Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 28Sa/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200129
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5018200129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej

veci žalobkyne: MUDr. Božena Šutliaková, nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, Q. K., právne zast.
Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského č. 12, Bratislava, proti
žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 25780-3/2018-BA zo dňa 2. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 25780-3/2018-BA zo dňa 2. marca
2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č.:
11357-1/2017-LM zo dňa 19.09.2017 rozhodla, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2011. V odôvodnení uviedla, že podľa údajov, ktoré je poskytlo
Finančné riaditeľstvo (ďalej FR) SR, jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
podľa osobitného predpisu za rok 2008 bol 1.279.074,- Sk a za rok 2009 14.210,25 €, čo je suma vyššia
ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu a za rok 2010 bol 0,- €, čo je suma nižšia, a teda
príjem účastníka konania za rok 2010 je v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica pre posúdenie

vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2011. Účastník je držiteľom
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa zákona č. 578/2004 Z.z. č. ZA/0613/05 od
05.01.2006. Uvedená licencia sa pre účely sociálneho poistenia považuje za oprávnenie na vykonávanie
samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo FR SR, začiatok
registrácie podľa § 49a zákona o dani z príjmov a § 67 Daňového poriadku v súvislosti s dosahovaním
príjmov podľa § 6 ods. 1 a § 23 zákona o dani z príjmov - registrácia účastníka konania podľa osobitného
predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou, t.j. registrácia na daňovom úrade, bola od 15.02.1995

do 31.12.2008. Preto povinné nemocenské poistenia a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo
činnej osoby zaniklo 30.06.2011 a nie 31.01.2009.

2. Oznámením o oprave zo dňa 16.10.2017 prvostupňový správny orgán prvostupňové rozhodnutie
opravil podľa § 209 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo výrokovej časti tak, že zaniklo
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby
dňa 31.12.2010. Opravu odôvodnil tým, že správny dátum zániku je 31.12.2010, na základe údajov

z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že registrácia na daňovom úrade bola len
do 31.12.2008 a príjem účastníka z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2008
bol 1.279.074,- Sk a za rok 2009 bol 14.210,25 €, čo je suma vyššia ako 12-
násobok minimálneho vymeriavacieho základu.3.Nazákladeodvolaniaúčastníčkyvovecirozhodovalžalovaný,ktorýrozhodnutímčíslo:25780-3/2018-
BA zo dňa 2. marca 2018 jej odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Poukázal na

§ 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, ako aj na § 21 ods. 1 citovaného zákona v znení do 31.
decembra 2010. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia typu A) je oprávnením
na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Podľa údajov Daňového
riaditeľstva SR príjem účastníčky konania zo samostatnej zárobkovej činnosti bol za roky 2007,

2008 a 2009 viac ako zákonom ustanovená hranica, na základe čoho bola účastníčka v období,
ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo
poistenou samostatne zárobkovou činnou osobou. Na uvedenom nemení nič, že rozhodnutím Žilinského
samosprávneho kraja zo dňa 19. januára 2009 bolo účastníčke na základe jej žiadosti zrušené povolenie
Žilinského samosprávneho kraja, odboru zdravotníctva zo dňa 23. augusta 2006, ktorým bolo účastníčke
konania povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore pediatria a dorastové lekárstvo, ani

že dňa 30.01.2009 podala prvostupňovému správnemu orgánu odhlášku z povinného nemocenského
a dôchodkového poistenia dňom 31. januára 2009. Keďže odhláška sa považovala za spornú, pobočka
Liptovský Mikuláš, vydala napadnuté rozhodnutie. Napriek tomu, že bolo vydané rozhodnutie Žilinského
samosprávneho kraja o zrušení povolenia prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, mala účastníčka na
účelysociálnehopoisteniaprávnepostaveniesamostatnezárobkovočinnejosobyajpo31.januári2009,

pretože mala naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a jej príjem
zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2007, 2008 a 2009 presiahol sumu ustanovenú zákonom.

4. Žalobca v zákonnej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu. Ako žalobné body
uviedol: Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe oprávňuje držiteľa na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe, avšak licencia nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby. Nikdy
nevykonával samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe licencie Slovenskej lekárskej
komory. Vždy poskytoval zdravotnú starostlivosť na podklade rozhodnutí Žilinského samosprávneho
kraja (ďalej ŽSK). Ďalej vo všeobecnosti konštatoval, že úlohou súdu v podmienkach materiálneho
právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. Spravodlivosť

musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ.
Všeobecné súdu musia nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k
spravodlivému výsledku. V tomto kontexte uviedol, že mal za to, že k 31.01.2009 zrušením povolenia
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, mu zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej
osoby (ďalej SZČO), preto požiadal zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu

dane. Tiež oznámil Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla
organizácie. Nebol si vedomý toho, že licencia je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Túto licenciu
nikde nevyužíval, a to ani pred 31.01.2009, ani potom; na predmetnú licenciu nemal nikdy žiaden
príjem. Ukončil prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.02.2009 zdravotnícke
zariadenie začal prevádzkovať subjekt obchodná spoločnosť ZDRAVIE PRE DETI, s.r.o., ktorej bol

žalobca zamestnancom. Ďalej namietal, že v danom prípade žalobca už rozhodol o zániku povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia vyznačením v spise, a to tým, že prijal odhlášku žalobcu
na tieto poistenia ku dňu 31.01.2009. Preto prvostupňový správny orgán nemohol nariadiť obnovu
konania vo veci zániku týchto poistení. Ďalej namietal formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia
prvého stupňa, keď z jeho výroku nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodol.

