Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. marec 2017

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 4C/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616203500
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2017:8616203500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd S V I D N Í K, sudca JUDr. Michal CALKO, v právnej veci žalobcu G. R., nar. XX.X.

XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Advokátskej
kancelárie so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanej EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 300,00 eur s
príslušenstvom, takto:

r o z h o d o l :

I) Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 300,00 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II) Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr.
Igora Šafranka, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III) Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok zo žaloby na účet Okresného súdu Svidník vedený v
štátnej pokladnici vo výške 18,00 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia finančného zadosťučinenia vo
výške 300,00 eur, ktorú odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod spisovou
značkou 6C/149/2016 kde bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa, v konaní bol čiastočne úspešný.

Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C/149/2016 bolo zistené porušenie spotrebiteľského
práva, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol: Súd poukazuje, na to, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí okrem všeobecných náležitosti povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZOSÚ.
Zákon absenciu niektorých náležitosti vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s
následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej
forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Medzi takého náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle citovaného § 9 ods. 2, písm. k) ZoSÚ aj uvedenie výšky, poštu a

termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je však možné konštatovať, že
uvedená zmluva o spotrebiteľskom
- 2 - 4C/108/2016

úvere túto náležitosť neobsahuje. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia totiž v zmysle musia

byt rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma
predstavujúca súhrn istiny, úrokov a iných poplatkov. V predmetnej úverovej zmluve toto rozlíšenie
absentuje, zmluva obsahuje len výšku mesačnej splátky bez špecifikácie. Z nej nevyplýva, koľko z toho
bude na istinu úveru, koľko na úroky a prípadné poplatky. V zmluve je uvedený len počet splátok, ale lensplátok bez určenia koľko z nich je na istinu úveru, koľko na úroky, koľko na prípadné poplatky, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Údaje o výške, počte a termínoch splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov predstavujú jednu z náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto potrebné,
aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je možné pripustiť aby
takáto podstatná náležitosti s neuvedením ktorej sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana
v tom, že v prípade jej neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, neuvádzala. V tomto smere teda súd zastáva názor vyslovený už aj inými súdmi, viď napr.
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/208/2012 zo dňa 18.10. 2012, že pokiaľ tieto údaje
neboli obsiahnuté ako náležitosti zmluvy priamo v texte o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť
zvýšenú ochranu v tom, že a takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Čo sa týka konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, tak tá musí byť určená presne, jasne, určito a zrozumiteľne. V zmluve
absentuje údaj konečnej splatnosti, lebo tam nie je dátum, termín konečnej splatnosti. Nestačí len

dedukcia z toho, že to má byť 40 splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí jednoznačne o jednej
z náležitosti zmluvy a to o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Súd nemal pochybnosť o tom, že účelom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f)
ZoSÚ bolo zakotvenie povinnosti dodávateľa (veriteľa' jasne a zrozumiteľne uviesť v zmluve konečnú
splatnosť úveru tak, aby z nej spotrebiteľ vedel okamžite presne zistiť, dokedy bude úver splácať (kedy

zaplatí poslednú splátku úveru). Konečná splatnosť úveru musí byť dátumovo presne špecifikovaná,
teda musí byť vyjadrená presným dátumom. Súd poukazuje na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov, nakoľko táto nemôže mať rovnakú hodnotu
ako ročný úrok, číže tento údaj je v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov je potrebné zmluvu
o úvere, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje žalovaný nárok, považovať podľa § 11 ods. 1, písm. a) ZoSÚ

za bezúročnú a bez poplatkov. Preto ani platby odporcu nemali byť započítavané na úhradu úrokov a
poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú
navrhovateľ odporcovi reálne poskytol. Vzhľadom na to, že odporca zaplatil do podania návrhu 2 076,48
eura a po podaní návrhu sumu 480 eur z úverovej istiny 4 198,79 eura, uložil súd povinnosť odporcovi
zaplatiť navrhovateľovi zvyšných 1 642,31 eura a v prevyšujúcej časti návrh zamietol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Svidník, sp. zn. 6C/149/2014 z 26.4.
2016 nadobudol právoplatnosť dňa 30.6. 2016 a vykonateľnosť 21.7. 2016. Rozsah porušenia jeho
spotrebiteľského práva vyplýva z rozsudku jeho odôvodnenia. Žalobu ďalej odôvodnil ustanovením § 3
ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z., spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práv
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné

zadosťučinenie od toho, kto porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi zodpovedá. Ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv.
Svoje práva musel brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú
a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu.
Ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde a bol tým naplnená hypotéza vyššie

citovanej právnej normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 300,00 eur. Žalobnému návrhu
navrhol vyhovieť

2) Žalovaná nepripojila sa k žalobe.

