Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. august 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/203/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814222080
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3814222080.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobkyne: H., proti žalovaným: 1/ P.
2/ N., o zaplatenie 13.277,60 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 20.marca 2017, č.k. 5C/41/2015-86, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach - vo výroku II., ktorým vo zvyšku žalobu zamietol

a v súvisiacom výroku IV., ktorým žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal, z r u š u j e a
v týchto častiach vec v r a c i asúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy
6.638,80 eur zastavil, výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol, výrokom III. rozhodol o vrátení súdneho
poplatku žalobkyni a výrokom IV. žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa pôvodne domáhala zaplatenia sumy
13.277,60 eur spoločne a nerozdielne zo strany žalovaných titulom vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré žalovaným vzniklo v dôsledku toho, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Prievidza
sp.zn. 10C/26/2010 sa žalovaní úspešne dovolali neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX o
prevode vlastníctva bytu č. X, nachádzajúceho sa v A., na ul. S. zapísaného na LV č. XXXX k.ú.

A. a spoluvlastníckeho podielu vo výške 54/944-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu súp. č. XXXXX na parc. č. XXX. Zmluva bola uzavretá medzi žalovanými a spoločnosťou V.
(ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť Z..) a kúpna cena bola vo výške 400.000,- Sk. V dôsledku
neplatnosti kúpnej zmluvy vznikla kupujúcemu - spoločnosti Z.. voči žalovaným pohľadávka vo výške
400.000,- Sk, t.j. 13.277,57 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.10.2014, ktorú
žalobkyňa uzavrela so spoločnosťou Z.., došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovaným vo výške

13.277,60 eur a v dôsledku toho žalobkyňa vstúpila do postavenia nového veriteľa žalovaných. Žalovaní
jej neuhradili ani časť zo splatnej pohľadávky. Neskôr podaním zo dňa 10.2.2017 žalobkyňa vzala žalobu
v časti o zaplatenie sumy 6.638,80 eur späť. Žalovaní s nárokom žalobkyne nesúhlasili, dôvody svojho
nesúhlasu bližšie neuviedli. Podaním zo dňa 20.2.2017 (č.l. 79 spisu) vzniesli voči nároku žalobkyne
námietku premlčania.

3. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 451 ods. 1, 2, § 457, §
100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, s odkazom na ktoré vyhodnotiac výsledky vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Súd považoval za preukázané, že na
základe zmluvy právny predchodca žalobkyne poskytol žalovaným sumu 200.000,- Sk, t.j. 6.638,80
eur, čo vyplýva aj z rozsudku súdu zo dňa 1.10.2013 č.k. 10C/26/2010-271 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.8.2014 č.k. 6Co/831/2013-307. Taktiež bolo preukázané, že kúpna

zmluva zo dňa XX.X.XXXX bola citovaným rozsudkom posúdená ako absolútne neplatný právny úkon. V
zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka sú si účastníci povinní vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostali.Žalovaným teda vznikla povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 6.638,80 eur. V konaní však žalovaní voči
nároku žalobkyne vzniesli námietku premlčania. Súd preto skúmal dôvodnosť vznesenej námietky. V
súvislosti s určením neplatnosti kúpnej zmluvy vzniklo na strane žalovaných bezdôvodné obohatenie.

V danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu (podľa § 39 Občianskeho zákonníka),
v ktorom prípade vyhlásením zmluvy za neplatnú nastávajú účinky neplatnosti od počiatku (ex tunc),
t.j. akoby táto zmluva nebola vznikla. Bezdôvodné obohatenie získané z tohto úkonu teda vzniká od
saméhovznikuprávnehoúkonu,resp.odokamihuposkytnutiafinančnýchprostriedkov,vdanomprípade
XX.X.XXXX. Premlčacia lehota na uplatnenia nároku z bezdôvodného obohatenia je dvojročná a začína

plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súčasne však v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je potrebné nárok uplatniť v objektívnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď
k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danej veci objektívna premlčacia lehota začala plynúť XX.X.XXXX
a uplynula dňa XX.X.XXXX. Žalobkyňa si nárok voči žalovaným uplatnila dňa 17.12.2014, teda až po
uplynutí objektívnej premlčacej lehoty. Súd preto námietku premlčania, ktorú žalobcovia vzniesli voči

nároku žalobkyne, považoval za dôvodnú. Vzhľadom k tomu, že nárok žalobkyne je premlčaný, súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa sa pôvodne domáhala voči žalovaným zaplatenia sumy
13.277,60 eur spoločne a nerozdielne. Pred začatím pojednávania však svoj nárok v časti o zaplatenie
sumy 6.638,80 eur vzala späť, súd preto podľa § 145 ods. 2 v spojení s ust. § 146 ods. 1 Civilného
sporového poriadku konanie v časti o zaplatenie sumy 6.638,80 eur zastavil. V súvislosti s čiastočným

zastavením konania súd rozhodol aj o vrátení časti súdneho poplatku žalobkyni v súlade s ust. § 11 ods.
3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Alikvótna časť súdneho
poplatku, pripadajúca na sumu 6.638,80 eur po krátení o 6,70 eur, predstavuje sumu 391,30 eur.
Po právoplatnosti tohto rozsudku bude uvedená suma žalobkyni vrátená prostredníctvom príslušného
orgánupodľa§11ods.6zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch,t.j.prostredníctvomZ.. Onáhrade

trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
V konaní o zaplatenie sumy 6.638,80 eur boli úspešní žalovaní a vznikol im nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu. Taktiež v súvislosti so zastavením konania o zaplatenie sumy 6.638,80 eur
vznikol nárok na náhradu trov konania žalovaným, nakoľko k späťvzatiu došlo z dôvodu, že žalobkyňa
posúdila svoj nárok v uvedenej časti za sporný. Procesné zavinenie zastavenia konania je teda na strane

žalobkyne. Žalovaní teda majú v konaní nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V konaní však
žalovaným trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to v časti výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku

zamietnutá a v súvisiacej časti o náhrade trov konania (výrok IV.), navrhujúc odvolaciemu súdu jeho
zmenu, a to tak, že žalobe bude vyhovené, prípadne bude rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec
vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vychádzajúc z obsahu odvolania namietajúc
nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP)
namietala, že súd prvej inštancie pri posudzovaní účinkov žalovanými vznesenej námietky premlčania

neaplikoval
ust. § 107 ods. 3 Obč. zákonníka, ktorým je stanovená výnimka z ust. § 100 ods. 1 veta posledná,
podľa ktorej, ak sa dlžník dovolá premlčania, premlčané právo veriteľovi nemožno priznať. Predmetom
konania bol nárok žalobkyne na vrátenie kúpnej ceny, ktorý súd prvej inštancie posúdil ako bezdôvodné
obohatenie, a to z neplatnej zmluvy, ktoré právo je zo zákona (§ 457 a § 560) podmienené tým, že

ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť. Uvedené ustanovenie možno aplikovať iba na tie prípady, keď
podľa zmluvy každý z účastníkov niečo dostal a každý z nich to čo dostal, je v prípade neplatnosti,
alebo zrušenia zmluvy povinný vrátiť druhému účastníkovi s tým, že obaja majú možnosť namietať
premlčanie, čo však v tomto prípade zo strany žalobkyne nie je možné. Ust. § 107 ods. 3 OZ sa
týka vzájomných záväzkov vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej, či zrušenej zmluvy. V

posudzovanej veci súd rozhodol, že vlastníkom nehnuteľnosti sa stali žalovaní, čím nastala situácia,
kedy disponujú vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, ktorá bola
posúdená ako neplatná a zároveň nemajú žiaden záväzok. Preto žiadala odvolací súd o spravodlivosť v
tomtokonaní.Má zato,žebolisplnenévšetkypodmienkynato,abybolomožnéaplikovaťust.§107ods.
3 OZ. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na aplikácii ust. § 107 ods. 1 a 2 OZ, ktoré stanovujú

lehoty na vznesenie námietky premlčania, avšak s ust. § 107 ods. 3 OZ, ktorý stanovuje výnimku na
uplatnenie týchto ustanovení, sa nevysporiadal, ani nezaoberal. Preto žiada, aby bolo učinené za dosť
spravodlivosti, pričom poukazuje na obdobnú vec a právny názor s ňou súvisiaci vyslovený rozhodnutím
Krajského súdu v Žiline pod č.k. 5C/265/15.5. Žalovaní 1/, 2/ nevyužili svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

