Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 9Cb/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617200696
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomíra Mlynarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617200696.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci žalobcu: Agro Building

s.r.o., so sídlom Andovská dolina 1160/9031, Nové Zámky 940 02, IČO: 45 906 211, zastúpený
Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., so sídlom Hlavná 979/23, Galanta 924 01, IČO: 47 551 372, proti
žalovanému:LesnýkomposesorátpozemkovéspoločenstvovPartizánskejĽupči,sosídlomPartizánska
Ľupča663,03215,IČO:14224143,zastúpenýadvokátomJUDr.JurajomLukáčom,sosídlomNámestie
sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, IČO: 42 42 11 52, v spore o zaplatenie 93 821,22 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania od žalobcu 100%, o výške náhrady trov konania,
ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 30. 1. 2017 žalobca žiadal, aby súd rozhodol,
že zmluva o nájme nehnuteľností uzatvorená dňa 31. 1. 2013 v znení dodatku č. 1 k zmluve o
nájme nehnuteľností zo dňa 10. 1. 2014 medzi Lesným komposesorátom pozemkové spoločenstvo
v Partizánskej Ľupči ako prenajímateľom a Agro Building s.r.o. ako nájomcom, predmetom ktorej bol
nájom nehnuteľností vedených Správou katastra v Liptovskom Mikuláši nachádzajúcich sa v okrese

Liptovský Mikuláš, obci Partizánska Ľupča, katastrálne územie S. Ľ. a to najmä hrádza tajcha a v
časti plochy na parcelách č. 3302, 3043, 3044, 3045, 3042, 3034 je neplatná. Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 93.821,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 93.821,22
eur odo dňa podania žaloby do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca dňa 31. 1. 2013 ako
nájomca uzatvoril so žalovaným ako prenajímateľom zmluvu o nájme nehnuteľností, predmetom ktorej
bol nájom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Liptovský Mikuláš, obec Partizánska Ľupča,
katastrálne územie S.Á. Ľ. a to najmä hrádzu tajchu a časti plochy na parcelách č. 3302 - vodná

plocha, č. 3043, 3044, 3045, 3042, 3034 - zastavaná plocha, výusť pod hrádzou a ochranné pásmo
10 metrov okrem lesného porastu.. Dňa 21. 10. 2013 vydal Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor
starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy rozhodnutie, ktorým povolil žalobcovi na
prenajatých nehnuteľnostiach - pozemkoch - vybudovanie vodnej stavby „Partizánska Ľupča - Magurka,
rekonštrukcia tajchu“. Stavbu povolil ako dočasnú do 31. 1. 2038 v zmysle doby trvania zmluvy. Dňa 10.
1. 2014 po vyhotovení geometrického plánu bol medzi žalobcom a žalovaným uzatvorený Dodatok č.
1 k Zmluve o nájme, ktorým došlo k úprave ustanovenia článku 2 ods. 2 zmluvy tak, že žalovaný ako

prenajímateľ zdôraznil svoje oprávnenie prenechať nehnuteľnosti do prenájmu žalobcovi ako nájomcovi
a zároveň špecifikoval prenajaté nehnuteľnosti v zmysle vyhotoveného geometrického plánu. Napriek
dodatku č. 1 k zmluve žalovaný dňa 24. 8. 2015 poslal žalovanému dokument s názvom neplatnosť
nájomnej zmluvy, ktorým žalobcu informoval o tom, že nie je skutočným správcom nehnuteľností,ktorým je Slovenský pozemkový fond a zmluva je absolútne neplatný právny úkon. Zároveň uviedol, že
vypracovaný geometrický plán deklaruje túto skutočnosť a je z neho zrejmé, že sporové nehnuteľnosti
nie sú zaknihované a žalobca nerešpektovaním uvedeného stavu uviedol do omylu orgán štátnej správy

a miestnu samosprávu v konaní o povolení stavby na prenajatých pozemkoch. Následne žalobca
nemal možnosť pokračovať v nájme, nebola mu schválená žiadosť o čerpanie z prostriedkov EÚ
a do úkonov súvisiacich s realizáciou účelu nájmu. Žalobca ako nájomca bol dobromyseľný v tom,
že nevedel, že žalovaný nemá oprávnenie spravovať nehnuteľnosti. Tieto pochybnosti nemali ani
kompetentné orgány, ktoré žalobcovi vydali k realizácii rekonštrukcie stavebné povolenie. Žalovaný

vedel, respektíve mal vedieť, že dispozícia s nehnuteľnosťami formou prenájmu z jeho strany nie je
možná,lebonemáoprávnenienajejspravovanieamánatožalobcuvopredupozorniť.Mátakurobiťskôr
než žalobca investoval do sporových nehnuteľností a do úkonov s rekonštrukciou súvisiacich, v prípade
ktorých má byť istá návratnosť po schválení žiadosti o prostriedky z EÚ. V dokumente žalovaného
označeného neplatnosť nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 31. 1. 2013 - oznámenie žalovaný uviedol,
že táto skutočnosť (neplatnosť zmluvy) bola respektíve mala byť známa žalobcovi z vyhotoveného

geometrického plánu ako i kompetentným orgánom vydávajúcim povolenie na rekonštrukciu stavby,
ktoré mali za týmto účelom preveriť predložené podklady pokiaľ neboli v súlade so skutočným stavom
veci a v súlade s právnym poriadkom. Na tieto skutočnosti mal byť žalobca upozornený, k čomu
nedošlo. Po vyhotovení geometrického plánu žalovaný voči nemu naďalej pristupoval ako k nájomcovi
a nájomca postupoval plnením povinností nevyhnutných k dosiahnutiu dohodnutého účelu, príprave

rekonštrukcie nehnuteľnosti. Žalobca investoval tieto finančné prostriedky: Úkony súvisiace s obhliadkou
tajchu a uzatvorením nájomnej zmluvy: 277,38 eur s DPH na základe faktúry č. 20130015 zo dňa 31.
1. 2013; 277,38 eur s DPH na základe faktúry č. 20130019 zo dňa 31. 3. 2013; úkony súvisiace so
spracovaním projektu „žiadosť o NFP“ - nenávratný finančný príspevok: 360 eur s DPH na základe
faktúry č. 2013034 zo dňa 17. 5. 2013, sumu 180 eur s DPH na základe faktúry č. 2014022 zo dňa 2.

6. 2014, sumu 5.616 eur s DPH na základe faktúry č. 2016010 zo dňa 13. 7. 2016, sumu 1.020 eur
s DPH na základe faktúry č. 2016011 zo dňa 13. 7. 2016; úkony súvisiace s verejným obstarávaním
na technológiu a vozidlo sumu: 1.200 eur s DPH na základe faktúry č. 214053 zo dňa 19. 6. 2014,
sumu 600 eur s DPH na základe faktúry č. 214054 zo dňa 19. 6. 2014, sumu 600 eur s DPH na
základe faktúry č. 214055 zo dňa 19. 6. 2014; úkony súvisiace s nákupom vozidla: sumu 11.283,81 eur

s DPH na základe faktúry č. Z15/60250 zo dňa 9. 3. 2015, sumu 39,60 eur s DPH na základe faktúry
č. FAP/15/00068 zo dňa 12. 3. 2015, sumu 47.657,16 eur s DPH na základe splátkového kalendára
k zmluve č. LZC/15/60250; úkony súvisiace s vypracovaním projektovej dokumentácie, inžinierskou
činnosťou, katastrom, geometrickým plánom, statickým posúdením na tváre miesta: sumu 300 eur s
DPH na základe faktúry č. 8/13 zo dňa 13. 6. 2013, sumu 4.715,28 eur na základe faktúry č. 20130135

