzástupcom
žalobkyne 20.03.2018, na ktorom navrhne žalovaný mimosúdne riešenie sporu založené na princípoch :
- zrušenie zmluvy o budúcej kúpe bez náhrady a bez uplatňovania sankcií, -záväzok žalovaného vrátiť

žalobkyni zálohu 30.000 eur,- vypratanie predmetného bytu žalobkyňou a ostatnými osobami, ktoré sa v
ňom zdržiavajú,- záväzok žalobkyne vziať späť určovaciu žalobu. Žalobkyňa sa dostala do tejto situácie
sama. Dražba na jej byt bola dôsledkom toho, že bytom zabezpečila synove úvery, ktorú skutočnosť
súd nezohľadnil. V byte žalobkyňa býva, dokonca aj so synom, kvôli ktorému bola nariadená dražba
bytu. Je príznačné, že záložnú zmluvu žalobkyňa pochopila a nespochybňuje ju. Rovnako chápala fakt,

že musí vypratať byt po dražbe. Dobre chápala, že ďalšie náklady spojené s kúpou bytu musí hradiť
žalovaný. Žalobkyňa prejavila vôľu kúpiť byt naspäť, dokonca zaplatila aj prvú časť kúpnej ceny. Z týchto
úkonov žalobkyne je zrejmé, že svoje konanie chápe. Žalobkyňa mala vždy časový priestor na to, aby
sa poradila s právnikom. Žalobkyňa so synom užívajú byt ďalej a ten, kto doplatil na konanie žalobkynea jej syna je práve žalovaný. Napriek tomu, že je vlastníkom bytu, nemôže byt užívať a teraz ani s bytom
disponovať. Okrem toho súd neuviedol, ktoré podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia boli
podľanehosplnené,ktorénie.Súdnedostatočnevyhodnotil,ktorétvrdeniežalobkynejerozhodujúcepre

nariadenia neodkladného opatrenia a aké dôkazy sú preukázané zo strany žalobkyne. V dôsledku toho
je rozhodnutie súdu, ktorým obmedzil vlastnícke právo žalovaného garantované Ústavou SR arbitrárne.
Mal za to, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Naďalej namietal, že v
zmysleustanovenia§15ods.1CSP,žesúdktorývydalneodkladnéopatrenie,niejevšeobecnýmsúdom
žalovaného, tým je Okresný súd Topoľčany, keďže na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevzťahuje

ustanovenie § 20 písm. a) CSP, pretože nejde o spor, ktorý sa týka vecného práva k nehnuteľnosti. K
podanému odvolaniu pripojil Znalecký posudok č. 16/2017 zo dňa 29.01.2017, objednávku znaleckého
posudku zo dňa 19.01.2017, LV č. XXXX pre kat. úz. D., informatívnu kópiu z mapy z XX.XX.XXXX kat.
úz. D., potvrdenie Z. Nitra, s.r.o. zo dňa 07.07.2014, zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového
priestoru č. 875/2000 zo dňa 25.09.2000, zmluvu o sprostredkovaní z 17.04.2017.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa písomným podaním zo dňa 28.05.2018. K
bodu 1. podaného odvolania uviedla, že boli splnené procesné podmienky, bezprostrednosť ohrozenia
práv žalobkyne, ako aj naliehavosť upraviť pomery medzi ňou a žalovaným je jasne zreteľne opísaná
na strane 6 žaloby. K bodu 2. odvolania uviedla, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
súd vykonal dostatočné dokazovanie pre účely nariadenia uznesenia o neodkladnom opatrení, úplné

dokazovanie je povinný súd vykonať v ďalšom konaní pred rozhodnutím vo veci samej. K bodu 3.
odvolania uviedla, že žalovaný síce uvádza ako odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. h), avšak vo svojom
odvolaní neuvádza akú právnu normu súd nesprávne uplatnil a ktorú správne mal uplatniť. K námietke
miestnej príslušnosti uviedla, že vo veci koná súd, ktorý je miestne príslušný podľa § 20 písm. a) CSP,
nakoľko konanie sa týka vecného práva k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v obvode Okresného súdu

Nitra a neodkladným opatrením sa len dočasne upravujú práva a povinnosti k predmetnej nehnuteľnosti
do rozhodnutia vo veci samej.

4. K vyjadreniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 12.07.2018. Uviedol,
že prvý argument, ktorým žalobkyňa začína svoj návrh je tvrdenie, že žalovaný riadne nekomunikuje.

