Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Pc/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201889
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5718201889.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMartinsudkyňouJUDr.HelenouMenichovouvkonanínavrhovateľa:P.G.,nar.XX.X.XXXX,

trvale bytom I. XXX, XXX XX A., proti otcovi, ktorý je povinný platiť výživné: Z. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom I. XXX, XXX XX A. a matke, ktorá je povinná platiť výživné: A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Mesto
P., o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného proti matke, ktorá je povinná platiť výživné, sa zamieta.

II. Otec je povinný platiť navrhovateľovi zvýšené výživné vo výške 80,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred k rukám navrhovateľa P. G., nar. XX.X.XXXX, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin, č.k. 22P/127/2009-74 zo dňa 20.8.2010 vo výroku,
ktorým súd určil, že otec je povinný platiť na maloletého P., nar. XX.X.XXXX výživné vo výške 50,- Eur
mesačne, počnúc dňom 11.5.2009, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

IV. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol o povinnosti matky a otca platiť navrhovateľovi zvýšené výživné,
matka 50,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa a otec vo výške 80,-

Eur mesačne vždy do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

2. V návrhu uviedol, že Rozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. 22P/127/2009-74 zo dňa 20.8.2010,
bol v tom čase maloletý navrhovateľ spolu s maloletou D. G., nar. X.X.XXXX, zverený do spoločnej
náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom, Z. G., nar. XX.X.XXXX a O. G., nar. X.X.XXXX. Matke
sa určilo výživné v minimálnej výške a otcovi vo výške 50,- Eur mesačne na každé dieťa.

3. Uviedol, že matka nikdy neplatila výživné. T.č. dosiahol plnoletosť, stále študuje, dosahuje v škole
veľmi dobré výsledky. Od roku 2010, kedy sa určilo výživné, sa pomery na strane navrhovateľa, t.č. už
ako plnoletého, podstatne zmenili. Zvýšil sa fyzický vek a s ním spojené odôvodnené potreby. Navrhol,
aby po vykonanom dokazovaní súd rozhodol o povinnosti matky a otca na zvýšené výživné v zmysle
návrhu.

4. Matka a otec, ktorí sú povinní platiť výživné, sa k návrhu na zvýšenie výživného písomne nevyjadrili.

5. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 27.9.2018 v neprítomnosti matky, ktorej bolo predvolanie na
pojednávanie doručené postupom podľa § 106 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Matka svoju neúčasť súdu neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania.6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, otca navrhovateľa, listinami doloženými do spisu
a pripojeného spisu 20P/60/2016 a zistil:

Podľa rodného listu navrhovateľa, navrhovateľ sa narodil XX.X.XXXX.

7. Podľa správy od Sociálna poisťovňa - ústredie (č.l. 30) matka a otec navrhovateľa za
požadované obdobie od 1.8.2017 až do súčasnosti nie sú poberateľmi dávok dôchodkového poistenia,
nemocenských dávok, dávok úrazového poistenia, dávok v nezamestnanosti a garančného poistenia.

8. Stredná priemyselná škola, Novomeského 5/24, 036 36 Martin, listom zo dňa 20.8.2018 (č.l. 35)
potvrdilasúdu,ženavrhovateľ,P.G.Č.,nar.XX.X.XXXX,jevškolskomroku2017/2018žiakom2.Ctriedy
Strednej priemyselnej školy, v školskom roku 2018/2019 nastúpi do tretieho ročníka denného štúdia.

9. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, Novomeského č. 4, 036

01 Martin, oznámil súdu listom zo dňa 3.8.2018 (č.l. 41), že G. Z. (otec navrhovateľa), nar. XX.X.XXXX,
nie je vedený ako poberateľ žiadnych štátnych sociálnych dávok za požadované obdobie.