zo dňa 30. 6. 2013, sumu 4.038,60 eur s DPH na základe faktúry č. 20130318 zo dňa 30. 11. 2013, sumu
742,64 eur s DPH na základe faktúry č. 20140010 zo dňa 31. 1. 2014, sumu 9.000 eur s DPH na základe
faktúry č. 02/2014 zo dňa 7. 5. 2014; úkony súvisiace s verejným obstarávaním na rekonštrukciu: sumu
637,38 eur s DPH na základe faktúry č. 2013/077 zo dňa 30. 4. 2013, sumu 1.500 eur s DPH na základe
faktúry č. 2013/05/01 zo dňa 2. 5. 2013, sumu 637,38 eur s DPH na základe faktúry č. 20130101 zo

dňa 31. 5. 2013, sumu 136,81 eur s DPH na základe faktúry č. 20130134 zo dňa 30. 6. 2013, sumu
3.000 eur s DPH na základe faktúry č. 2013/06/02 zo dňa 20. 6. 2013. Celkom žalobca vynaložil na
prípravné úkony na rekonštrukciu nehnuteľnosti sumu 93.821,22 eur s DPH, ku ktorej refinancovaniu
z dôvodu neschválenej žiadosti z prostriedkov EU, z dôvodu na strane žalovaného nedošlo. Žalobca
nemá ani peniaze a z rekonštrukcie nezískal žiadny úžitok. Mimosúdne riešenie sporu so žalovaným

nebolo úspešné. Ak vlastník veci ako prenajímateľ prevedie právo odvodené od vlastníckeho na ďalšiu
osobu, v tomto prípade právo užívania respektíve dispozície s nehnuteľnosťami jedná sa o neplatný
právny úkon, lebo v čase prevodu tohto práva prenajímateľ nebol vlastníkom nehnuteľností, nemal
oprávnenie ich spravovať a preto nemôže previesť viac práv ako má sám. Preto je nelogická snaha
žalovanéhoopreneseniezodpovednostinažalobcu,ktorýboluvedenýdoomylužalovaným.Žalobcabol

vo vzniknutom právnom vzťahu dobromyseľný a domnieval sa, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností
a že je oprávnený nehnuteľnosti spravovať. Žalovaný žalobcu opätovne utvrdzoval, že má oprávnenie
spravovať nehnuteľností v dodatku č. 1 k zmluve. Je nedôveryhodné, že pri uzatváraní nájomnej
zmluvy nik z členov a predstaviteľov žalovaného nemal vedomosť o právnych vzťahoch k prenajatým
nehnuteľnostiam a nemal ju ani o ďalšie dva roky. Tvrdenie zo strany žalovaného, že žalovaný nie je

oprávnený nakladať so sporovými nehnuteľnosťami považuje žalobca za účelové, v rozpore s dobrými
mravmiapoctivýmobchodnýmstykom.Vdôsledkutakéhotokonaniažalobcanenávratnestratilmožnosť
refinancovať jemu vzniknuté náklady. Žalobcovi tým vznikla škoda a súvislosti s ňou má voči žalovanému
nárok zo zodpovednosti za škodu. Ten kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu je povinný nahradiťškodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela (§
268 Obchodného zákonníka). Žalovaný uviedol žalobcu do omylu, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi
vyčíslená škoda. Ak by žalobca v čase podpísania nájomnej zmluvy mal vedomosť, že žalovaný

nie je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami rokoval by so subjektom, ktorý je oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťami. Nájomná zmluva a dodatok č. 1 sú neplatné z dôvodu nedostatku oprávnenia
žalovaného ich uzavrieť. Dôvodom neplatnosti nájomnej zmluvy a dodatku č. 1 je neurčitosť, kedy nie je
dostatočne určitý predmet nájmu. Prenajatá plocha mala byť presne špecifikovaná podľa geometrického
plánu. Vo svojej podstate nebola jednoznačne určená ani cena nájmu, ktorá sa mala odvíjať od metrov

štvorcových, ktoré neboli určené. Dodatok č. 1 v článku 2 ods. 1 je nezrozumiteľný, lebo nesedia
čísla prenajímaných parciel s parcelami uvedenými v nájomnej zmluve, geometrický plán má určiť
prenajatú plochu parciel a nemal meniť predmet nájmu. V dodatku č. 1 úplne absentuje ako predmet
nájmu tajch, ktorý bol ústredným bodom nájomnej zmluvy, čím účel nájomnej zmluvy uvedený v článku
3 stratil nadväznosť a význam, rovnako ako ostatné nadväzujúce články nájomnej zmluvy. Dodatok
č. 1 nekorešponduje s reálnym stavom a dohodou strán sporu, keď nájomca mal dať do prenájmu

tajch a k nemu prináležiace pozemky a ten v zmysle dohody a nevyhnutných povolení kompetentných
orgánov ho náležite zrekonštruovať. Nebola splnená náležitosť oprávnenia prenajímateľa, určenie
predmetu nájmu a ani výška nájomného. Žalobca poukázal na ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 49a Občianskeho zákonníka. Nejde tu o zodpovednosť
zmluvnú (plynúcu z porušenia zmluvy povinností, ale o zodpovednosť predzmluvnú, predpokladom

vzniku tejto zodpovednosti je protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu, vznik škody, príčinná
súvislosťmedzichovanímzodpovednéhosubjektuavznikomneplatnosti,akoajpríčinnásúvislosťmedzi
neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody a existencia zavinenia. Škodou sa rozumie majetková
ujma, ktorá vznikla ako dôsledok neplatnosti právneho úkonu. Sú to najmä náklady, ktoré druhá strana
vynaložila na neplatný právny úkon, prípadne iná významná majetková ujma. Zodpovedným subjektom

je ten, komu možno pričítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu. Postačuje zavinenie vo
formenevedomenedbanlivosti(uznesenieNSSRsp.zn.4Mcdo23/2008zodňa21.12.2009).Žalovaný
musel mať vedomosť s ohľadom jeho kompetencie prenajať nehnuteľnosti žalobcovi, na tento stav
žalobcu neupozornil ani v čase oboznámenia sa s geometrickým plánom, na ktorý neskôr sám poukázal,
naopak uzavrel dodatok č. 1 k zmluve, v ktorom zdôraznil oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťami, v

dôsledku čoho žalobca dobromyseľne do nehnuteľnosti, respektíve do úkonov súvisiacich s plánovanou
rekonštrukciou investoval značné finančné prostriedky. Účelovým konaním žalovaného, ktorým spôsobil
neplatnosť nájomnej zmluvy a dodatku k nájomnej zmluve je konanie v rozpore s dobrými mravmi a
poctivým obchodným stykom. Žalovaný priviedol žalobcu do omylu, čím ho vystavil situácii, keď žalobca
dobromyseľne investoval finančné prostriedky na účel v zmysle článku 3 nájomnej zmluvy, ktorému

mali byť refinancované príspevkom z Európskej únie, zodpovedá žalovaný i za škodu, ktorá týmto jeho
konaním žalobcovi vznikla v žalovanej výške 93.821,22 eur. Žalobca je nútený rozporovať platnosť
nájomnej zmluvy a dodatku č. 1 s poukazom na svoje aktuálne neisté právne postavenie vo vzťahu k
žalovanému, kedy je nutné súdnym rozhodnutím odstrániť takýto stav, plynúci z rozporu v oprávnení
žalovaného ako prenajímateľa nakladať so sporovými nehnuteľnosťami a z neurčitosti predmetu nájmu

