Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116204403
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116204403.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: K. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X. XX, proti

žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, IČO: 35807598, o určenie
neplatnosti právnych úkonov a iné, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 27.05.2015, uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným j e n e p l a t n á .

II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.03.2016 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala
určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 302301967 zo dňa 27.05.2015, (ďalej aj ako

„úverovázmluva“,resp.„zmluva“)aDohodyoplnenívsplátkachzodňa27.05.2015(ďalejajako„dohoda
o plnení v splátkach“). Okrem toho sa domáha zrušenia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov k
úverovej zmluve č. 302301967 zo dňa 27.05.2015, (ďalej aj ako „dohoda o zrážkach zo mzdy“), uloženia
povinnosti žalovanému nevykonávať zrážky zo mzdy voči žalobkyni, nariadenia žalovanému vrátiť už
strhnuté prostriedky žalobkyni, uloženia zákazu žalovanému používať v zmluvách o úvere, uzatvorených
VOP, vypracovaných vo formulárovej podobe, dojednaní vzťahujúcich sa k zrážkam zo mzdy.

2. Túto žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že Okresný súd Trenčín jej uznesením o nariadení
predbežného opatrenia sp.zn. 11C/434/2015 z 07.01.2016 uložil v lehote 60 dní od doručenia uznesenia
podať návrh na začatie konania vo veci samej. So žalovaným uzavrela zmluvu o úvere, ktorej zrejme aj
samostatnou súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, pretože umožňuje siahnuť
jej na majetok bez toho, aby mohla zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Vykonaniu zrážok
zo mzdy nemôže inak zabrániť napriek tomu, že žiadny sudca postihnutie jej majetku neschválil.

Žalovaný sa so žiadosťou o realizáciu zrážok obrátil priamo na jej zamestnávateľa a požadoval,
aby z jej mzdy vykonával zrážky. Žalobkyňa mala záujem získať od žalovaného úver, musela sa
podrobiť vopred určenej a formulovanej zmluvnej podmienke upravenej vo formulárovej zmluve o úvere
bez toho, aby s ňou žalovaný tuto podmienku individuálne dohodol. Dohoda o zrážkach zo mzdy a
jej vykonávanie bez súdnej kontroly je neprijateľná podmienka. Žalovaný vo svojej zmluve používa
len neprimerané podmienky, ktoré sú pre dlžníka neprijateľné a zakladajú hrubý nepomer v právach
účastníkov zmluvy, keď zmluva ukladá povinnosti len dlžníkovi. Neuvádza aktuálnu výšku toho, čo má

na základe identifikovanej zmluvy o úvere a konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy plniť veriteľovi
lebo to nevie. O vykonávaní zrážok zo mzdy jej zamestnávateľom sa dozvedela až pri výplate. Na
mzdovej učtárni si vyžiadala podklady pre koho sú vykonávané zrážky zo mzdy a na akom základe.
Žalovaný ju s touto skutočnosťou nezoznámil ani so žiadnou výzvou na zaplatenie dlhu, okrem dňa4.11.2015 a 4.1.2016. Neobjasnil jej z čoho sa jeho nároky následne skladajú, vrátane jej jednotlivých
položiek. Na základe vykonávaných zrážok zo mzdy dochádza k jej závažnej ujme, najmä čo sa týka
zabezpečovania jej základných ľudských potrieb a bývania, vrátane jej rodiny. Nejedná sa o prednostnú

pohľadávku, na základe rozhodnutia súdu, nejedná sa o exekúciu. Nesmie byť zrazená z mesačnej
mzdy aj základná suma. Podľa jej názoru, by mal byť potrebný súhlas jej zamestnávateľa s vykonávaním
zrážok zo mzdy. Skúšala sa dohodnúť so žalovaným dňa 8.12.2015, bohužiaľ bez úspechu. Právo na
mzdu patrí medzi základné práva. Taktiež ňou najatá spoločnosť Attila Financial s.r.o., Trenčín, ktorá
rieši komplexne jej všetky dlhy, zaslala žalovanému návrhy na riešenie jej situácie spoločne s plnou

mocou, doteraz bez akejkoľvek odpovede žalovaného. Žalovaný reagoval na jej návrhy s tým, že ak
nebude plniť zmluvné podmienky bude postupovať cestou súdneho a následne exekučného konania
s uplatnením zmluvných pokút na príslušnom súde. Chcela sa dohodnúť so žalovaným na nižších
splátkach, to však neakceptoval. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola žalobkyni poskytnutá
jednorazovo čiastka 1000 eur bezúčelovo. Nejednalo sa o taký úver, ktorý by čerpala postupne. Nie je
si vedomá, že by nejakú dohodu o zrážkach zo mzdy podpisovala. Zmluvu uzavrela nakontaktovaním

