Uznesenie – Náhrada škody ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/203/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614217419
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6614217419.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Daniely Maštalířovej a z členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej
veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:35 724 803, zast.
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:35 724 803 proti žalovanému Slovenská
republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 811 00 Bratislava, IČO:00 166 073 o
náhradu škody vo výške 512,35 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.
k. 14Cb/85/2014-183 zo dňa 4.júla 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/85/2014-183 zo dňa 4.júla 2017 z r u š u j e
a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 486,45
eur. Žalobu o zaplatenie sumy 25,90 eur zamietol, Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške
90%. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil podanou žalobou zaplatenie sumy 512,35 eur z
dôvodu, že dňa 17.5.2007 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Frantovi, Exekútorský úrad Lučenec
doručený návrh na vykonanie exekúcie právneho predchodcu oprávneného, ktorým sa domáhal, aby
súdny exekútor na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu
Topoľčany sp. zn. 7Rob/296/2006-53 zo dňa 5.1.2007 vymohol od povinného v 1.rade W. P. a povinného
v 2.rade C. P. sumu 14.048,06 eur s príslušenstvom a zároveň, aby vymohol sumu 507,39 eur s
príslušenstvom. Ďalej uviedol, že dňa 31.5.2007 bolo súdnym exekútorom vydané upovedomenie o
začatí exekúcie a o trovách exekúcie na základe návrhu na vykonanie exekúcie a na základe poverenia
na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom v Topoľčanoch dňa 29.5.2007. Dňa 27.7.2012 bolo
oprávnenému doručené oznámenie o stave exekúcie zo dňa 22.9.2010, na základe ktorého súdny
exekútor JUDr. Miroslav Šupa, Exekútorský úrad Nítra oznámil oprávnenému, že ako náhradník po
odvolanom súdnom exekútorovi JUDr. Jurajovi Frantovi prevzal exekučné konanie vedené pod sp. zn.
EX/134/2007 a zároveň mu oznámil, že odvolaný súdny exekútor JUDr. Juraj Franta ku dňu svojho
odvolania z funkcie vymohol sumu 741,77 eur.

2. Podľa názoru žalobcu konaním súdneho exekútora JUDr. Juraja Frantu došlo v exekučnom konaní
sp. zn. EX/134/2007 k nesprávnemu úradnému postupu minister spravodlivosti na základe vlastnej
žiadosti odvolal súdneho exekútora z jeho funkcie s účinnosťou od 31.1.2009, pričom za náhradníka
odvolaného súdneho exekútora bol ustanovený JUDr. Miroslav Šupa, Exekútorský úrad Nitra, ktorý
prebral agendu neskončených exekučných konaní vrátane predmetného konania EX/134/2007. Ďalej
uviedol, že konanie súdneho exekútora JUDr. Juraja Frantu, ktorý vymožené prostriedky od povinného
v exekučnom konaní EX/134/2007 neodovzdal na bankových účtoch nástupcovi došlo k nesprávnemu
a zároveň k nezákonnému postupu odvolaného súdneho exekútora, pričom suma vo výške 512,35
eur bola od povinného v exekučnom konaní vymožená súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Frantom a
súdny exekútor JUDr. Miroslav Šupa bol povinný zarátať sumu na vymáhaný nárok a napriek tomu táto

suma nebola poukázaná oprávnenému, v tejto súvislosti poukázal žalobca na znenie ust. § 17 zákona č.
514/2003 Z. z., podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. Žalobca žiadal náhradu škody vo výške 512,35 eur ako náhradu skutočnej škody vzniknutej
oprávnenému v dôsledku nesprávneho úradného postupu JUDr. Juraja Fantu. Príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a nesprávnym úradným postupom žalobca videl v tom, že škoda vznikla najmä tým, že
odvolaný súdny exekútor JUDr. Juraj Franta nepostupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi
a neodovzdal finančné prostriedky JUDr. Miroslavovi Šupovi. Keďže žalovaný odmietol uspokojiť nárok
žalobcu na náhradu škody pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca sa obrátil so svojim nárokom
na príslušný súd. Žalovaná v písomnom vyjadrení k veci uviedla, že na vznik zodpovednosti za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch
podmienok, aby nastala skutočnosť, ktorá môže mať, resp. má za následok vznik škody, samotnej škody,
príčinnú súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následok má byť utrpená škoda. Zároveň uviedla, že v
danej veci sa mal žalobca najprv domáhať vydania bezdôvodného obohatenia až následne náhrady
škody.