3) Podľa §180 CSP boli splnené podmienky aby súd otvoril pojednávanie, pojednával a rozhodol v
neprítomnosti strán sporu, ktorí boli v konaní zastúpení advokátmi.

- 3 - 4C/108/2016

4) Súd vo veci prihliadol na obsah spisu, listinné dôkazy a zistil tento skutkový stav :

5) Okresný súd Svidník rozsudkom zo dňa 26.4.2016 sp. zn. 6C/149/2014-60 (právoplatný 30.6.2016) o
zaplatenie 3 352,98 eura s príslušenstvom rozhodol, že konanie o zaplatenie sumy 480,00 eura zastavil,
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 642,31 eura s 9,25 % úrokom z omeškania

ročne od 4.7. 2011 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy do
20 dňa toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku do
úplného zaplatenia dlhu s tým, že v prípade nezaplatenia jednej splátky sa stane splatným celý dlh,
v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol, zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovitrovy konania vo výške 414,85 eura na účet právneho zástupcu žalobcu, intervenientovi (do 30.6. 2016
vedľajší účastník) náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku .... Súd poukazuje na to, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitosti povinne obsahovať aj osobitné

náležitosti podľa § 9 ZOSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitosti vymedzených v citovanom zákonnom
ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však
spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.
Medzi takého náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle citovaného § 9 ods. 2, písm. k)
ZoSÚ aj uvedenie výšky, poštu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je však možné konštatovať, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere túto náležitosť neobsahuje.
Podľa uvedeného zákonného ustanovenia totiž v zmysle musia byt rozlíšené splátky istiny, úrokov
a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn istiny, úrokov a
iných poplatkov. V predmetnej úverovej zmluve toto rozlíšenie absentuje, zmluva obsahuje len výšku

mesačnej splátky bez špecifikácie. Z nej nevyplýva, koľko z toho bude na istinu úveru, koľko na úroky
a prípadné poplatky. V zmluve je uvedený len počet splátok, ale len splátok bez určenia koľko z nich je
na istinu úveru, koľko na úroky, koľko na prípadné poplatky, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov

predstavujú jednu z náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)
ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté
priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je možné pripustiť aby takáto podstatná náležitosti
s neuvedením ktorej sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade jej
neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, neuvádzala.

V tomto smere teda súd zastáva názor vyslovený už aj inými súdmi, viď napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 9Co/208/2012 zo dňa 18.10. 2012, že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako
náležitosti zmluvy priamo v texte o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom,
že a takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Čo sa týka konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, tak tá musí byť určená presne, jasne, určito a zrozumiteľne. V zmluve absentuje údaj o konečnej

splatnosti, lebo tam nie je dátum, termín konečnej splatnosti. Nestačí len dedukcia z toho, že to má
byť 40 splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí jednoznačne o jednej z náležitosti zmluvy a to
o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Súd nemal pochybnosť o tom, že účelom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f) ZoSÚ bolo zakotvenie
povinnosti dodávateľa (veriteľa' jasne a zrozumiteľne uviesť v zmluve konečnú splatnosť úveru tak, aby

z nej spotrebiteľ vedel okamžite presne zistiť, dokedy bude úver splácať (kedy zaplatí poslednú splátku
úveru). Konečná splatnosť úveru musí byť dátumovo presne špecifikovaná, teda musí byť vyjadrená
presným dátumom. Súd poukazuje na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov, nakoľko táto nemôže mať rovnakú hodnotu ako ročný úrok, číže
tento údaj je v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov je potrebné zmluvu o úvere, z ktorej si

navrhovateľ uplatňuje žalovaný nárok, považovať podľa § 11 ods. 1, písm. a) ZoSÚ za bezúročnú a bez
poplatkov. Preto ani platby odporcu nemali byť započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli
byť v celom rozsahu

- 4 - 4C/108/2016

započítané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú navrhovateľ odporcovi reálne poskytol.
Vzhľadom na to, že odporca zaplatil do podania návrhu 2 076,48 eura a po podaní návrhu sumu 480
eur z úverovej istiny 4 198,79 eura, uložil súd povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi zvyšných 1
642,31 eura a v prevyšujúcej časti návrh zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

6) Žalovaný podal vyjadrenie v ktorom okrem iného poukázal na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov o ktoré žalobca opiera svoj nárok, ďalej
žalobca nie je osobou, ktorá úspešne uplatnila porušenie spotrebiteľského práva na súde s tým, že
žalobca bol čiastočne úspešnou stranou (nakoľko žaloba bola v časti zamietnutá), žalobca nepreukázal,