10.Triednaučiteľka3.CtriedynaStrednejpriemyselnejškoletechnickejvMartine,čestnýmprehlásením
potvrdila výdavky žiaka P. G.Á. súvisiace so školou v šk. roku 2018/2019:

- vybavenie elektronickej kartičky na obed v hodnote 3,32 Eur;
- v mesiacoch september až október 2018 stravné 2,80 Eur/denne;
- v mesiacoch november 2018 až jún 2019 stravné 1,32 Eur/denne (za mesiac x 20 prac. dní v mesiaci
je suma 26,40 Eur);
- príspevok do Rady školy v hodnote 20,- Eur ;

- príspevok do triedneho fondu v hodnote 5,- Eur;
- preddavok na stužkovú slávnosť v hodnote 100,- Eur;
- poplatok za branný kurz v hodnote 50,- Eur;
- poplatok za kurz spoločenských tancov v hodnote 10,- Eur.

11. Stredná priemyselná škola, Novomeského 5/24, 036 36 Martin potvrdila, že P. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom I. XXX, je v školskom roku 2018/2019 študentom SPŠ Martin, denného štúdia v triede 3.C.
Potvrdenie bolo vydané 6.9.2018.

12. Na č.l. 52 a nasl. sú účtovné doklady preukazujúce výdavky navrhovateľa na oblečenie, v mesiaci

apríl vo výške 16,06 Eur, v mesiaci máj vo výške 25,97 Eur, v marci 2018 vo výške 4,39 Eur, za
predaj predplatného časového lístka 30-denný - žiak 12,- Eur za obdobie od 10.9.2018 do 9.10.2018;
za učebnicu angličtina 12,75 Eur (č.l. 58), na poistnú zmluvu pre poisteného G. P. - investičné životné
poistenie, lehotné poistné celkom 15,- Eur, periodicita platenia poistného je mesačne.

13. Podľa odpovede na lustráciu v SP (č.l. 62), otec ani matka (č.l. 63), nepoberajú žiadne dávky.

14. Na pojednávaní dňa 27.9.2018 navrhovateľ trval na návrhu. Nemal vedomosť, či jeho matka je
zamestnaná.Píšesismatkouibanafacebooku,jejadresunevie.Matkuneinformovalopodanomnávrhu
na zvýšenie výživného, nezistil ani prostredníctvom tejto komunikácie, či matka pracuje. Nevysvetlila

mu, prečo mu doteraz neplatí výživné.

15. Otec na tomto pojednávaní vypovedal, že proti zvýšeniu výživného v zmysle návrhu nenamieta.
Je ochotný platiť výživné vo výške 80,- Eur mesačne, ako to žiada navrhovateľ. Keď bol zamestnanec,
mal prerušenú živnosť. T. č. má živnosť a podniká v odbore stavebníctvo. Jeho daňové priznanie za

minulý rok bolo nulové.

16. Navrhovateľ skutočnosti, ktoré otec uviedol, nepoprel. Vypovedal, že otec platí výživné, ktoré mu
bolo naposledy určené vo výške 50,- Eur, pravidelne. Pomáha navrhovateľovi vždy, keď niečo potrebuje,
vychádza mu v ústrety podľa jeho potrieb. Spolu so sestrou dostávajú náhradné výživné za matku po

25,- Eur.

17. Z pripojeného spisu OS Martin, sp.zn. 22P/127/2009, súd zistil, že Rozsudkom Okresného súdu
Martin, č.k. 22P/127/2009-74 zo dňa 20.8.2010, súd zveril, v tom čase mal. Deti, P. G., nar. XX.X.XXXXa mal. D. G., nar. X.X.XXXX, do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom, Z. G., nar.
XX.X.XXXX a O. G., nar. X.X.XXXX, obaja spoločne bytom I. XXX, počnúc dňom 11.5.2009. V poradí
tretím výrokom súd rozhodol, že otec je povinný platiť, v tom čase na mal. P., nar. XX.X.XXXX, výživné vo

výške 50,- Eur mesačne a na mal. D., nar. X.X.XXXX, výživné vo výške 50,- Eur mesačne, počnúc dňom
11.5.2009, vždy do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 27.8.2010.