Z toho tvrdenia následne odvodzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a stabilizáciu právneho
stavu nariadením neodkladného opatrenia. Takýto záver je nelogický a neodôvodnený. Žalobkyňa totiž
zlyháva vo vysvetlení toho, aký má súvis údajné nekomunikovanie žalovaného s potrebou nariadenia
neodkladného opatrenia. Druhý argument návrhu spočíva v nepreukázanej domnienke, že existuje
dôvodná obava, že predmet sporu bude prevedený na iný byt. Toto tvrdenie je však len fabulácia a

žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by toto tvrdenie preukázala. Rovnako sú bezpredmetné
tvrdenia poukazujúce na právnu povahu žalovaného (s.r.o.) a normatívne súvislosti spojené s tou
skutočnosťou. Konštatovanie, že žalovaný ako s.r.o. môže byť ako spoločnosť zrušený s likvidáciou
alebo bez likvidácie, že môže byť na jeho majetok vyhlásený konkurz, sú konštatovaním normatívneho
stavu, nie skutkového. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by ktorákoľvek z uvedených

eventualít mala reálne nastať a tým potencionálne ohroziť jej práva, či oprávnené záujmy. Jediný
konkrétny písomný dôkaz spojený s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa
predložila a to je zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Tento dôkaz však nesúvisí s požadovaným
neodkladným opatrením, ale je dokonca v priamom rozpore s úvodnou argumentáciou žalobkyne,
keďže vyvracia jej špekulácie ohľadom údajného prevodu predmetu sporu na iný subjekt. Ďalším

argumentom žalobkyne ktorým je tvrdenie, že žalovaný podniká kroky k vyprataniu žalobkyne z
predmetného bytu, že ju k tomu telefonicky vyzýval, je nepreukázaným jednostranným tvrdením, pričom
žalovaný takúto telefonickú výzvu popiera. Tento argument je zároveň v rozpore s úvodným tvrdením
žalobkyne, podľa ktorého s ňou žalovaný nekomunikuje. Posledný argument žalobkyne, kde poukazuje
nahroziaceexistenčnéproblémyžalobkyne,ktorémôžumaťnajejživotazdravievážnenásledky,znovu

predstavuje nepreukázané neodôvodnené subjektívne tvrdenie, ktoré je spojené s ďalším subjektívnym
nepreukázaným tvrdením, ktorým je nepreukázaná domnienka o odstúpení od zmluvy. Návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia je vnútorne rozporný, protirečiaci. Argumenty ktoré predkladá
žalobkyňa, nie sú žiadnym spôsobom preukázané a návrh ako celok nie je spôsobilý vyvolať právne
účinky, ktoré jeho podaním žalobkyňa sledovala. Žalobkyňa nedokázala dostatočne opísať rozhodujúce

skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď z návrhu má byť zrejmé aj to, aký
vzťah má navrhované opatrenie k predmetu konania vo veci samej, žalovaná tento vzťah nevymedzuje,
nešpecifikuje. Argumentačne však vzťah medzi obsahom petitu návrhu a samotným žalobným návrhomneozrejmuje. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na jeho opísané
nedostatky nespĺňa zákonné predpoklady riadneho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa písomným podaním zo dňa 21.08.2018.
Uviedla, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov s ohľadom na to, že žalovaný prestal komunikovať
je logická, pretože žalovaný prestal komunikovať so žalobkyňou pár týždňov predtým, ako uplynula
lehota na splatenie zvyšku zo sumy 70.489 eur, za ktorú mala žalobkyňa odkúpiť vlastný byt späť
od žalovaného. Žalobkyňa v deň podpisu zmluvy o spätnom odkúpení zložila žalovanému na účet

preddavok 30.000 eur. S uplynutím lehoty splatnosti zvyšku kúpnej ceny sú podľa kúpnej zmluvy
spojené zmluvné sankcie - zmluvné pokuty, v podstate v tej istej výške ako bola vyššie uvedená prvá
splátka za spätné odkúpenie bytu, teda sankcie vo výške 30.000 eur. Žalobca zmeškanie lehoty v
podstate vyprovokoval a to tým, že žalovanú v komunikácii ubezpečoval, že sankcie neuplatní a že
platba má čas, v rozhodujúcej chvíli, keď lehota mala uplynúť, prestal komunikovať. Následne chcel
uplynutie lehoty využiť na to, aby si ponechal preddavok 30.000 eur a chcel byt predať tretej osobe. Boli

splnené všetky procesné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, bezprostrednosť ohrozenia
práv žalobkyne, ako aj naliehavosť upraviť pomery medzi stranami, pričom tieto sú jasne a zreteľne
opísané na strane 6 žaloby. Dôvodnú obavu preukázala konkrétne na strane 3 žaloby, že na stránke
www.topreality.sk pod IDČ 6348399 sa nachádza inzerát, ktorým je ponúkaný na predaj byt takmer
identický s bytom žalobkyne, ponúknutý za sumu 82.900 eur. Keby žalobkyňa aj neuviedla tento dôkaz,

predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k bytu v hodnote takmer 100.000 eur, ktorý žalovaný
úžernícky získal od žalobkyne a ohľadom na mnohé medializované prípady je vydanie neodkladného
opatrenia ukladajúce povinnosť zdržať sa ďalšieho predaja bytu úplne na mieste, obzvlášť keď sa jedná
o osobu chránenú, ktorou žalobkyňa s ohľadom na vek 74 rokov je. Je verejne známou skutočnosťou,
že právnické osoby typu s.r.o. sú nielen bežne zrušované, či predávané tzv. bielym koňom, ale je známe

hlavne to, že s ich likvidáciou, či s predajom sa stávajú pohľadávky voči týmto likvidovaným, či predaným
s.r.o. nedobytné. Preto riziko na ktoré poukázala žalobkyňa v tomto bode je dôvodné a dostatočne
dokázané podnikateľskou praxou v SR. Popiera tvrdenie žalovaného v bode 4., považuje ho za účelové.
K bodu 5. uviedla, že sa nejedná o jednostranné vyjadrenie, svedkom tejto udalosti je syn žalobkyne
pán Kopecký, ktorého navrhla vypočuť ako svedka. K bodu 6. uviedla, že poukazuje na skutočnosť,

že všeobecne známou skutočnosťou v tomto prípade je fakt, že žalobkyňa vo veku 74 rokov len ťažko
bude znášať zmenu bydliska. S ohľadom na vek je osobou chránenou v zmysle slovenského právneho
poriadku,najmävzmyslenoriemtrestnéhopráva.Kbodu7.uviedla,ženakoľkosažalovanýodvolávana
akýsi dôsledný rozbor argumentačného inštrumentária, avšak samotný rozbor nepredkladá, tieto závery
sú nepreskúmateľné. K bodu 8. uviedla, že boli splnené všetky procesné podmienky na nariadenie

neodkladného opatrenia, bezprostrednosť ohrozenia práv žalobkyne, ako aj naliehavosť upraviť pomery
medzi žalobkyňou a žalovaným. Čo sa týka vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu
sporu, je nutné žalovanému zopakovať, že predmetom konania je žaloba o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, ktorú žalovaný nadobudol úžerníckym spôsobom a pre prípad, že žalobkyňa vyhrá spor,
je nutné zabezpečiť stav, aby si strany mohli bez ďalších problémov vrátiť poskytnuté plnenia, aby sa

predišlo dražbe, čo je zo sumy 46.000 eur v súčasnosti už len suma cca 16.000 eur. Aj neprimeraný
rozdiel v týchto plneniach je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa postupuje
ešte v celku mierne, nakoľko nie je vylúčené, že žalovaný sa svojim konaním dopustil aj trestného činu.

6. K vyjadreniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 08. októbra 2018.

Uviedol, že odmieta a popiera akékoľvek konanie, ktoré by mohlo byť z jeho strany považované
za zavádzanie, či klamanie žalobkyne v súvislosti s plnením jej zmluvných povinností. Žalobkyňa je
osobou, ktorá má plnohodnotnú právnu subjektivitu, jej konanie je v plnej miere autonómne. Tvrdenia
ohľadom údajnej komunikácie medzi žalovaným a žalobkyňou vo veci neuplatnenia sankcie v prípade
neplnenia zmluvných povinností žalobkyne- nech sú akokoľvek zavádzajúce a nepreukázané zo strany

žalobkyne- nemajú žiadny vplyv na jej povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, ktoré boli v zmluve jednoznačne
vymedzené a žalobkyni nič nebránilo v ich splnení. Žalovaný sa taktiež ohradzuje voči tendenčnému
spájaniu jeho osoby s úžerníckymi praktikami. Prehlasuje, že nikdy nekonal s úmyslom zneužiť
nepriaznivú situáciu žalobkyne. V tejto súvislosti upozornil na spôsob, ako žalobkyňa skresľuje fakty,
podsúva súdu nepravdivé informácie v súvislosti s kúpnou cenou predmetného bytu od pôvodnej sumy

uvedenej v žalobe, ktorá je preukázateľná, sa vo svojich vyjadreniach odchyľuje a to až rádovo v
desiatkach tisíc eur, keď konštatuje, že byt má hodnotu takmer 100.000 eur. Táto argumentácia svedčí o
tom, že žalobkyňa nemá žiaden prirodzený morálny kompas. Javí sa, akoby právny zástupca žalobkyne
v kľúčových bodoch pristupoval k celej záležitosti príliš laicky, čo si žalovaný vysvetľuje nedostatkominých efektívnych nástrojov na obhájenie ich právneho názoru. Apriórne odmieta útočný agresívny štýl
vedenia sporu, ktorý sa snaží nastaviť žalobkyňa.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a preto

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods.1 CSP potvrdiť ako vecne
správne.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov,

prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku)
bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy
účastníkov sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného
opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi

účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby
sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený
spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným charakterom,
vtedy však upravujú vzťahy účastníkov iba v základnom nevyhnutnom rozsahu a vzťahy účastníkov

sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci, alebo trvalým charakterom, čo
znamená, že vec môže byť skončená nariadením neodkladného opatrenia bez toho, aby bola vo veci
samej podaná žaloba. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z
ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydanépríslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti
a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).

18. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí
návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva,

čo súvisí aj s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné
dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav
v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu,
ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho
rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol

vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné
skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť
primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného
opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.
Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň
základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných
opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného
predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v
odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby

vo veci samej.

20. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od predchádzajúcej
právnej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne

viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany.
V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a
za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328
ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany,
z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu

vymedzuje priamo § 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísania rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda
súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa

odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka
odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o
návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Navrhovateľ musí
súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme
dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú

líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ
náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného
dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický
iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje

súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorejsa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má
mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutý rozsah

(princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Právne
pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba
ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút
bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorázový stav. Potreba upraviť
pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú

podmienku za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom
neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce
je výlučne kritérium splnenia podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí
byť objektívne preskúmateľná a na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza

k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti
s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa,
vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť právna

ochrana.

21. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá

sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

22. Ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka upravuje ďalší prípad absolútnej neplatnosti právnych
úkonov. Ide o neplatnosť právnych úkonov, ktoré urobí fyzická osoba ako nepodnikateľ. Ide o fyzickú

osobu, ktorá právny úkon nerobí v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj podnikateľ môže robiť
také právne úkony, ktoré sa netýkajú jeho podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon
nevymedzuje subjekty, ktoré môžu byť účastníkmi zmluvy na strane druhej a vzhľadom na skutočnosť,
že ide o úpravu v § 39a, ktorý nie je zaradený v rámci spotrebiteľských zmlúv, možno uzavrieť, že
druhou zmluvnou stranou môže byť akýkoľvek subjekt občianskeho (súkromného) práva. To znamená,

že neplatnosť právnych úkonov, upravená v § 39a sa bude vzťahovať na akékoľvek zmluvy, nie iba na
spotrebiteľské. Zákon v ustanovení § 39a kumuluje jednak objektívnu stránku úžery a jednak subjektívnu
stránku. Tou objektívnou, vždy jednoznačne zistiteľnou je to, čo je uvedené v závere vety. Slová „dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere“ sú vyjadrením tejto objektívnej stránky úžery. Táto objektívna stránka ale

môže byť naplnená bez toho, aby sa naplnili subjektívne podmienky, ktoré sú uvedené v prvej časti vety.
Hrubý nepomer vo vzájomnom plnení môže nastať najmä v dojednanej výške úrokov. Ďalším prípadom
hrubého nepomeru vo vzájomnom plnení je dojednanie neprimeraných odmien a poplatkov. Posledným
najčastejším prípadom hrubého nepomeru vo vzájomnom plnení je dojednanie neprimeranej ceny, ktorá
je podstatne nižšia, než aká je obvyklá. V § 39a sú však upravené kumulatívne aj subjektívne podmienky

úžery, z čoho vyplýva, že pre neplatnosť právneho úkonu, okrem uvedenej objektívnej stránky, musí
byť naplnená aspoň jedna zo subjektívnych podmienok. Tieseň možno vymedziť ako mimoriadne ťaživá
situácia poškodeného (alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený ako tieseň vlastnú), vyvolaná
určitou, hoc len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného.
Spravidla pôjde o hospodárske ťažkosti, splatnosť dlhu, ktorého nesplatenie môže vážne ohroziť

spoločensképostaveniepoškodeného.Môžeísťajoinéťažkosti,napr.záujemzachovaťvlastníctvobytu
na vyriešenie neľahkej sociálnej situácie. V tiesni môže poškodený konať aj vtedy, ak má dostatočné
prostriedky na jej odstránenie, nemá ich však k dispozícii okamžite (strata alebo odcudzenie dokladov
a potrebnej hotovosti ďaleko od domova pod.) Ďalším subjektívnym predpokladom je neskúsenosť
osoby, ktorá zmluvu uzatvára. Neskúsenosť spočíva napríklad v nedostatočnej znalosti cien, nákupných