podľa nájomnej zmluvy a dodatku č. 1, ako i s ohľadom na založenie možnosti uplatnenia si vzniknutej
škody.
2. Okrem výsluchu štatutárov strán sporu (§ 195 CSP) súd vykonal dokazovanie listinami v spise z
čl. 1-155 (§ 204 CSP): fotokópiou zmluvy o nájme nehnuteľností čl. 11-13, fotokópiou dodatku č. 1 k
zmluve o nájme nehnuteľností čl. 14-15, fotokópiou oznámenia žalovaného žalobcovi z 24. 8. 2015

o neplatnosti zmluvy čl. 16-17, fotokópiou faktúry č. 20130015 čl. 18, fotokópiou detailu transakcie
k účtu čl. 19, fotokópiou faktúry č. 20130019 čl. 20, fotokópiou pokladničného dokladu o úhrade čl.
21, fotokópiou faktúry č. 2013034 čl. 22, fotokópiou detailu transakcie čl. 23, fotokópiou faktúry č.
2014022 čl. 24, fotokópiou hotovostného vkladu čl. 25, fotokópiou faktúry č. 2016010 čl. 26, fotokópiou
potvrdenia o zaplatení čl. 27, fotokópiou faktúry č. 2016011 čl. 28, fotokópiou dokladu o zaplatení čl. 29,

fotokópiou faktúry č. 214053 čl. 30, fotokópiou objednávky zo 17. 4. 2014 čl. 31, fotokópiou detailov o
domácej transakcii čl. 32-34, fotokópiu faktúry č. 214054 čl. 35, fotokópiou detailu domácej transakcie
čl. 36, fotokópiou faktúry č. 214055 čl. 37, fotokópiou objednávky čl. 38, fotokópiou detailu domácej
transakcie čl. 39, fotokópiou zálohovej faktúry Z15/60/250 čl. 40, fotokópiou faktúry č. FAP/15/00068 čl.
41, fotokópiou detailu domácej transakcie čl. 42, fotokópiou splátkového kalendára čl. 43-44, fotokópiou

faktúry č. 8/13 čl. 45, fotokópiou potvrdenia vkladu o hotovosti čl. 46, fotokópiou faktúry č. 20130135
č. 47, fotokópiami príjmových a pokladničných dokladov z 11. 10. 2013 čl. 48, fotokópiou faktúry č.
20130318 čl. 49, fotokópiou faktúry č. 20140010 čl. 50, fotokópiou detailu domácej transakcie čl. 51,
fotokópiou faktúry č. 02/2014 čl. 52, fotokópiami príjmového a výdavkového pokladničného dokladu 1. 7.2014 čl. 53, fotokópiou faktúry č. 20130077 čl. 54, fotokópiou potvrdenia o úhrade - pokladničný doklad
čl. 55, fotokópiou faktúry 2013/05/01 čl. 56, fotokópiou hotovostného vkladu čl. 57, fotokópiou detailu
transakcie čl. 58, fotokópiou faktúry č. 20130101 čl. 59, fotokópiou dokladu o úhrade pokladničný doklad

čl. 60, fotokópiou faktúry č. 20130134, fotokópiou príjmových a výdavkových dokladov z 8. 10. 2013
čl. 62, fotokópiou faktúry č. 2013/06/02-25, fotokópiou hotovostného vkladu čl. 64, fotokópiou detailu
domácej transakcie čl. 65-67, fotokópiu hotovostného dokladu čl. 68, fotokópiou oznámenia o prevzatí
právneho zastúpenia a pokus o zmier žalovaného žalobcovi zo 7. 6. 2016 čl. 69-74 s doručenkou z 9. 6.
2016 čl. 74, fotokópiou pokusu o zmier - odpoveď z 13. 6. 2016 žalovaného žalobcovi čl. 75 s prílohou

splnomocnením čl. 76, fotokópiou vyjadrenia k listine pokusu o zmier žalobcu žalovanému čl. 77-79,
fotokópiou návrhu na mimosúdne vyriešenie sporu z 8. 12. 2016 žalovaného žalobcovi čl. 80, fotokópiou
vzájomného zápočtu faktúr medzi SPS Slávik spol. s r.o. a Agro Building s.r.o. čl. 81-82, vyjadrením
žalovanéhoz20.3.2017čl.94-95,vyjadrenímžalobcuzodňa22.8.2017čl.116-119,fotokópioužiadosti
o nenávratný finančný príspevok na výstavu nového produkčného zariadenia čl. 120, fotokópiou výzvy
na doplnenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok z 22. 11. 2013 čl. 21-122, fotokópiou doplnenia k

žiadosti o nenávratný finančný príspevok zo 6. 12. 2013 čl. 123, fotokópiou výzvy na doplnenie žiadosti
o nenávratný finančný príspevok z 18. 12. 2013 čl. 124, fotokópiou doplnenia dokladov k žiadosti o
nenávratný finančný príspevok z 13. 1. 2014 čl. 125, výtlačkom elektronickej komunikácie od SPS
A. C. čl. 4, fotokópiou výzvy na doplnenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok z 27. 5. 2014
čl. 1274-128, fotokópiu doplnenia dokladov k žiadosti o nenávratný finančný príspevok zo dňa 3. 7.

2014 čl. 129-130, fotokópiou vyjadrenia k ROEP Partizánska Ľupča čl. 137 (z 30. 6. 2014, fotokópiou
rozhodnutia o neschválení nenávratného finančného príspevku pre žiadosť nákupu rybárskych potrieb
auta a výpočtovej techniky zaregistrovanej 24. 10. 2014, výtlačkami zoznamu vydaných faktúr so
zaúčtovaním čl. 137-142, hlavnou knihou analytickej evidencie čl. 143 a 145, zoznamov vydaných faktúr
čl. 146-151, fotokópiou žiadosti o nenávratný finančný príspevok na nákup rybárskych potrieb, auta a

výpočtovej techniky čl. 152, fotokópiou žiadosti o prenájom tajchu z 27. 11. 2015 čl. 153, fotokópiou
rozsudku NS SR 5Cdo 126/2009 čl. 154, fotokópiou listu A.. P. D. žalovanému z 19. 12. 2014 čl. 155,
výpisom z obchodného registra zverejneným na internete žalobcu čl. 101-102, obchodnej spoločnosti
SPS Slávik spol. s r.o. čl. 104-105, MNA Slovakia, s.r.o. čl. 106-107, KOODIS spol. s.r.o čl. 108-109,
výpisom z registra pozemkových spoločenstiev čl. 115, žiadosťou o nenávratný finančný príspevok na

nákup rybárskych potrieb, auta a výpočtovej techniky čl. 152. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom
svedka A.. P. D.G., navrhnutý žalovaným (k okolnostiam uzavretia zmluvy z hľadiska posúdenia platnosti
právneho úkonu, zabezpečovania dokladov zmluve a jeho listu so záverom o neplatnosti zmluvy) a ani
správou z Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru (na preukázanie, či v tom čase bolo
možné zistiť, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností, respektíve kto bol oprávnený ich spravovať a

dať do nájmu tak ako sú uvedené v nájomnej zmluve z 31. 1. 2013) a ani rozhodnutím Pôdohospodárskej
platobnej agentúry o zamietnutí žiadosti žalobcovi na poskytnutie nenávratného finančného príspevku
na výstavbu nového produkčného zariadenia (na preukázanie, že príspevok bol neschválený z dôvodu
nekompletných podkladov a to k otázke preukázania vlastníckeho práva) na návrh žalobcu. (Dôkazy
navrhované stranami nemohli nič zmeniť na právnom posúdení veci súdom z hľadiska prejudiciálnej

otázky neplatnosti právneho úkonu pre neurčitosť v podstatných náležitostiach zmluvy - ods. 8, 9
odôvodnenia rozsudku). Súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP).
Stranám sporu boli doručené všetky vyjadrenia, vrátane žaloby žalovanému podľa § 167 CSP. Strany
sporu boli poučené, že na neskôr (ako v lehotách určených súdom) predložené a označené skutočnosti
a dôkazy súd nemusí prihliadnuť a strany boli poučené o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