18. V poradí štvrtým výrokom súd rozhodol, že matka je povinná platiť, v tom čase na mal. P., nar.

XX.X.XXXX a na mal. D., nar. X.X.XXXX, výživné vo výške po 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, a to mesačne,
na každé z detí, počnúc dňom 11.5.2009, vždy do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľov.

19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo

dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

26. Podľa § 78 ods. 3 ZoR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

27. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

28. Podľa § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.

29. Podľa § 156 CMP, účastníci konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

30. Súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného vychádzal z filozofie podstatnej
zmeny pomerov a až následnej možnosti zmeniť rozhodnutie o výživnom v zmysle ust. § 78 ods. 1
ZoR. Pri vyhodnotení skutkových okolností v zmysle vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že došlo k podstatnej zmene pomerov na to, aby mohlo dôjsť k zmene súdneho rozhodnutia o určenie

výživného. Toto bolo naposledy určené rozsudkom OS Martin č.k. 22P/127/2009-74 zo dňa 20.8.2010,
ktorým bola určená povinnosť oboch rodičov navrhovateľa platiť mesačné výživné k rukám starých
rodičov navrhovateľa (viď ods. 17, 18).31. Na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov už len tým, že navrhovateľ dovŕšil
plnoletosť. V zmysle ust. § 78 ods. 3 ZoR bolo preto dôvodné prihliadať na vývoj jeho životných
nákladov. Okrem dovŕšenia plnoletosti aj v súvislosti s tým, že navrhovateľ v čase rozhodovania OS MT

rozsudkom č.k. 22P/127/2009-74 zo dňa 20.8.2010 bol žiakom ZŠ a t.č. je žiakom Strednej priemyselnej
školy technickej v Martine, s čím mu vznikli aj náklady súvisiace s dennou dochádzkou do školy z
miesta bydliska do Martina, náklady súvisiace s preddavkami na stužkovú slávnosť, ktoré potvrdila vo
výške 100,- Eur triedna učiteľka navrhovateľa v čestnom prehlásení zo dňa 11.9.2018. Nesporne aj
výdavky súvisiace s ošatením, drogériou, ktorú potrebuje navrhovateľ ako plnoletý, sú vyššie ako v čase

rozhodovania súdu dňa 20.8.2010 rozsudkom 22P/127/2009-74, keď mal navrhovateľ v tom čase 10
rokov. Výsluchom navrhovateľa a otca navrhovateľa mal súd preukázané, že navrhovateľ naďalej žije v
spoločnej domácnosti so starými rodičmi, pričom otec prispieva navrhovateľovi na jeho osobné potreby
aj nad rámec plnenia si vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola naposledy určená rozsudkom OS MT č.k.
22P/127/2009-74 zo dňa 20.8.2010.

32. Súd mal ku dňu rozhodovania preukázané, že navrhovateľ sa pripravuje na svoje budúce povolanie,
čo bolo preukázané potvrdením o návšteve školy v šk. roku 2018/2019 (č.l. 51).

33. Súd mal preukázanú zmenu pomerov na strane navrhovateľa (ods. 28). Navrhovateľ nie je ku dňu
rozhodovania schopný sám sa živiť, lebo sa pripravuje na svoje budúce povolanie dennou formou štúdia

(ods.11).Jezákonnoupovinnosťouobochrodičov,matkyajotcanavrhovateľa,vzmysle§62ods.1ZoR,
aby plnili vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

34. Rozsah vyživovacej povinnosti matky, ako bol určený naposledy rozsudkom OS MT č.k.

22P/127/2009-74 zo dňa 20.8.2010, zodpovedá schopnostiam a možnostiam matky aj v čase
rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného. Z vykonaného dokazovania súd
nezistil stav odlišný od stavu, za ktorého bolo rozhodované OS MT dňa 20.8.2010, keď súd určil
povinnosť matke platiť, v tom čase na mal. P., výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Aj keď na

strane navrhovateľa bola preukázaná podstatná zmena pomerov, táto nebola preukázaná na strane
matky ako povinnej platiť výživné navrhovateľovi a preto súd návrh na zvýšenie výživného proti matke
zamietol. Naďalej zostáva v platnosti výrok Rozsudku OS MT, č.k. 22P/127/2009-74 zo dňa 20.8.2010,
ktorým bolo matke určené výživné v zmysle ust. § 62 ods. 3 ZoR, podľa ktorého každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť

v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (viď aj ods. 18).