6.Od1.júla2016 nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších
predpisov.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri
všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením

dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach - zamietajúcej

a v súvisiacej o náhrade trov konania (výroky II. a IV.) podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). V zostávajúcich
častiach - zastavujúcej (výrok I.) a vo výroku III., ktorým rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobkyni,
rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmaval, keďže tieto suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté
neboli. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.

11. Z obsahu pripojeného spisu pod sp. zn. 10C/26/2010 vyplýva, že žalovaní ako predávajúci
dňa XX.X.XXXX uzatvorili kúpnu zmluvu so spoločnosťou V., so sídlom v A., A., ako kupujúcim,
predmetom ktorej bol byt č. X, nachádzajúci sa vo vchode č. XX, na X. poschodí domu súp. č.
XXXXX, stojaceho na parc. č. XXX, na ul. S., k.ú. A., zapísaného na LV č. XXXX a spoluvlastnícky

podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 54/944-ín. Kúpna cena za
predmetný byt bola dohodnutá sumou 400.000,- Sk, ktorá mala byť splatná pri podpise kúpnej zmluvy.
Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 1.10.2013 č.k. 10C/26/2010-271 rozhodol, že žalovaní sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedeného bytu, ako aj spoluvlastníckeho podielu 54/944-ín na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXXX, na parc. č. XXX, v celosti. Z

odôvodnenia rozsudku bolo zistené, že žalovaní boli pri uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo
dňa XX.X.XXXX. uvedení do omylu jednak žalobkyňou, ale aj jej právnym predchodcom. Z rozhodnutia
vyplýva, že žalovaný v 1/ rade je hluchonemý a žalovaná v 2/ nedoslýchavá, má rečovú vadu, v dôsledku
ktorej ťažko artikuluje. Celkovo súd hodnotil žalovaných ako jednoduchých ľudí, ktorí sú v dôsledku
sluchovo-rečovéhohendikepuextrémnedôverčiví,naivní,snízkymprávnymvedomím.Súdvuvedenom

konaní zistil, že žalovaní v skutočnosti neprejavili vôľu previesť vlastnícke právo k bytu, ktorý patril do
ich bezpodielového spoluvlastníctva, spoločnosti V.., ale mali záujem získať finančné prostriedky na
splatenie úverov poskytnutých spoločnosťou A. a s týmto úmyslom kontaktovali žalobkyňu, ktorej uverili,
že im chce finančne pomôcť splatiť dlhy. Vzhľadom k tomu, že jej dôverovali, podpísali všetky listiny,
ktoré im boli odovzdané na podpis bez toho, aby si ich sami prečítali, prípadne ich niekto oboznámil s ich

obsahom.Zodôvodneniacitovanéhorozsudkusúdtiežzistil,žespoločnosťV..,bytodžalovanýchreálne
nadobudla za sumu 200.000,- Sk, pretože ďalšiu časť kúpnej ceny v sume 200.000,- Sk žalovaní zložili
ako nájomné na obdobie 5 rokov vopred, čo potvrdil v uvedenom konaní svedok A. G. a tento potvrdil aj
následný prevod bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne za kúpnu cenu 1.200.000,- Sk. Súd v konaní
sp.zn. 10C/26/2010 dospel k záveru, že žalovaní boli pri uzatváraní kúpnej zmluvy spoločnosťou V..,