Súdpostupovalvkonanívsúladesustanoveniamioprostriedkochprocesnéhoútokuaprocesnejobrany
(§ 181 ods. 3 CSP, § 149 - 154 CSP). Na pojednávaní strany sporu netvrdili nové skutkové tvrdenia, súd
vykonal všetky dôkazy, ktoré strany navrhli do začiatku pojednávania. Všetky navrhnuté dôkazy stranami
sporu po začatí pojednávania mohli byť navrhnuté už pred pojednávaním v rámci vyjadrení podľa § 167
CSP. Preto súd na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (návrhy na vykonanie dôkazov)

uplatnené po začatí pojednávania podľa § 153 ods. 3 CSP neprihliadol.
3. Štatutár žalobcu na pojednávaní vypovedal, že začal rokovanie so štátnymi lesmi, ktoré mu oznámili,
že túto lokalitu spravuje žalovaný, ktorého kontaktoval. Rokovali o nájomnej zmluve o vodné dielo, vždy
to bolo o celku, lebo jedno bez druhého nemá zmysel. Nádrž nemôže byť bez múru. Je potrebné miesto,
ktoré možno zatopiť vodou. Kontaktoval žalovaného. Mal záujem vytvoriť a zrekonštruovať vodné dielo

na chov rýb na dobu uvedenú v nájomnej zmluve s počítanou investíciou okolo jedného milióna eur s
tým, že Ministerstvo pôdohospodárstva sa malo na tomto podieľať. Boli dané dve výzvy Ministerstva
pôdohospodárstva. Na rekonštrukciu - výstavbu vodných nádrží a na nákup technológií. Dohodli sa, že
právny zástupca žalovaného vypracuje nájomnú zmluvu. On to do podrobností neskúmal, keďže to aninebolo možné, lebo v katastri prebiehala ROEP. Bral to tak, že tam vloží 1.000.000 eur plus 20 rokov
budem platiť nájomné okolo 2.500 eur ročne a toto dielo sa stane po uplynutí 20 rokov vlastníctvom
žalovaného. Preto nemal dôvod spochybňovať nájomnú zmluvu. Bolo v ich záujme spraviť nájomnú

zmluvu, aby bola dobrá, lebo bez investícii mohli získať majetok cez milión eur a z toho vyplývali aj
ďalšie hodnoty ako ochrana prírody a podobne. Právny zástupca žalovaných A.. D. vypracoval nájomnú
zmluvu, doručil ju na podpis, on ju podpísal a poslal späť na podpísanie druhej strane. Po podpísaní
spustil celú administratívu. Najskôr bolo treba získať vyjadrenie Štátnej ochrany prírody v Banskej
Bystrici, ktoré bolo kladné. Na základe toho požiadal geodeta A. C. o vytýčenie hraníc vodnej nádrže. V

nájomnej zmluve bolo napísané, že hranice budú vytýčené a tak ich dal vytýčiť. Niektoré pozemky boli
čiastočne zaplavené, keďže tieto pozemky smerovali až hore do kopca, to však pre neho nemalo význam
z hľadiska budúcej vodnej nádrže. Po vytýčení a zameraní hraníc podal žiadosť všetkým organizáciám
a najmä Okresnému úradu v Liptovskom Mikuláši, Štátnej vodnej správe na vydanie stavebného
povolenia. Povolenie mu bolo vydané a nadobudlo aj právoplatnosť. Toto bolo dôležité pre podanie
žiadosti o nenávratný finančný príspevok na Ministerstvo pôdohospodárstva a na vydanie, respektíve

schválenie realizácie diela. Kým bolo rozhodnuté o tejto prvej žiadosti na Ministerstve pôdohospodárstva
bola vypísaná ďalšia možnosť na podporu spoločností, ktoré sa zaoberajú chovom rýb. Preto podal aj
druhú žiadosť. V súvislosti s týmto bolo potrebné vykonať verejné obstarávanie na dodávateľa stavby
ako aj technológií a motorového vozidla. Čo sa týka motorového vozidla tak lehota na dodanie bola
deväť mesiacov, keďže išlo o špeciálne vozidlo na prepravu živých rýb. Všetky údaje je možné zistiť aj

z vestníka. Celá záležitosť mala byť financovaná z operačného programu rybného hospodárstva, ktoré
prostriedky bolo potrebné vyčerpať do konca roku 2015. Vychádzal z toho, že jednu žiadosť na stavbu
tamužmápodanúapretopodávalajďalšiužiadosťnamotorovévozidloatechnológie.Vychádzalztoho,
že pri žiadosti na stavbu nebol žiadny problém. Vo februári 2015 zaplatil za dodanie motorového vozidla.
Žiadosť o nenávratnom finančnom príspevku na stavbu nebola schválená a keďže nebola schválená

prvá žiadosť, nebola schválená ani druhá žiadosť, lebo bez rybníka nemala žiadny význam. Všetko to
vyplývalo z vlastníckych vzťahov. Na toto upozornilo až PPA (poznámka: Pôdohodpodárska platobná
agentúra), že vlastnícke právo k pozemkom nie je vysporiadané. Nezistili to žiadne dotknuté orgány,
ktoré sa k tomu vyjadrovali. S týmto záverom oboznámil žalovaného, ktorý mu listom oznámil, že zmluva
jeneplatná,leboniesúvlastníkmiamátooznámiťnaSlovenskýpozemkovýfond,prípadneŠVSBanská