sa na sprostredkovateľa žalovaného, ktorý ju dal na podpis viacero listov. V Zmluve o spotrebiteľskom
úvere a Dohode o plnení v splátkach už boli sumy vrátane ročných percentuálnych mier nákladov,
predpokladaných ročných percentuálnych mier nákladov, ročnej úrokovej sadzby vopred predtlačené.
Údaje v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a Dohoda o plnení v splátkach, nekorešpondujú s údajmi
v nich uvedených celkovo nárokovanými čiastkami splátok a počtom mesiacov splácania s celkovou

požadovanou sumou splátkového kalendára, RPMN, odplatou za poskytnutie služby. Súd by mal teda
zohľadniť aj § 43a ods. l a § 44 ods. 2 OZ, vzhľadom na to, že údaje uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere (ktorá predstavuje návrh na uzatvorenie zmluvy) a Dohoda o plnení v splátkach sa nezhoduje s
údajmi (ktorá predstavuje prijatie /akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy) a súd by mal tak dospieť k
názoru, že nedošlo k zavŕšeniu právneho úkonu - uzatvoreniu zmluvy. Teda zmluva o spotrebiteľskom

úvere (právny úkon) sa nestali perfektné. Musí tu ísť o vzájomne a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch
zmluvných strán, inak platná zmluva nevznikne, a pokiaľ sú v zmluve a dohode iné údaje, či nie sú
v nich vôbec obsiahnuté, je v zmysle § 44 ods. 2 OZ odmietnutím návrhu a predstavuje nový návrh,
pretože mení obsah navrhovanej zmluvy a pretože je zrejmé, že zmluva nebola prijatá bezvýhradne,
čím nedošlo ku konsenzu zmluvných strán a tým ani k platnému a perfektnému uzatvorenie zmluvy.

Navrhovateľka považuje zmluvu a Dohodu o plnení v splátkach vzhľadom na ich nejasnosti, neurčitosti
a nezrozumiteľnosti v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ za neplatné právne úkony, nakoľko
ani po realizácii výkladu podľa ustanovenia § 35 ods. 2 OZ nebolo možné objasniť neurčitosť v prejave
vôle žalovaného uzavrieť zmluvu o úvere, ktorá smerovala na jednorazové poskytnutie úveru, ktorý
žalobkyňa mala pravidelne splácať v mesačných splátkach, taktiež údaje týkajúce sa požadovanej a

schválenej RPMN, úrokové sadzby úroku sú nejasné, neurčité a nezrozumiteľné a to nielen pre bežného
občana. Aj pre ňu nie je zrejmé, v akej výške bol, prípadne mal byť poskytnutý úver a jej RPMN, a
preto v danom prípade v dôsledku neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu (prejavu vôle) ide
o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastáva zo zákona, a na ktorú by mal súd prihliadať z
úradnej povinnosti - ex offo. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, v zmysle § 37 ods. l OZ a

pri aplikácii ustanovenia na ochranu spotrebiteľov (predovšetkým § 54 ods. 2 a § 5b zákona č. 250/2007
Z.z.), by mal súd rozhodnúť a v rozsudku určiť, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 302301976 zo dňa
27.5.2015 a Dohoda o plnení v splátkach zo dňa 27.5.2015 sú neplatné. Úverová zmluva je vytlačená
na vopred pripravenom formulári, je písaná drobným písmom vrátane OP, z toho dôvodu bola pre ňu
málo čitateľná, nepochopila ju, nemohla ju akokoľvek ovplyvniť, jediné čo mohla, bolo pripojiť podpis

na zmluvu a dohodu. Ďalšie podklady predložené na podpis, prezentované ako nutné podklady pre
uzatvorenie úveru, bez ich akéhokoľvek vysvetlenia, mimo úverovej zmluvy, ani nevedela čo vlastne
podpisuje, domnievala som sa, že ide o technické údaje k úveru. Nebol vytvorený ani časový priestor
na prečítanie zmluvy a jej ďalších podkladov, bolo jej iba oznámené aká je výška úveru, aká je mesačná
splátka a kde má zmluvu a jej ďalšie podklady podpísať. Nemohla akokoľvek obchodným podmienkam

