Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. august 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 1T/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414010294
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Matušovic

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414010294.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Andrejom Matušovicom, v trestnej veci proti

obžalovanému A. L., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného
zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení zákona číslo 189/2013 Z. z. (ďalej len Trestného zákona) a iné, na
hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 04.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

A. L., X. XX.XX.XXXX Y. X. L., V. L. F. Č.. XXX, S.
Ž.,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 08.07.2013 v čase okolo 14.30 h pred rodinným domom č. XXX v obci F.Ľ., po predchádzajúcej
hádkesosvojoušvagrinouY.L.,X.XX.XX.XXXX,tútofyzickynapadoltýmspôsobom,žejuviackrátudrel

otvorenou dlaňou do ľavej časti tváre, po čom spadla na zem, následne sa zo zeme zodvihla a prešla
k rodinnému domu č. XX, kde ju pred dverami opätovne udrel dlaňou na to isté miesto, a uvedeným
konaním jej spôsobil zlomeninu sánky vľavo bez posunu úlomkov a extrakciu zuba číslo 37, pričom
uvedené zranenia si vyžiadali dobu liečenia a podstatného obmedzenia v bežnom živote v trvaní 8 -
9 týždňov,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a takým činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona,

a z a t o s a o d s u d z u j epodľa § 156 odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno
j/ Trestného zákona, § 37 písmeno h/ Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona, súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú
škodu poškodenej Valérii Bodnárovej, narodenej 12.02.1967 v Novej Bani, trvale bytom Kľak č. 120,
okres Žarnovica vo výške 1.502,77 eur.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, súd poškodenú Valériu Bodnárovú, narodenú 12.02.1967 v

NovejBani,trvalebytomKľakč.120,okresŽarnovica,sozvyškomjejnárokunanáhraduškodyodkazuje
na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného A. L. bola obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na tunajší súd dňa 14.04.2014 pre trestný čin ublíženia na zdraví

podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.05.2015 obžalovaný vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý

mu je v obžalobe kladený za vinu, nevinný.

Na základe vyššie uvedeného súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne
poškodenej Y. L.K., svedkyne G. L., svedkyne E. L., svedka K. J., svedkyne X. L., svedka E. L., svedkyne
H. F., svedka J. H., svedkyne H. H., svedkyne C. S., svedkyne H. L., svedkyne C. B., svedkov ppor. K.

B. a ppor. H. B., výsluchom znalca MUDr. E. Š., ako aj čítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v
trestnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav.

Obžalovaný A. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň 08.07.2013 prišla za ním,
pred jeho rodinný dom č. 164 poškodená Valéria Bodnárová. Prišla bez pozdravu, oprela svoj bicykel

o oporný múr na vydláždenom pozemku pred garážou a pýtala od neho 37 €, ktoré vraj dlží svojmu
bratovi, E. L., teda manželovi poškodenej Y. L.. V čase keď poškodená prišla na jeho pozemok, pracoval
v garáži, vzdialenej asi 6 m od miestnej komunikácie. Pomyslel si, že poškodená sa od neho snaží len
vytiahnuť peniaze, nakoľko ona, ani jej manžel E. L. v tom čase nikde nepracovali. Poškodenej povedal,
že sa bude rozprávať iba so svojim bratom a ďalej ju ignoroval vrátiac sa späť k práci do svojej garáže.

Vzápätí mu poškodená začala nadávať, že je „ojebávač“, „hajzel“ a že zamestnáva ľudí na čierno. Vyzval
ju, aby opustila jeho pozemok a odišla preč, na čo poškodená nereagovala, preto ju rukou položenou na
jej hruď odtlačil až na hranicu svojho pozemku. Tam poškodená zakopla o vyvýšeninu a spadla na zem
do podrepu. Poškodenú neudrel, ani ju nijako nezranil a žiadne poranenia po páde na zem na nej ani
nezbadal. Poškodená následne zo zeme vyskočila a začala naňho kričať, že „mamička všetko videla“ a

že „jej to všetko zaplatí“. Hneď na to videl, ako poškodená uteká cez cestu smerom k rodinnému domu
č. XX (kde bývajú jeho rodičia), ktorý dom stojí oproti na druhej strane cesty. Uviedol, že jeho matke,
svedkyni H. L., sa poškodená vždy zvykla sťažovať a chodila k nej vyplakávať. Po chvíli, asi po 3 - 4
minútach, išiel do rodinnému domu č. XX aj on, nakoľko chcel vedieť, čo bude poškodená u nich doma
rozprávať. Keď prišiel k tomuto rodinnému domu, poškodená Y. L. stála na schodoch. Počas toho, ako

vystupoval po schodoch smerom do domu, poškodená po ňom hodila kvetináč, ktorý bol po jej ľavej ruke,
na parapetnej doske rodinného domu, pričom mu zasiahla pravé líce. V momente odskočil. Keď chcel
následne prejsť popri nej do rodičovského domu, poškodená ho kopla do rozkroku, dala mu facku, ktorú
jej on následne vrátil pravou rukou na jej ľavé líce. Udrel ju iba raz a nebola to silná facka. Následkom
tejto facky poškodená nespadla, ani jej nič nebolo. Nezbadal na nej žiadne zranenia, a to ani po príchode

policajnej hliadky. Po tom, čo poškodenej vrátil facku, táto mu začala nadávať, že je sviňa a nech idepreč. Konflikt medzi ním a poškodenou Y. L. videla tak pred garážou rodinného domu č. XXX ako aj na
schodoch rodinného domu č. XX jeho dcéra G. L.. Nikto iný tam v tom čase nebol. Počul akurát zvuk
susedovej karbobrúsky. Uviedol tiež, že s poškodenou Y. L. a jej s rodinou v minulosti nemal žiadne

konflikty, vychádzal dobre aj s jej dcérami. Snažil sa pomáhať celej rodine. O tom, že sa poškodená po
incidente liečila, sa dozvedel až s odstupom času od jeho matky, svedkyne H. L.. Bratovi, svedkovi E.
L. pritom nič nedlžil, odmenu za prácu mu riadne fakturoval, ale je pravdou, že dodávatelia mu nie vždy
platili načas. Ani v obci Kľak nemal nikdy s nikým problémy.

SvedkyňapoškodenáY.L.(švagrináobžalovaného)nahlavnompojednávaníuviedla,ževinkriminovaný
deň 08.07.2013 okolo 14.30 šla na bicykli za obžalovaným A. L. pýtať peniaze, ktoré dlžil jej manželovi,
svedkovi E. L.Á.. Prvýkrát bol u obžalovaného po peniaze jej manžel, svedok E. L., pričom obžalovaný
mu z celkovej dlžnej sumy 187 € zaplatil len časť a zostávajúci dlh 37 € mu dosiaľ neuhradil. Za
obžalovaným išla z poverenia svojho manžela, svedka E. L., žiadny právny titul ohľadom dlhu nemala,
vedela len to, že obžalovaný jej manželovi dlžil peniaze. Za obžalovaným išla bez ohlásenia, boli rodina,

preto nepovažovala za potrebné ohlásiť návštevu vopred telefonicky alebo iným spôsobom. Jej manžel,
svedok E. L. bol po peniaze 3 alebo 4 krát, ale obžalovaný buď nebol doma alebo mal návštevu. Keďže
jej manžel odišiel pracovne na dlhšiu dobu preč, šla pýtať peniaze od obžalovaného ona. Keď prišla
za obžalovaným k jeho rodinnému domu č. XXX, oprela si bicykel o oporný múr na jeho pozemku
pred garážou. Začali sa rozprávať a obžalovaný jej povedal, že jej žiadne peniaze nedá. Následne ju

otvorenoudlaňouudreldotváre,keďvtommomentezacítila,akojejniečopuklovsánke.Smialsapritom
a zrejme by ju zbil viac, keby za nimi neprišla dcéra obžalovaného, svedkyňa G. L.. Obžalovaný ju potom
udrel ešte raz, následkom čoho spadla a zachytila sa rukami o zem, aby nespadla na hlavu. Vzápätí
sa obzrela do okna rodinného domu č. XX, kde bývali svokrovci obžalovaného a povedala, že „všetko
videla mamička“ a „že mu to neprejde“. Keď sa po útoku chytila tváre, zabolela ju, opuch však cítila až

v tom čase, keď prišla na miesto polícia. V strese, ktorý prežívala počas incidentu s obžalovaným, však
žiadnu intenzívnu bolesť necítila. V čase incidentu bol na vedľajšom pozemku svedok K. J.. Od miesta
prvej časti incidentu, ktorý sa odohral pred garážou rodinného domu obžalovaného č. XXX až po miesto
druhej časti incidentu, ktorý sa odohral na schodoch rodinného domu č. XX je vzdialenosť asi 50 m cez
miestnu komunikáciu. Uviedla, že z miestnej komunikácie na schody rodinného domu č. XX vôbec nie je

vidieť, nakoľko je tam susedova garáž. Pokiaľ ide o utrpené zranenia, uviedla, že tieto jej boli spôsobené
pri prvom incidente, ktorý sa odohral pred garážou rodinného domu obžalovaného č. XXX. Po incidente
utekala k svokrovcom z obavy, že obžalovaný bude pokračovať vo fyzických útokoch. Však kým zvonila
pri dverách rodinného domu č. XX u svokrovcov, obžalovaný ju dobehol a znovu ju udrel. Facku mu
chcela vrátiť, ale netrafila. Následne vzala z podstienky umelohmotný črepník a jeho obsah hodila na

