Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316010396
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316010396.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného K. H., pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 5.3.2018, č.k.
1T/87/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného K. H., nar. X.X.XXXX zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný K. H. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a zločinu
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, ktorých sa mal

dopustiť na tom skutkovom základe, že

1/ v období od 05.11.2015 do 03.01.2016 zasielal SMS správy z jeho telefónneho čísla XXXX XXX XXX,
na telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktorý používa maloletá N. V., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom
D., Y. č. XXXX/XX, v ktorých ju nútil pod hrozbou zverejnenia jej nahých fotiek na internete, ktoré boli
vyhotovené v období rokov 2010 až 2013, aby mu zaslala jej aktuálne nahé fotografie, čo vzbudilo u

maloletej strach z fyzického útoku, sexuálneho násilia a poníženia zo zverejnenia jej nahých fotografií,

2/ v období rokov 2010 až 2013 v prenajatom byte v D. a v byte na ulici H. XXXX/X v D. žil v spoločnej
domácnosti s družkou F. Y. a jej maloletou dcérou N.V., nar. XX.XX.XXXX, ktorú v čase neprítomnosti jej
matky opakovane sexuálne zneužíval tým, že ju vyzliekal donaha, bozkával ju na intímnych miestach,
fotil ju nahú, masturboval pred ňou a musela uspokojiť jeho pohlavný úd.

Za to súd obžalovanému podľa § 201 ods. 2, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Trestného zákona uložil úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§73ods.2písm.c/,d/Trestnéhozákonamuuložilochrannéliečenieprotialkoholickéambulantnou
formou.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré následne odôvodnil
tým, že z vykonaného dokazovania vyplývajú pochybnosti o vine obžalovaného . Súd vychádzal

iba z výpovede jedinej osoby a z dvoch podporných dôkazov-záverov znalcov. Svedkyňa F. Y. ako
matka poškodenej pozná poškodenú najlepšie, starala sa ňu odmalička a pritom uviedla, že to čo jeuvedené v obžalobe, sa nestalo. Naznačila tiež motív klamania poškodenej, teda žiarlivosť. Možno
sa chcela aj pomstiť mame za to, že mama opustila jej biologického otca, čo mal potvrdiť aj znalec
Mgr. Zabák. Nemožno tak hovoriť o 100% preukázaní viny obžalovaného. Znalec sa tiež vyjadril,

že poškodená hovorí pravdepodobne pravdu. Znalec tiež ignoroval vzťah matka-poškodená, ani len
telefonicky nezisťoval a nepreveroval od jej matky akékoľvek informácie. Podľa znalca má poškodená
subnormné schopnosti abstrakcie a úsudku, teda jej úsudku nemožno dôverovať, jej vierohodnosť
je znížená. Pochybnosti o jej výpovedi vyplývajú aj vzhľadom na závery znalca Ing. Mokrého, keď
poškodenátvrdila,žesijumalfotiťanahrávaťnavideo,avšakvjehomobiležiadnemultimediálnesúbory

nájdené neboli. Poškodená je osoba, ktorej vlastná mama neverí, okresný súd pochybil, keď neumožnil
konfrontáciu poškodenej s obžalovaným. Podľa znalkyne Imriškovej je obžalovaný bez preferencie
pedofilného typu, bez preferencie na maloletú poškodenú. Okresný súd sa nevysporiadal dostatočne
v odôvodnení s tým, prečo stačí konštatovanie dôveryhodnosti u poškodenej, prečo súd považuje
výpoveď matky za nedôveryhodnú, prečo súd rozhodoval na podklade znaleckého dokazovania, kde sa
ignorovala anamnéza vzťahu poškodenej.

Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval obžalovaný aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil
na rozhodnutie o podanom odvolaní.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste,

proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku

rozsudku.
Okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe pod bodom 1/. Výrok o vine u obžalovaného ohľadom skutku pod bodom 1/
teda odvolací súd neskúmal z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti, obžalovaný totiž zákonnekonformným spôsobom učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré
vyhlásenie súd prvého stupňa prijal uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku.
Okresný súd skutok opísaný pod bodom 2/ v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s

ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil
skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal
obžalovaného za vinného.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu
je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.

Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudkujasneazrozumiteľnevyložil,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkové
zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.
Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď svedkyne-poškodenej

maloletejN.V..Užokresnýsúdsasprávnevysporiadalsotázkouprevereniaaposúdeniadôveryhodnosti
jej výpovede. Poukázal na závery znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie. Znalec
nezistil u maloletej žiadne sklony rozširovať výpovede, ani patologickú fantáziu. Poukázal aj na
závery znalkyne ohľadom osobnostnej štruktúry obžalovaného, u ktorého je prítomné vysoké sexuálne
sebahodnotenie, málo diferencované morálne a etické normy a jeho sexuálny život je plný promiskuity,

pričom maloletá bola pre neho len jeden zo sexuálnych objektov, vyskytujúci sa v jeho blízkosti, jeho
konanie nebolo spojené s deviantnými ambíciami.
Okresný súd v tomto smere dostatočne odôvodnil, prečo dospel k záveru, že je možné rozhodnutie o
vine obžalovaného oprieť práve o výpoveď poškodenej.
Odvolací súd považuje za povinnosť dodať k námietkam obžalovaného v odvolaní, že nie je pravdou,

že výpoveď poškodenej je spochybnená výpoveďou jej vlastnej matky. Poukazovanie na vzťah matky
a dcéry, s preferovaním vierohodnosti matky, ktorá musí podľa obhajoby najlepšie poznať svoje dieťa a
ktorá nemá dôvod klamať o vlastnej dcére, nie je namieste.
Zvykonanéhodokazovania,najmäzvýpovedemaloletejN.V.vyplýva,žesvojumatkumárada,anechce
aby jej niekto ubližoval. Agresorom v domácnosti a rodine mal byť práve obžalovaný, pričom práve

z obavy o matku a brata vyhovela maloletá požiadavkám obžalovaného, ktoré na ňu mal, keď sama
uviedla že ju výslovne nenútil, ale vyžadoval od nej nepriamo, aby strpela keď ju mal fotiť nahú, aby mu
to spravila rukou, aby sa ho dotýkala. Maloletá doslova tiež uviedla, že keby to nespravila, nemohla by
ísť nikam, ani k babke. Z výpovede maloletej, že matku má síce rada, ale tá sa nevedela o ňu postarať,
vyplýva, že oporou a zázemím pre maloletú bola práve jej stará mama, ktorej neskôr aj povedala, čo

sa stalo.
Z uvedeného je zrejmé, že matka maloletej sa ocitla v pozícii, kedy bola konfrontovaná s udalosťami,
ktoré sa mali odohrať medzi jej druhom a jej dcérou. A je zjavné, že maloletá bola v situácii, kedy si
zjavne uvedomovala, že matka jej nemusí byť schopná uveriť a pomôcť, keď sa dozvie o správaní
obžalovaného k maloletej. Tým, že vyhovela požiadavkám obžalovaného, chcela ochraňovať matku

a brata pred násilným správaním obžalovaného. Ako bolo už ale uvedené, práve z tohto dôvodu sa
maloletá skôr zdôverila sesternici, krstnej a neskôr starej matke a nie svojej vlastnej matke.
Svedkyňa F. Y. ako matka maloletej, sama nakoniec pred súdom uviedla, že neverí ani obžalovanému
ani maloletej. Z uvedeného dôvodu námietka obhajoby o vyvrátení výpovede maloletej práve výpoveďou
jej matky z dôvodu, že matka jednoznačne nebude o dcére klamať, je nedôvodná.