oponovať, a aj keď úver podpísala, ešte z toho nevyplýva, že s OP či úverovou zmluvou plne súhlasila
a porozumela jej. Nežiada vykonávať meritórne preskúmanie úverovej zmluvy alebo OP, len sa domáha
adekvátneho riešenia jej situácie. Tiež netvrdí a nepopiera platnosť zmluvy hlavnej tzv. zmluvy o úvere.
OP možno podpísala v rámci podpísania žiadosti o poskytnutie rýchlej pôžičky, čo ale nesvedčí o jej
súhlase a nepamätá sa na tento úkon, vrátane podpisu Dohody o zrážkach zo mzdy, čo pokladá za

neplatný právny úkon, úplne v rozpore s dobrými mravmi. Bez podpísania úverovej zmluvy a jej dodatkov
či ďalších podkladov, ktoré jej neboli vysvetlené, by asi úver nedostala. Domáha sa zrušenia dohody a
nevykonávanie zrážok zo mzdy súdnou cestou. Žalovaný ju mal najprv oboznámiť s výzvou o splatenie
dlhu či využiť dohôd o znížení splátok či ich odkladu, vzhľadom k jej súčasnej situácii a nie ihneď využiťzrážky zo mzdy. Poskytnutý úver považuje za úžernícky. Neuvádza aktuálnu výšku toho, čo má na
základe identifikovanej zmluvy o úvere a konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov plniť
veriteľovi, lebo to nevie. Zistenie akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky je považované za úžeru,

pre ktorú bude uzavretá úverová zmluva automaticky neplatná. Domnieva sa, že je od nej požadované
úžerné protiplnenie, a má právo kedykoľvek sa obrátiť na súd a žiadať, aby súd uzavretú zmluvu vyhlásil
zaneplatnú,atoprávezdôvoduúžery,aksapreukáže,ževeriteľvypočítalnesprávnemierunákladovna
úver. Veriteľ voči nej uplatňuje v súbehu niekoľko sankcií, postupov, využíva všetko čo je mu dostupné,
s jasným cieľom a tým je získanie neoprávneného prospechu na jej úkor, úplne v rozpore s dobrými

mravmi, s možnosťou obchádzania zákona, vrátane možného rozhodcovského konania, s tendenciou
konania zo zištnosti. S veriteľom žiadnu dohodu na realizáciu zrážok zo mzdy alebo z iného príjmu
vedome nepodpísala, podpísanie takejto dohody popiera. V žiadosti o realizácii dohody o zrážkach
zo mzdy úplne chýba poučenie o možnosti podania odporu voči realizácii zrážok zo mzdy v prípade
nesúhlasu s touto dohodou. Všetky zaisťovacie atribúty, vrátane sankčných pokút, sa jej javia úplne v
rozpore s dobrými mravmi a ako neplatné právne úkony.

3. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 21.10.2016. V ňom
uviedol aj to (v rozpore s predmetom žaloby, pretože žalobkyňa sa nedomáha určenia bezúročnosti
úveru), že je toho názoru, že žalobca na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nemá naliehavý
právny záujem. V zmysle § 137 písm. c) CSP uvedeného ustanovenia žalobcu zaťažuje dôkazné

bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase
rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov. Túto časť tohto vyjadrenia
súd vzhľadom na irelevantnosť bližšie neuvádza. V texte tohto vyjadrenia žalovaný okrem uvádzanej
nepresnosti na viacerých miestach napáda nesprávnosť rozsudku súdu (zrejme z nepozornosti pri

písaní vyjadrenia). K veci žalovaný uviedol najmä to, že žalobca v prípade, že po podpise zmluvy o
spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná
percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14
kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil,
z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými

podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Na základe vyššie uvedeného nemožno hovoriť o
nezrozumiteľnosti či nejasnosti zmluvných podmienok, nakoľko aj v samotnej zmluve pokiaľ ju žalobca
čítal na znak čoho ju podpísal uviedol, že si túto zmluvu prečítal, že ju uzatvoril slobodne, vážne,
zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzuje svojim podpisom
v zmluve. Pre spresnenie uviedol, že žalobkyňa riadne uhradila len tri splátky v dňoch 16.06.2015,

17.07.2015 a 17.08.2015. Inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551 Občianskeho zákonníka a predstavuje
legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán,
ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou
každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou
platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej

istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné
náležitosti, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola Dohoda podpísaná a
uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške 164 eur. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo,
aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli prevedené sumy zrazené na základe tejto dohody
zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do

majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach
zo mzdy, t. j. s platiteľom mzdy. Preto v dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný, ako
to je uvedené v spornej dohode. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho dôvodu, že
platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. Z vyššie uvedeného nie je
možnéjuvyhlásiťzaneplatnú.VyplnenímDohodyozrážkachzomzdymalažalobkyňamožnosťDohodu

individuálne dohodnúť. Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a
preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku.

4. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 11C/434/2015 zo dňa 07.01.2015 bolo nariadené
predbežné opatrenie, ktorým bolo žalovanému uložené zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo

mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 27.05.2015, vzťahujúcej
sa k poskytnutému spotrebiteľskému úveru č. 302301976 zo dňa 27.05.2015, a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Takisto súd uložil obchodnej spoločnosti Askoll Slovakia spol. s r.o.,
so sídlom 916 25 Potvorice 331, IČO: 31 445 977 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdyžalobkyne v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 27.05.2015,
vzťahujúcej sa k poskytnutému spotrebiteľskému úveru č. 302301976 zo dňa 27.05.2015. Zároveň bolo
žalobkyni (ako navrhovateľke) uložené, aby v lehote 60 dní od doručenia tohto predbežného opatrenia

podala návrh na začatie konania vo veci samej. Podľa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
navrhovateľka (žalobkyňa) mienila podať žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

5. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobkyňu a
žalovaného. Pojednávania sa zúčastnila iba žalobkyňa. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní

vopred písomne ospravedlnil.

6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že zotrváva na písomne podanej žalobe a na dôvodoch, ktoré
sú v nej uvádzané. Žalobu jej pripravila spoločnosť Zastav dlhy, ktorá pôsobí v Českej republike v
Brne. Predtým pôsobila ako spoločnosť Attila financial. Táto spoločnosť pripravuje pre žalobkyňu právne
úkony, nakoľko im nerozumie. Spoločnosť má z tohto províziu 10 %. Žalobkyňa im posiela peniaze, ktoré

ak sa táto spoločnosť s jej viacerými veriteľmi dohodne, vypláca ich z týchto peňazí. Navrhuje, aby súd
vydal uznesenie, ktorým vyhovie žalobe a určil nejakú splátku, aby to mohla postupne splácať. Trvá na
určení neprijateľnosti zmluvných podmienok.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to č. l. 5 žiadosť o vykonávanie

zrážok zo mzdy, č. l. 6 návrh riešenia dlhov, č. l. 7 dohoda o plnení v splátkach, č. l. 8, 9 výpis o úhradách
Vášho úveru, č. l. 10 žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, č. l. 11 upozornenie na neuhradenú splátku,
č. l. 12 varovanie, predvolanie, z pripojeného spisu, sp. zn. 11C/434/2015 dohoda o zrážkach zo mzdy
na č. l. 7, č. l. 8 zmluva o spotrebiteľskom úvere, č. l. 12 rozhodcovská zmluva, č. l. 16 uznesenie o
nariadení predbežného opatrenia, sp. zn. 11C/434/2015. Na základe takto vykonaného dokazovania

súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia
právnych predpisov a vec právne posúdil.

8.1 Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,

ak je na tom naliehavý právny záujem.

8.2 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý
spôsobusporiadaniavzťahumedzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c)určení,čituprávojealebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

8.3 Podľa § 470 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8.4 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

8.5 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.8.6 Podľa § 1 ods.1, ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, tento zákon upravuje práva

a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8.7 Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

8.9 Podľa § 11 ods. 1 písm.b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

8.10 Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

8.11 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8.12 Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

9.1 Na zistený skutkový stav súd aplikoval vyššie citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne
posúdil.

9.2 O žalobe žalobkyne súd pôvodne rozhodol rozsudkom zo dňa 19.09.2017, ktorým žalobu žalobkyne

zamietol v celom rozsahu. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd uznesením
sp.zn. 6Co/70/2018 zo dňa 08.06.2018 vydaný rozsudok v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá
žaloba o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a v súvisiacich výrokoch týkajúcich sa trov
konania a zrušenia predbežného opatrenia, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia
vydaného rozsudku v tejto časti bolo to, že súd prvého stupňa podľa odvolacieho súdu nesprávne vec

