Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/18/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116226027
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116226027.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu
JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: S. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom
K. XX, XXX XX K., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sovietskych
hrdinov 163/66, Svidník 089 01, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpený JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenie vo výške 300 EUR, o odvolaní žalobcu a žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu prešov č.k. 12Csp/200/2016-21 zo dňa 26.10.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I.

II. Mení sa rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 250,- Eur v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 50 EUR, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 16. 12. 2016 sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 EUR.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 20C/58/2016-33 zo dňa
9. 5. 2016, v zmysle ktorého uložil súd žalovanému (PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.) zaplatiť žalobcovi
sumu 4.317,29 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.017,29 EUR od
11. 3. 2016 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy
4.317,29 EUR titulom bezdôvodného obohatenia. Súd v danej právnej veci rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie, nakoľko žalovaný sa napriek výzve súdu v stanovenej lehote nevyjadril. Uplatňovaný nárok
žalobca odôvodnil tým že išlo o zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX,
ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi a neobsahovala náležitosti podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských o úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Uviedol, že

neobsahovala sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ročnú percentuálnu mieru
nákladov; a z toho dôvodu bolo potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Bezdôvodné
obohatenie spočívalo vo výške rozdielu medzi platbami a výškou úveru.

5. Žalobca v postavení spotrebiteľa sa podaným návrhom vo veci vedenej pod sp.zn. 20C/58/2016
domáhal voči žalovanému práva na zaplatenie sumy 4.317,23 EUR s príslušenstvom z titulu
bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere absentuje náležitosti údajov
o úroku a preto nemožno od spotrebiteľa požadovať. V konaní bol žalobca úspešný. žalobca v
konaní preukázal porušenie svojho práva - spotrebiteľa, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na primerané
finančné zadosťučinenie, ako satisfakcie za jeho porušené právo, ktorého sa v súdnom konaní
vedenom pod sp.zn. 20C 58/2016 domohol.

6. Žalobca sa domáhal primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 EUR, pričom túto výšku
odvádzal len zo skutočnosti, že bezdôvodné obohatenie mu bolo priznané až vo výške 4.317,29 EUR,
súd týmto rozhodnutím žalobcovi priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 EUR, pretože
sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako
spotrebiteľa.

7. Ako jediné kritérium pre priznanie nemajetkovej ujmy mal súd preukázané, že žalobcovi bolo
priznané bezdôvodné obohatenie, na druhej strane súd nemal preukázané, že by zo strany žalovaného
dochádzalo vo vzťahu k žalobcovi k takým atakom, ktoré by viedli k priznaniu vyššieho finančného
zadosťučinenia. Žalobca v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia a súd okrem všeobecného
odôvodnenia, že účelom finančného zadosťučinenia je potrestať žalovaného za protiprávne konanie,
ktorým sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a odradiť ho od opakovania takéhoto konania budúcnosti, inú
argumentáciu nemal.

8. O trovách konania rozhodol podľa čl. 4 ods. 1 , § 255 ods. 1 civilného sporového poriadku.

9. Proti rozsudku, a to proti vyhovujúcemu výroku (I.) a výroku o trovách konania podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že z napádaného rozsudku nevyplýva, o porušenie
akého práva by malo ísť. Súd prvej inštancie toto právo nekonkretizoval. čo znamená že z jeho
rozhodnutia nie je zrejmé ani to. či je splnený predpoklad uvedený § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. Zákonná úprava nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi len preto, že uplatní
nejaké právo, ale len vtedy, ak úspešne uplatnil porušenie práva ustanoveného na ochranu spotrebiteľa.
Z vykonaného dokazovania, skutkových zistení a právneho posúdenia súdu prvej inštancie vysloveného
v napádanom rozsudku nevyplýva, či je splnený zákonný predpoklad pre vznik nároku na finančné
zadosťučinenie. Napádaný rozsudok neobsahuje ani žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých
súd priznal nárok na finančné zadosťučinenie v sume 50.- Eur. Napádaný rozsudok nedáva odpoveď
ani len na to. v čom súd mal preukázanú intenzitu zásahu odôvodňujúcu sumu 50,- Eur. Nie je
možné paušálne tvrdiť. že v akomkoľvek prípade, kedy výška plnenia závisí od úvahy súdu. sa
prihliada pri rozhodovaní o náhľade trov len na to, či strana sporu je úspešná čo do základu nároku
a neprihliada na to. v akom pomere je alebo nie je úspešná. Ani pôvodné ustanovenie § 142 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku (ktoré nemá normatívny ekvivalent v Civilnom sporovom poriadku)
neurčovalo pre takéto obligatórne pravidlo pre rozhodovanie o výške nároku. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaní v prejednávanej veci opomenul zohľadniť fakt podstatný aj pre rozhodovanie o náhrade
trov. a to že žalobca v konaní ani neuvádzal žiadnu skutočnosť zdôvodňujúcu výšku uplatňovaného
nároku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, žalobu zamietol a
žalovanému priznal právo na náhradu 100 % trov právneho zastúpenia. Uplatnil si tiež nárok na náhradu
trov za odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

10. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku (II.) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie. Uviedol, že žalobou si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,-- eur, čo je len
symbolická suma, v porovnaní so sumou 4 317,29 eura, o ktorú sa mienil žalovaný na jeho úkor obohatiť,
ak by sa žalobca v súdnom konaní, vedenom na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn. 20C/58/2016,
nedomohol nápravy. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke.

12. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona slovenskej
národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

14. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

15. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na
doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných
smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

16. Je nesporné, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/58/2016 žalobca
úspešne uplatnil nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia. V žalobe žalobca
uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi ním a žalovaným dňa 23.12.2005
neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 4 ods. 5 písm. a) a g) zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobca
uhradil viac, než mu bolo na základe zmluvy žalovaným poskytnuté, na strane žalovaného vzniklo
bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať. Okresný súd Prešov rozsudkom
pre zmeškanie č.k. 20C/58/2016-34 zo dňa 09.05.2016 uložil žalovanému (PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o.) zaplatiť žalobcovi sumu 4.317,29 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 4.017,29 EUR od 11. 3. 2016 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. Skutočnosť, že
odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/58/2016-34 zo dňa 09.05.2016 neobsahuje
právne posúdenie žalovaného nároku, ale iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd
rozhodol (vzhľadom na ust. § 157 ods. 4 CSP) neznamená, že týmto rozsudkom nebolo konštatované
porušenie konkrétnych povinností zameraných na ochranu spotrebiteľa žalovaným. V danom prípade
je nutné vychádzať z tvrdení žalobcu uvedeného v žalobnom návrhu v konaní vedenom pod sp. zn.

20C/58/2016. Žalovanému nemôže byť na prospech jeho pasivita v konaní sp. zn. 20C/58/2016, kedy
nevyužil svoje právo vyjadriť sa k žalobe a v dôsledku tejto jeho nečinnosti došlo k vyhláseniu rozsudku
so skráteným odôvodnením.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, je zrejmé, že žalobca ako spotrebiteľ v konaní sp. zn. 20C/58/2016
úspešne uplatnil nárok voči žalovanému, ktorý vznikol v dôsledku porušenia zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch žalovaným tým, že vo formulárovej spotrebiteľskej zmluve o revolvingovom
úvere žalovaný neuviedol obligatórne náležitosti vyžadované týmto zákonom. Je preto zrejmé, že
žalobcovi podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa voči žalovanému vznikol
nárok na primerané finančné zadosťučinenie.

18. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd považuje sumu 50 Eur za
nekorešpondujúcu okolnostiam veci. Za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia
je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia, recidívy
porušovania spotrebiteľských práv, je nutné súhlasiť so žalobcom, že požadovaná suma finančného
zadosťučinenia 300 Eur je plne opodstatnená s ohľadom na skutočnosť, že dodávateľ sa v danom
prípade na úkor žalobcu - spotrebiteľa bezdôvodne obohatil o sumu 4317,29 Eur, ktorej vrátenia sa
žalobca úspešne domohol v rámci súdneho konania. Za tohto stavu, vzhľadom na výšku požadovaného
finančného zadosťučinenia (300 Eur), nie je pre jeho priznanie potrebné vyžadovať preukázanie iných
skutočností svedčiacich o okolnostiach a charaktere dopadu hrozby ujmy na spotrebiteľa.

19. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil (§ 387
ods. 1 CSP) a v zamietavom výroku ho postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250 Eur.

20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti. K tomuto odvolací súd
uvádza, že v zmysle § 19 písm. d) CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne
príslušný aj súd, v ktorého obvode, má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak
ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského
konania. Nie je spornou skutočnosť, že predmetné konanie je spotrebiteľským sporom, žalobca má v
konaní postavenie spotrebiteľa, ktorý si voči žalovanému - dodávateľovi uplatňuje právo na primerané
finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v dôsledku
poručenia zákonných povinností žalovaným v zmluvnom vzťahu založenom spotrebiteľskou zmluvou zo
dňa 23.12.2005. Z uvedeného dôvodu je na konanie podľa § 19 písm. d) CSP miestne príslušný súd,
v obvode, ktorého má žalobca trvalý pobyt, t.j. Okresný súd Prešov. Námietka miestnej nepríslušnosti
je preto nedôvodná (§ 42 CSP).

21. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalovaný v konaní nebol úspešný,
preto nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania vznikol plne úspešnému
žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.