obžalovaného, avšak trafili ho iba korienky. Okrem tohto od nej nič neutŕžil. Keď jej svokor odomkol
dvere, vošla dnu a telefonovala na políciu a dcére, svedkyni X. L., nech ihneď príde k starým rodičom. V
dome svokrovcov ju ešte udrela svedkyňa E. L., čo videla aj jej dcéra X. L.. Obžalovaný a jeho manželka,
svedkyňa E. L. jej potom ešte nadávali aj po príchode policajnej hliadky. Ešte v ten deň 08.07.2013 ju
privolaná hliadka polície odviezla na policajnú stanicu, kde vypovedala a následne išla na vyšetrenie na

pohotovosť, kde ju ošetrujúci lekár odporučil na operáciu do Martina. V Martine jej zdrôtovali sánku a
po 7 až 8 dňoch ju z nemocnice prepustili do domáceho liečenia. V tom čase schudla asi na 47 kg a
nebola schopná vykonávať žiadne fyzické práce. Mala čiastočne ochrnutú sánku, problémy s hryzením,
7 týždňov prijímala len tekutú stravu. Zo zdravotných dôvodov potom ani nenastúpila do práce do
Talianska, do Verony. Pokiaľ ide o svedkov incidentu, tento videla svedkyňa G. L., svedok K. J. a ďalší

susedia,ktoríalespredmetnýmprípadomnechcúmaťničspoločné.Sobžalovanýmasjehomanželkou,
svedkyňou E. L. mala v minulosti nie vždy dobré vzťahy, často ich ohovárali a očierňovali ich. Boli však
krstnými rodičmi ich synovi R. L., chodievali k nim aj na návštevu a mali na seba telefonický kontakt.

So zreteľom na odlišnosť produkovaných verzií skutkového deja medzi výpoveďami obžalovaného A.

L. a poškodenej Y. L., bolo potrebné na hlavnom pojednávaní vypočuť ďalších svedkov, a vykonať
také dostupné dokazovanie, za základe ktorého by bolo možné spôsobom vylučujúcim akékoľvek
pochybností urobiť záver o vine obžalovaného.

Svedkyňa G. L. (dcéra obžalovaného) na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný deň

08.07.2013 bola svedkom incidentu, ktorý sa odohral medzi jej otcom, obžalovaným A. L. a poškodenou,
jej tetou Y. L.. Bezprostredne pred incidentom stála doma na schodišti, obžalovaný pracoval vo svojej
garáži, kde nalieval naftu do auta. Zrazu zbadala, ako pred garáž ich rodinného domu č. XXX prišla
poškodená Y. L. a oprela si bicykel o oporný múr na ich pozemku. Obžalovaný v tom vyšiel von z garážea začal sa s poškodenou rozprávať. Obidvaja boli od seba vo vzdialenosti asi 1 meter a pol, videla
ich oboch veľmi dobre. Poškodená bola rozrušená, hovorila rázne a zdalo sa jej, že bola nahnevaná.
Následne počula, ako poškodená pýta od obžalovaného peniaze, konkrétne 37 €, na čo obžalovaný

zareagoval tak, že poškodenej povedal, že o tomto sa bude rozprávať výlučne so svojim bratom,
svedkom E. L.K. a nie s ňou. Poškodenú hneď na to vyzval, aby opustila jeho pozemok a išla okamžite
preč. Poškodená ale pred garážou rodinného domu č. XXX ostala stáť a obžalovanému nadávala, že
je „hajzel“ a „ojebávač“. Následne videla, ako obžalovaný položil pravú ruku na hruď poškodenej Y. L. a
začal ju vytláčať von z pozemku, následkom čoho sa poškodená Y. L. potkla o vyvýšeninu a spadla na

zem. Žiadny úder však nevidela. Počula, ako poškodená kričí, že obžalovaného udá, za všetko jej bude
platiť a že všetko videla jeho mamička. Obžalovaného nadávať nepočula. V tom momente ale dúfala,
že sa nič zlé nestalo, nakoľko mala rada obidvoch. Po chvíli videla, ako poškodená uteká k starkej a
k starkému a keď bola pri dverách ich rodinného domu č. XX, prišiel tam aj obžalovaný, nakoľko bol
zvedavý, čo bude poškodená rozprávať. Na to poškodená Y. L. chytila kvetináč a zasiahla obžalovaného
do líca, na čo on odskočil a potom opätovne pristúpil k dverám, kde mu poškodená Y. L.Á. dala facku

a kopla ho do rozkroku. Obžalovaný vzápätí na to vykríkol a poškodenej facku vrátil. Bezprostredne po
facke si na poškodenej nevšimla žiadne zranenia. Poškodená sústavne vrieskala a nadávala. Počas
incidentu stáli obžalovaný a poškodená oproti sebe, ona stála na úrovni obžalovaného, a to počas
celej doby, ako sledovala incident medzi obžalovaným a poškodenou. V čase incidentu v okolí nevidela
žiadnychsvedkov.Poškodenáposkončeníincidentunaschodištivošladorodinnéhodomu č.XX.Onis

obžalovaným potom odišli preč a sadli si pred rodinný dom na schody. Po chvíli prišla do rodinného domu
č. XX aj svedkyňa X. L., dcéra Y. L., a hneď na to aj prišla aj policajná hliadka. Uviedla, že poškodená
Y. L. nadávala aj za prítomnosti polície, tak na obžalovaného ako aj na jej mamu E. L.. Pred incidentom
mala s poškodenou Y. L. a s jej rodinou dobré vzťahy, poškodená Y. L. a jej manžel, svedok E. L. boli
krstní rodičia jej brata, chodili k nim aj na návštevy, a to hlavne vtedy, keď mal mladší brat narodeniny.

Svedkyňa E. L. (manželka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný deň
08.07.2013 kráčala smerom k ich rodinnému domu č. XXX, keď asi 100 m od domu zbadala svoju
dcéru, svedkyňu G. L. prechádzať cez cestu smerom do domu jej svokry s číslom XX. V obave, že
sa niečo stalo, zrýchlila krok, pričom ako sa približovala, vo vzdialenosti 30 až 40 m vzdušnou čiarou

zbadala, ako obžalovaný A. L. stojí na schodoch a s niekým sa háda. Sledujúc z diaľky túto situáciu
videla, ako poškodená Y. L. vystrelila nohu smerom k obžalovanému, ktorý sa v tom momente dal do
podrepu, následne mu poškodená dala facku, ktorú jej obžalovaný v momente opätoval. Potom počula
krikpoškodenejY.L.abuchotnadvererodinnéhodomujejsvokrovcov.Obžalovanéhoakoajpoškodenú
videla iba z boku, obžalovaného videla celkom dobre, na poškodenú mala len čiastočný výhľad. Počas

sledovaného incidentu počula aj zvuk zapnutého cirkulára. Keď prišla k rodinnému domu jej svokrovcov,
obžalovaný jej hneď ukazoval, čo mu poškodená Y. L. spôsobila. S poškodenou Y. L. sa chcela ihneď
rozprávať, ale tá sa zavrela v rodinnom dome svokrovcov a s nikým nechcela hovoriť. Do domu sa jej
podarilo dostať až v čase, keď za poškodenou Y. L. prišla jej dcéra, svedkyňa X. L.. Následne sa v
rodinnom dome odohral konflikt ešte medzi ňou a poškodenou Y. L., ktorej vytkla to, že v minulosti mala

pomer s obžalovaným, jej manželom A. L., čo poškodenú urazilo. Potom padli aj nejaké facky, ona dala
poškodenej facku pravou rukou na jej ľavé líce a poškodená jej v okamihu facku vrátila. Facku zhodnotila
ako normálnu ženskú facku. Záverom uviedla, že o tom, že obžalovaný svojmu bratovi, svedkovi E.
L. dlžil nejaké peniaze, nemala vedomosť, nakoľko obžalovaný mu vyplácal peniaze pravidelne každý
týždeň. Obžalovaná si však bola pýtať 37 € aj u nej, asi tri týždne pred incidentom, ale povedala jej na

to, že ona s tým nič nemá a nech si to spolu vyriešia bratia. Uviedla tiež, že od predmetného incidentu
si poškodená Y. L. a jej manžel už žiadne peniaze nepýtali. K osobe obžalovaného uviedla, že nikdy
nevyhľadávalžiadneproblémy,nikdynikomuničnedlžilasnikýmnemalzlévzťahy.Predvyšetrovateľom
nevypovedala, nakoľko ju nikto nevyzval, stalo sa to až v konaní pred súdom, kde jej výsluch navrhol
obhajca obžalovaného. Uviedla tiež, že celý incident dosť poznačil obidve rodiny.