právne posúdil, ak zamietol túto časť žaloby z dôvodu, že žalobkyňa sa výslovne domáhala „zrušenia“
dohody o zrážkach zo mzdy, pričom súd nemá oprávnenie zrušovať právne úkony, napr. zmluvy či
dohody. Podľa názoru odvolacieho súdu možno bez zásadných pochybností vyvodiť, že žalobkyňa sa
okrem iného domáha i určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej stranami v súvislosti
so zmluvou o úvere zo dňa 27.05.2015. Slovenský právny poriadok definíciu pojmu "zrušenie" zmluvy,

ktorým sa súd prvej inštancie zaoberal, nepozná, ale z gramatického hľadiska ide o všeobecný pojem
označujúci zánik záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa i prípadnú otázku
(ne)platnosti právneho úkonu.

9.3 Vzhľadom na vyššie uvedené sa tak žalobkyňa po čiastočnej právoplatnosti rozsudku vydaného v

tejto veci dňa 19.09.2017, domáha už len určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Preto súd
rozhodoval o neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.

10.1 V prvom rade sa súd zaoberal procesnou prípustnosťou podanej žaloby o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, teda určenia neplatnosti právneho úkonu, t. j. určenia právnej skutočnosti.

Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, ktorý je potrebné aplikovať na prejednávaný spor, žalobou
možno požadovať aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Teda podľa tohto ustanovenia je pre procesnú prípustnosť žaloby potrebné, aby právo na požadované
určenie vyplývalo z osobitného predpisu. Je zrejmé, že žalobcom požadované určenie nevyplýva zožiadneho právneho predpisu (žalobkyňa opak ani netvrdila). Táto skutočnosť však podľa názoru súdu
nespôsobuje automatickú nemožnosť úspešne sa domáhať požadovaného určenia. Ako je zrejmé z
uvádzaného ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku, výpočet procesne prípustných žalôb nie

je úplný. Vyplýva to z použitia slova „najmä“ v tomto ustanovení. Preto je na úvahe súdu, aby posúdil,
či požadované určenie je procesne prípustné. Súd po tomto posúdení konštatuje, že tomu tak je.

10.2 Súd pri tomto rozhodnutí vzal do úvahy aj podstatu právneho vzťahu sporových strán a účel
namietaného právneho úkonu. Ako je zrejmé zo skutkových okolností prípadu, právny vzťah medzi

sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľským, teda vzťahom medzi spotrebiteľom (žalobkyňou) a
dodávateľom (žalovaným). Tento vzťah bol založený uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Realizovanie dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne (dlžníka) umožňuje žalovanému uspokojiť si svoju
pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly takejto pohľadávky. V prípade takéhoto
zabezpečenia pohľadávky nie je potrebné a nutné, aby si žalovaný pre uplatnenie svojho práva musel
podať žalobu o splnenie povinnosti dlžníka na súd. Takýto postup sám osebe spôsobuje v právnom

vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý je spotrebiteľským vzťahom, nerovnováhu. Táto nerovnováha
v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa právneho poriadku (vrátane práva
EÚ) nežiaduca a je potrebné ju vyvážiť. Aby žalobkyňa mohla dosiahnuť súdny prieskum pohľadávky
žalovaného voči nej, javí sa vhodným a účelným, aby jej nebolo iba procesným predpisom (ktorý je
iba prostriedkom v dosahovaní ochrany porušených alebo ohrozených práv) zabránené, domáhať sa

neplatnosti takejto dohody o zrážkach zo mzdy. Je potom na posúdení súdom, v závislosti od zisteného
skutkového stavu, či jej tvrdenie o neplatnosti dohody o zrážkach sa ukáže v takomto konaní ako
dôvodné. Ak súd určí napadnutú dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, bude žalovaný ako veriteľ
odkázaný na podanie žaloby na súd, ktorý rozhodne o splnení povinnosti dlžníka, ak takúto skutočnosť
súd zistí. Samotná pohľadávka veriteľa tým nie je dotknutá. Z uvedeného následne vyplýva aj naliehavý

právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V prípade určenia jej
neplatnosti nebude môcť žalovaný siahnuť na mzdu žalobkyne, čím je priamo dotknuté jej právne
postavenie (majetkové práva). Môže disponovať celou časťou svojej mzdy. Zo žiadosti o vykonanie
zrážok zo mzdy je celkom zjavné, že žalovaný mieni uspokojovať svoju pohľadávku zo mzdy žalobkyne,
a aj tak urobil. Z predmetnej dohody totiž plynie pre žalovaného oprávnenie fakticky vymôcť svoju

pohľadávku voči žalobkyni bez riadneho exekučného titulu (súdneho, či rozhodcovského rozhodnutia).