Štiavnica. Ma záujem, aby sa vec dala do poriadku, ale už zo strany žalovaného nebola spolupráca.
Povedali mu, že s tajchom už majú iný zámer. On im ešte predtým posielal žiadosť o spoluprácu. Po
obdržaní oznámenia, že zmluva je neplatná poslal žiadosť o prenájom tajchu (poznámka čl. 153), lebo
existovala ešte jedna výzva. Preto posielal žiadosť o prenájom tajchu 27. 11. 2015, keďže ho mali na liste
vlastníctva v septembri 2015. (poznámka: k článku 3 bod 2 nájomnej zmluvy k malej vodnej elektrárni

uviedol) On nemal záujem o malú vodnú elektráreň, o tomto začal hovoriť žalovaný. Žalovaný to napísal
do zmluvy. Predmet nájmu mu nikdy nebol oficiálne odovzdaný. Boli tam so zástupcami žalovaného.
Prezreli si tajch, ale oficiálne a ani písomne to nikdy urobené nebolo. Žiadal o súčinnosť hneď ako
mu inžinierka Petríková z platobnej agentúry oznámila listiny, ktoré je potrebné doplniť, žalovaný mu
povedal, aby kontaktoval A.. D.. Bolo zrejmé, že nie je možné tieto listiny doplniť v lehote 30 dní

určenej platobnou agentúrou, lebo vlastnícke vzťahy mal žalovaný, ako mu povedal, nevysporiadané. V
každej výzve je uvedené, že je potrebné zdokladovať právny vzťah k nehnuteľnosti. Opravný prostriedok
proti rozhodnutiam Ministerstva pôdohospodárstva o neschválení nenávratného finančného príspevku
nepodával, lebo nemal možnosť zabezpečiť požadované doklady, napríklad list vlastníctva, či dodatok
k nájomnej zmluve. Medzitým dostal oznámenie o neplatnosti nájomnej zmluvy a nemal už ani nájomnú

zmluvu. (poznámka: k nákladom za poradenstvo a konzultačnú činnosť uviedol) Spoločnosť MNA mala
za úlohu skompletizovať projektovú dokumentáciu na čerpanie nenávratného finančného príspevku. Išlo
o vyplnenie žiadosti o rozsahu 40 strán, aby všetko bolo zosúladené a boli k tomu skompletizované aj
podklady.
4. Štatutár žalovaného na pojednávaní vypovedal, že dňa 31. 1. 2013 bola uzavretá nájomná zmluva a

dodatok k zmluve 1. 1. 2014. V dodatku k zmluve už hrádza uvedená nie je a ona je tam najdôležitejšia,
bez nej sa to nedá. Tieto záležitosti vybavovalo ešte staré vedenie. On nastúpil až v roku 2015. Zistili, že
na hrádzu nie je list vlastníctva. V tom čase ich a aj firmu Agro Building zastupoval A.. D., ktorý potom
napísal oznámenie o neplatnosti nájomnej zmluvy. Zisťovali aké doklady sú potrebné na financovanie z
nenávratného fondu. Jedným z nich bol aj vlastnícky vzťah, teda list vlastníctva. Tento list vlastníctva č.

1361 vybavili 9. 9. 2015, aby sme legalizovali múr. Nevedel o liste z 27. 11. 2015 nevedel. Na stretnutí
so žalobcom Poprade sme hovorili o tom, že žalobcovi sa už neoplatí pokračovať v začatom projekte,
by to bolo 50 na 50 a nebolo by to výhodné ako predtým.5. Zástupca žalobcu argumentoval najmä tým, že pochybenie nastalo zo strany žalovaného a vznikla
škoda na strane žalobcu. Konaním žalovaného a v dôsledku neplatnosti nájomnej zmluvy vznikla
žalobcovi škoda, ktorú mu žalovaný nijako nekompenzoval. Žalobca svoj nárok preukázal predložením

listinných dôkazov, najmä faktúr a dokladov - potvrdení o úhradách. Žalobca bol dobromyseľný, keď
sa domnieval, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, respektíve, že je oprávnený nehnuteľností
spravovať. V dôsledku tohto investoval do predmetu nájmu žalobca nemalé náklady. Pri uzatváraní
zmluvy musel mať žalovaný vedomosť ohľadne svojej kompetencie prenajať nehnuteľnosti žalobcovi.
Na sporný stav žalobcu neupozornil ani v čase oboznámenia sa s geometrickým plánom, na ktorý

neskôr sám poukázal pri neplatnosti zmluvy. Naopak so žalobcom uzavrel dodatok č. 1 k zmluve, ktorý
zdôrazňuje jeho oprávnenie nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Dôsledkom tohto žalobca do
týchto nehnuteľností, respektíve do úkonov súvisiacich s plánovanou rekonštrukciou investoval finančné
prostriedky. Konaním žalovaného, ktorý uzavrel so žalobcom nájomnú zmluvu a dodatok k nájomnej
zmluve v rozpore s dobrými mravmi a pravidlami poctivého obchodného styku, uviedol žalobcu do
omylu. Vystavil žalobcu situácii, keď tento investoval finančné prostriedky v zmysle článku 3 nájomnej

zmluvy, pričom počítal s refinancovaním z prostriedkov z Európskej únie. Týmto zodpovedá žalovaný
žalobcovi za škodu, ktorá týmto žalobcovi vznikla v súlade s ustanovením § 268 Obchodného zákonníka.
V ostatnom poukázal na doterajšie písomné vyjadrenia a žalobu.
6. Zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Argumentoval najmä tým, že nárok je nepreukázaný
čo do dôvodu a výšky. Neexistuje taký právny nárok aký je uplatnený žalobou. K neplatnosti právneho

úkonu uviedol, že predmetom zmluvy o nájme nebola stavba, vo vzťahu ktorej by vykonával žalobca
úkony, ktoré dáva do súvislosti s výškou škody. To, že o tejto skutočnosti mal žalobca vedomosť svedčí
žiadosťou o prenájom tajchu. V prípade skúmania neplatnosti zmluvy súd prihliada na okolnosti, ktoré
boli objektívne na obidvoch zmluvných stranách. Objektívne obidve zmluvné strany mali vedomosť,
keďže kataster je verejný a pri bežnej opatrnosti žalobca mohol zistiť dôležité okolnosti pre uzavretie

zmluvy, ktoré teraz vyčíta žalovanému. Tvrdenia žalobcu sú nepravdivé, lebo žalovaný bol vlastníkom
stavby ako aj niektorých pozemkov. Len táto skutočnosť nebola evidovaná na liste vlastníctva. Žalobca
hovoril o neplatnosti zmluvy vzhľadom na skutočnosť, že prenajímateľ nebol vlastníkom prenajímaných
nehnuteľností a súčasne tvrdí, že zmluva je neurčitá respektíve neplatná pre neurčitosť. Pričom zmluva
odkazuje na geometrický plán, ktorý mal byť vyhotovený a potom bol podkladom pre definíciu predmetu

zmluvy o nájme. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že žalovaný mu
prenajal niečo, čo nebolo jeho. Zároveň poukazuje na ďalší dôvod neplatnosti zmluvy a to jej neurčitosť
poukázaním na článok 2 zmluvy, kde je uvedené, čo je predmetom zmluvy. Toto si vzájomne odporuje.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 5Cdo/126/2009, ktorý je možné aplikovať aj na tento
prípad a vysvetľuje príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou. K vyjadreniu žalovaného

