Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117212849
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117212849.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO:
31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: H. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z.
XXXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie 881,09 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 11. 01. 2018, č. k. 10Csp/39/2017 - 65 jednomyseľné takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania.

Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi 282,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 282,92
eura od 21. 04. 2017 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a zároveň určil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej sa ich
náhrada nepriznáva.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, ods. 8, § 2 písm.
a), b) a d), § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanoveniami § 52
ods. 1 až 4, § 517 ods. 2 § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ustanovením § 3
ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a ustanoveniami § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení uviedol, že sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť mu sumu 881,09 eura spolu s prísl. Žalobca uzatvoril ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom dňa

12. 08. 2014 zmluvu o spotrebiteľskou úvere č. 149544, predmetom ktorej bol bezúčelový úver/splatenie
záväzkov klienta vo výške 1.400 eur. V zmluve bola ako celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť
2.302 eura, čo mala žalovaná zaplatiť v 60 anuitných splátkach po 36,70 eura v 15. deň kalendárneho
mesiaca počnúc 15.8.2014. RPMN v zmluve bola uvedená ako 26,73 %, ročná úroková sadzba 19,9 % a
priemerná hodnota RPMN 49,67 %. Termín konečnej splatnosti bol uvedený deň 15. 07. 2019. Poplatok
za poskytnutie úveru predstavoval 100 eur a poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 1,82 eura
mesačne. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie v prejednávanej veci za preukázané, že

žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 1.400 eur, za ktorý žalovaná zaplatila spolu
1.117,08 eura. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial
SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť
uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru,že nárok je dôvodný len v časti. Súd prvej inštancie vyhodnotil poskytnutý úver ako bezúročný a bez
poplatkov z dôvodu, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN a to v neprospech
spotrebiteľa. Podľa MF SR zverejnených údajov o priemernej RPMN za 1. štvrťrok 2014 bola priemerná

hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízing vo výške 1.500 eur vrátane
so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov 31,90 %. Žalobca v zmluve uviedol, že priemerná hodnota
RPMN je 49,67 %, čo je zjavne údaj nesprávny. Nemal za pochybné, že súčasťou zmluvy je dohoda o
zmluvnej pokute (bod 2.6 zmluvy), čo je zabezpečovací inštitút podľa § 544 Občianskeho zákonníka,
pričom na veci nič nemení, či je alebo nie je zmluvná pokuta v súdnom konaní uplatňovaná. Uvádzanie

nižšejpriemernej RPMN obdobnýchúverovnatrhuvzmluvevovýške31,90%zavadzalospotrebiteľao
tom, že obdobné úvery sú o výše 17 percentuálnych bodov nevýhodnejšie ako v skutočnosti. Poukázal
aj na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbajú aj predpoklady použité na výpočet RPMN a tie
nevyplývajú z obchodných podmienok, ani zo žiadneho iného dokladu a teda v tejto otázke žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. Z dôvodu absencie náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. y) a j) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v zmluve, súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaná má žalobcovi vrátiť
len sumu skutočne poskytnutého úveru, t.j. 1.400 eur, pričom doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 1.117,08
eura. Konečná splatnosť úveru z dôvodu zosplatnenia nastala dňa 20. 04. 2017. Žalobcovi teda dňom
nasledujúcim po tomto dni preukázateľne vznikol nárok na úrok omeškania z dlžnej sumy.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Čistý úspech žalovanej v spore
predstavoval 35,78 %, avšak jej v spore žiadne trovy nevznikli a preto jej ich náhradu nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku, vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom
ustanovenej lehote žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ k splneniu náležitostí
úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) a y) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza, že trvá na tom, že
výpočet RPMN uvedený v úverovej zmluve je správny a v súlade so zákonom. Toto svoje presvedčenie
odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie uznal, že súčasťou zmluvy je aj dohoda o zmluvnej pokute,

ktorá slúži ako zabezpečovací inštitút. V nadväznosti na túto dohodu súd prvej inštancie v odôvodnení
považoval za správny údaj o priemernej hodnote RPMN 31,90%, ktorý sa týkal priemernej hodnoty
RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízing vo výške do 1500 eur. Odvolateľ
má za to, že použil správny údaj o priemernej hodnote RPMN vo výške 49,67 %, nakoľko poskytnutý
úver, resp. úverová zmluva sa považuje za typ spotrebiteľského úveru „Ostatné spotrebiteľské úvery

neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1500 eur vrátane“ podľa priloženej tabuľky. V tejto súvislosti poukázal
na pokyny MF SR k vypĺňaniu hláseniu o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch, podľa ktorých sa
zabezpečením sa rozumie dohoda na základe ktorej je veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku,
ak dlžník nedodrží svoj záväzok alebo príde k splneniu vopred určenej podmienky, výkonom záložného
práva alebo výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Z uvedeného je zrejme, že úver, ktorý je

zabezpečený zmluvnou pokutou, na účely výpočtu a uvádzania priemernej RPMN, sa považuje za
nezabezpečený. Preto je nepochybné, že úverová zmluva obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. y)
zákona č. 129/2010 Z.z. Splnenie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. deklaruje
základnou rovnicou podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle prílohy č. 2 tohto zákona. Ďalej
uvádza, že zákon nepožadoval a ani v súčasnosti nepožaduje uvádzať v zmluve konkrétny matematický

výpočet RPMN a nepožadoval ani v zmluve označiť predpoklady pre výpočet RPMN, ako predpoklady
pre výpočet RPMN. Zákon ustanovuje len to, že sa tieto predpoklady majú v zmluve uviesť. Zároveň
uvádza, že zmyslom zákona nie je bezúčelný formalizmus, ale dosiahnutie zrozumiteľnosti zmluvy pre
spotrebiteľa. Svoje tvrdenia podporuje odkazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
43Co/19/2017 - 103 zo dňa 29. 11. 2017. Záverom odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd v zmysle §