možností spravidla v spojení s dôverčivosťou. Ide teda predovšetkým o neskúsenosť pri vybavovaní
majetkových záležitostí. To môže vyplývať z neskúsenosti v širšom zmysle, resp. z neskúsenosti v určitej
oblasti ľudskej činnosti, ktorá má dopad na majetkovú sféru človeka.Rozumová vyspelosť sa predpokladá u osôb spôsobilých na právne úkony. Vo všeobecnosti z hľadiska
platnosti právnych úkonov sa posudzuje u neplnoletých vzhľadom na ich vek, ale ak ide o dospelú
osobu, tá ak nie je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, tak je spôsobilá a predpokladá sa aj

jej priemerná rozumová vyspelosť. Rozumová vyspelosť sa vymedzuje ako neschopnosť poškodeného
rozpoznať hodnotu svojho plnenia alebo sľubu k hodnote vzájomného plnenia páchateľa, príčinou
môže byť slabomyseľnosť, strata intelektových schopností, aj iné poruchy psychiky v dôsledku
duševnej poruchy alebo choroby, prípadne oneskoreného vývoja, prejavujúci sa hlavne v neschopnosti
logického uvažovania a myslenia. Rozrušenie je stav prudkého pohnutia mysle vyvolaný určitou

bezprostredne predchádzajúcou udalosťou, ktorá obzvlášť intenzívne zasiahla citovú zložku duševného
života poškodeného do tej miery, že v tomto stave nebol schopný uvážiť, či hodnota jeho plnenia
alebo sľubu plnenia zodpovedá hodnote plnenia páchateľa voči nemu. Dôverčivosť predstavuje stav a
konanie spotrebiteľa, ktorý ako tzv. slabšia zmluvná strana nedisponuje takou mierou obozretnosti, ktorá
by mu zaručila ochranu jeho práva pri ekonomickej nadvláde dodávateľa. Spotrebiteľ je tak náchylný
uveriť všetkým prezentovaným skutočnostiam, keďže objektívne nemá dispozíciu na kvalifikované

posúdenie dodávateľom poskytovaných skutočností. Právny poriadok vo všeobecnosti predpokladá
primeranú obozretnosť subjektov a zodpovednosť za svoje konanie. Ľahkomyseľnosť sa vždy spája
s ďalšími znakmi úžery, pričom sa prejavuje tak, že spotrebiteľ titulom zníženej miery vnímania alebo
rozumovej vyspelosti neprisudzuje svojmu konaniu také následky, aké by mu v skutočnosti mali byť
prisúdené. K takto vymedzenej ľahkomyseľnosti spravidla pristupuje aj nadvláda dodávateľa, ktorý

napríklad zanedbaním skúmania bonity alebo zneužitím svojho silnejšieho postavenia profituje na
úkor ľahkomyseľnosti slabšieho. Neschopnosť plniť záväzky znamená to, že subjekt, ktorému sa má
poskytnúť plnenie (napr. úver alebo pôžička), objektívne nemôže plniť svoje záväzky a poskytovateľovi
musí byť zrejmé, že to nebude schopný splácať. Finančná závislosť je daná vždy, ak niekto potrebuje
peniaze a je tu niekto, kto je ochotný mu ich požičať. Finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť

záväzky druhej strany možno označiť ako znaky, ktoré poukazujú na opakujúce sa vzťahy spotrebiteľa s
dodávateľom, kedy spotrebiteľ (resp. občan) je vlastne už ekonomicky závislý od dodávateľa, napr. tým,
žeunehodošlokreťazeniuúverov,jepreúverovaný,jezaviazanýaekonomickyzávislýnadodávateľovi,
ktorý je spôsobilý nepriamo ovládať jeho konanie. Druhým znakom je zneužitie neschopnosti plniť
záväzky pri súčasnom zanedbaní posudzovania bonity. Zanedbanie posúdenia bonity a jeho zneužitie

dodávateľom veľmi úzko súvisí s finančnou závislosťou, pričom na účely postihnutia úžery postačí
naplnenie jedného subjektívneho znaku.

23. Z obsahu spisu v danej právnej veci vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom zo dňa 27.02.2018
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa

akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre katastrálne územie D.,
obec D., okres D., a to: -byt č.6, vchod: o.č. 1, nachádzajúci sa na 3.podlaží bytového domu súp.
č. XXX nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a a spoločných zariadeniach domu, -spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. číslo XXXX a
XXXX vo výške 6216/72964-ín, najmä tieto nepredať, nedarovať ani ich inak nescudziť, a to až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej, súčasťou ktorého návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bola žaloba zo dňa 27.02.2018 proti žalovanému, ktorou sa domáhala určenia vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobu vo
veci odôvodnila tým, že predmetné nehnuteľnosti sú zapísané vo výlučnom vlastníctve žalovaného
právnym titulom kúpnej zmluvy zo dňa 18.04.2017. Syn žalobkyne pred časom čerpal úvery v Slovenskej