žalobca dokladal rozhodnutie o neschválení nenávratného finančného príspevku na nákup rybárskych
potrieb, auta a výpočtovej techniky zaregistrovanej dňa 24. 10. 2014, čo s vecou nesúvisí. Žalobca
nepreukázal žalovaný nárok. Proti rozhodnutiu bol prípustný opravný prostriedok a žalobca nepreukázal,
či proti nemu opravný prostriedok podal alebo nie, keďže dôvodom neplatnosti zmluvy tvrdenej
žalobcom, od ktorej je odvodnený nárok na náhradu škody je práve vlastnícke právo k prenajatým

nehnuteľnostiam. Žalobca nepreukázal neposkytnutie nenávratného finančného príspevku, respektíve
zamietavé rozhodnutie vo vzťahu k prestavbe predmetu nájmu. Podľa § 7 a 70 katastrálneho zákona,
sa vlastníctvo môže preukazovať aj inými skutočnosťami ako je list vlastníctva a pokiaľ by žalobca
požiadal o súčinnosť mohol mu žalovaný vydokladovať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom nájmu. V súčasnosti žalovaný disponuje listom vlastníctva, kde je zapísaný ako

vlastník spoločnej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu. Čo sa týka nároku na náhradu škody
tu poukazujem na obvyklý zaužívaný postup v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka a to
predchádzanie škodám. Pri zachovaní takéhoto postupu k niektorým nárokom ani nemuselo dôjsť. Týka
sa uplatneného nároku na cenu vozidla, pretože nejde o vyjadrenie, o ktorú sa majetok žalobcu znížil,
nakoľko jeho ekvivalentom je práve motorové vozidlo. Prípadný rozdiel by mohol vzniknúť iba rozdielom

medzi nákupnou cenou a predajnou cenou, ak by žalobca rozhodol v dôsledku neplatnosti nájomnej
zmluvy motorové vozidlo predať. Podľa našej informácie žaloba vozidlo užíva, teda má z neho aj úžitky.
V písomnom vyjadrení žalovaný uvádzal, že samotné vystavenie faktúry sa nepovažuje za dôkaz k
výške škody preukazujúci vynaloženie prostriedkov a tiež ani opodstatnenosti. Žalobca najal firmu na
zmanažovanie nároku a ak by bola táto firma odborne zameraná musela by vady, ktoré teraz vyčíta

žalovanému zistiť hneď pri prvom pohľade. Ostatné nároky, ktoré sa týkajú ciest nie sú okrem vystavenia
faktúr riadne zdokladované. Dodávatelia služieb sú personálne prepojení so žalobcom. Žalobca žiadal
vyhlásiť zmluvu za neplatnú, keď poukázal na vzájomné rozpory dvoch protichodných tvrdení, kedy
na jednej strane tvrdí, že nájomná zmluva je neplatná z dôvodu toho, že žalovaný nemal právo muto prenajať a zároveň z druhého hľadiska poukazuje na to, že nájomná zmluva je neplatná z dôvodu
neurčitosti. Samotná neurčitosť nemôže byť potom základom pre jeho ďalší nárok a to je nárok na
náhradu škody. Nebolo preukázané, že by žalovaný nebol oprávnený tieto pozemky žalobcovi prenajať.

Vychádzalo sa len z dôkazu, ktorý žalobca predložil, z ktorého dátumového hľadiska je jednoznačné, že
ide o dôkaz ex post, kde ide vlastné o akési oznámenie. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu
škody ak by nájomnú zmluvu považovali za neplatný právny úkon pri dôvode neplatnosti musí súd
hľadieť, že sa nikto nemôže sa dovolávať vlastnej nepoctivosti. kedy máme za to, Obaja s ohľadom na
túto nájomnú zmluvu mali a mohli vedieť dôvody, ktoré vlastne uvádzajú v uplatnenom žalobnom nároku.

Právo na náhradu škody vlastne musí spĺňať isté zákonné predpoklady. Musí tu existovať porušenie
právnej povinnosti, priama príčinná súvislosť ako aj samotný vznik škody. Porušenie právnej povinnosti
zo strany žalobcu nebolo preukázané. Žalobca sa opiera o vyjadrenia na strane žalovaného, ktoré
bolo to ex post, ale nebolo preukázané iným relevantným dôkazom, ktorý by preukazoval, že skutočne
žalovaný nebol oprávnený tieto pozemky prenajať. Žalobca sám preukázal, že všetky ostatné inštitúcie
úrady, ktoré vydávali stavebné povolenie a ostatné povolenia vlastnícke právo žiadnym spôsobom

nespochybňovali. Zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite medzi škodou a
jej príčinou, pretože v danom prípade by potom sa žalobca mohol domáhať akýchkoľvek horibilných
nárokov. Zo samotnej nájomnej zmluvy nevyplýva žiaden záväzok prenajímateľa poskytnúť akúkoľvek
súčinnosť vo vzťahu k vybavovaniu nenávratného finančného prostriedku, akokoľvek mu v tomto smere
dopomôcť. Žalobca sa mohol domáhať teoreticky akýchkoľvek úkonov na akýchkoľvek úradoch a v

súčasnosti to pričítať žalobcovi na škodu. Výšku škody žalobca riadnym spôsobom nepreukázal, pretože
predložil len samotné faktúry, ktoré bez ďalšieho nie sú spôsobilé preukázať skutočný vznik škody a že
mu takáto škoda vznikla. Žalobca je s firmami, ktoré mali tieto úkony súvisiace s vypracovaním žiadosti
projektu personálne prepojený. Nepreukázal aké úkony boli dohodnuté, či cena bola primeraná, obvyklá.
Ide len o tvrdenia, ktoré nemajú oporu v žiadnych dôkazoch v súvislosti s takýmto uskutočnením týchto

úkonov. Finančný príspevok nie je obligatórny, ale fakultatívny typ nároku, ktorý by poľnohospodárska
platobná agentúra nemusela priznať aj keby žalobca splnil všetky podmienky. Poľnohospodárska
platobná agentúra môže v zmysle zákona vyhlásenú výzvu vlastne kedykoľvek vziať späť. Žiadny nárok
by tak nevznikol. Voči rozhodnutiu o zamietnutí poľnohospodárskej platobnej agentúry sa mohol žalobca
odvolať, čo neurobil. Nevykonal žiaden úkon a ani z predloženého rozhodnutia nevyplýva, že žiadosť

bola zamietnutá práve z uvedeného dôvodu, ktorý uvádza ako svoje žalobné tvrdenie. Žalobca vynaložil
nemalé údajne finančné prostriedky na vypracovanie žiadosti - projektu, a nevynaložil ani korunu na
to, aby si zistil základné podstatné náležitosti k žiadosti o príspevok, aby vlastne mal skutočnosti, ktoré
boli potrebné preukázané. Nadobudnuté motorové vozidlo žalobca užíva. Škoda mu v tomto smere
nevznikla.

7. § 2 Obchodného zákonníka, ďalej iba OBZ
(1) Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene
a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
(2) Podnikateľom podľa tohto zákona je:

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov.

§ 261 OBZ
(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s

prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

§ 9 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách
(13) Vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu spoločnú nehnuteľnosť alebo jej časť prenajať.

§ 19 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách
(1) Spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne
obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí
vyplývajúcich z vlastníctva k nim
b) hospodári v lesoch a na vodných plochách.

(2) Spoločenstvo vykonáva činnosti podľa odseku 1 v súlade s osobitnými predpismi.
(3) Spoločenstvo môže vykonávať aj inú podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov.§ 37 Občianskeho
zákonníka, ďalej iba OZ
(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

§ 663 OZ
Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej
dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

§ 664 OZ
Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie,
alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

§ 665 OZ
(1) Nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane

povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či
nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

§ 268 OBZ
Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon

určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia
obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti ( § 373 a nasl.).