Svedok K. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň 08.07.2013 vonku na dvore
pílil poličky. Incident medzi obžalovaným a poškodenou preto nevidel. Keď vypol cirkulár, zbadal
akurát poškodenú Y. L. ako plačúc beží smerom k rodinnému domu č. XX, pričom kričala „A. toto ti
nikdy nezabudnem“. Poškodenú zbadal v momente, keď stál medzi svojou garážou a volierou, videl

ju vo vzdialenosti cca 10 až 15 metrov. Poškodená bežala po schodišti hore do rodinného domu,
obžalovaného však nevidel, až po chvíli na moment zbadal, ako obžalovaný stojí na schodoch tohto
domu spolu s dcérou G. L.. Následne o nejakých 10 minút prišla k rodičovskému domu obžalovaného
aj jeho manželka, svedkyňa E. L. a pýtala sa čo sa stalo. Nevidel ju, počul iba jej hlas a to, ako sa tamvšetci navzájom začali prekrikovať. Uviedol, že situáciu už ďalej nesledoval a odišiel do svojho rodinného
domu umyť sa po práci. V kúpeľni, kde mal otvorené vetracie okno, však následne začul ako G. L. kričí
„ocino prosím ťa nechaj ju tak, poď preč“. S obžalovaným sa momentálne nerozpráva, nakoľko sa mal

vyjadriť o jeho manželke, že by si tiež zaslúžila nejakú „výchovnú“. Záverom uviedol, že po niekoľkých
dňoch od incidentu sa v dedine stretol s poškodenou Y. L., rozprávali sa a povedal jej, že pôjde svedčiť,
nakoľko to vníma ako svoju povinnosť. Na súd pôvodne ísť nechcel, ale rozmyslel si to, keď bol na
hlavné pojednávanie vyzvaný pod následkom uloženia poriadkovej pokuty. O predmetnej udalosti sa
viac s nikým nerozprával. Pokiaľ ide o zranenia poškodenej Y. L., dozvedel sa o nich od svojej matky,

ktorá mu povedala, že poškodená podstúpila operáciu. Rozpory vo svojich výpovediach z prípravného
konania a z hlavného pojednávania odstránil svedok tak, že trvá v celom rozsahu na okolnostiach, ktoré
uvádzal na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že počul ako svedkyňa G. L.
kričí „vykašli sa na ňu“, pochopil to tak, že sa má obžalovaný na poškodenú vykašľať, odísť a nechať
poškodenú tak.

Svedkyňa X. L. (dcéra poškodenej) na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný deň 08.07.2013
jej mama, poškodená Y. L. okolo 14.30 h povedala, že ide k obžalovanému po peniaze. O 15 minút na to
jej ale telefonovala s plačom, že ju obžalovaný zbil. Do telefónu jej povedala, že je u starkej a že volala na
políciu. Po ukončení hovoru s poškodenou prišla do piatich minút do rodinného domu č. XX (k starkej),
kde v tom čase bola aj jej matka, poškodená Y. L.. Tam stretla obžalovaného stojac pred garážou pred

jeho rodinným domom. Pozdravil sa jej, ale ona sa mu neodzdravila, na čo zareagoval otázkou, či sa
s ním už ani ona nebaví. U starkej na schodoch sedela svedkyňa E. L.. Dvere na dome starých rodičov
boli zamknuté, preto zavolala mame nech jej otvorí. Keď jej mama, poškodená Y. L. otvorila, plakala,
bola rozrušená a vystrašená. V tom momente za ňou vybehla svedkyňa E. L., vošla do dverí a nechcela
im dovoliť zavrieť ich. Svedkyňa E. L. trvala na tom, že sa chce rozprávať s poškodenou Y. L.. Následne

medzi dverami nastala tlačenica, preto dvere nechali otvorené a svedkyňa E. L. vošla dnu do domu.
Hneď za svedkyňou E. L. vošiel dnu aj obžalovaný a spolu so svedkyňou E. L. poškodenej nadávali,
že prečo sa zamyká, keď to nie je jej rodičovský dom. Po chvíli prišla aj privolaná policajná hliadka.
Obžalovaný s manželkou E. L. poškodenej nadávali aj v prítomnosti polície. Tiež uviedla, že zranenia
si na poškodenej nevšimla, videla akurát žltý fľak na jej tvári v oblasti sánky. Poškodená jej aj ukázala,

že ju to na tom mieste bolí. O priebehu incidentu medzi poškodenou a obžalovaným sa od poškodenej
dozvedela až v čase, keď v dome rodičov obžalovaného čakali na príchod policajnej hliadky. Matka,
poškodená Y. L. jej povedala, že obžalovaný ju po tom, čo od neho pýtala dlžné peniaze, udrel do tváre
otvorenou dlaňou, následkom ktorého úderu spadla na zem. V tom momente sa pozrela do okna, kde
býva jej starká a obžalovanému povedala, že ona to všetko videla. Následne utekala do domu k starkej,

kde ju obžalovaný dobehol na schodoch a dal jej tam ešte zaucho. Detaily o tom, ako jej celý incident
opísala matka, si nepamätala. Pamätala si, že po príchode policajnej hliadky, obžalovaný s manželkou
Y. L. poškodenej ešte nadávali a potom nadávala aj ona im. Na políciu za účelom podania výpovede
ich s poškodenou zaviezli policajti a odtiaľ išli na vyšetrenie do Žiaru nad Hronom, kde poškodenej na
röntgene povedali, že má dvojitú zlomeninu sánky. Aj počas cesty na policajnú stanicu sa jej poškodená

sťažovala, že má bolesti. Záverom uviedla, že si nevie vysvetliť, prečo obžalovaný takto reagoval.

Svedok E. L. (manžel poškodenej a zároveň brat obžalovaného) na hlavnom pojednávaní vypovedal,
že nebol svedkom incidentu, ktorý sa mal v inkriminovaný deň odohrať medzi obžalovaným a jeho
manželkou, poškodenou Valériou Bodnárovou. O incidente sa dozvedel od poškodenej až v čase, keď

už bola v nemocnici. Vtedy mu povedala, že ju obžalovaný zbil, a to najskôr na ceste a potom v obývačke
v rodinnom dome jeho matky. Vedel, že poškodená bola v inkriminovaný deň pýtať u obžalovaného
peniaze, 37 €, ktorá suma zostala nevyplatená z pôvodnej dlžoby 183 €. Bola to časť jeho mzdy za
prácu, ktorú pre obžalovaného odpracoval v Rakúsku. Obžalovaný mu peniaze za prácu vyplácal na
ruku, pracoval pre neho bez zmluvy. Poškodená bola pýtať peniaze z toho dôvodu, že nemala peniaze

na zaplatenie školného pre dcéru X. L., preto ju on sám poslal za obžalovaným. Uviedol tiež, že on bol
predtým za obžalovaným už viackrát, ale obžalovaný vyplatenie dlžných peňazí často odkladal. Keď sa
vrátil zo zahraničia domov do obce Kľak, s poškodenou Y. L. sa nemohol ani poriadne rozprávať, nakoľko
mala zdrôtované ústa. V tom čase mala poškodená problémy s jedením, prijímala len tekutú stravu. Od
incidentu sa o domácnosť počas jeho neprítomnosti starala dcéra, svedkyňa X. L.. Poškodená Y. L. po

incidente s obžalovaným pociťovala tŕpnutie sánky, preto mohla robiť len rutinné domáce práce (umývala
riad a pod.) a nejaké práce v záhrade. Nebolo to ale hneď po prepustení z nemocnice. Na záver svojej
výpovede uviedol, že obžalovaný je arogantný človek a keď má nejaké problémy, vie byť aj agresívny aľahko sa vytočí. Fyzický konflikt s obžalovaným ale nemal, vychádzali spolu celkom dobre. Obžalovaný
mal však konflikt s jeho bratom, s otcom aj so svojim spolupracovníkom.

Svedkyňa H. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola svedkom incidentu, ktorý sa mal v
inkriminovaný deň odohrať medzi obžalovaným a poškodenou Y. L.. V ten deň bola u E. L. C. A. L. na
návšteve, svedkyňa G. L. jej v kuchyni uvarila káva. Keď sa v jednom momente svedkyňa G. L. otočila
smerom k oknu, pozrela sa z okna aj ona, nakoľko bola zvedavá. V tom uvidela, ako poškodená Y. L.
prišla ku garáži obžalovaného A. L., oprela si o múr bicykel a začala na obžalovaného vrieskať, nech jej

vráti peniaze, konkrétne 37 €. Bola agresívna, správala sa provokačne a stále kričala. Obžalovanému
zároveň nadávala, že je klamár a hajzel. Poškodenú videla stáť vedľa bicykla na vydláždenej ploche
vo vzdialenosti asi 2 m od garážových dverí, kúsok od miestnej komunikácie. Obžalovaného z okna
nevidela, počula ho iba rozprávať. Počula, ako obžalovaný poškodenej Y. L. povedal, že o peniazoch
sa bude rozprávať len so svojim bratom. Následne poškodenú vyzval, aby odišla preč z jeho pozemku,
na čo poškodená Y. L. nereagovala, preto jej priložil ruku na hruď a odtlačil ju smerom von z jeho

pozemku na miestnu komunikáciu. Počas rozhovoru s poškodenou sa jej však obžalovaný zdal pokojný.
Obžalovaného z okna uvidela len v tom momente, ako podišiel k poškodenej a odtláčal ju von zo svojho
pozemku. Videla ale, ako sa poškodená Y. L. následne potkla a spadla dozadu na ruky. Hneď na to
obžalovanému povedala, že „toto mi zaplatíš“ a „mamička všetko videla“ a potom ju videla utekať do
rodinného domu oproti. Žiaden ďalší incident medzi obžalovaným a poškodenou už nevidela. Rovnako

nevidela žiaden útok na poškodenú. Svedkyňa G. L. odišla z kuchyne v tom čase, keď uvidela, ako k
ich rodinnému domu prichádza poškodená Y. L.. Svedkyňa G. L. bola v čase incidentu pred rodinným
domom, stála v krátkej vzdialenosti od obžalovaného a poškodenej. Pamätá si tiež, že poškodená Y.
L. mala v inkriminovaný deň oblečené biele nohavice. Od incidentu medzi obžalovaným a poškodenou,
sa v dome zdržala maximálne ešte 10 minút a potom odišla domov. Počas incidentu bolo počuť zvuk

cirkulárky v dielni u suseda, počula ho aj v čase, keď odchádzala domov. Záverom svedkyňa uviedla,
že si nepamätá, kedy sa dozvedela o trestnom stíhaní obžalovaného, incidentu neprikladala význam,
ale keď to zašlo až takto ďaleko, rozhodla sa, že pôjde vypovedať. Uviedla, že do incidentu mala
rodina obžalovaného a rodina poškodenej Y. L. dobré vzťahy. O incidente sa dozvedela až neskôr,
obžalovanému ani jeho manželke, svedkyni E. L. po incidente netelefonovala, nakoľko nechcela nič

vyzvedať.