sporiteľni, a.s., na základe ktorých bolo k uvedeným nehnuteľnostiam zriadené záložné právo v
prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. Úvery z dôvodu straty zamestnania syna žalobkyne neboli po čase
riadne a včas splácané, tak Slovenská sporiteľňa, a.s. navrhla oznámením č. DD 167/2017 zo dňa
09.03.2017 vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľností a to prostredníctvom Dražobnej spoločnosti,
a.s. Dobrovoľná dražba sa mala uskutočniť 27.04.2017. Žalobkyňa, vdova vo veku 74 rokov sa ocitla v

tiesni, v ťaživej životnej situácii, nakoľko jej preukázateľne hrozilo, že jej byt bude predaný v dražbe a
že príde o strechu nad hlavou, hrozila jej strata prostredia, na ktoré bola zvyknutá. Všetky tieto hrozby
vnímala ako bezvýchodiskovú situáciu a obavy o ďalšiu budúcnosť spôsobili zhoršenie jej zdravotného
stavu. Asi desať dní pred termínom konania dobrovoľnej dražby navštívil žalobkyňu konateľ žalovaného,
ktorý jej ponúkol riešenie, ktoré malo spočívať v tom, že kúpi od žalobkyne byt, vyplatí jej dlhy, čím

dôjde k zastaveniu dražby a keď mu žalobkyňa vráti peniaze s malým úrokom, tak jej prevedie byt
späť. Žalobkyňa z obavy v tiesni zo straty bytu a doterajšieho pokojného spôsobu života súhlasila,
dňa 18.04.2017 uzavrela so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný kúpil od žalobkyne predmetné
nehnuteľnosti za cenu 46.789,19 eur, teda za výšku dlhu žalobkyne voči Slovenskej sporiteľni, a.s.Keď sa dotazovala na cenu, tak jej bolo povedané, že táto musí byť nízka kvôli tomu, aby neplatili
dane. Znaleckým posudkom Ing. H. F. pre účely dobrovoľnej dražby bol byt ohodnotený na sumu
61.300 eur. Zistila, že na stránke www.topreality.sk pod ID č. 6348399 sa nachádza inzerát, ktorým je

ponúkaný na predaj takmer identický byt s bytom žalobkyne za sumu 82.900 eur. S poukazom na §
39a Občianskeho zákonníka uviedla, že k naplneniu objektívneho znaku úžery došlo tým, že plnenie
zo strany žalovaného je v hrubom nepomere - neprimerane nízke k plneniu zo strany žalobkyne, a
to konkrétne tak, že žalovaný za sumu 46.789,19 eur dostal od žalobkyne byt, ktorého hodnota bola
znaleckým posudkom určená na účely dražby vo výške 61.300 eur a ktorého trhová hodnota už v

čase podpísania kúpnej zmluvy bola podľa všetkého minimálne 80.000 eur, pričom žalovaný nadobudol
byt bez tiarch. Konaním žalovaného došlo k naplneniu subjektívnych znakov úžerníckej zmluvy a to
tieseň, neskúsenosť, rozrušenie, dôverčivosť, neschopnosť plniť záväzky na strane žalobkyne, pričom
pre naplnenie hypotézy právnej normy uvedenej v 39a Občianskeho zákonníka postačuje existencia
čo i len jedného z týchto subjektívnych znakov. Úžernícke konanie žalovaného pokračovalo, keď v
októbri 2017 navrhol žalobkyni, že je pripravený jej byt odpredať späť, avšak za sumu 70.489 eur.

Žalobkyňa opäť pod tlakom subjektívnych faktorov uzavrela so žalovaným zmluvu o budúcej zmluve
02.11.2017 a uhradila žalovanému toho istého dňa prvú časť kúpnej ceny 30.000 eur. Táto zmluva má
tiež úžernícky charakter vzhľadom na výšku kúpnej ceny a zisk žalovaného a vzhľadom na ustanovenia
o zmluvných pokutách v prípade, ak kupujúci neuzavrie kúpnu zmluvu riadne a včas (21.000 eur) a
ak kupujúci riadne a včas nevyprace nehnuteľnosť (9.000 eur). Nie je vylúčené, že žalovaný ani nemá

záujem na odpredaji bytu, nakoľko na voľnom trhu byt predá za viac ako sumu 80.000 eur. Cieľavedomé
konanie žalovaného nemožno obhájiť, keď žalovaný žalobkyni už pri prvom stretnutí uviedol, že vedome
a účelovo vyhľadáva osoby, na majetok ktorých bola vyhlásená dražba, tieto aktívne oslovuje, snaží
sa s nimi uzatvárať zmluvy o úveroch alebo od nich odkupuje nehnuteľnosti. Konanie žalovaného je v
rozpore s dobrými mravmi § 3 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný riadne