že by úspešne uplatnil porušenie spotrebiteľského práva na súde, na základe čoho nepreukázal vznik
nároku na primerané finančné zadosťučinenie a preto je podanú žalobu potrebné pre neunesenie
dôkazného bremena zamietnuť, ďalej zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované ZoSÚ a
smernicou. Ak aj Okresný súd Svidník v konaní 6C/149/2014 posúdil poskytnutý úver ako bezúročný abez poplatkov, podľa názoru žalobcu takéto právne posúdenie veci súdom nezaväzuje vo veci konajúci
súd a rovnako tak nemožno toto právne posúdenie považovať za porušenie spotrebiteľských práv
žalobcu, resp. úspešné súdne uplatnenie porušenia spotrebiteľských práv žalobcom. Ak aj žalobca

vo svojich podania poukazuje na túto skutočnosť a Okresný súd Svidník sa s touto argumentáciou v
konaní 6C/149/2014 stotožnil, možno to považovať len za úspešnú obranu žalobcu v konaní. Ďalej
žalovaný poukázal na skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze - Rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky, sp. Zn. 23Cdo1201/2009 a tiež komentár Občiansky zákonník I. Komentár.
I. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2008, pričom účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán tak, že súd má povinnosť ex offo prihliadať na neprijateľnosť
a neplatnosť zmluvných podmienok. Účelom ochrany spotrebiteľa však v žiadnom prípade nemôže byť
zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. Žalobcovi
boli na základe zmluvy zo strany právneho predchodcu žalovaného preukázateľne poskytnuté finančné
prostriedky, ktoré žalobca nevrátil dohodnutým spôsobom. Bol to teda práve žalobca, kto porušuje svoje
zmluvné povinnosti. Žalovaný zdôrazňuje, že hoci bol v súdnom konaní úspešný len čiastočne, žalobcovi

nebola jeho konaním spôsobená žiadna ujma. Na základe uvedeného možno podľa názoru žalovaného
konštatovať, že priznaním požadovaného finančného zadosťučinenia by došlo nielen k jeho priznaniu
v rozpore so zákonom (nepreukázanie úspešného uplatnenia práva na súde), ale zároveň by došlo
k vybočeniu z medzi ochrany spotrebiteľa a k aprobovaniu konania, ktorým sa žalobca snaží zneužiť
svoje postavenie spotrebiteľa a ustanovenia zákona upravujúce ochranu spotrebiteľa a získať tak pre

seba neoprávnený majetkový prospech. Takémuto konaniu podľa názoru žalobcu nemožno poskytnúť
súdnu ochranu. V zmysle uvedeného žalovaný nesúhlasí s podanou žalobou, nakoľko má za to, že nie
sú splnené podmienky na priznanie požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle
§ 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa. Žalobu navrhol zamietnuť, uplatnil nárok
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7) V konaní pred súdom: a) žalobca zotrval na podanej žalobe z dôvodov uvedených v žalobe
s tým, že ma zato, že bola naplnená hypotéza § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorá
umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko žalobca bol v
časti úspešný, jeho nárok na finančné zadosťučinenie je opodstatnený a vychádza z úspešnej obrany
v pôvodnom konaní a teda z úspešného uplatňovania spotrebiteľských práv, zároveň poukázal na

uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/53/2016-59 zo dňa 4.10.2016 v ktorom odvolací súdu v
bode 15konštatuje ... odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že strata 300 eur oproti možnosti
získania 1 759,36 eur v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp. Zn. 7C/325/2014
je pre žalovaného ako nebankový subjekt úplne nepodstatná a odradzujúco pôsobiť nemôže. Podľa
názoru odvolacieho súdu odradzujúco pôsobiť môže len hrozba strany prevyšujúca nad 50 % o ktorú

veriteľ spotrebiteľa prípravne pripraviť aby veriteľ niesol riziko strany keďže sa chcel bezdôvodne na
úkor spotrebiteľa obohatiť. Z uvedeného vyplýva to, že ak sa žalobca v tomto konaní domáha finančného
zadosťučinenia len vo výške 300 eur čo v podstatne nedosahuje ako krajský súd konštatuje minimálne
50 %, ktorá by mala predstavovať výšku aby to voči nebankovému subjektu

- 5 - 4C/108/2016

pôsobilo odradzujúceho je primerané zadosťučinenie vo výške 300 eur ako sa žalobca v tomto konaní
domáha považuje za primerané, je opodstatnené a majúce svoju relevanciu, k námietke premlčania
doplnil, že k porušeniu došlo až v roku 2016, žalobu považuje za dôvodu zároveň uplatnil trovy konania.