Svedok J. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nebol svedkom incidentu, ktorý sa mal v
inkriminovaný deň odohrať medzi obžalovaným a poškodenou Y. L.. O incidente sa dozvedel až o 3
alebo 4 dni. Uviedol tiež, že s obžalovaným sa v minulosti dostal do konfliktnej situácie aj on, a to v

období, keď bol od roku 2003 do roku 2010 starostom. Konflikt vznikol kvôli opornému múriku, ktorý si
chcel obžalovaný postaviť na svojom pozemku. Niekedy v roku 2008 alebo v roku 2009 k nim v nočných
hodinách okolo 0.30 h prišiel obžalovaný. Rozzúrene búchal na dvere, ktoré mu napokon otvorila jeho
manželka, svedkyňa H. H.. Obžalovaný kričal, že „kde je ten kokot vyjebaný“. Keď prišiel ku dverám,
obžalovaný ho ťahal za prsia, za väzy a dával mu krátke údery päsťou. Zároveň sa mu vyhrážal, že

veci budú riešiť inak, keď príde za ním na obecný úrad. Uviedol, že manželka políciu volať nechcela,
dúfala, že sa to nejako vyrieši a obžalovaný sa mu príde ospravedlniť. V tom čase mal v obci dosť iných
problémov, a napokon ho prehovorila aj manželka. Príčinou konfliktu bola skutočnosť, že obžalovanému
kvôli silným dažďom pretiekla voda z potoka do pivnice. V tú noc naňho obžalovaný kričal, že dokedy
ho bude vytápať. Má vedomosť, že obžalovaný mal nejaký incident aj s ďalším obyvateľom obce, ktorý

prevádzkoval v dedine vlek, toho vraj tiež udrel do pŕs. Počul tiež, že obžalovaný udrel aj svojho brata.
Komisiou verejného poriadku však obžalovaný nikdy nebol prerokovávaný.

SvedkyňaMargitaMesiarikovánahlavnompojednávanívypovedala,ženebolasvedkomincidentu,ktorý
sa mal v inkriminovaný deň odohrať medzi obžalovaným a poškodenou Y. L.. S obžalovaným mala ona

jediný konflikt, a to v jednu noc v roku 2008, kedy okolo 0.30 h obžalovaný napadol jej manžela, svedka
J. H. v ich rodinnom dome. V tú noc sa prebudili na buchot na plechové dvere, ktoré mali vonku pri
dverách, domnievajúc sa, že im vybuchol plyn. Potom videla vonku svietiť auto, a aj pred domom mali
rozsvietené svetlá. Keď na buchot na dvere tieto otvorila, na prahu stál obžalovaný. Skríkol, „kde je ten
kokot vyjebaný“, „vonku prší a mne tečie do pivnice“. Obžalovanému na to povedala, že tieto problémy

má riešiť na obecnom úrade, a nie u nich doma. Keď ku dverám po chvíli prišiel jej manžel, svedok J.
H., obžalovaný ho začal sácať za plecia, bol veľmi agresívny a bála som sa, že ho udrie. Po chvíli začal
obžalovaný ťahať jej manžela za hlavu von z dverí, ona naopak ťahala manžela dovnútra a takto sa
naťahovali asi pol hodinu. Jej manžel, svedok J. H., chcel vtedy zavolať aj políciu, ale ona ho od tohoodhovorila. Hanbila by sa, že v takej malej obci sa riešia takéto veci, pričom brala ohľad aj na to, že
obžalovaný robil v zahraničí a jeho manželka E. L. bola v tom čase tehotná. Dúfala, že obžalovaný sa
im ospravedlní. Obžalovaný k nim v tú noc prišiel z dôvodu, že z potoka mu tieklo do domu, nakoľko v

tom období veľmi pršalo. Avšak skutočnosť, že mal zlú izoláciu, nebol ich problém. Má vedomosť aj o
ďalšom fyzickom konflikte obžalovaného s pánom K. J., ktorý prevádzkoval vlek v obci Kľak, pričom ide
o pána, ktorý je od obžalovaného o 30 rokov starší. O incidente jej povedal samotný pán K. J., keď sa
stretli v obci Kľak. O iných konfliktoch obžalovaného nevie.

Svedkyňa C. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nebola svedkom incidentu, ktorý sa mal dňa
08.07.2013 odohrať medzi obžalovaným a poškodenou Y. L.. O incidente sa dozvedela až neskôr
dodatočne, keď jej v inkriminovaný deň okolo 15.00 alebo 16.00 h zavolala dcéra poškodenej Y. L., X. L.
a požiadala ju, či by sme s manželom mohli poškodenú odviezť po výsluchu v Žarnovici na pohotovosť.
Tejto žiadosti vyhoveli a poškodenú Y. L. aj spolu s jej dcérou X. L. odviezli na pohotovosť. Naspäť
šla poškodená do Kľaku autobusom. Cestou na pohotovosť videla, že poškodená má spadnutý kútik

úst, tiekli jej sliny, počula dokonca aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ktorý poškodenej povedal, že ide
o vážnejšie zranenie a mala by absolvovať ďalšie vyšetrenie v Martine. Poškodená Y. L. mala bolesti,
dostala aj tabletky na ich utlmenie. Druhý deň po incidente viezli s manželom poškodenú Y. L. do Martina.
Poškodená im vtedy hovorila, že kvôli bolestiam celú noc nespala. Rozprávala len s ťažkosťami. K
priebehu incidentu medzi ňou a obžalovaným uviedla to, že v inkriminovaný deň šla za obžalovaným

vybaviť nejaké veci a on ju napadol a potom ju ešte naháňal cez cestu až k domu jeho rodičov. Vraj vtedy
kričala, ale nikto ju nepočul. Ďalej sa poškodenej už na nič nevypytovala, nakoľko aj ona sama mala na
obžalovaného ťažké srdce. Obžalovaný sa totiž cítil ukrivdený, že bola v dedičskom konaní po rodičoch
uprednostnená. Uviedla, že vlastní pozemky vedľa pozemkov Y. L. a vedľa pozemkov, kde obžalovaný
so susedou Y. L. chová kone. Kone obžalovaného jej opakovane zdevastovali pozemok a zničili ohradu,

za čo sa jej obžalovaný nikdy neospravedlnil. Záverom uviedla, že verí, že by sa dalo všetko vyriešiť,
ale s obžalovaným to nepôjde.

SvedkyňaH.L.(matkaobžalovanéhoazároveňsvokrapoškodenej)nahlavnompojednávaníuviedla,že
nebola svedkom incidentu, ktorý sa mal v inkriminovaný deň odohrať medzi obžalovaným a poškodenou

Valériou Bodnárovou, nakoľko v ten deň bola u lekára. Uviedla, že obžalovaný sa k nej aj k otcovi vždy
správal slušne, preto nie je pravda, že by otca bil alebo, že by sa ho obidvaja báli. Medzi obžalovaným
a jeho bratom, svedkom E. L. nikdy nerobila rozdiely, obžalovaný s manželkou, svedkyňou E. L. sa o
otca vzorne starali až kým nezomrel. Pred incidentom mal obžalovaný s rodinou svedka E. L. dobré
vzťahy, navštevovali sa, obžalovaný bratovi E. L. našiel aj prácu a pomáhal mu. Po incidente sa svedok

E. L. a jeho manželka svedkyňa Y. L. prestali zaujímať tak o ňu, ako aj o starého otca, neprišli k nim,
ani keď ich volala. Vyhýbajú sa jej, dokonca aj pri ostatnom stretnutí na zastávke v obci Kľak sa tvárili,
že ju nevidia. Záverom uviedla, že ju celá táto situácia veľmi mrzí a mrzí ju aj to, že sa svedkyňa C.
S.Í. obrátila proti obžalovanému.