nekomunikuje, je potreba bezodkladnej úpravy pomerov a stabilizácia právneho stavu existujúceho v
priebehu súdneho sporu, keď je dôvodná obava, že predmet sporu bude prevedený na iný subjekt, čím
sa možnosť vrátenia bytu žalobkyni sťaží, resp. znemožní, takisto ako vrátenie peňažných prostriedkov,
ktoré previedla žalovanému, keď žalovaný ako s.r.o. môže byť zrušený s likvidáciou alebo bez likvidácie,
najehomajetokmôžebyťvyhlásenýkonkurz,tedaprávnepostaveniežalobkynejeneisté.Skutočnosťou

odôvodňujúcou nariadenie neodkladného opatrenia je aj existencia samotnej zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve, ktorá je nevyvážená, jednostranná v prospech žalovaného, žalobkyni hrozia neprimerané
sankcie s poukazom na bod 1 zmluvy, v zmysle ktorého je žalobkyňa povinná byt vypratať v prípade,
ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy do 15.02.2018. Žalovaný podniká kroky k vyprataniu žalobkyne z
bytu, keď ju k tomu telefonicky vyzval. Predajom bytu, osobitne v prípade platného odstúpenia od

zmluvy hrozia žalobkyni existenčné problémy. Žalobkyňa pripojila k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia listinné dôkazy kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným
ako kupujúcim zo dňa 18.04.2017 ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. D.
vrátane dodatku č.1 zo dňa 28.04.2017, inzerát www.topreality.sk pod ID č. 6348399, LV č. XXXX pre
kat. úz. D., oznámenie o dobrovoľnej dražbe Dražobnej spoločnosti, a.s. zo dňa 09.03.2017 na deň

27.04.2017, zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 02.11.2017 uzatvorenú medzi žalobkyňou ako budúcim
kupujúcim a žalovaným ako budúcim predávajúcim ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
pre kat. úz. D., ako aj jej prílohou, platobný príkaz žalobkyne zo dňa 02.11.2017.

24. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe Dražobnej spoločnosti, a.s. zo dňa 09.03.2017 vyplýva, že na

deň 27.04.2017 bol stanovený dátum konania dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat.
úz. D. na návrh dražobníka - Slovenská sporiteľňa, a.s. a všeobecná cena odhadu podľa znaleckého
posudku č. 16/2017 znalca Ing. Ľubomíra Rajnohu činila sumu 61.300 eur. Z obsahu kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 18.04.2017
ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. D. a dodatku č.1 zo dňa 28.04.2017

vyplýva, že žalobkyňa predala žalovanému predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 47.289,20 eur a
zaviazala sa predmetné nehnuteľnosti odovzdať žalovanému dňa 01.08.2017 a v zmysle citovaného
dodatku č.1 zo dňa 28.04.2017 dňa 15.10.2017. Z obsahu zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 02.11.2017
uzatvorenej medzi žalobkyňou ako budúcim kupujúcim a žalovaným ako budúcim predávajúcim ohľadne
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. D. vyplýva, že účastníci tejto zmluvy sa dohodli

uzatvoriť kúpnu zmluvu najneskôr do 31.01.2018 za kúpnu cenu 70.489 eur a žalobkyňa ako budúca
kupujúca zaplatila podľa tejto zmluvy žalovanému ako budúcemu predávajúcemu zálohu vo výške
30.000 eur dňa 02.11.2017 s tým, že ak zmluvné strany neuzatvoria kúpnu zmluvu v dohodnutom
termíne, žalobkyňa ako budúca kupujúca sa zaviazala do 15.02.2018 predmetné nehnuteľnosti vypratať,odovzdať ich žalovanému a odhlásiť trvalý pobyt svoj a všetkých osôb, ktoré mali v nehnuteľnosti
zapísaný trvalý pobyt. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z obsahu žaloby vo veci
samej a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. D. titulom kúpnej zmluvy zapísanej pod V 3597/17-1953/17. Z
obsahu inzerátu www.topreality.sk pod ID č. 6348399 s poukazom na obsah Oznámenia o dobrovoľnej
dražbe Dražobnej spoločnosti, a.s. zo dňa 09.03.2017 nie je zrejmé, že sa jedná o totožnú nehnuteľnosť
s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre kat. úz. D..

