Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27Csp/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116218313
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116218313.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z. XX,
T., 2/ W. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. Z. XX, T., o zaplatenie sumy 8.000,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje v časti uplatneného nároku voči žalovanému 2/.

II. Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 8.000,- € a úrok z omeškania 8,05% ročne zo sumy
8.000,- € od 8.12.2015 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žalobca má nárok voči žalovaným na náhradu trov konania v rozsahu 73%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 12.8.2016 domáhal zaplatenia
sumy 8.000,- €, so zmluvným úrokom vo výške 6,59% ročne zo sumy 8.000,- € od 8.12.2015 do
zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 8.000,- € od 8.12.2015 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania z titulu uzatvorenej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu Tatra banka

a.s. a žalovanými dňa 15.5.2009 č. XXXXXXXXXX o účelovom splátkovom úvere zabezpečenom
záložným právom k nehnuteľnosti (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné
podmienky (ďalej len „VOP“). Žalovaní čerpali peňažné prostriedky, ktoré nesplatili čím porušili svoje
povinnosti podľa Zmluvy. V konaní sa domáha zaplatenia len časti postúpenej istiny vo výške 8.000,- €
so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania od nasledujúceho dňa po postúpení pohľadávky.

2.Predotvorenímprvéhopojednávaniaoznámilžalobca,ženamajetokžalovaného2/boldňa2.10.2018

vyhlásený konkurz - oddlženie pod č.k. 28Odk/198/2018 a predložil výpis z Obchodného vestníka.

3. Podľa § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), sú v
konkurze uspokojované tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v
ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").
Podľa § 166b ods. 1 ZKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje

a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí
pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,
c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,

d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá
zakladáprávouplatniťalebouložiťtakútopokutualebosankciu,bolaporušenápredrozhodujúcimdňom,
e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom,
f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní

o určení splátkového kalendára.
Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v
ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje
za nevymáhateľnú (§ 166b).
Podľa § 167e ods. 3 ZKR, ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady prevedenie konkurzu,
na zastavenie konania sa neprihliada.

4. Nakoľko na majetok žalovaného 2/ bol vyhlásený konkurz, žalovaný bol súdom oddlžený a v konaní sa
voči žalovanému 2/ uplatňujú len pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze a pohľadávky,
ktoré sa považujú za nevymáhateľné, súd podľa § 167e ods. 1 ZKR konanie v časti nároku voči
žalovanému 2/ zastavil. Predmetom konania zostáva uplatnený nárok len vo vzťahu voči žalovanej 1/.

5. Žalovanej 1/ bola doručená žaloba s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach a
bola vyzvaná na vyjadrenie k žalobe v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
K žalobe sa nevyjadrila. Žalovaná 1/ sa nedostavila na pojednávanie bez ospravedlnenia. Žalovaný 2/
potvrdil, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil
nasledovný skutkový stav.

7. Tatra banka a.s. a žalovaná uzatvorili Zmluvu dňa 15.5.2009, ktorej účelom bolo nadobudnutie

nehnuteľnosti bytu č. X Z. XX v T. v bytovom dome súp. č. XXXX. Výška účelového úveru bola 53.276,00
€, výška splátky 339,90 € počet splátok 360, dohodnutý úrok 6,59 % ročne. Zároveň uzatvorili aj zmluvu
o záložnom práve k predmetnej nehnuteľnosti. Nakoľko žalovaná nesplácala úver riadne a nereagovala
na výzvy veriteľa, dňa 8.8.2012 oznámil žalovanej mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 7.8.2012 a vyzval
na zaplatenie dlžnej istiny 51.290,123 €, riadneho úroku 2.086,11 €, úroku z omeškania 58,85 €,

poplatkov 578,90 €, neuhradené poistné 23,535 €, celkom 54.037,33 € najneskôr do 3. kalendárneho
dňa po doručení oznámenia. Žalobca nepreukázal doručenie zásielky žalovanej, avšak túto skutočnosť
žalovanánerozporovala.Veriteľpristúpilkvýkonuzáložnéhoprávadobrovoľnoudražbou,dňa28.1.2013
bola nehnuteľnosť vydražená za sumu 45.440,- €. Výťažok dražby po odpočítaní jej nákladov 3.466,09
€ bol vo výške 41.973,91 € zaúčtovaný na úhradu dlhu z úveru.