Svedkyňa C. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nebola svedkom incidentu, ktorý sa mal v
inkriminovaný deň 08.07.2013 odohrať medzi obžalovaným a poškodenou Y. L.. O incidente sa dopočula
v obci Kľak, najprv od manžela A. B., ktorý v obci žije. Nakoľko ide o malú dedinu, o predmetnom
incidente rozprával každý. V obci počula takú jeho verziu, že poškodená v inkriminovaný deň prišla k
rodinnému domu obžalovaného, kde od neho pýtala peniaze, ktoré nepatrili jej, ale jej manželovi, na

čo jej obžalovaný povedal, že to bude riešiť so svojim bratom, svedkom E. L.. Následne poškodená
po obžalovanom niečo hodila a kopla ho do rozkroku. Obžalovaný sa na to nahneval a dal poškodenej
zaucho. Poškodená následne privolala políciu. Ďalej svedkyňa uviedla, že obžalovaného pozná dosť
dlho, obidvaja majú záľubu v koňoch. So svojim koňom k nej často chodí dcéra obžalovaného, svedkyňa
G. L.. Obžalovaného považuje za čestného, úprimného, spoľahlivého a pracovitého človeka. Hocikedy

jej pomôže, nikdy ju neklame ani nezavádza. Nepočula, že by mal obžalovaný s niekým v dedine konflikt.
Všimla si, že od incidentu je obžalovaný smutný, nakoľko sa mu zhoršili vzťahy s bratom a s jeho
rodinou. Uviedla tiež, že poškodená je jej suseda, je materialisticky založená, závislá na mamone, pre
ktorý je ochotná urobiť čokoľvek, a to aj klamať a zavádzať. Manipuluje ľudí, aby dosiahla svoje a pod
jej vplyvom je aj jej manžel, svedok E. L.. Poškodenú jednoducho hnevá, že obžalovaný zarába viac

peňazí ako jej manžel. Uviedla tiež, že s poškodenou je v civilnom spore, kvôli pozemkom. Spočiatku
boli s poškodenou Y. L.Á. kamarátky, ale poškodenej šlo v skutočnosti zrejme iba o to, aby jej odpredala
svoje pozemky, nakoľko tieto potrebovala ako príjazdovú cestu k svojmu rodinnému domu. Keďže celý
pozemok poškodenej nechcela predať, dohodli sa, že jej predá len jeho polovicu. Poškodená následnezabezpečila vymeranie pozemkov, riešila to aj na obecnom úrade, kde od nej napokon aj chcela, aby
ňou pripravenú kúpnu zmluvu podpísala, čo následne urobila. Až neskôr zistila, že poškodená ju pri
vymeraní dohodnutej polovice výmery pozemku podviedla, okolo pozemku umiestnila ostnatý drôt a

odvtedy jej vadia aj kone, aj maštaľ, ktorú má na sporných pozemkoch postavenú. Civilný spor vyhrala,
ale poškodená Y. L. sa proti rozsudku civilného súdu odvolala a vec je aktuálne na Krajskom súde v
Banskej Bystrici. Záverom uviedla, že kamarátstvo poškodenej bolo len účelové.

Svedok J.. K. B. a svedok J.. H. L. na hlavnom pojednávaní uviedli, že si pamätajú, že v inkriminovaný

deň boli privolaní k incidentu do obce Kľak. Nepamätali si však na to, kto ich k incidentu privolal a s
ohľadom na odstup času sa nevedeli vyjadriť ani k detailom zásahu a k osobám, ktoré sa na mieste
samom nachádzali.

Znalec MUDr. E. Š., z odboru Zdravotníctvo, odvetvie Chirurgia vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní zotrval na záveroch ním vypracovaného znaleckého posudku a jeho doplnení č. 1. K

podanému znaleckému posudku na hlavnom pojednávaní doplnil, že do bodového hodnotenia zabudol
započítať vyrazenie zubu, čo predstavuje 10 bodov, čiže celkové bodové hodnotenie bolestného
u poškodenej ustálil na 93 bodov. Pokiaľ ide o zranenie u poškodenej, uviedol, že išlo o zlomeninu
ľavej dolnej čeľuste - sánky v oblasti zuba č. 37 (podľa starej klasifikácie je to dolná päťka vľavo). Išlo
o trhlinu, zlomeninu bez posunu, čo je bežný úraz pri bitkách alebo pästných súbojoch. Znalec pripustil,

že príčinou takéhoto zranenia môže byť aj facka. Zlomenina u poškodenej si vyžiadala operačný zákrok
s extrakciou zuba, aby sa vylúčila infekcia a poškodenie zubov. Išlo o náročnú operáciu, poškodenej
spôsobila značné obmedzenie, nakoľko mala fixovanú čeľusť a zuby po dobu 6 týždňov. Prvé dva týždne
poškodená prijímala len tekutú stravu, potom už dokázala otvoriť ústa a prejsť na normálnu stravu.
Náraz alebo pád do steny ako príčinu úrazu znalec označil za málo pravdepodobnú. Pravdepodobnejšou

príčinou bol úder fackou alebo päsťou, pričom muselo ísť o silný úder. Uviedol, že pádom na zem by
boli spôsobené aj tržné rany a odreniny na koži, ktoré by boli viditeľné. Následkom facky, resp. úderu je
opuch a bolesť na dotyk, ktorú pociťovala aj poškodená. Príznakom takéhoto úrazu je silná bolesť, ktorá
má plynutím času miernejšiu tendenciu, ďalej sú príznakmi aj opuch a modrina. Po predmetnom úraze
mohla poškodená chodiť, utekať, a vykonávať iné bežné fyzické aktivity. Bolesť s opuchom v prípade

takéhoto úrazu nastupuje až neskôr, aj o niekoľko hodín. Uviedol tiež, že poškodená mala po úraze
problém iba s jedením, hryzením a otváraním úst naplno. Dĺžka práceneschopnosti 42 dní u poškodenej
podľa vyjadrenia znalca zodpovedá lekárskym zisteniam. Záverom uviedol, že v prípade podobných
úrazov býva práceneschopnosť pacienta a podstatné obmedzenie jeho schopnosti vykonávať prácu v
trvaní 9 týždňoch, z toho 6 týždňov pripadá na dobu fixácie a 3 týždne trvá rehabilitácia.

Z odborného vyjadrenia číslo 23/2013 MUDr. E. Š., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia zo dňa 30.08.2013 vyplynulo, že k zraneniu poškodenej mohlo dôjsť tak, ako to uvádzala
poškodená vo svojej výpovedi, to znamená úderom, respektíve údermi do ľavej strany tváre v oblasti
dolnej čeľuste dlaňou alebo fackou útočníka, ktorý bol pri tom v stoji oproti poškodenej. Poškodená

bola udieraná opakovane, pričom pri tomto fyzickom útoku neboli zasiahnuté životne dôležité orgány
a poškodená nebola ohrozená na živote. Zranenie, ktoré trpela, u nej pravdepodobne nezanechá
podstatné trvalé následky. Ďalej znalec konštatoval, že poškodená bola podstatne obmedzená v
bežnom živote, a to v trvaní cca 8 týždňov, čo je viac ako 42 dní. Počas celej doby liečby bola odkázaná
na tekutú a kašovitú stravu, pre obmedzenie reči (kvôli tzv. „maxilomandibulárnej“ fixácii sánky) nemohla

normálnekomunikovať.Ďalejuviedol,žefixáciasánkyspôsobilapoškodenejajďalšieťažkosti,napríklad
napínanie na vracanie. Po odstránení fixácie dňa 22.08.2013 ťažkosti ustúpili, avšak poškodená bola
vystavená ďalšiemu operačnému zákroku spojenému s odstránením kovového materiálu. Bodové
hodnotenie bolestného za utrpené zranenie znalec ustálil v počte 75 bodov.

Zo znaleckého posudku č. 42/2013 MUDr. E. Š., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia zo dňa 02.12.2013 vyplynulo, že k zraneniu poškodenej mohlo dôjsť tak, ako to uvádzala
poškodená vo svojej výpovedi, t. j. údermi dlaňou alebo fackou útočníka do ľavej strany tváre v
oblasti dolnej čeľuste. Znalec konštatoval, že išlo o pomerne silný úder, pričom podmienka sily úderu
bola splnená aj fyzickým nepomerom medzi útočníkom a poškodenou (cca 100 kg : 50 kg). Neboli

však zasiahnuté životne dôležité orgány poškodenej. Priamu (virtuálnu) dobu liečby, počas ktorej bola
poškodená podstatne obmedzená v bežnom živote znalec určil na 8 až 9 týždňov. K obmedzeniam
poškodenej pri utrpenom zranení uviedol, že poškodená mala zafixovanú dolnú aj hornú čeľusť, preto
sa jej zle rozprávalo, mohla jesť len kašovitú stravu a piť tekutiny. Bola však obmedzená aj v takýchčinnostiach ako je napríklad čistenie zubov. Z hľadiska doby liečby v trvaní viac ako 42 dní, znalec
vyhodnotil úraz ako ťažký, resp. ako ťažkú ujmu na zdraví. Záverom konštatoval, že zlomenina sánky
nezanechá u poškodenej trvalé následky a bodové hodnotenie bolestného za utrpené zranenie ustálil

v počte 83 bodov.

Z doplnku č. 4/2014 zo dňa 27.02.2014 k znaleckému posudku č. 42/2013 MUDr. E. Š., znalca z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia zo dňa 02.12.2013 vyplynulo, že znalec v podanom
znaleckom posudku č. 42/2013 opomenul do bodového hodnotenia bolestného za utrpené zranenie

poškodenejzahrnúťodstránenieuvoľnenéhozubač.37vmiestezlomeniny.Celkovébodovéhodnotenie
bolestného tak znalec finálne ustálil na 93,34 bodov.