25. Odvolací súd zaoberajúc sa vecou z hľadiska vyššie uvedených zákonných ustanovení a skutkových
okolností, zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa ako navrhovateľka návrhu
na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
tvrdila a osvedčila základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k
žalovanému. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval všetky náležitosti

umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Žalobkyňa prostredníctvom vyššie uvedených skutočností
uvedených v návrhu na nariadenie neodkladné opatrenie a pripojených listinných dôkazov preukázala
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, keď v
tomto smere bolo na žalobkyni dôkazné bremeno. Predmetné neodkladné opatrenie je primerané
zabezpečovanému nároku a je prípustné, keďže právne vzťahy medzi žalobkyňou ako navrhovateľkou

požadovaného neodkladného opatrenia a žalovaným vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava
je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi nimi nevytvoril nenávratný stav z dôvodov
nižšie uvedených. Žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v tom :
- že žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností,

- že na deň 27.04.2017 bol stanovený dátum konania dražby predmetných nehnuteľností, keď
všeobecná cena odhadu podľa znaleckého posudku č. 16/2017 znalca Ing. H. F. činila sumu 61.300 eur,
- že titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim
zo dňa 18.04.2017 v znení dodatku č.1 zo dňa 28.04.2017 žalobkyňa predala žalovanému predmetné
nehnuteľnosti za kúpnu cenu 47.289,20 eur a zaviazala sa predmetné nehnuteľnosti odovzdať

žalovanému dňa 01.08.2017
- že žalovaný je aktuálne výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností
- že titulom zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 02.11.2017 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako budúcim
kupujúcim a žalovaným ako budúcim predávajúcim ohľadne predmetných nehnuteľností sa účastníci
tejto zmluvy dohodli uzatvoriť kúpnu zmluvu najneskôr do dňa 31.01.2018 za kúpnu cenu 70.489 eur,

žalobkyňa zaplatila žalovanému zálohu vo výške 30.000 eur dňa 02.11.2017 s tým, že ak zmluvné
strany neuzatvoria kúpnu zmluvu v dohodnutom termíne, žalobkyňa ako budúca kupujúca sa zaviazala
do 15.02.2018 predmetné nehnuteľnosti vypratať, odovzdať žalovanému a odhlásiť trvalý pobyt svoj
a všetkých osôb, ktoré mali v nehnuteľnosti zapísaný trvalý pobyt, samé o sebe osvedčujú základné
skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,

osvedčujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k žalovanému a že je daný
dôvod uložiť požadovaným neodkladným opatrením žalovanému zákaz nakladania s predmetnými
nehnuteľnosťami v rozsahu uvedenom v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie, keďže s poukazom
na vyššie uvedené skutkové okolnosti v danej právnej veci konanie sa javí, že doterajšie konanie
žalovaného v súvislosti s vyššie uvedenými právnymi úkonmi medzi stranami sporu možno posúdiť

za rozporné s ustanovením § 39a Občianskeho zákonníka a obava žalobkyne, že žalovaný môže v
tomto konaní ďalej pokračovať dôvodná a to bez ohľadu na tú skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala
s poukazom na obsahu inzerátu www.topreality.sk pod ID č. 6348399, že sa jedná o totožnú
nehnuteľnosť s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre kat. úz. D. a že konanie žalovaného
už aj reálne smeruje k predaju predmetných nehnuteľností. Odvolací súd dodáva, že žalobkyňa

vo vzťahu k žalovanému vyššie uvedené základné atribúty dôvodnosti neodkladnej úpravy vo forme
požadovaného neodkladného opatrenia osvedčila, keď osvedčila aspoň základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a osvedčila, že
je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď predložila listinné dôkazy preukazujúce tiež
vlastníctvo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiach v čase podania svojho návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, ako aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaný mal oprávnenie
vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam s nimi nakladať, keď v poznámke na liste vlastníctva
vyznačené konanie o návrhu žalobkyne ako navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je leninformatívnou skutočnosťou, samotný zápis poznámky nikoho neobmedzuje. Poukazujúc na uvedené
skutočnosti odvolací súd dospel k tomu právnemu záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne, keď návrh žalobkyne ako navrhovateľky na nariadenie

neodkladnéhoopatreniaboldôvodnepodaný.Odvolacísúdzdôrazňuje,ženeodkladnéopatreniepôsobí
len do budúcnosti, pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len
skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odôvodnenie

napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ
rozhodnutia, čo stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v
takej miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie
dal odpoveď na tie otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne objasňuje

skutkový a právny základ rozhodnutia.

26. Žalobkyni odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1
a § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná. O výške náhrady trov
konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

27. Pokiaľ žalovaný namietal, že Okresný súd Nitra nie je miestne príslušným súdom na konanie, keďže
nie je všeobecným súdom žalovaného, keď na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevzťahuje § 20
písm.a/CSP,odvolacísúdsastýmtoprávnymzáveromžalovanéhonestotožňuje,pretoževovecisamej
sa jedná o spor, ktorý sa týka vecného práva k nehnuteľnosti a to platí aj pre konanie o návrhu žalobkyne

na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, ktoré sa týka predmetnej nehnuteľnosti.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).