10.3 Je možné pripustiť aj takú možnosť, že súd procesne nepripustí žalobu o neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy a ponechá sa veriteľovi možnosť uspokojiť si (vykonaním zrážok zo mzdy žalobkyne)
ním tvrdenú pohľadávku aj nad rámec sumy dlhu, ktorú spotrebiteľ nerozporuje. Spotrebiteľ by tak bol

odkázaný na podanie prípadnej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia (vzniknutého plnením nad
rámec nespornej, existujúcej výšky dlhu). Takýto postup je v zásade odôvodniteľný, avšak pre súd nie
je ako jeden z možných prístupov akceptovateľný. Takýto výklad, postup, by nezodpovedal potrebám
praktického života, prispieval by k množeniu sporov a takisto k vzniku potenciálnej ujmy na majetku
spotrebiteľa. Nezodpovedalo by to ani všeobecnému záujmu na predchádzaní vzniku majetkovej ujmy

v podobe bezdôvodného obohatenia.

10.4 Uvedeným výkladom súd aplikoval na rozhodnutie aj čl. 4 a čl. 3 Základných princípov Civilného
sporového poriadku, podľa ktorých každé ustanovenie Civilného sporového poriadku je potrebné
vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva

tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred
zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s
trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Jeho výklad nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho
slovách a vetách jasné a nepochybné, avšak nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich
účelu a zmyslu podľa odseku 1. Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

10.5 Ako vyplýva z predchádzajúceho odseku, nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona
proti ich účelu a zmyslu. Jedným z viacerých účelov sledovanými Civilným sporovým poriadkom je
podľa názoru súdu aj poskytnutie vyššej miery ochrany práv spotrebiteľovi. Tento cieľ možno vyvodiť z
ustanovenia § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvodovúsprávu k § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku, podľa ktorého objektívnu hmotnoprávnu i
procesnoprávnu nerovnosť určitých subjektov práva, musí súd kompenzovať uplatnením osobitných
procesných postupov divergentných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, inak

by nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo
ohrozených subjektívnych práv. V súvislosti s uvedeným, a nadväzujúc na prvú vetu tohto odseku, nie je
podľa názoru súdu možné dovolávať sa doslovného znenia § 137 Civilného sporového poriadku, ktorý
navyše zavádza iba príkladmý výpočet procesne prípustných žalôb.

10.6 Záverom tejto časti odôvodnenia rozsudku súd poukazuje aj na skutočnosť, že odvolací súd v
zrušujúcomrozhodnutínariadilkonajúcemusúduzaoberaťsaneplatnosťoudohodyozrážkachzomzdy.
Z tohto plynie názor odvolacieho súdu o prípustnosti takejto žaloby.

10.7 Na základe vyššie uvedeného súd uzatvára, že žaloba žalobkyne v časti o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy je procesne prípustná aj bez výslovného ustanovenia Civilného sporového

poriadku.

11.1 Následne sa súd zaoberal vecnou dôvodnosťou žaloby, teda či napadnutá dohoda o zrážkach zo
mzdy je neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru iných všeobecných
súdov, ktoré určili rovnaké, resp. obdobné dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré uzatvoril žalovaný s inými

spotrebiteľmizaneplatné.Idenapr.orozsudokOkresnéhosúduNovéZámkysp.zn.9C/290/2014zodňa
07.12.2015, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9Co/190/2016 z 09.03.2017, rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 7C/384/2012 zo dňa 20.01.2016, potvrdený rozsudkom
KrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.3Co/129/2016z02.03.2017,rozsudokOkresnéhosúduPrešovsp.zn.
14C/169/2014 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co/9/2016.

11.2 Vo všeobecnosti možno uviesť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom
peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Takisto plní aj uhradzovaciu funkciu. Pre takúto
dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Dohoda musí byť uzatvorená písomne a ako každý právny úkon musí byť určitá, jasná. Z jej podstaty

vyplýva,žemusíobsahovaťajoznačeniepohľadávky,ktorúzabezpečuje.Namietanádohodaozrážkach
zo mzdy neobsahuje presnú (exaktnú) výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Je v nej uvedené,
že zabezpečovaná pohľadávka znamená ktorúkoľvek jednotlivú a tiež všetky nižšie špecifikované
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a to:
a) pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere,

najmä pohľadávky na zaplatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom;
b) pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo
v súvislosti s ňou;
c) pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o
úvere;

d) pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou
o úvere v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho
úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol;
e) pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku,
zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho

úkonu.