Z lekárskej správy Nemocnice a polikliniky, a.s., Všeobecná nemocnica, Sládkovičova 11, Žiar nad
Hronom lekára - chirurga H.. E. D. zo dňa 08.07.2013 vyplynulo, že poškodená Y.É. L. bola na vyšetrení
v jeho ambulancii, kde uviedla, že ju napadol jej švagor, a to tak, že ju hodil na zem a dával jej zauchá.

Poškodená na vyšetrení udávala bolesť ľavej časti tváre, ucha a zuba. Lekár vyšetrením zistil zlomeninu
sánky, zlomeninu lebky a tvárových kostí a poškodenej odporučil konzultáciu na stomatochirurgii v
Martine.

Z prepúšťacej lekárskej správy Všeobecnej nemocnice Martin lekára - chirurga H.. E. R. zo dňa

13.07.2013 vyplynulo, že poškodená Y. L. bola 09.07.2013 prijatá do nemocnice pre nález - zlomeninu
sánky vľavo pri zube č. 37 a po predoperačnej príprave absolvovala dňa 11.07.2013 operáciu. Po prijatí
do nemocnice udávala, že bola napadnutá švagrom a bola udieraná do tváre. V bezvedomí nebola a
nespomínala si ani na žiaden úraz. Z lekárskej správy vyplynulo, že poškodená bola v dobrom stave
prepustená dňa 13.07.2013 do ambulantnej starostlivosti, pričom jej bol odporučený kľudový režim,

tekutá strava a vyhýbanie sa stavom na zvracanie. Práceneschopnosť poškodenej bola ustálená od
08.07.2013.

Z lekárskej správy RS Med s.r.o. SLIAČ, Všeobecná ambulancia, Bystrická 44, Žarnovica všeobecného
lekára H.. K. R. zo dňa 15.07.2013 vyplynulo, že poškodená Y.É. L. bola na vyšetrení v jeho ambulancii,

kde uviedla, že dňa 08.07.2013 bola napadnutá švagrom. Ošetrujúci lekár vyšetrením konštatoval
zlomeninu sánky vľavo so zlomeninou zuba č. 37 v zlome fraktúry s tým, že podľa jeho zistenia bolo
zraneniespôsobenétupýmpredmetom.Zároveňpripustilverziuspôsobeniazranenia,ktorúnavyšetrení
prezentovala poškodená. Ošetrujúci lekár vyhodnotil úraz ako ťažký, s predpokladom doby liečenia do
08.09.2013, pričom konštatoval, že komplikáciou poranenia bola nutnosť absolvovania operačnej liečby.

Z lekárskej správy Fakultnej nemocnice Nitra lekára - urológa H.. E. L. zo dňa 11.07.2013 vyplynulo,
že obžalovaný bol na vyšetrení v jeho ambulancii, kde uviedol, že pred tromi dňami (08.07.2013) bol
kopnutý do rozkroku, odvtedy má bolesti a horšie močí.

Z lekárskych správ Fakultnej nemocnice Nitra lekára - urológa H.. E. L. zo dňa 03.09.2013 vyplynulo,
že obžalovaný bol na vyšetrení, pričom mu bola odporučená uretroskopia, uretrotómia s tým, že dňa
26.09.2013 bude prijatý do nemocnice na predoperačné vyšetrenie.

Z lekárskych správ Neštátnej urologickej ambulancie lekára - urológa H.. H. F. zo dňa 22.07.2013 a

05.08.2013 súd zistil, že obžalovaný bol na opakovanom vyšetrení, kde uviedol, že subjektívne pociťuje
zlepšenie zdravotného stavu, bolesti už nemá, avšak stále močí slabým prúdom.

Z lekárskej prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice Nitra lekára - urológa MUDr. C. H. zo dňa
30.09.2013 vyplynulo, že obžalovaný bol dňa 26.09.2013 prijatý do nemocnice za účelom absolvovania

operácie - tzv. optickej uretrotómie. Dňa 30.09.2013, po 4-dňovej hospitalizácii bol obžalovaný
prepustený z nemocnice do ambulantnej starostlivosti.

Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomnej

súvislosti, tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku, mal súd priebeh skutku
za preukázaný tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku.Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní vyplynuli v podstate dve odlišné verzie skutkového
deja. Prvou je verzia obžaloby, ktorá vychádza z vyjadrení poškodenej Y. L.. Druhá verzia, ktorá
rozporuje obžalobu, je verzia obhajoby obžalovaného A. L.. Súd preto v prejednávanej veci vykonal

rozsiahle dokazovanie, jednak výsluchom svedkov, výsluchom znalca ako aj listinnými dôkazmi
zadokumentovanými v súdnom spise.

Aj napriek špecifickosti dôkaznej situácie, kedy obžalobu podporuje len výpoveď poškodenej Y. L., toto
svedectvo v spojení s objektívnymi dôkazmi (výpoveď znalca v súlade s podaným znaleckým posudkom,

odborným vyjadrením a lekárskymi správami) a v spojení s ďalšími svedeckými výpoveďami podľa
názoru súdu tvoria logickú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich skutočností, ktoré vo svojom celku nad
rámec dôvodných pochybností preukazujú okolnosti žalovaného skutku tak, ako sú popísané v podanej
obžalobe. Súd sa stotožňuje s názorom obhajoby, že uveriť jednej verzii priebehu skutku len preto, že
neuverí druhej verzii skutku bez ďalšieho nie je prípustné. V kontexte uvedeného súd preto starostlivo
vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, jednotlivo aj v ich súhrne, a tiež z pohľadu ich dôveryhodnosti ako

aj z pohľadu reálnosti priebehu produkovaných verzií skutku.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, aj napriek popieraniu viny obžalovaným, je tento usvedčovaný
najmä výpoveďou poškodenej Y. L., listinnými dôkazmi, a to znaleckým posudkom a odborným
vyjadrením H.. E. Š. a čiastočne aj samotnou výpoveďou obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní

potvrdil, že poškodenú Y. L. udrel tým spôsobom, že jej „vrátil facku“, konajúc v obrane voči jej útoku.

V priebehu konania nikto nespochybňoval, že jediným priamym svedkom, ktorý mal byť v rozhodnom
čase na mieste činu, a to tak v prvej fáze skutku (incident pred garážou rodinného domu č. XXX,
kde býva obžalovaný A. L.) ako aj v druhej fáze skutku (incident na schodoch rodinného domu č. XX,

kde býva svedkyňa H. L.), bola dcéra obžalovaného G. L.. Uvedená svedkyňa zhodne s obžalovaným
popisovala priebeh udalostí, ktoré sa v inkriminovaný deň mali odohrať medzi obžalovaným A. L. a
poškodenou Y. L. pred garážou rodinného domu č. XXX ako aj na schodoch rodinného domu č. XX.
Z hľadiska kompaktnosti tejto výpovede bolo potrebné prisvedčiť obhajobe, že menovaná svedkyňa
vypovedala zhodne, tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, kedy opakovane uviedla,

že obžalovaný po tom, čo poškodená Y. L. nechcela opustiť jeho pozemok, túto rukou odtlačil zo
svojho pozemku pred garážou, následkom čoho poškodená zakopla a spadla do podrepu. Rovnakým
spôsobom vypovedala aj svedkyňa H. F.. Obidve svedkyne pritom zhodne uvádzali, že poškodená
Y. L. sa správala agresívne, provokačne a bola vulgárna. Naopak správanie obžalovaného A. L. pri
konfrontácii s poškodenou Y. L. v prvej fáze skutku vnímali ako pokojné s tým, že zo strany obžalovaného

k žiadnemu fyzickému inzultovaniu poškodenej Y. L. nedošlo. Pokiaľ ide o druhú fázu skutku (pred
rodinným domom č. XX), svedkyňa G. L. zhodne s obžalovaným vypovedala, že obžalovaný len „vrátil
poškodenej facku“ po tom, čo naňho poškodená hodila kvetináč, kopla ho do rozkroku a dala mu
facku. Uvedené výpovede svedkyne G. L. a svedkyne H. F. ale nekorelovali so samotnou výpoveďou
obžalovaného A. L.. Obžalovaný na jednej strane tvrdil, že nekonal spôsobom uvedeným v obžalobe,

obžalovanú nenapadol, a v konečnom dôsledku ani nebolo preukázané, že by poškodenej Y. L. spôsobil
akékoľvek zranenia. Na druhej strane však obžalovaný vypovedal, že „konal“ len v reakcii na útočné
a agresívne správanie poškodenej Y. L.. Dokonca pripustil, že v druhej fáze skutku obžalovanú udrel,
avšak nešlo o silný úder. Poškodená po utŕženej facke zostala stáť a nijako sa nezranila. Výpovede
obžalovaného a svedkýň G. L. C. H. F. sú však v rozpore s objektívnymi dôkazmi, ktorými sú znalecký

posudok a odborné vyjadrenie znalca H.. E. Š., závery ktorých potvrdil aj svojou výpoveďou na hlavnom
pojednávaní, kedy uviedol, že zranenia poškodenej Y. L. a mechanizmus ich vzniku zodpovedajú
spôsobuvznikuzranení,ktorémohlivyvstaťzpriebehuskutkutak,akohopopísalapoškodená.Uvedené
potvrdzujú aj samotné lekárske správy zadokumentované v spise, ale predovšetkým odborné vyjadrenie
znalca H.. E. Š. č. 23/2013 zo dňa 30.08.2013 a znalecký posudok č. 42/2013 zo dňa 02.12.2013 v