a žalobkyňou uvedení do omylu, nebyť ktorého by kúpnu zmluvu neuzavreli. Žalobkyňa a spoločnosť
V.. (ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť Z.) prostredníctvom svojho konateľa pod zámienkou
finančnej pomoci pripravili žalovaných o bývanie a za zjavne nevýhodných podmienok s nimi uzavreli
kúpnu zmluvu, o uzavretie ktorej žalovaní neprejavili skutočnú vôľu. Súd v rozsudku zo dňa 1.10.2013č.k. 10C/26/2010-271 uviedol, že kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX je neplatná, keďže žalovaní sa
úspešne dovolali jej relatívnej neplatnosti. Krajský súd v Trenčíne uvedený rozsudok potvrdil, a to
rozsudkom zo dňa 19.8.2014 č.k. 6Co/831/2013-307 a uviedol, že úkony žalobkyne a jej právneho

predchodcu je potrebné hodnotiť aj ako v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka
a kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX je potom neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi.

12. Dňa 21.10.2014 došlo medzi spoločnosťou Z., ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom k
uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola pohľadávka postupcu voči žalovaným

vovýške13.277,60eurspríslušenstvom,ktorávzniklazdôvoduzrušeniazmluvyoprevodevlastníckych
práv k nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX rozhodnutím Okresného súdu v Prievidzi v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.9.2014.

13. Žalobkyňa si preto voči žalovaným podala na súd žalobu, ktorá je predmetom posudzovanej veci
na zaplatenie sumy 13.277,60 eur, ako vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v dôsledku

vyhlásenia kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX za neplatnú. Neskôr podaním zo dňa 10.2.2017 vzala svoj
nárok v časti o zaplatenie sumy 6.638,80 eur späť a domáhala sa zaplatenia len sumy 6.638,80 eur a
náhrady trov konania.

14. V posudzovanej veci teda žalobkyňa proti žalovaným uplatnila nárok na zaplatenie po jeho

obmedzení sumy 6.638,80 eur ako bezdôvodné obohatenie, ktoré získali žalovaní plnením z neplatného
právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej so spoločnosťou V. ako
kupujúcim, ktorú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení táto spoločnosť postúpila na žalobkyňu.
Neplatnosť kúpnej zmluvy, ako vyplýva z vyššie uvedeného, bola vyslovená súdnym rozhodnutím, ktoré
je právoplatné.

15. Žalovaní 1/, 2/ uplatnili námietku premlčania nároku žalobkyne, ktorú súd prvej inštancie za aplikácie
ust. § 107 ods. 1, 2 OZ považoval za opodstatnenú s odôvodnením, že nárok žalobkyne sa premlčal
v objektívnej 3-ročnej dobe od poskytnutého plnenia, teda dňa XX.XX.XXXX, keďže išlo o absolútne
neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zákonníka, teda kúpna zmluva bola neplatná od začiatku - ex

tunc. Pokiaľ žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovaným až dňa
17.12.2014, bolo to po uplynutí objektívnej 3-ročnej premlčacej dobe.

16. Pre vydanie bezdôvodného obohatenia stanovuje právna úprava premlčaciu dobu v ust. § 107 Obč.
zákonníka. V odseku 1 je určená subjektívna premlčacia doba, ktorá je 2-ročná a začína plynúť odo dňa,

keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

17. Podľa ust. § 107 ods. 2 Obč. zákonníka najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo
(objektívna premlčacia doba).

18. Žalobkyňa ako ťažiskový a v zásade jediný dôvod odvolania namietala, že súd prvej inštancie s
poukazom na charakter právneho vzťahu a právne posúdenie uplatneného nároku, neposúdil účinky
vznesenej námietky premlčania z hľadiska ust. § 107 ods. 3 Obč. zákonníka, s ktorým ustanovením sa
ani vo vzťahu k nej žiadnym spôsobom nevysporiadal.

19.Podľa§107ods.3Obč.zákonníkaaksúúčastnícineplatnejalebozrušenejzmluvypovinnínavzájom
si vrátiť všetko čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý
účastník mohol premlčanie namietať.

