Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/139/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210549
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116210549.4
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobkyne: I. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X O., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25 Bratislava, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o primerané finančné zadosťučinenie 300,- eur, o
odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16C/2/2016-53 zo dňa 28.11.2017 takto
r o z h o d o l :
Odmieta odvolanie žalovaného.
Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 200,- eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 34 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania,
citoval ust. § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len zákona č. 250/2007
Z.z.), ďalej § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 3, 5 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobkyňa sa
domáhala podanou žalobou zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur z
dôvodu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/311/2014 bola rozsudkom
zo dňa 23.01.2015 úspešná v konaní o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve uzavretej medzi stranami sporu, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu
sp. zn. 17Co/134/2015 z 18.02.2016. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd prvej inštancie uviedol, že
žalovaný si voči žalobkyni uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky finančné plnenie z
titulu administratívneho poplatku vo výške 208,97 eura, ktorý bol právoplatne určený za neprijateľný,
vyvolal u žalobkyne stav právnej neistoty, ktorý musela riešiť podanou žalobou. Z tohto dôvodu súd
považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia 200,- eur, a to s ohľadom na intenzitu zásahu
žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľky, ktoré boli približne v rovnakej numericky vyjadrenej
výške. Zdôraznil, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné
vychádzať z toho, že má plniť funkciu satisfakčnú, sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od
nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Jednak to treba chápať aj ako
odmenu za to, že spotrebiteľ vyvolal konanie z nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom
a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať,
že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči žalobkyni už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí,
prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/311/2014-32 zo
dňa 23.01.2015 vyplynulo, že žalobkyňa - spotrebiteľka v čase žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnejpodmienky uhradila z úveru vo výške 350,- eur sumu 20,- eur. Teda len zlomok istiny, pričom účelom
priznania primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv nemá byť na jednej strane len
odradenie dodávateľa od takýchto praktík, ale na druhej strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa
pre druhú stranu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že stanovil
pomer úspechu a neúspechu strany v spore a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 34 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobkyne. Namietal
výrok o trovách konania. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne pri rozhodovaní o trovách
konania uvažoval o pomere úspechu a neúspechu, ak vychádzal pri pomere medzi sumou uplatnenou
žalobou a sumou, ktorú priznal. Uviedol, že ak výška plnenia závisela od úvahy súdu, vtedy je
nevyhnutné považovať žalobcu za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu
uplatneného nároku. Navrhol zmeniť napadnutý výrok o trovách konania a priznať žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu. Poukázal na iné rozhodnutie všeobecného súdu v obdobnej veci.
3. Podaním zo dňa zo dňa 4.1.2018 podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nesprávny
procesný postup súdu, ktorý znemožnil strane sporu uskutočňovanie jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ďalej, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal
na to, že žalobkyňa uhradila žalovanému len 2 splátky, a to vo výške 107,50 eura, teda ani len istinu
poskytnutého úveru. Primerané finančné zadosťučinenie je potrebné chápať ako náhradu za spôsobenú
nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy,
ale nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody. V tejto časti
namietal aj nedostatočné odôvodnenie priznanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia (bod
29. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Zároveň poukázal na čl. 5 Civilného sporového poriadku,
v zmysle ktorého, podľa jeho názoru žalobkyňa si svoje domnelé právo svojvoľne a zjavne bezúspešne
uplatňuje, nakoľko neoznačila podstatné okolnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci. Taktiež poukázal na
iné rozhodnutie všeobecného súdu v obdobnej veci. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeniť a žalobu zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania.
4. Právny zástupca žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že s uplatnenými námietkami týkajúcimi sa výroku
o trovách konania sa nestotožňuje. Trval na skutočnostiach uvedených v odvolaní. Navrhol zmeniť
napadnutý rozsudok, žalobu zamietnuť a priznať nárok náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. Právny zástupca žalobkyne sa v rámci odvolacej repliky k doručenému vyjadreniu žalovaného
písomne nevyjadril.
6. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných
úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolania osobami oprávnenými (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP pri skúmaní
podmienok odvolacieho konania dospel k záveru, že žalovaný podal odvolanie oneskorene. Odvolanie
žalobkyne proti výroku o trovách konania je dôvodné.8. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 121 ods. 2, 4, 5 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty prípadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja,
je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný
deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí
aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný prevzal napadnutý rozsudok dňa 19.12.2017. Zákonná lehota 15
dní na podanie odvolania začala plynúť od 20.12.2017 a uplynula 3.1.2018 15. dňom, streda riadny
pracovný deň. Z obsahu podania odvolania žalovaným, ako aj prezenčnej pečiatky a doručenky o
doručení vyplýva, že bolo podané 4.1.2018, t.j. oneskorene.
Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol v zmysle ust. § 386 písm. a) CSP.
9. Vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne proti výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie na rozhodnutie o trovách konania nesprávne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, ktoré síce
správne citoval, avšak nesprávne v zmysle tohto ustanovenia postupoval, ak stanovil pomer úspechu
a neúspechu strán v spore. Ust. § 255 ods. 1 CSP je zásadou úspechu v spore, ktorá sa vždy skúma,
čo do právneho základu veci do výšky priznaného nároku. Uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je
povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech
sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci. Zásadu úspechu vo veci treba uplatňovať
aj na konania, v ktorých výška plnenia závisela od úvahy súdu, alebo od znaleckého posudku. V danom
prípade pri uplatnenom nároku na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia, výška závisela od
úvahysúdu,apretosúdprvejinštanciesícesprávnepoukázalnaust.§255ods.1CSP,avšaknesprávne
postupoval, ak nepovažoval u žalobkyne za úspech vo veci základ nároku. Stanovenie pomeru úspechu
a neúspechu strany v spore v danom prípade bolo súdom prvej inštancie nesprávne, lebo ust. § 255
ods. 1 CSP sa aplikuje na rozhodnutie o trovách konania v prípade, ak strana mala vo veci plný úspech,
v danom prípade aj čo do základu nároku.
Z tohto dôvodu odvolací súd považoval odvolanie žalobkyne proti výroku o trovách konania za dôvodné,
a preto napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm.
b) CSP, lebo nesprávnym rozhodnutím o trovách konania došlo k porušeniu práva strany sporu na
spravodlivý proces a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods.
1 CSP).
10. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.
V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania
v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany - žalobkyne v spore
vyplývajúcou z ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že je potrebné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konaniavychádzaťzplnéhoúspechužalobkynevspore,lebovýškapriznanéhoprimeranéhofinančného
zadosťučinenia závisela od úvahy súdu a žalobkyňa bola čo do základu nároku plne úspešná.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
vo veci v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany v
odvolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP).
Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.