spojení s jeho doplnkom č. 4/2014 zo dňa 27.02.2014. Vykonaným dokazovaním je spoľahlivo
vylúčené, že poškodená Y. L. bola inzultovaná s následkom zranení inou osobou než obžalovaným.
V priebehu trestného konania totiž nikto nespochybňoval, že aktérmi incidentu v inkriminovaný deň
08.07.2013 boli práve obžalovaný A. L. C. J. Y. L.. Navyše, pokiaľ poškodená utŕžila facku aj od
svedkyne E. L., stalo sa tak v prítomnosti svedkyne X. L., dcéry poškodenej, ktorá ešte pred týmto

incidentom medzi poškodenou a E. L. videla na tvári poškodenej žltý fľak v oblasti sánky. Obžalovaného
zo žalovaného skutku usvedčuje aj ďalšie konkrétne zistenie znalca, že také zranenie, ako utrpela
poškodená, môže spôsobiť len silný úder, intenzita ktorého je splnená aj fyzickým nepomerom medzi
útočníkom (obžalovaným) a poškodenou (cca 100 kg vs 50 kg). Pokiaľ sa teda obžalovaný obhajovaltým, že neexistuje dôkaz verifikujúci dôveryhodnosť výpovede poškodenej Y. L. a taktiež neexistuje
dôkaz verifikujúci nedôveryhodnosť výpovede G. L. a H. F., bolo potrebné uviesť, že týmto dôkazom je
práve znalecký posudok a odborné vyjadrenie znalca H.. E. Š., z ktorých vyplývajú objektívne zistenia

ohľadom vzniku zranení poškodenej a ich pôvodu. Bolo tiež potrebné zdôrazniť, že výpoveď poškodenej
Y. L. nie je v žiadnom rozpore s predmetnými objektívnymi dôkazmi.

V kontexte uvedeného, v prípade svedectva svedkyne G. L. (ako jedinej priamej svedkyne celého
incidentu) môže byť do istej miery prítomný motív nepriťažiť svojou výpoveďou obžalovanému (svojmu

otcovi), čomu zodpovedá aj jej vyjadrenie na hlavnom pojednávaní, že obidvoch (teda obžalovaného
aj poškodenú) má rada. Rovnako nedôveryhodným sa súdu javí svedectvo svedkyne H. F., ktorá bola
v inkriminovaný deň na návšteve u obžalovaného, pričom na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v
priebehu „incidentu“ medzi obžalovaným a poškodenou bol obžalovaný pokojný. Ďalšou nespornou
skutočnosťou, ktorá oslabuje dôveryhodnosť svedectiev obhajoby a v podstate vyvracia snahu
obžalovaného vyviniť sa zo žalovaného skutku (tvrdením, že poškodenú neudrel) je svedectvo svedka

K. J., ktorý videl poškodenú bežať s plačom a krikom do rodinného domu č. XX. Tento svedok zároveň
počul, ako svedkyňa G. L. s krikom prosila obžalovaného, aby poškodenú nechal tak. Z uvedeného
podľa názoru súdu potom logicky vyplýva, že keby poškodená nebola fyzicky inzultovaná už v prvej fáze
skutku (pred garážou rodinného domu č. XXX), zrejme by svedkyňa G. L. v bezprostredne nasledujúcej
fáze skutku na schodoch rodinného domu č. XX neprosila obžalovaného, aby poškodenú nechal tak a

vykašľal sa na ňu. Uvedené koreluje aj s výpoveďou samotnej poškodenej Y.K. L., ktorá vypovedala,
že po tom, čo ju obžalovaný pre garážou rodinného domu č. XXX začal opakovane udierať, svedkyňa
G. L. naňho kričala „nebi ju“. V kontexte uvedeného súd potom nemal dôvodné pochybnosti o tom, že
poškodená bola opakovane fyzicky inzultovaná pred garážou rodinného domu č. XXX. Práve v tejto fáze
skutku, po útoku obžalovaného pocítila poškodená prasknutie v oblasti sánky a bolesť. Pokiaľ ide o útok

obžalovaného v druhej fáze skutku, v konaní nevznikli žiadne pochybnosti o obžalobných tvrdeniach, že
na schodoch rodinného domu č. XX poškodená od obžalovaného utŕžila jednu facku. Verziu obžaloby
potvrdzujú aj objektívne zistenia znalca, že k fyzickému útoku, ktorým bolo poškodenej spôsobené
zranenie v podobe zlomeniny sánky došlo práve v prvej časti skutku (pred garážou rodinného domu
obžalovaného č. XXX), kedy malo dôjsť k opakovanému inzultovaniu poškodenej otvorenou dlaňou do

tvárovej časti hlavy. Z výpovede znalca totiž vyplynula podstatná okolnosť pre posúdenie, kde došlo k
rozhodujúcemu fyzickému útoku na poškodenú, keď znalec vypovedal, že zranenie (zlomeninu sánky)
poškodená utrpela po opakovaných úderoch útočníka dlaňou alebo fackou do ľavej strany tváre v oblasti
dolnej čeľuste. Je teda vylúčené, že poškodená utrpela zranenia v podobe zlomeniny sánky v druhej
fáze skutku (kde na schodoch rodinného domu č. XX dostala od obžalovaného iba jednu facku). Navyše

poškodená a obžalovaný v konaní nepotvrdili, že išlo o silný úder.

Dôvodnú pochybnosť o vierohodnosti výpovede svedkyne G. L. a svedkyne H. F. čiastočne zakladá aj
výpoveď svedkyne E. L.. Menovaná svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v inkriminovaný
deň videla svoju dcéru predchádzať do rodinnému domu starých rodičov (č. XX) a následne videla

obžalovaného, ako sa s niekým háda. Uvedené svedectvo podľa názoru súdu oslabuje vierohodnosť
výpovedí svedkýň obhajoby, že počas konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou Y.É. L. bol
obžalovaný pokojný, nikomu nenadával a poškodenú neudrel.

Skutkové zistenia sa v prejednávanom prípade potom dajú založiť na usvedčujúcich vyjadreniach

poškodenej Y. L.K., výpoveď ktorej sa v podstatných okolnostiach skutku zhodovala s výpoveďou v
prípravnom konaní. Výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní bola vnútorne logická, neprotirečivá
a korelovala s objektívnymi zisteniami znalca H.. E. Š.. Bolo potrebné zdôrazniť, že poškodená v krátkej
dobe po konflikte s obžalovaným vypovedala na polícii, ešte v ten deň absolvovala lekárske vyšetrenie v
chirurgickej ambulancii H.. E. D. a nasledujúci deň podstúpila operáciu na stomatochirurgickom oddelení

v Martine, kde vznik zranení opakovane popísala zhodne, ako to urobila pri svojej výpovedi v prípravnom
konaní aj v konaní pred súdom.

Objektívnym dôkazom naopak nezodpovedajú výpovede obžalovaného a svedkýň obhajoby (svedkyne
G. L. a svedkyne H. F.), ktoré mali v podstate potvrdzovať, že obžalovaný A. L. konal v nutnej obrane

voči trvajúcemu útoku poškodenej Y. L., z dôsledku ktorého mal on sám utrpieť zranenia. Z lekárskych
správ Fakultnej nemocnice Nitra mal súd potvrdené, že obžalovaný dňa 11.07.2013 absolvoval lekárske
vyšetrenie v urologickej ambulancii, kde uviedol, že pred tromi dňami (t. j. 08.07.2013) bol kopnutý do
rozkroku. Zároveň uvádzal subjektívne bolesti a časté močenie sprevádzané rezaním. Dňa 26.09.2013absolvoval na neurologickom oddelení Fakultnej nemocnice v Nitre operačný zákrok a po 4-dňovej
hospitalizácii bol bez zdravotných komplikácii prepustený do ambulantnej starostlivosti. Trestný zákon
v § 25 odsek 1 ustanovuje, že čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci

útok na záujem chránený zákonom, nie je trestným činom (nutná obrana). Podľa odseku 2 citovaného
ustanovenia ale nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k
jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam, vzťahujúcim sa k osobe útočníka, alebo k osobe obrancu.
V prejednávanom prípade na základe svedeckých výpovedí, výpovede obžalovaného a výpovede
poškodenej je možné jednoznačne konštatovať, že v priebehu konania nebol vyprodukovaný žiaden

dôkaz o tom, že poškodená Y. L. mala v úmysle fyzicky alebo inak napadnúť obžalovaného. Naopak
vykonané dôkazy svedčia o tom, že poškodená Y. L. bola napadnutá obžalovaným. Pokiaľ súd ustálil
skutkový dej tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby, nie je možné súhlasiť s obhajobou, že
obžalovaný konal v nutnej obrane voči útoku poškodenej. Hoci v konaní nebolo sporným, že medzi
obžalovanýmapoškodenoubolavyhrotenásituácia,atiežpoškodenásamalazahnaťnaobžalovaného,
dať mu facku a kopnúť ho do rozkroku, vykonané dôkazy (predovšetkým lekárske správy) vo svojom

súhrne svedčia o tom, že obžalovaný nekonal v rámci nutnej obrany. Ak by si súd aj osvojil verziu, že
obžalovaný konal brániac sa kopu poškodenej, intenzita tejto tvrdenej obrany by bola celkom zjavne
neprimeraná útoku, predovšetkým s ohľadom na jeho spôsob (opakované údery do tváre poškodenej)
ako aj s ohľadom na osobu obžalovaného a osobu poškodenej.