20. Podmienkou vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je aj to, že sa niekto obohatil na
úkor oprávnenej osoby. Ustanovenia § 451 a nasl. OZ považujú za bezdôvodné obohatenie aj plnenie z
neplatnej, alebo zrušenej zmluvy. V týchto prípadoch ide spravidla o synalagmatický záväzok, z ktorého
sú účastníci zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa neplatnej, alebo zrušenej zmluvy dostali.
V prípade neplatnej alebo zrušenej zmluvy, sa aplikačná prax súdov ustálila na závere, že ust. § 107

ods. 3 OZ dopadá na všetky prípady, kde synalagmatický vzťah vznikol zo zákona. Ak tomu tak je,
možnosť účinne vzniesť námietku premlčania je podľa § 107 ods. 3 OZ obmedzená. Súd totiž môže na
takúto námietku prihliadnuť len vtedy, ak môže námietku premlčania vzniesť aj druhý účastník zmluvy.
Nie je pritom rozhodujúce, či druhá zmluvná strana takúto námietku vzniesla, ale iba to, či tak mohlaurobiť. Ustanovenie § 457 OZ upravuje okrem spôsobu aj rozsah povinnosti účastníkov neplatnej alebo
zrušenej zmluvy na vrátenie vzájomného plnenia a uplatní sa v prípade, ak na základe obojstranne
zaväzujúcej zmluvy si obe strany plnili. Typicky obojstranne zaväzujúcou zmluvou je zmluva kúpna,

kedy práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy sú vzájomne podmienené a rovnako tak sú vzájomne
podmienené ich nároky na vrátenie už prijatých plnení, ak ich zmluva bola neplatná alebo zrušená.
Obe zmluvné strany sú zároveň povinným aj oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia
získaného plnením podľa neplatnej, či zrušenej zmluvy. V prípade kúpy nehnuteľností sú vzájomnými a
navzájom podmienenými plneniami zo strany predávajúceho prevod vlastníctva a zo strany kupujúceho

zaplatenie kúpnej ceny. Zaplatenie kúpnej ceny je protiváhou vlastníctva k prevádzanej veci. Ak je
zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená a kupujúci teda nie je vlastníkom veci, hoci zaplatil kúpnu cenu,
predávajúci je povinný kúpnu cenu mu vrátiť. Vrátenie kúpnej ceny je na druhej strane vyvážené tým,
že vlastníctvo k predmetu prevodu ostáva predávajúcemu.

21. Keďže v posudzovanej veci súd prvej inštancie uplatnený nárok posúdil právne ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 OZ (s čím sa odvolací súd identifikuje), s poukazom na
žalovanými vznesenú námietku premlčania, bolo potrebné jej účinky posudzovať aj z hľadiska ust. §
107 ods. 3 Obč. zákonníka.

22. Keďže súd prvej inštancie síce správne aplikoval na prejednávanú vec právnu úpravu (§ 457 OZ,

§ 107 ods. 1, 2 OZ), vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu bolo potrebné podľa názoru odvolacieho
súdu pri posudzovaní práva žalovaných vzniesť námietku premlčania a jej účinkov, túto posúdiť aj z
hľadiska ust. § 107 ods. 3 Obč. zákonníka.

23. Keďže súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného nepostupoval a účinkami vznesenej námietky

premlčania uplatneného nároku žalobkyne sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal a bez ďalšieho sa
teda ani nezaoberal vecnou stránkou uplatneného nároku, bolo potrebné jeho rozhodnutie za použitia
§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude predovšetkým účinky vznesenej námietky
premlčania posúdiť so zreteľom na ust.§ 107 ods. 3 OZ a následne vyvodiť skutkové zistenia v takom
rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie o predmete sporu v zmysle
podanej žaloby, a opätovne vo veci rozhodnúť. Pred novým rozhodnutím vo veci bude súd postupovať
v súlade tiež s prípadnými procesnými návrhmi strán sporu, rozhodujúce skutočnosti vyhodnotí podľa

zásaduvedenýchvust.§191ods.1CSP,pričomsavysporiada sovšetkými námietkamiprodukovanými
stranami v konaní a tiež uvedenými v odvolaní a vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie je súd
prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP (§ 391
ods. 3 CSP).

25. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

26. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).