3. Okresný súd v danej veci rozhodol rozsudkom č. k 14Cb/85/2014. Na základe odvolania podaného
žalovanou, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a
rozhodnutie, pričom konštatoval, že okresný súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal so zistením,
či žalobcovi vznikla škoda vo výške vymoženej a nepoukázanej sumy 512,35 eur, pretože tak ako
to vyplýva z dokazovania pred súdom prvého stupňa súdny exekútor JUDr. Juraj Franta vymožené
finančné prostriedky od povinného neodovzdal nástupcovi JUDr. Miroslavovi Šupovi. Podľa názoru
odvolacieho súdu momentom odvolania JUDr. Juraja Frantu z funkcie súdneho exekútora bolo možné
zistiť v akej výške mu vznikol nárok na odmenu (§ 16 ods. 2 Vyhl. č. 288/1995 Z. z.), a to až po zistení
výšky vymoženej sumy v exekučnom konaní.

4. Okresný súd v danej veci rozhodol tak, že žalobe vyhovel vo výške 486,45eur a vo zvyšku v sume
25,90 eur žalobu zamietol, pričom konštatoval, že výška vymoženej pohľadávky v konaní predstavuje
sumu 741,77 eur, ktorú čiastku vymohol súdny exekútor JUDr. Juraj Franta od povinných, čo vyplýva
z exekučného spisu EX/10314/2007, z čoho potom odmena súdneho exekútora má predstavovať 20
%, t. j. 148,35 eur. Po odpočítaní čiastok 106,97 eur ako hotových výdavkov na spise sumy 148,35
eur, čo predstavuje 20 % vrátane DPH v zmysle § 5 vyhl. č. 288/1995 Z. z. mal potom poukázať JUDr.
Juraj Franta na účet JUDr. Miroslava Šupu sumu 486,45 eur. Táto čiastka nebola poukázaná ako to
vyplýva z oznámenia o stave exekúcie zo dňa 22.9.2010 súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu,
z ktorého dôvodu mal okresný súd za preukázané, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo
strany súdneho exekútora JUDr. Juraja Frantu a v zmysle § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 513/2003
Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone tretej moci nesprávnym úradným
postupom, keď súdny exekútor JUDr. Juraj Franta si ponechal prostriedky vo výške 486,45 eur, ktoré mal
poukázať na účet súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu pri prevzatí jeho úradu týmto exekútorom a
riadiť sa takouto právnou úpravou potom zaviazal žalovaného k úhrade tejto sumy a žalobu vo zvyšku
ako nedôvodnú zamietol. Ďalej súd konštatoval, že sa zaoberal obranou zo strany žalovanej týkajúce
sa aktívnej legitimácie žalobcu, že zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.9.2016 vyplýva, že
bola postúpená pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní EX/10134/2007, avšak nie pohľadávka
vyplývajúca z uplatnenia zodpovednosti za škodu, pričom nebol toho názoru ako žalovaná, že pokiaľ
bola postúpená pohľadávka vyplývajúca z uvedeného exekučného konania nárok vyplývajúci z tejto
pohľadávky, ktorý bol uplatňovaný v tomto súdnom konaní priamo vyplýva z tejto pohľadávky a je
nárokom patriacim postupníkovi, a preto je tu daná aktívna legitimácia na strane žalobcu. O náhrade
trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, pričom úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 90%.

5. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že sa s
rozhodnutím súdu prvého stupňa nestotožnil a považuje rozsudok v tejto časti za nesprávny, založený na
nesprávnom právnom posúdení veci. V danej veci nie je vo vzťahu k žalobcovi založená zodpovednosť
žalovanej za škodu, ktorá mala byť spôsobená konaním súdneho exekútora, ako ani povinnosť na jej
náhradu, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by došlo ku vzniku škody v podobe a rozsahu ako
uvádza v rozsudku súd prvej inštancie. Rozsudok je v tejto časti nedostatočne odôvodnený, čo zakladá
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Zároveň okresný súd nesprávne právne posúdil
aj otázku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Čo sa týka právneho posúdenia nároku, nestotožnil

sa s právnym názorom okresného súdu, pretože nepoukázané finančné prostriedky nie je možné
bez ďalšieho považovať za škodu spôsobenú žalobcovi konaním exekútora, za ktorú by mal niesť
zodpovednosť štát podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Uviedol, že pri výkone exekúcie vzniká pri prijatí
plnenia od povinného medzi súdnym exekútorom a oprávneným z exekúcie osobitný záväzkový
vzťah, v rámci ktorého je exekútor povinný takto prijaté peňažné prostriedky v zmysle § 12 ods. 4
Exekučného poriadku vedené na osobitnom účte exekútora vydať oprávnenému. Pokiaľ nedôjde k
postúpeniu takto prijatých prostriedkov, tieto sú na účte exekútora zadržiavané bez právneho dôvodu,
avšak pokiaľ nie sú spotrebované, nemožno hovoriť o vzniku škody, keďže majetková podstata sa na
príslušnom účte nachádza a môže byť poskytnutá oprávnenému. Aj v prípade zániku funkcie exekútora
tento osobitný účet nezaniká, ale prechádza do správy a je k dispozícii jeho náhradníkovi, ktorý v
prípade, že sa na účte nachádza dostatočný objem prostriedkov, má povinnosť ich z uvedeného účtu
postúpiť v prospech oprávneného z exekúcie. Ďalej konštatoval, že ak sa preukáže, že prostriedky
na osobitnom exekútorskom účte nepostačujú na uspokojenie nároku oprávneného znamená to len
skutočnosť, že pôvodný súdny exekútor s týmito prostriedkami neoprávnene nakladal a použil ich na
iný účel ako uspokojenie vzniknutých nárokov oprávneného, pričom týmto spôsobom ich nadobudol
do svojho výlučného majetku bez právneho dôvodu a je povinný ich oprávnenému v zmysle § 451
ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať. Až v prípade bezúspešnosti uplatneného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia z iného plnenia a teda preukázania nevymožiteľnosti pohľadávky voči
súdnemu exekútorovi prichádza do úvahy možnosť vznik reálnej škody na strane oprávneného, ktorej
náhrady je možné sa v prípade preukázania príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním
orgánu verejnej moci domáhať sa od štátu. Uvedený právny názor sa opiera o judikatúru súdov SR,
napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/199/2005 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR 4Cz/110/80. K rovnakým záverom dospeli Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS361/09.
Doplnil, že primárnym cieľom a účelom uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu
je predchádzanie existencie dvoch súčasných nárokov od dvoch rôznych subjektov, pretože úspešné
uplatnenie oboch nárokov by viedlo k možnosti legálneho dvojnásobného uspokojenia fakticky totožných
nárokov. Ďalej dal do pozornosti súdu, že vzťah žalobcu a súdneho exekútora JUDr. Frantu sa z
hľadiska zmyslu a účelu nelíši od štandardného vzorca uvedenej judikatúry, keď pred uplatnením nároku
na náhradu škody od štátu je potrebné sa domáhať vydania plnenia, ktorým sa iný subjekt fakticky
obohatil. Nie je podstatné, či získané plnenie bezdôvodným obohatením podľa Občianskeho zákonníka
alebo neoprávneným získaním plnenia podľa iného právneho predpisu podstatné je to, že súdnemu
exekútorovi vznikla povinnosť žalovanú sumu žalobcovi vyplatiť. Bez uplatnenia práva žalobcu na
vrátenie žalovanej sumy do pôvodného súdneho exekútora, resp. preukázania bezúspešnosti takéhoto
uplatnenia práva nemožno konštatovať vznik škody tak ako to urobil v rozsudku súd prvej inštancie.

6. Ďalej žalovaný napádal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, čo zakladá odvolací dôvod v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože povinnosťou súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa
vysporiada i so špecifickými námietkami strany porušením uvedeného práva strany sporu na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu. Tým, že okresný súd rozhodnutie dostatočným spôsobom neodôvodnil a
nevysporiadal sa s argumentáciou žalovaného, porušil právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie.

7. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu pre uplatnenie nároku žalovaný poukázal na obsah zmluvy
o postúpení pohľadávok, z ktorej je zrejmé, že medzi postupom, pôvodným žalobcom a postupníkom,
súčasným žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky priznanej postupcovi platobným rozkazom
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 5.1.2007 č.k. 7Rob/796/2006-53 vymáhanej v exekučnom konaní sp.
zn. EX/134/2007. Predmetom tunajšieho konania je však v zmysle žaloby a žalobného petitu nárok I. D.
V., a. s. proti štátu z titulu náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003
Z. z., pričom k postúpeniu tejto pohľadávky uplatneného nároku zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 12.9.2016 nedošlo. Pokiaľ teda súčasne žalobca odvodzuje svoju vecnú legitimáciu pre uplatnenie
nároku v tomto konaní od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.9.2016, jeho vecná legitimácia pre
uplatnenie nároku nie je daná. Aktívne vecne legitimovaným subjektom pre uplatnenie takéhoto nároku
na náhradu škody nemôže byť ten, na koho bola neskôr postúpená pohľadávka vymáhaná v exekučnom
konaní (súčasný žalobca v tomto konaní), ale len ten, komu bola škoda skutočne spôsobená (pôvodný
žalobca v konaní). Čo sa týka náhrady trov konania, žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru je žaloba
nedôvodná v celom rozsahu a z toho dôvodu je nesprávny aj výrok o náhrade trov konania.

8. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.

9. Žalobca v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedol, že poukazuje opätovne na znenie
ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom prvostupňový súd nesporne zistil v exekučnom konaní
EX/10134/2007, že bola vymožená suma vo výške 741,77 eur, pričom suma v o výške 786,45 eur mala
byť poukázaná na účet exekútora JUDr. Miroslava Šupu po prevzatí exekútorského úradu JUDr. Juraja
Frantu. Podľa jeho názoru je v konaní aktívne vecnej legitimovaným, pretože postúpením pohľadávky na
neho prešli všetky práva a povinnosti spojené v zmysle § 524 ods. 2 OZ a teda aj nárok na náhradu škody.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a
priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
b/, c/ CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

11. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2 709,20 Eur s príslušenstvom, spolu s nákladmi spojenými s
uplatnením a mimosúdnym vymáhaním vo výške 322,48 Eur a výroku o náhrade trov konania vo výške
162,50 Eur, trov právneho zastúpenia vo výške 2 632,54 Eur.

12. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca sa domáha zaplatenia 512,35,- Eur proti
žalovanému, na tom skutkovom základe, že dňa 17.5.2007 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi
Frantovi, Exekútorský úrad Lučenec doručený návrh na vykonanie exekúcie právneho predchodcu
oprávneného, ktorým sa domáhal, aby súdny exekútor na základe právoplatného a vykonateľného
platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany č. k. 7Rob/296/2006-53 zo dňa 5.1.2207 vymohol od
povinného v prvom rade W. P. a povinného v druhom rade C. P. sumu 14.048,06,- Eur s príslušenstvom,
a zároveň aby mu vymohol sumu 507,39,- Eur s prísl. Dňa 31.5.2007 bolo vydané exekútorom
upovedomenie o začatí exekúcie a o trovách exekúcie na základe návrhu na vykonanie exekúcie a na
základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom v Topoľčanoch dňa 29.5.2007.
Od 22.9.2010 došlo k zmene exekútora. Novým exekútorom sa stal JUDr. Miroslav Šupa, Exekútorský
úrad Nitra. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že exekúcia na základe
právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany č. k. 7Rob/296/2006-53
zo dňa 5.1.2007 o vymoženie 14.048,06,- Eur pokračuje, výkon rozhodnutia nie je zastavený, ani
žiadnym iným spôsobom ukončený, preto nie je možné konštatovať, že v majetkovej sfére žalobcu
došlo ku škode, ktorá by vznikla nesprávnym úradným postupom v tomto exekučnom konaní. V danom
prípade náhradník exekútora v exekúcii pokračuje a zabezpečuje výkon exekúcie v neukončených
exekučných konaniach, a preto nemôže dôjsť k vyporiadaniu v zmysle Exekučného poriadku, a teda ani
ku konštatovaniu, že zvyšná časť vymoženej sumy po odpočítaní odmeny prislúcha oprávnenému a mala
byť vyplatená oprávnenému. Ďalej poukázal na Vyhlášku č. 288/1995 Z. z. § 4 ods. 1, ktorá stanovovala,
že základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné
plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak nie je ustanovené inak. Aj z dikcie tohto ustanovenia potom
vyplýva, že pri vykonávaní tejto exekúcie nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdneho
exekútora, pokiaľ tento si ponechal odmenu z výšky vymáhanej pohľadávky. Finančné vyúčtovanie
spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora nie je podkladom na preukázanie vymoženého plnenia
po odpočítaní trov náhradníka exekútora oprávnenému, a v tomto štádiu konania nie je zrejmé, ako
bude exekučné konanie ukončené a aká suma bude oprávnenému poukázaná, preto súd konštatuje, že
doposiaľ nedošlo k vzniku škody na strane oprávneného a žalobu zamietol.