Okolnosti dôležité pre posúdenie skutku a tiež pre vyhodnotenie dôveryhodnosti jeho produkovaných
verzií vyplynuli aj z výpovede svedkyne C. S., svedka J. H., svedkyne H. H., svedka K. J., ale aj
zo samotnej výpovede svedka E. L. (brata obžalovaného), ktorí svedkovia na hlavnom pojednávaní
uviedli, že boli buď priamymi svedkami agresívneho správania sa obžalovaného, resp. boli adresátmi
verbálneho útoku z jeho strany alebo sa s ním dostali do iného konfliktu. Súd sa síce stotožňuje s

obhajobou obžalovaného, že uvedení svedkovia nemusia byť v dobrom vzťahu s obžalovaným a svoje
tvrdenia o jeho agresívnom správaní nijako nepreukázali, tieto produkované svedectvá napriek tomu
poskytujú súdu istý obraz o osobe obžalovaného a vo svojom súhrne do významnej miery znižujú
dôveryhodnosť verzie skutku, ktorú súdu popisoval obžalovaný. Na druhej strane tieto okolnosti znižujú
pravdepodobnosť, že by poškodená bola motivovaná krivo svedčiť proti obžalovanému, zvlášť, keď

ide o člena jej rodiny (švagra), v ktorej rodine až do predmetného incidentu prevládali dobré vzťahy.
Vykonané dôkazy, predovšetkým zistenia znalca a ošetrujúcich lekárov (pri súčasnom vylúčení, že
poranenia poškodenej vznikli pádom na zem, resp. nárazom do iného predmetu) tak podľa názoru súdu
podstatným spôsobom vyvrátili tvrdenia obhajoby a zdôveryhodnili poškodenou prezentovanú verziu
priebehu skutku, a to pokiaľ ide o jeho prvú aj druhú fázu.

Nazákladevyššieuvedenýchúvahsúddospelkzáveru,žeskutoksastaltak,akojeuvedenévskutkovej
vete tohto rozsudku a konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, pretože obžalovaný inému úmyselne ublížil
na zdraví a takým činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, ktorý trestný čin obžalovaný zároveň spáchal v

jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, pretože
sa na mieste verejnosti prístupnom fyzicky dopustil výtržnosti tým, že napadol iného. Hoci obžalovaný
sa obhajoval tým, že incident medzi ním a poškodenou sa odohral na jeho súkromnom pozemku
pred garážou, vykonaným dokazovaním bolo zistené, že ku skutku došlo v priestore pred garážou
obžalovaného bezprostredne susediacom s cestnou komunikáciou, a teda išlo o miesto prístupné

verejnosti. Prístupnosťou sa rozumie možnosť vidieť a počuť prejav páchateľa (obžalovaného), aj keď
miesto činu nie je priamo prístupné verejnosti (napríklad súkromný neuzavretý pozemok za ohradou,
za plotom a podobne).

Pokiaľ sa obžalovaný obhajoval aj tým, že v jeho prípade absentuje aj subjektívna stránka skutkovej

podstaty žalovaných trestných činov - úmyselné zavinenie, súd je toho názoru, že obžalovaný pri
opakovanom fyzickom inzultovaní poškodenej konal minimálne v tzv. nepriamom úmysle podľa § 15
písmeno b/ Trestného zákona, t. j. vedel, že svojim konaním môže porušiť zákonom chránený záujem
(zdravie poškodenej) a pre prípad, že takéto porušenie spôsobí bol s tým uzrozumený, a to majúc
vedomosť aj o fyzickom (silovom) nepomere medzi ním a poškodenou Y. L., ktorý nepomer je spôsobilý

zvýšiť intenzitu zamýšľaného útoku. Obžalovaný musel byť zároveň uzrozumený s tým, že koná na
mieste, ktoré je prístupné verejnosti, to znamená, že jeho útok môže byť ľahko vnímaný (videný) aj
tretími osobami.Súd ďalej vykonal dokazovanie aj v súvislosti s výrokom o treste, a to predovšetkým prečítaním listinných
dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal potom za preukázané, že obžalovaný je prihlásený k trvalému
pobytu v obci F. Č.. XXX, kde žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou E. L. a s tromi deťmi,

G. L., A. L. C. R. L.. Obžalovaný v obci vlastní hnuteľný aj nehnuteľný majetok. Priestupkovo riešený
doposiaľ nebol. Taktiež nebol súdne trestaný. Rovnako z miesta trvalého bydliska mu nie je nič vytýkané.

Pokiaľideouloženietrestu,súdvyhodnotilvintenciách§34Trestnéhozákonavspojenís§38Trestného
zákona všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd
u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona spočívajúcu
vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písmeno h/ Trestného zákona spočívajúcu v spáchaní viacerých trestných činov, čím sú poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti vyrovnané. Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu spoločnosti a
prevýchovu páchateľa, pričom súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov a má vyjadrovať

morálne odsúdenie páchateľa. Funkciou trestu je zároveň postihnúť výlučne páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd po vyhodnotení všetkých vyššie
uvedenýchskutočnostídospelkzáveru,žerepresívnyajpreventívnyúčinoktrestuvzmysleindividuálnej
aj generálnej prevencie zabezpečí v prípade obžalovaného trest odňatia slobody na samej dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 roky. Pri ukladaní trestu v rozpätí trestnej sadzby od

2 rokov do 5 rokov podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona (vzťahujúceho sa na trestný čin ublíženia
na zdraví ako trestný čin najprísnejšie trestný v zmysle § 41 odsek 1 Trestného zákona), vzal súd do
úvahy všetky okolnosti spáchaného trestného činu, kedy bolo preukázané, že obžalovaný protiprávnym
konaním svojej švagrinej Y. L. úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, ktorá si vyžadovala operačný
zákrok a poškodenú závažným spôsobom ovplyvnila v obvyklom spôsobe života.

Súd zároveň zvažoval, či je potrebné, aby takto vymeraný trest odňatia slobody obžalovaný priamo
vykonal, alebo či na dosiahnutie účelu trestu postačuje len jeho hrozba pri jeho podmienečnom odklade s
určením skúšobnej doby. S prihliadnutím na to, že boli splnené podmienky pre podmienečné odsúdenie
podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a súd zároveň v prípade obžalovaného výkon trestu

na dosiahnutie jeho účelu nepovažoval za nevyhnutný rozhodol tak, že obžalovanému výkon trestu
podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorú určil podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 2 /
dvoch/ rokov. Takto uložený skôr mierny trest musí byť pre obžalovaného dostatočným ponaučením, že
pre prípad ďalšieho protiprávneho konania by už mohol byť postihnutý nepochybne prísnejšie.

V prejednávanom prípade súd nepristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 Trestného zákona,
a to predovšetkým s ohľadom na postoj obžalovaného ku skutku počas celého trestného konania, kedy
v žiadnom štádiu tohto konania neprijal akékoľvek osobnú zodpovednosť za trestný čin, neprejavila
sa uňho úprimná ľútosť a vo vzťahu k svojej osobe ani čiastočne neprijal kritický postoj, ktorý by jeho
ľútosťnadspáchanímtrestnéhočinuaspoňindikoval.Vkonanínebolipreukázanétakéokolnostiprípadu

(ospravedlnenie sa poškodenej Y. L.K., prípadne uvedenie narušených rodinných vzťahov do normálu)
či pomery páchateľa, ktoré by vyvodzovali možný záver, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej
Trestným zákonom bolo pre páchateľa, teda obžalovaného A. L. neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti by postačil aj kratší trest, uložený pod dolnú hranicu trestnú ustanoveného Trestným
zákonom pre obžalovaným spáchaný trestný čin.

K uplatnenému nároku na náhradu škody splnomocnenec poškodenej Y. L.K. na hlavnom pojednávaní
uviedol, že nárok na náhradu škody si poškodená uplatňuje titulom bolestného s poukazom na bodové
hodnotenie vykonané znalcom H.. E. Š. a titulom ušlej mzdy za prácu vo výške 8.500 €. Nárok
na náhradu škody si poškodená uplatnila riadne a včas v prípravnom konaní najneskôr do skončenia

vyšetrovania, kedy uviedla, že žiada nahradiť škodu titulom bolestného a titulom ušlej mzdy vo výške
8.500 € za obdobie od 10.07.2013 do decembra 2013, kedy mala v Taliansku zarobiť sumu 1.500 €
mesačne. V kontexte uvedeného súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť poškodenej Y. L., narodenej XX.XX.XXXX Y. X. L., V. L. F. Č.. XXX, S. Ž. spôsobenú
škodu titulom bolestného vo výške 1.502,77 € vychádzajúc z bodového hodnotenia znalca H.. E. Š. v

znaleckom posudku č. 42/2013 zo dňa 02.12.2013 v spojení s doplnkom k tomuto znaleckému posudku
č. 4/2014 zo dňa 27.02.2014 (93,34 bodov x 16,10 € hodnota bodu podľa Oznámenia Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 124/2013 Z. z. účinného od 31.05.2013).Súd zároveň podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú Y. L. so zvyškom jej nároku
na náhradu škody na občianske súdne konanie, nakoľko pre ustálenie výšky škody v tejto časti (titulom
ušlej mzdy za prácu) by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného

stíhania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Žiar nad Hronom k sp. zn. 1 T 102/2014. Poškodený môže podať odvolanie len
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody. Právo podať odvolanie
nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.