S námietkou obhajoby o motíve maloletej poškodenej klamať o obžalovanom z dôvodu žiarlivosti, sa
správnym spôsobom vysporiadal už okresný súd. Odvolací súd zdôrazňuje, že takýto motív vylúčil už
znalec Mgr. Zabák, keď uviedol, že je nepravdepodobné, že maloletá mohla brať svoju mamu ako
rivalku vo vzťahu k obžalovanému, pretože mala vytvorený pozitívny vzťah k otcovi (ktorého si dokonca
idealizovala vo svojich predstavách).

Je tiež nepravdepodobné, aby sa maloletá takouto formou (krivého obvinenia voči novému partnerovi
svojej matky) chcela pomstiť matke za to, že opustila jej biologického otca. Znalec považuje výpoveď
maloletej z psychologického hľadiska za vierohodnú. Zohľadnil pritom jej vek, intelekt, vzťahy v rodine.
Vysporiadal sa s jej schopnosťami udalosti analyzovať, s jej sexualitou, konštatoval aj mierny sklon
k sugestibilite a dramatizácii pri prežívaní strachu. Nezistil žiadne poruchy správania, konštatoval že

maloletá nemala žiadne sexuálne skúsenosti v období 2010 až 2013, z prežitých udalostí prežívala
zahanbenie. Znalec pred súdom v dostatočnom rozsahu objasnil, z akého dôvodu dospel k záveru
o mierne zníženej všeobecnej vierohodnosti u maloletej, pričom na závere o celkovej vierohodnosti
výpovede maloletej zotrval. Z tohto hľadiska sú námietky obhajoby k ignorovania vzťahu matky adcéry pri znaleckom dokazovaní a námietky k tomu, že maloletá nehovorila na 100 % pravdu, keďže
z pojmu „pravdepodobne hovorila pravdu“, vyplýva len že ide o 51% až 99%, irelevantné a nie
sú spôsobilé spochybniť znalecké závery. Znalecký posudok je dôležitým dôkazom na posúdenie

pravdivosti výpovede maloletej. Posúdenie hodnovernosti je právnou otázkou, ktorú musí zodpovedať
súd. V danom prípade sa súd správne oprel aj o výsledky uvedeného znaleckého dokazovania.
Odvolací súd tiež konštatuje, že už okresný súd sa vysporiadal s námietkou k absencii preferencie
pedofilného typu u obžalovaného. Znalkyňa MUDr. Imrišková uviedla, že obžalovaný netrpí žiadnou
sexuálnou deviáciou a maloletá bola pre neho len jeden zo sexuálnych objektov. Toto konštatovanie

nevylučujepriebehudalostítak,akojepopisovanýmaloletouanevylučujetakésprávanieobžalovaného,
aké je mu kladené za vinu. Znalkyňa doslova uviedla, že maloletá bola pre obžalovaného (s
promiskuitným správaním) iba jeden zo sexuálnych objektov, ktorý sa vyskytoval v jeho blízkosti, pričom
ho maloletá mohla nechtiac aj provokovať tým, že chodila doma v spodnom prádle. Keď bol obžalovaný
pod vplyvom alkoholu, vnímal maloletú ako sexuálny objekt.
Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani

odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z
prvostupňového rozsudku. A to aj s ohľadom k tomu, že okresný súd sa vysporiadal a právne konformne
odôvodnil aj to, prečo odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajobou (konfrontáciu maloletej poškodenej
a obžalovaného). Argumentoval nadbytočnosťou takéhoto procesného úkonu a možným negatívnym
vplyvom na duševný a mravný vývoj maloletej.

Rovnako správne postupoval aj okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanému a
uložil tomuto trest, ktorý zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu svoj účel z hľadiska generálnej prevencie, represívnej úlohy trestu aj individuálnej prevencie,
dostatočne splní úhrnný nepodmienečný trest vo výmere 7 rokov, uložený na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby. Správny je aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, rovnako tak bol správny aj postup okresného súdu
keď ukladal ochranné opatrenie - ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.