8. Dňa 7.12.2015 uzatvorila Tatra banka a.s. a spoločnosť CRIF - Slovak Credit Bureau s.r.o. zmluvu o
postúpení pohľadávky. Po podaní žaloby postupca postúpil pohľadávku žalobcovi na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 23.1.2017 a súd uznesením pripustil zmenu žalobcu.

9.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkavznenízák.č.150/2004Z.z.účinnéhood01.04.2004(ďalej
len „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy,
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (ods. 1) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(ods. 2) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (ods. 3)
Podľa § 53 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

neprijateľná podmienka). (ods. 1)Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné. (ods. 4)
Podľa § 54 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mutentozákonpriznávaalebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.(ods.1)Vpochybnostiachoobsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (ods. 2)

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 Ak ide

o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania
jeoosempercentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 14.8.2012 bola 0,75%.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

10. Úverová zmluva je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Právny
predchodca žalobcu ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej ako
fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Účelom Zmluvy
bolo nadobudnutie nehnuteľnosti na bývanie, pričom zároveň uzatvorili zmluvu o záložnom práve k

predmetnej nehnuteľnosti. Písomná zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré určujú rozsah povinností
obidvoch účastníkov zmluvy a vyčíslenie platobných povinností žalovanej. Predmetom konania je len
časť nesplatenej istiny z titulu Zmluvy vo výške 8.000,00 € s príslušenstvom. Nakoľko dlžná istina
51.290,12 € ku dňu zosplatnenia úveru bola znížená o výťažok dražby bytu 41.973,91 € a z tejto istiny sa
žalobca domáha zaplatenia len jej časti vo výške 8.000,00 €, preto súd žalobe v časti istiny vyhovel. Súd

viazaný žalobným návrhom zároveň zaviazal žalovanú zaplatiť i úrok z omeškania tak, ako je uvedené v
II. výroku rozsudku, nakoľko si úrok z omeškania uplatnil v súlade s citovanými ustanoveniami. Žalovaná
je od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškania so zaplatením žalovanej istiny.

11. V časti uplatneného zmluvného úroku vo výške 6,59% ročne zo sumy 8.000,- € od 8.12.2015 do

zaplatenia, súd žalobu zamietol z nasledovných dôvodov.

12. V prípade mimoriadneho zosplatnenia úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorázové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu

požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane padá obmedzovanie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť
v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky zapožičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak navodzuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a

právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovo zosplastnenej pohľadávky (úveru). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným
stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s §
3 vládneho nariadenia č. 87/95 Z. z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému
výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru,

neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a vládneho nariadenia.

13. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a
tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavuoprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý
aústavnenekomformnýstav,kdespotrebiteľbolvystavenývšetkýmsankčnýmmechanizmomvynútenia
povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na

výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však
spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou
zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie
hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a

môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť
nejaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by
navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň
by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu
majúnahradiťstavjehopotencionálnejnečinnosti,resp.stavunespôsobilostispotrebiteľavrátiťpožičanú
sumu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však nemá v Slovenskom právnom poriadku nijakú právnu

ochranu a ani preto niet titul na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa súd dostáva aj
k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene

spájajú výhradné sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom leggeartis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne

odchýlená od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ
robí absolútne neplatnou /odkaz na bod 14. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 13Co/138/2017-67 zo dňa 23. 05. 2017/.

14. Podľa § 255 ods. 1 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods. 1) Ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. (ods. 2)
Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. (ods. 1) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná

náhradu týchto trov protistrane. (ods. 2)
Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. (ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (ods. 2)
15. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle citovaných ustanovení. Dôvodom pre zastavenie konania

voči žalovanému 2/ je vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, preto zavinenie na zastavení konania
treba pričítať žalovanému. Žalobca bol v konaní úspešný v 86,5%, t.j. v časti istiny 8.000,- € a úroku
z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu vo výške 1.893,18 € a žalovaná vo výške 13,5%, t.j. v časti
kapitalizovaného zmluvného úroku ku dňu rozhodnutia vo veci. Súd pri rozhodovaní o úspechu v konaní
musí zohľadniť celý žalobcom uplatnený nárok, nielen istinu. Prevažne úspešnému žalobcovi v konaní

vzniklo právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na pomer úspechu súd zaviazal žalovaných na
náhradu pomernej časti trov konania žalobcu v rozsahu 73% (86,5-13,5). O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).