388 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v
plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň
žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených
súdnych poplatkov.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Vzhľadom na suspenzívny účinok odvolania, odvolací súd preskúmal rozhodnutie len v jeho
zamietavej časti a súvisiacom výroku o trovách konania.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca a žalovaná uzavreli

dňa 12. 08. 2014 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca
žalobkyni úver vo výške 1.400 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť prostredníctvom 60 anuitných splátok vo
výške 36,70 eura do 15. 07. 2014. Výška RPMN bola dohodnutá vo výške 26,73 % a priemerná RPMN
predstavovala hodnotu 49,67 %.

10. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti
o tom, že právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o úvere pod č.
XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12. 08. 2014 je vzťahom spotrebiteľským v zmysle zákonných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Zároveň súd prvej inštancie správne ustálil, že na zmluvu o úvere
sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov.

11. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z

neho vyplývajú.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

13. Dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, bola
skutočnosť, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN, a to v neprospech žalovanej
- spotrebiteľa. Podľa informácii Ministerstva financií SR priemerná hodnota RPMN prvý štvrťrok 2014
pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo lízing vo výške do 1.500 eur vrátané je vo výške

31,90 % a veriteľ v zmluve o úvere uviedol hodnotu priemernej RPMN vo výške 49,67 %. Súd prvej
inštancie v tejto súvislosti uzavrel, že nesprávne uvedená priemerná RPMN v neprospech spotrebiteľa
môže z hľadiska posudzovania výhodnosti / nevýhodnosti úveru pôsobiť negatívnejšie ako samostatné
neuvedenie priemernej RPMN. Odvolateľ namieta, že uviedol správny údaj o priemernej hodnote RPMN
pre spotrebiteľský úver typu ,,Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. č. 1 až 5 vo výške do 1.500

vrátane, ktorý bol poskytnutý žalovanej na základe zmluvy o úvere zo dňa 12. 08. 2014. Poukazuje na
pokyn Ministerstva financií SR k vypĺňaniu hlásenia o poskytnutých spotrebiteľských úveroch.

14. Odvolací súd zistil, že súčasťou predmetnej zmluvy o úvere je ustanovenie (bod 2.6), cit.: „Ak
klient poruší akúkoľvek povinnosť vyplývajúcu z tejto zmluvy, banka je oprávnená požadovať od klienta

zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200 eur, a to za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti.“

15.Odvolacísúdsastotožňujesosúdomprvejinštancie,žezmluvnápokuta predstavujezabezpečovací
inštitút podľa § 544 Občianskeho zákonníka a na tejto skutočnosti nemení nič ani pokyn Ministerstva
financií SR k vypĺňaniu hlásenia o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch.

16. Zmluvná pokuta je v platnom a účinnom Občianskom zákonníku zaradená do ôsmej časti, prvej
hlavy, piateho dielu pod názvom Zabezpečenie záväzkov. Nielen zo systematického hľadiska zaradenia
tohto inštitútu do koncepcie Občianskeho zákonníka, ale aj z jeho samotnej povahy vyplýva, že máprimárne zabezpečovaciu funkciu pre prípad nesplnenia záväzku zo strany dlžníka riadne a včas. Okrem
zabezpečovacej funkcie je nesporná aj prevenčná funkcia. Zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne
a včas, pretože ten si uvedomuje hroziacu sankciu, s čím je spojený aj výrazný motivačný prvok pre

dlžníka a snaha vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle
paušalizovanú náhradu škody pri porušení zmluvnej povinnosti.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že už viaceré súdy v obdobných veciach judikovali, že v prípade
spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere, ktorej súčasťou je zmluvná pokuta, ide

o spotrebiteľský úver so zabezpečením (pozri napr. rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 05. 09.
2016, č.k. 20C/505/2015-62 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 02. 02. 2017, č.k.
3Co/243/2016-84,rozsudokOkresnéhosúdu Svidníkzodňa05.12.2016,sp.zn.8C/24/2016,rozsudok
Okresného súdu Kežmarok zo dňa 26. 01. 2018, sp. zn. 10Csp/126/2017, rozsudok Okresného súdu
Prešov zo dňa 26. 02. 2018, sp. zn. 32Csp/78/2017).

18. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona. Medzi nimi pod písm. j) je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

19. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
k 12.08.2014 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

20. Súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ustanovenie § 11 odsek 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii
náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. K údaju o RPMN
(ročnej percentuálnej miere nákladov) odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších
údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť,

a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN
sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.
Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné
uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Odvolací súd preto zastáva názor,
že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie

výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve
tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne
skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací
súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie
predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu

a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 odsek 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne
a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
miery“.

21. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 v spojení
s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bol správny.

22. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovanej na základe zmluvy o úvere vznikla

povinnosť vrátiť žalobcovi iba sumu zodpovedajúcu poskytnutému úveru, t.j. 1400 eur, pričom v zmysle
dokazovania sudu prvej inštancie žalovaná uhradila žalobcovi sumu 1.117,08 eura. Žalovanej tak ostáva
povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 282,92 eura, ako rozdiel medzi prijatou a uhradenou sumou.

23. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. o zamietnutí žaloby

v prevyšujúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.24.Rozhodnutiusúduprvejinštancievovecisamejzodpovedáajsúvisiacivýrokotrováchkonania,ktorý
odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, postupom podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola v
odvolacom konaní úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli
a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).