11.3 Takéto vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité (sú tam uvedené aj rôzne právne
dôvody vzniku pohľadávky, napr. zmluvné plnenie aj plnenie z bezdôvodného obohatenia). Spotrebiteľ
tak v čase uzatvárania dohody nemôže vedieť, čo presne bude predmetom prípadných zrážok

z jeho mzdy a nemá možnosť sa proti takto uplatneným nárokom brániť. Takéto znenie svojím
obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa.
Znenie predmetnej dohody oprávňuje žalovaného na zrážky zo mzdy aj vo vzťahu k ďalším nárokom,
ktoré dokonca ku dňu uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy nie sú určité. Na presnom uvedení
zabezpečovanej pohľadávky a na uvedení výšky pohľadávky, ktorá je dohodou zabezpečovaná, je

potrebné trvať, pretože v opačnom prípade by zrážky zo mzdy bolo možné vykonávať dovtedy, kým
veriteľ sám neoznámi zamestnávateľovi dlžníka, že jeho pohľadávka je v celom rozsahu uspokojená
a už nie je potrebné vykonávať žiadne zrážky. Ak je výška pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy
jasne a určito uvedená, je veriteľovi, dlžníkovi a aj zamestnávateľovi dlžníka zrejmé, dokedy je možnévykonávať zrážky zo mzdy (porovnaním súčtu vykonaných zrážok a výšky pohľadávky). Iba v takom
prípade možno považovať dohodu o zrážkach zo mzdy za určitý právny úkon, ktorý nie je spôsobilý
vytvárať nerovnovážne postavenie v právnom vzťahu veriteľa a dlžníka. Podľa názoru súdu, je tak

predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná, pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Takéto vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je na úkor slabšej zmluvnej strany a
umožňuje uspokojovať pohľadávku dodávateľa v neurčitej výške, až do jeho vlastného vyhlásenia
(určenia), že pohľadávka bola uspokojená. Len všeobecná identifikácia pohľadávky nie je postačujúca.

11.4 K vyššie uvedenému odôvodneniu poukazuje súd aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
27Co/1/2016, vydaného dňa 27. septembra 2017 v prípade rovnakého žalovaného. Tento odvolací
súd potvrdil rozsudok tunajšieho súdu o neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pričom okrem iného
uviedol aj nasledovné: Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej
pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. V spore identifikované dohody o zrážkach zo mzdy boli
medzi stranami uzatvorené za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného vyplývajúcich zo zmlúv

o spotrebiteľských úveroch podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ide o formulár,
ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného veriteľa bez individuálneho dojednania,
ktorý na základe neho uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne, vykonávanie zrážok zo mzdy, čím je
žalobkyňa priamo ohrozená vo svojej majetkovej sfére, keďže mzda predstavuje zdroj jej príjmu.
Žalovanému sporné dohody umožňujú bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka bez

toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka, prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti Tým reálne
dochádza k narušeniu sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne
ako spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy teda tak, ako správne uvádza súd prvej inštancie,
umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či
nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi

je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euro nekonformnom
procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť súd musí
brať zreteľ. Systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS má pôvod v tom, že spotrebiteľ je v
porovnaní s dodávateľom v nevýhodnejšom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti, ktorá situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006,
Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37). Súdny dvor
preto s cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou viackrát zdôraznil, že tento

nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných
strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27;
Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39).
Možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu, predstavuje vhodný prostriedok na
dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/EHS, teda zabránenie tomu, aby bol

jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl.
7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu
používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s.
I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41). Ak by

vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach
zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. Dohody o zrážkach zo mzdy
boli medzi stranami uzavreté v identické dni ako zmluvy o úveroch, z čoho vyplýva, že už v čase
vzniku zmlúv o úveroch bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená uzatvoriť dohody o zrážkach zo mzdy,
pričom ich uzavretie nemohla odmietnuť, keďže nimi bolo podmienené poskytnutie úverov. Žalobkyňa

tak mala na výber, mohla dohody o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím by si zmarila možnosť
poskytnutia úveru, alebo zmluvy o úvere vrátane dohôd o zrážkach zo mzdy podpísať, čím sa podrobila
vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky, čo
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa -
žalobkyne a predstavuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa a preto je s

poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka, neplatná, tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie.
Predloženie dohôd o zrážkach zo mzdy na podpis žalobkyni bez náležitého vysvetlenia jej následkov,
správne vyhodnotil súd prvej inštancie zároveň ako nekalú obchodnú praktiku zo strany žalovaného
podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá je zakázaná s dôsledkom, žeprávny úkon (dohoda o zrážkach zo mzdy), ktorý je ich výsledkom je pre rozpor s týmto zákonným
zákazom absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dohody svojim obsahom a účelom
obchádzajú právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, pretože napriek tomu, že predmetné úvery

sú bezúročné a bez poplatkov, a taktiež úrok vo výške 0,25% denne je neprimerane vysoký, žalovanému
reálne umožnili, aby prostredníctvom zrážok zo mzdy docielil bez súdneho preskúmania plnenie titulom
tejto odplaty a úroku, na ktoré nemá nárok.

11.5 Takisto súd poukazuje aj na právny názor Krajského súdu v Trenčíne vyjadrený v uznesení č.k.

5Co/80/2016 - 27 zo 16. februára 2016, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý
prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa, napr. z
pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa ust. § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia je
sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, prípadne z pohľadu platnosti dojednania
úrokov z úveru z pohľadu dobrých mravov a pod.. Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu najmä,

ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú
skutočnosť musí brať súd ohľad.

11.6PodľaďalšiehorozhodnutiaKrajskéhosúduvTrenčínevyjadrenéhovuznesení sp.zn.5Co/38/2018

z 14.03.2018, zabezpečovací záväzok môže zabezpečiť plnenie zo zmluvy, avšak len plnenie, ktoré je
oprávnené.Aksúzmluvnédojednaniahlavnéhozáväzku-vzmluveo úvereneplatné,pričommajúvplyv
na výšku záväzku, nemôže byť platná ani dohoda o zrážkach zo mzdy, nakoľko nie je určitá pokiaľ ide o
výšku plnenia. Preto sa súd zaoberal aj touto okolnosťou, teda či dojednania úverovej zmluvy, ktoré majú
vplyv na výšku záväzku (resp. pohľadávky), sú platné, resp. či žalovaný ako veriteľ má právo na plnenia,

ktoré vyplývajú z úverovej zmluvy (napr. úrok). Po posúdení úverovej zmluvy však súd konštatuje, že
úver poskytnutý žalovaným žalobkyni na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 302301976 zo dňa
27.05.2015, je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Z obsahu uvedenej úverovej zmluvy
vyplýva, že je v nej okrem iného nesprávne uvedená výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa. Je
zrejmé, že ak je výška úveru 1.000 eur a odplata 968 eur za jeden rok, resp. ročný úrok 68,80 %,

tak RPMN zjavne nemôže predstavovať 28, resp. 25,88 % (pritom v dohode o splátkach z rovnakého
dňa je už uvedená výške RPMN 304,10 % a zároveň sa konečná splatnosť ani celková pohľadávka
žalovaného nezmenili). Vo vzťahu k uvedenej výške úroku za úver (68,80 % ročne) súd uvádza, že
tento úrok je dohodnutý vo výške, ktorá je v zmysle už ustálenej a notoricky známej judikatúry súdov
Slovenskej republiky v rozpore s dobrými mravmi. Teda nie je možné úspešne sa domáhať úroku v

uvedenej výške. Tieto okolnosti majú jednoznačný vplyv na výšku pohľadávky, ktorá je zabezpečená
predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy. Ak žalovaný nemá nárok na úrok, nemôže byť platná ani
dohoda o zrážkach zo mzdy, nakoľko nie je určitá pokiaľ ide o výšku plnenia. Tento záver vyplýva z
rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne uvedeného v tomto odseku.

11.7 Z vyššie uvedených dôvodov súd považuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú.

12.1 Podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

12.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku, pretože obe

strany mali vo veci úspech len čiastočný. Žalobkyňa bola úspešná v časti neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy a žalovaný vo zvyšnej časti. Súd v tejto súvislosti uvádza, že pre ďalší obsah záväzkového
vzťahu sporových strán má určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy podstatný význam. Preto
pri rozhodnutí o trovách tohto konania zavážila aj táto okolnosť, popri väčšom počte žalobných petitov,
s ktorými žalobkyňa nebola v konaní úspešná.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.