§ 265 OBZ

Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
§ 378 OBZ
Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé,
nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

§ 379 OBZ
Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda,
ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok
porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti,
ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

8. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo počas
konania vyšlo najavo súd zistil tento skutkový stav. Strany sporu sú právnické osoby. Ich záväzkový
vzťah upravuje Obchodný zákonník, lebo sa považujú za podnikateľov podľa § 2 ods. 1, 2 písm. a), §
261 ods. 1 OBZ - žalobca a podľa § § 2 ods. 1, 2 písm. c), § 261 ods. 1 OBZ a § 9 ods. 13, § 19

ods. 1 písm. b), ods. 2, 3 Z. č. 97/2013 Z. z. - žalovaný. Pozemkové spoločenstvo môže prenajímať
spoločné nehnuteľnosti a tým vykonávať podnikanie na spoločnej nehnuteľnosti, čo umožňuje zákon o
pozemkových spoločenstvách. Predmetom konania je I. určenie neplatnosti zmluvy o nájme (z dôvodu
neurčitosti a z dôvodu, že žalovaný nebol vlastník prenajímaných nehuteľností) a II. uloženie povinnosti
žalovanému zaplatiť škodu žalobcovi, z dôvodu neplatnosti zmluvy spôsobenej žalovaným 93. 821,22

eur.
9. Medzi stranami nie je sporné, že dňa 31. 1. 2013 žalobca v právnom postavení nájomcu a žalovaný
v právnom postavení prenajímateľa podpísali a tak prejavili vôľu uzavrieť zmluvu o nájme. Zmluvou
sa prenajímateľ zaviazal prenechať nájomcovi na dobu určitú od 1. 2. 2013 do 31. 1. 2038 predmet
nájmu. Účel nájmu bol chov rýb (článok 1). Podľa čl. 3 zmluvy sa nájomca zaviazal opraviť - obnoviť

dielo na vlastné náklady so súhlasom prenajímateľa, zaviazal sa predmet nájmu užívať na chov rýb,
udržiavať dielo, brehy a priľahlé plochy a na realizáciu MVE (malej vodnej elektrárne). Nájomca sa
zaviazal platiť nájomné. Dohodnutý predmet nájmu bol v článku 2 bod 1. zmluvy „nehnuteľnosti vedené
Správou katastra v Liptovskom Mikuláši, nachádzajúce sa v okrese Lipt. Mikuláš obci Partizánska Ľupča
katastrálnom území S. Ľ. a to najmä hrádzu tajchu a na parcelách: - parc. č. 3302 - vodná plocha,

- parc. č. 3043, 3044, 3045, 3042, 3034 - zastavaná plocha, výusť nad hrádzou a ochranné pásmo
10 m okrem lesného porastu.“ Podľa článku 2 bod 2. zmluvy „Prenajímateľ prenecháva nájomcovi
do nájmu nehnuteľnosti presne špecifikované v predchádzajúcom odseku tohto článku zmluvy a to
ich časť ktorých plocha bude presne špecifikovanú podľa geometrického plánu. Geometrický plánvyhotoví nájomca a bude tvoriť prílohu tejto zmluvy.“ Nájomné bolo dojednané v článku 5 zmluvy
za pozemok pod zaplavenou plochou s ochranným pásmom, výusť pod hrádzou s tým, že výmera
bude určená v geometrickom pláne a hrádzu tajchu vo výške 0,30 eur/m2/rok. Cena nájmu, pri

ďalšom hospodárskom využití bude stanovená v dodatku zmluvy. Výška nájmu sa upravuje ročne
o mieru inflácie preukázanú štatistickým úradom. Povinnosť platiť nájomné vzniká nájomcovi odo
dňa získania právoplatného stavebného povolenia. Dňa 10. 1. 2014 svojím podpisom prejavili strany
sporu vôľu uzavrieť Dodatok č. 1 k zmluve o nájme, ktorým „upravili“ znenie čl. 2 „ 1. Prenajímateľ
je spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti s právnou subjektivitou ... a osobou oprávnenou

prenechať nájomcovi do nájmu nehnuteľnosti evidované Správou katastra Okresného úradu Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor nachádzajúcich sa v katastrálnom území S. Ľ. vedených ako parcely súboru
E-parc. č. KNE 5094 o výmere 12157 m2 lesné pozemky, parc. č. KNE 5100 o výmere 3924 m2 tr. tr.
porasty a parc. č. KNE 5093 o výmere 50835 m2 lesné pozemky, z ktorých boli vytvorené geometrickým
plánom geodeta P.. A. C. číslo plánu 40003337-33/2100 overeného dňa 11. 06. 2013 pod č. 490/2013
bývalou Správou katastra v Liptovskom Mikuláši. Novovytvorené parcely súboru C - plochy sú záväzne

pre obe zmluvné strany, pri riešení ďalších právnych úkonov medzi zmluvnými stranami a zapísaní
na katastri nehnuteľnosti po vybudovaní diela.“ Žiadna zo strán nepredložila súdu geometrický plán,
ktorý mal byť prílohou zmluvy, ani doklady preukazujúce vlastníctvo k prenajímaným nehnuteľnostiam
(spôsobom umožňujúcim stotožnenie s predmetom nájmu). Medzi stranami nebolo sporné, že v čase
uzavretia zmluvy prebiehalo ROEP a skutočnosť, že podľa zmluvy o nájme v znení jej dodatku č. 1

predmetom nájmu už nebola hrádza tajchu (od 10. 1. 2014). Pre nájomcu takáto zmluva bez hrádze
tajchu stratila akýkoľvek hospodársky význam. Obidve strany sporu tvrdili neplatnosť zmluvy pre jej
neurčitosť vo vzťahu k predmetu nájmu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o nájme sú „ 1. predmet
nájmu a 2. nájomné a jeho výška. Určenie predmetu nájmu je esenciálna náležitosť zmluvy v okamihu
uzavretia zmluvy, teda musí byť špecifikovaný pri uzavretí zmluvy. K špecifikácii nemôže dôjsť až

po uzavretí nájomnej zmluvy. V čase uzavretia zmluvy 31. 1. 2013 medzi stranami sporu predmet
nájmu nebol špecifikovaný tak, aby ho bolo možné jednoznačne určiť vo vzťahu k výmere pozemku a
jeho umiestnenia v reálnom priestore t. j. na mieste samom. Nielenže boli pozemky popisované bez
uvedenia veľkosti prenajímanej plochy a označené iba číslami parciel, ktoré bez ďalších údajov nie
je možne nezameniteľne identifikovať, ale v zmluve zmluvné strany výslovne uviedli, že špecifikácia

predmetu nájmu bude vyhotovená v geometrickom pláne, ktorý zaobstará nájomca (žalobca), ktorý sa
stane prílohou zmluvy. Toto má priamu nadväznosť na druhú podstatnú náležitosť zmluvy - nájomné
- odplatnosť. Zmluvné strany prejavili vôľu dohodnúť sa na výške nájomného, tá je však viazaná na
predmet nájmu, lebo iba tak je možné určiť výšku nájomného v čase uzavretia zmluvy: a) určeného
dohodou strán alebo b) určeného subsidiárne podľa § 671 ods. 1 OZ (nájomné obvyklé v čase uzavretia

zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania). Ak v zmluve absentuje
podstatná náležitosť, je takáto zmluva absolútne neplatná. Určitosť prejavu vôle sa vzťahuje aj na
podstatné náležitosti zmluvy (§ 37 ods. 1 OZ). Právny úkon sa považuje za neurčitý, ak vyjadrenie vôle
je po jazykovej stránke zrozumiteľné, ale nejednoznačné, a tým je neurčitý jeho vecný obsah, čo nie je
možné odstrániť výkladom podľa § 35 OZ, § 266 OBZ. Neurčitosť právneho úkonu sa hodnotí vo vzťahu