b) Žalovaný so žalobou nesúhlasil, popieral naplnenie hypotézy § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
doplnil, že zmluvu neuzatváral, túto uzatváral predchodca žalobcu a v prípade ak tento nedodržal
náležitostiustanovenézákonomzodpovedázaporušenie ažalovanýmaluplatniťtentonárokvočiinému
subjektu, žalovaný namietol svoje vecnú pasívnu legitimáciu, pre prípad, že súd sa stotožní s porušením

práv spotrebiteľa vzniesol na námietku premlčania, nakoľko k porušeniu práv došlo v roku 2010, čiže
porušenie povinnosti zakladajúce nárok na primerané zadosťučinenie začalo plynúť dňom nasledujúcim
po uzatvorení zmluvy, maximálne premlčacia doba je 3-ročná čiže v roku 2013 uplynula, nakoľko nárok
na primerané finančné zadosťučinenie bol podaný v roku 2016, žalobu navrhol zamietnuť.

8) Zistený stav súd právne uzatvára:

9) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).10) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné ( § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

11) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

12) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

13) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané ( § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

14) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka).

15 )Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie ( § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

16) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách ( § 3 ods. 3 zákona číslo 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Z., o priestupkoch v znení neskorších predpisov).

17) Spotrebiteľ , ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá ( § 3

- 6 - 4C/108/2016

ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Z., o priestupkoch v znení neskorších predpisov).

18) Súd s prihliadnutím na obsah spisu, listinné dôkazy, rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku
tohto rozsudku. Žalobnému návrhu vyhovel nakoľko bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Svidník zo dňa 26.4. 2016 sp. zn. 6C/149/2014-60 (právoplatný 30.6.2016) o zaplatenie 3 352,98
eura v odôvodnení uviedol .... Súd poukazuje na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem
všeobecných náležitosti povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZOSÚ. Zákon absenciu

niektorých náležitosti vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom
neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme,
že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Medzi takého náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle citovaného § 9 ods. 2, písm. k) ZoSÚ aj uvedenie výšky, poštu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je však možné konštatovať, že
uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere túto náležitosť neobsahuje. Podľa uvedeného zákonného
ustanovenia totiž v zmysle musia byt rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje,
ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn istiny, úrokov a iných poplatkov. V predmetnej úverovej

zmluve toto rozlíšenie absentuje, zmluva obsahuje len výšku mesačnej splátky bez špecifikácie. Z
nej nevyplýva, koľko z toho bude na istinu úveru, koľko na úroky a prípadné poplatky. V zmluve
je uvedený len počet splátok, ale len splátok bez určenia koľko z nich je na istinu úveru, koľko
na úroky, koľko na prípadné poplatky, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať kjednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov predstavujú
jednu z náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v

znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v
texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je možné pripustiť aby takáto podstatná náležitosti s neuvedením
ktorej sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade jej neuvedenia v zmluve
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, neuvádzala. V tomto smere teda
súd zastáva názor vyslovený už aj inými súdmi, viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.

9Co/208/2012 zo dňa 18.10. 2012, že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosti zmluvy priamo
v texte o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že a takýto úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Čo sa týka konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, tak tá musí byť
určená presne, jasne, určito a zrozumiteľne. V zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti, lebo tam
nie je dátum, termín konečnej splatnosti. Nestačí len dedukcia z toho, že to má byť 40 splátok. Zákon o
spotrebiteľských úveroch hovorí jednoznačne o jednej z náležitosti zmluvy a to o dobe trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd nemal pochybnosť o
tom, že účelom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f) ZoSÚ bolo zakotvenie povinnosti dodávateľa (veriteľa'
jasne a zrozumiteľne uviesť v zmluve konečnú splatnosť úveru tak, aby z nej spotrebiteľ vedel okamžite
presne zistiť, dokedy bude úver splácať (kedy zaplatí poslednú splátku úveru). Konečná splatnosť úveru
musí byť dátumovo presne špecifikovaná, teda musí byť vyjadrená presným dátumom. Súd poukazuje

na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov,
nakoľko táto nemôže mať rovnakú hodnotu ako ročný úrok, číže tento údaj je v neprospech spotrebiteľa.
Z uvedených dôvodov je potrebné zmluvu o úvere, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje žalovaný nárok,
považovať podľa § 11 ods. 1, písm. a) ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov. Preto ani platby odporcu
nemali byť započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítané iba

na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú navrhovateľ odporcovi reálne poskytol. Vzhľadom na to,
že odporca zaplatil do podania návrhu 2 076,48 eura a po podaní návrhu sumu 480 eur z úverovej
istiny 4 198,79 eura, uložil súd povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi zvyšných 1 642,31 eura a v
prevyšujúcej časti návrh zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
- 7 - 4C/108/2016