35. Súd vychádzal z listinných dôkazov doložených v spise, predovšetkým odpoveď od Sociálna
poisťovňa - ústredie zo dňa 6.8.2018, ktorým mal súd preukázané, že matka navrhovateľa nie je

poberateľka dávok dôchodkového poistenia, nemocenských dávok, dávok úrazového poistenia, dávok v
nezamestnanosti a garančného poistenia a podľa lustrácie v SP matka navrhovateľa v čase spracovania
žiadosti nie je registrovaná u žiadneho zamestnávateľa. Nie je teda v schopnostiach a možnostiach
matky navrhovateľa, ako to predpokladá ust. § 62 ods. 2 ZoR, prispievať navrhovateľovi zvýšeným
výživným v zmysle návrhu, preto bolo dôvodné návrh navrhovateľa proti matke na zvýšenie výživného

zamietnuť. Pokiaľ teda navrhovateľ žiadal výživné proti matke na sumu 50,- Eur, súd bol toho názoru,
že odôvodnené potreby navrhovateľa ako oprávnenej osoby by odôvodňovali priznanie výživného v
uvedenej výške, avšak s ohľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky ako povinnej
nebolo možné v uvedenej výške toto výživné priznať a preto súd návrh na zvýšenie výživného proti
matke musel zamietnuť.

36. Otec navrhovateľa si svoju vyživovaciu povinnosť určenú naposledy rozsudkom OS MT č.k.
22P/127/2009-74 zo dňa 20.8.2010 riadne plní, čo mal súd preukázané výsluchom navrhovateľa a
otca navrhovateľa. Tiež mal preukázané zhodnými vyjadreniami účastníkov, že otec si vyživovaciu
povinnosť voči synovi plní aj nad rámec povinnosti určenej súdom v rozsudku OS MT. Otec

navrhovateľa, napriek skutočnosti, že mal vykázané nulové daňové priznanie ako živnostník, ktorú
skutočnosť navrhovateľ nepoprel, súhlasil, aby súd určil zvýšené výživné pre navrhovateľa v zmysle
jeho návrhu. Súd pri rozhodovaní o zvýšenom výživnom vo vzťahu k otcovi navrhovateľa, v zmysle ust.
§ 75 ods. 1 ZoR, prihliadol na odôvodnené potreby navrhovateľa ako oprávneného, pričom prihliadolaj na to, že otec sa v dostatočnej miere stará o potreby navrhovateľa a prispieva navrhovateľovi aj
nad rámec výživného určeného naposledy rozsudkom vo veci sp.zn. 22P/127/2009, čo potvrdil aj
sám navrhovateľ na pojednávaní dňa 27.9.2018. Určené výživné voči otcovi zodpovedá odôvodneným

potrebám navrhovateľa, lebo otec na tieto odôvodnené potreby navrhovateľa prihliada aj iniciatívne nad
rámec povinnosti, ktorú mu určil súd, v rámci svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

37. Súd rozhodol, že mení rozsudok Okresného súdu Martin, č.k. 22P/127/2009-74 zo dňa 20.8.2010
vo výroku, ktorým súd určil, že otec je povinný platiť na maloletého P., nar. XX.X.XXXX výživné vo výške

50,- Eur mesačne, počnúc dňom 11.5.2009, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa,
v súlade s § 78 ods. 1 ZoR a § 157 CMP.

38. Konanie o návrhu na určenie výživného pre plnoleté dieťa je konaním návrhovým, súd preto
zaviazal otca platiť zvýšené výživné počnúc právoplatnosťou rozsudku, nakoľko navrhovateľ neurobil
návrh v zmysle ust. § 77 ods. 1 ZoR, podľa ktorého možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho

konania, ktoré sa začína podaním návrhu na súd.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.