k náležitostiam právneho úkonu, bez ktorých neobstojí t. j. náležitosť stanovená právnym predpisom
alebo dohodnutá účastníkmi právneho úkonu. Zmluva o nájme v znení dodatku. č. 1 je absolútne
neplatný právny úkon pre neurčitosť podstatných náležitostí zmluvy o nájme. Podľa čl. 17 CSP súd
postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá a koná hospodárne. Žalobca tvrdil
neplatnosť zmluvy aj z dôvodu, že žalovaný nemal právo nakladať - spravovať nehnuteľnosti a žalobca

sa dobromyseľne domnieval, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností. Na základe listu žalovaného z
24. 8. 2015 - oznámenie o neplatnosti nájomnej zmluvy (čl. 16 - 17) sa žalobca dozvedel túto skutočnosť.
Ak je právny úkon absolútne neplatný, čo i len z jedného dôvodu svedčiaceho neplatnosti právneho
úkonu podľa právnych predpisov, nie je dôvodné dokazovať ďalšie dôvody neplatnosti právneho úkonu,
najmä ak vyžadujú na ich preukázanie ďalšie dokazovanie predlžujúce čas konania a zvyšujúce náklady

strán sporu v rozpore so základnými princípmi CSP. Súd považuje za potrebné uviesť, že oprávnenie
nakladať s nehnuteľnosťami resp. vlastnícke právo prenajímateľa v čase uzavretia zmluvy úzko súvisí
s neurčitosťou predmetu nájmu, ktorými sú nehnuteľnosti. Kým pozemky, ktoré sú predmetom nájmu v
nájomnej zmluve nie je potrebné identifikovať všetkými údajmi vyžadovanými katastrálnymi predpismi,
ak sú vymedzené dostatočne určitým spôsobom pre účely nájomnej zmluvy, pri skúmaní vlastníckych

vzťahovtaktomusiabyťidentifikované.Predmetnájmuneboldostatočneurčenývčaseuzavretiazmluvy
o nájme pre účely zmluvy o nájme, preto nie je dostatočne určitý pre účely skúmania vlastníckeho práva
žalovaného a stotožnenie (identifikácia) predmetu nájmu sa tým vylučuje. Výsledkom pokračovania v
konaní týmto smerom by bolo dokazovanie ďalšieho dôvodu ne/platnosti zmluvy, hoci v tom čase už jepreukázané, že zmluva je absolútne neplatný právny úkon. S tým súvisí argumentácia žalobcu, že bol
uvedený do omylu žalovaným (§ 49a OZ). V prípade uvedenia do omylu však ide o právny úkon, ktorý by
žalovanýneurobilakbymaldostatokinformácií,alevzásadebymalvykazovaťznakyplatnéhoprávneho

úkonu, to znamená, že nesmú tam absentovať podstatné náležitosti zmluvy. Vo vzťahu k právnemu
posúdeniu veci súd nezistil splnenie podmienok na aplikáciu ustanovení o konaní žalovaného v rozpore
s pravidlami poctivého obchodného styku (zneužitie práva tzv. šikana, keď účelom nie je realizácia
vlastných hospodárskych oprávnených záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným
záväzkom, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu; žalovaný nezískal

žiadny prospech zo záväzkového vzťahu so žalobcom a ani inak) a dobrými mravmi (ide o správanie,
ktoré nemožno podriadiť pod inú právnu normu ale musí byť v každom prípade konkretizované, aby bolo
možné posúdiť, či vyvolali neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ).
10. Neplatnosť zmluvy súd riešil ako prejudiciálnu vo vzťahu k tvrdenému nároku na náhradu škody. Ani
jedna zo strán sporu nepožíva zvláštnu ochranu v zmysle právnych predpisov (napríklad spotrebiteľ,
zamestnanec a pod.) Obchodný zákonník sa spravuje zásadou profesionality vyžadovanou v konaní

pri obchodných záväzkových vzťahoch. Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu je povinný nahradiť
škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela
(§ 268 OBZ). Ide o špeciálnu mimozmluvnú zodpovednosť, ktorá ma objektívny charakter s uvedením
liberačného dôvodu. Povinný subjekt je ten, ktorý spôsobil neplatnosť zmluvy. Oprávnená osoba je ten,
komu bol právny úkon určený. Nájomná zmluva je dvojstranný právny úkon. Podľa vyjadrenia strán

zmluvu formuloval advokát A.. P. D., ktorý podľa žalobcu zastupoval žalovaného a podľa žalovaného
zastupoval žalobcu i žalovaného. Zástupca žalovaných A.. P. D. vypracoval nájomnú zmluvu, doručil ju
na podpis žalobcovi, on ju podpísal a poslal späť na podpísanie druhej strane - žalovanému (zistené z
výpovede štatutára žalobcu, čo nebolo medzi stranami sporné). Návrh nájomnej zmluvy prvý podpísal
žalobca, mal možnosť oboznámiť sa dôkladne s celým obsahom zmluvy. Argument, že dôveroval

žalovanému v tomto prípade neobstojí. Takýto laxný prístup k výkonu svojich práv a povinností nemožno
pripísať v neprospech druhej strany. Netvrdil, že do zmluvy sa dostali ustanovenia, na ktorých sa
nedohodli. Je zjavné, že zmluva bola formulovaná a jej obsah bol vyjadrením vôle obidvoch strán. V
žalobe žalobca uvádzal, že žalobca dal vyhotoviť geometrický plán, aby boli jasne vytýčené hranice
nehnuteľností a teda výmera prenajímaného pozemku nielen kvôli vydaniu nevyhnutných povolení na

realizáciu zamýšľanej stavby, respektíve jej rekonštrukciu, ale i kvôli presnému výpočtu nájomného ako
nevyhnutnej náležitosti pre prijatie žiadosti Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o
čerpaní prostriedkov z EÚ, ktoré mali žalobcovi sčasti vyrovnať investované náklady, ktorá v dôsledku
konania žalovaného nebola schválená. Teda disponoval rovnakými informáciami ako žalovaný. Účelom
geometrického plánu je okrem vytýčenia hraníc vytvorenie parciel na pozemkoch, ktorý je takto následne

spôsobilýnazápisdokatastranehnuteľností.Stranysporurovnakoumierouprispelikneplatnostizmluvy
a nie je právny dôvod na označenie žalovaného za osobu, ktorá spôsobila neplatnosť právneho úkonu.
Vyššie uvedené spôsobuje absenciu predpokladov zodpovednosti: 1. spôsobenie neplatnosti právneho
úkonu, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi 1. a 2., práve pre nesplnenie už prvého predpokladu
(1.). Žalobcovi z dôvodov uvedených vyššie nevznikol nárok na náhradu škody. Súd žalobu zamietol

ako celok, hoci žalobný petit pozostával z dvoch výrokov. Súd riešil neplatnosť zmluvy ako prejudiciálnu
vo vzťahu k výroku o splnení povinnosti § 137 písm. a/ CSP. O určení právnej skutočnosti - neplatnosti
zmluvy (§ 137 písm. d/ CSP - § 2 ods. 1 OZ) by súd rozhodoval iba, ak by to vyplývalo z osobitného
predpisu. Žiadny právny predpis neupravuje rozhodovanie o určení neplatnosti zmluvy o nájme (takými
sú napríklad rozhodovanie o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 131 OBZ,

žaloba o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme podľa § 711 ods. 6 OZ a podobne).
11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania od žalobcu, lebo žalovaný mal vo veci plný úspech (súd žalobu
zamietol). O výške trov rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník prvostupňového súdu
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí (uznesenie NS SR č. 6Cdo/222/2016 z 23. 3.

2017). Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by náhradu trov konania nepriznal (§
257 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.