19) Súd nárok žalobcu považoval za dôvodný a suma 300,00 eur predstavuje primerané finančné
zadosťučinenie titulom uplatňovaného práva z už citovaného rozhodnutia tunajšieho súdu, pretože
boli porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa a tieto boli spôsobilé privodiť mu ujmu, pričom
tento stav bol v konaní riadne preukázaný, žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, pričom táto

postačuje na uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko ide spotrebiteľský
vzťah a žalovaný bol povinný prinajmenšom konať v súlade s dobrými mravmi. Súd sa nestotožnil
s tvrdením žalovanej strany ohľadom jej argumentácie, pretože titulom uplatňovaného primeraného
finančného zadosťučinenia bolo rozhodnutie tunajšieho súdu (6C/149/2014), ktorým bolo zistené
porušenie spotrebiteľského práva žalobcu zo strany obchodníka. Žalobca ako spotrebiteľ uplatnil

satisfakciu za porušenie jeho spotrebiteľských práv, nakoľko tieto musel brániť v pôvodnom konaní.
Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, tak aby sa dodávateľ
nedopúšťal recidívy, zároveň aj funkciu relutárnu. Súd prvej inštancie odmietol dôvody žalovanej strany
v nedostatku pasívnej legitimácie, toto považuje za účelovú obranu, neobstojí ani tvrdenie, že žalobca
zmluvu nevyhotovil, avšak titulom zmluvy o postúpení pohľadávky z takéhoto vzťahu právo uplatnil,

pričom porušenie práva spotrebiteľa boli v rozhodnutí sp. zn. 6C/149/2014-60 zo dňa 26.4. 2016,
neobstojí ani námietka premlčania, nakoľko vo veci bolo rozhodnuté a už citovaným rozsudkom, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 30.6. 2016 a dňom nasledujúcim začala plynúť premlčacia lehota, ktorá
neuplynula, nakoľko žalobca podal žalobný návrh 9.8. 2016. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca
rozsudkom zo dňa 26.4. 2016, sp. Zn. 6C/149/2014-60 (právoplatný 30.6. 2016) preukázal titul na

uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu uplatneného nároku spôsobom
ako je vyššie uvedené. Taktiež bez povšimnutia nemôže zostať skutočnosť, že porušenie práva
žalobcu ako spotrebiteľa aj napriek tomu, že v konaní bol čiastočne úspešný bolo spôsobilé privodiť
žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu, teda žalovaná strana vždy, v každej spotrebiteľskej veci musí konať
v súlade s dobrými mravmi, nesmie zneužívať svoje postavenie formulárovými zmluvami spôsobom

a to ani v prípade zmlúv o postúpení pohľadávok pretože citované ustanovenie na základe ktorého
žalobca uplatnil svoje právo s týmto počíta v rámci primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
neprimerané podmienky zároveň spôsobujú neprimerané následky pre spotrebiteľa v danom prípadežalobcu zatiaľ iba v rovine uplatneného práva, čomu zodpovedná predmetná žaloba a súdom priznaný
nárok primeraného finančného zadosťučinenia.

20) Preto na základe toho v súlade s citovanou právnou kvalifikáciou bolo potrebne rozhodnúť ako je
vyššie uvedené.

21) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, preto priznal žalobcovi náhradu

trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu, o ktorých súd rozhodne osobitným/
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo
dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Svidník,
Sovietskych hrdinov 200/35, 089 01 Svidník na Krajský súd Prešov a to

písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej
inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa § 356 Civilného sporového poriadku, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku: a)vydanému na
základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, b)pre zmeškania okrem prípadov odvolania
podaného

- 8 - 4C/108/2016

z dôvodu, že neboli slnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Podľa § 358 Civilného sporového poriadku odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 360 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou
podľa § 359 nerozlučné spoločenstvom podľa § 77.

Podľa § 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dni od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeru, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a)

neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože súprípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci,

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej

inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných
podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

- 9 - 4C/108/2016

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d)ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku osoba oprávnená podať odvolanie sa

môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho

podať znova.

Podľa § 226 Civilného sporového poriadku právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá
spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

Podľa § 232 ods. 1 Civilného sporového poriadku vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia
ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti
zákonnými prostriedkami.