13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

14. Základnou odvolacou námietkou žalovanej je namietanie skutočnosti, že v danom právnom vzťahu
došlo ku vzniku škody v rozsahu uvádzanom súdom prvej inštancie, námietka nesprávneho právneho

posúdenia, keď podľa názoru žalovanej možnosť uplatnenia vzniku škody nastáva, až v prípade
bezúspešnosti uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 Občianskeho zákonníka)
a námietka nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

15. Podľa zistenia odvolacieho súdu zo spisového materiálu vyplýva, že týmito námietkami sa
žalovaná bránila už v písomnom vyjadrení k žalobe. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí
zaoberal iba skúmaním zistenia existencie škody a jej výšky, pričom opomenul akýmkoľvek spôsobom
odôvodniť rozhodnutie v časti námietky žalovanej o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane súdneho
exekútora.

16. Ďalej je potrebné potom prisvedčiť odvolacej námietke žalovanej, že napadnuté rozhodnutie nie je
dostatočne odôvodnené, i keď námietka žalovanej má pritom oporu napríklad v rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR, ako i nálezu Ústavného súdu (sp.zn. 3US/361/09).

17. V námietke žalovanej ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu odvolací súd uvádza,
že v napadnutom rozhodnutí tiež absentuje riadne odôvodnenie týkajúce sa námietky žalovanej o
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na uplatnený nárok. Žalovaná pritom opakovane ako v konaní
pred okresným súdom aj v odvolacom konaní namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, pričom
argumentovala tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.09.2014 uzavretej
medzi účastníkom na strane žalobcu I., a.s. a EOS KSI Slovensko vyplýva, že došlo len k postúpeniu
pohľadávky priznanej postupcovi platobným rozkazom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 05.01.2007,
č.k. 7Rob/796/2006 - 53 vymáhanej v exekučnom konaní pod sp. zn. Ex134/2007, ale nie uplatneného
nároku.

18. Podľa zistenia súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí pod bodom 25 len skonštatoval aktívnu
legitimáciu na základe uzavretej Zmluvy z postúpenia pohľadávok zo dňa 12.09.2014 bez toho, aby
konkrétne odôvodnil vznesenú námietku o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.

19. Odvolací súd dospel preskúmaním veci k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nedostatočne odôvodnené.

20. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu
ale nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

22. Rovnako sa Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v
náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace z predmetom súdnej ochrany, t. j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

23. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydanie obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Iba takéto
rozhodnutie je i odvolacím súdom preskúmateľné a stranám sporu umožňuje poznať postup súdu.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vrátil vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie bude zisťovať vyššie vytýkané skutočnosti,
a to námietku žalovanej ohľadom uplatnenia bezdôvodného obohatenia žalobcom voči súdnemu
exekútorovi, zisťovanie aktívnej legitimácie žalobcu a až následne vznik škody a jej výšku.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 394 ods. 3 CSP v novom
rozhodnutí vo veci.

26. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 11. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.