Nakoniec namietal, že ho prvostupňový správny orgán neupovedomil o začatí predmetného dávkového
konania a neposkytol mu príležitosť vyjadriť k začatému konaniu. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 4. júna 2018. Uviedol, že podmienkou poskytovania

zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, pričom zdravotnícke
povolanie možno podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávať na základe povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a aj na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe.Obidveoprávnenia,tedaajlicencianavýkonsamostatnejzdravotníckejpraxe(L1A),ktorúvydáva
Slovenská lekárska komora a aj povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré vydáva

samosprávny kraj, zakladajú status samostatne zárobkovo činnej osoby. Hoci žalobcovi bolo povolenie
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ŽSK dňom 31. januára 2009 zrušené, licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe zostala zachovaná a bola zrušená až ku dňu 8. februára 2018. Preto aj
po 31.01.2009 prináležalo žalobcovi postavenie SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení,a to až do 31.12.2010, kedy sa obsah tohto ustanovenia zmenil. Od 01.01.2011 platila ďalšia podmienka
na vznik statusu SZČO, a to registrácia podľa osobitného predpisu, ktorým bol či už zákon o správe
daní a poplatkov alebo Daňový poriadok. Keďže žalobkyňa bola registrovaná v súvislosti so zárobkovou

činnosťou na príslušnom daňovom úrade len do 31. decembra 2008, končiac dňom 31.12.2010 stratila
status SZČO na účely sociálneho poistenia. Samotný vznik nemocenského poistenia a dôchodkového
poistenia závisí od výšky príjmu z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona
o dani z príjmov, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. V danom prípade za rok
2007, 2008 aj 2009 žalobkyňa dosiahla príjmy z takejto činnosti vyššie ako zákonom stanovené sumy

v jednotlivých rokoch, a preto jej vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v obdobiach od
1. júla 2008 do 30. júna 2009, od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 a od 1. júla 2010 do 31. decembra
2010. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení SZČO uvedenej v § 5 písm. c)
zaniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie vždy dňom zániku týchto oprávnení odo dňa
vzniku pracovného pomeru. SZČO teda musí mať zrušené všetky oprávnenia, na základe ktorých môže
dosahovať príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti. V prípade žalobkyne tomu tak

nebolo, pretože naďalej bola držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu. Samotná nevedomosť
žalobcu, že nevedel o tom, že licencia mu zakladá status SZČO, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.
Tiež námietka, že na základe tejto licencie nevykonávala zárobkovú činnosť, je právne irelevantná.
Zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO ako jedno
poistenie a nie ako niekoľko od seba nezávislých poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a

inej samostatne zárobkovej činnosti nie je rozhodujúce, či SZČO dosiahla tento príjem na základe
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo na základe licencie. Rozhodujúca je
len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem. Ďalšie námietky uvedené v žalobe týkajúce sa prijatia
odhlášky prvostupňovým správnym orgánom a namietania formálnych nedostatkov prvostupňového
rozhodnutia a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu vyhodnotil ako nedôvodné. Žiadal, aby správny

súd žalobu zamietol.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 28.06.2018. Zotrval na svojich právnych
názoroch a námietkach uvedených v žalobe.

7. Žalovaný k replike dupliku nepodal.

8. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
uvedených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) a
contrario, pričom nevzhliadol potrebu nariadenia pojednávania ani z iných dôvodov uvedených v § 107

ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o vyhlásení bola spísaná zápisnica.

9. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 a nasl. SSP v spojení s § 199 a nasl.
SSP, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP
z nasledovných dôvodov:

10. Zo správneho spisu súd zistil, že ŽSK rozhodnutím č.: 1776/2009/OZ zo dňa 19.01.2009 vyhovel
žiadosti žalobkyne a povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore pediatria a
dorastové lekárstvo vydané ŽSK, odborom zdravotníctva v Žiline č. 06139/2006/OZ zo dňa 23.08.2006
dňa 31. januára 2009 zrušil. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa požiadala o zrušenie povolenia na

prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia z dôvodu zmeny zdravotníckeho zariadenia z fyzickej na
právnickú osobu. Následne žalobkyňa podala na prvostupňový správny orgán Registračný list FO -
odhláška SZČO, z ktorého vyplýva, že podľa žalobkyne ukončila podnikanie 31.01.2009.

11. Z výpisu z osobných údajov fyzickej osoby z registra Sociálnej poisťovne bolo zistené, že žalobkyňa

bola vedená ako SZČO od 01.05.1995 do 31.12.2010 a od 01.02.2009 aj ako zamestnanec s
pravidelným príjmom odvádzateľa ZDRAVIE PRE DETI, s.r.o.. Z údajov zo súboru Daňového riaditeľstva
SR boli zistené jednotlivé príjmy z daňových priznaní žalobkyne, a to za roky 2007, kedy bola vedená
ako SZČO s príjmom 1.334.494,- Sk, za rok 2008 vedená ako SZČO s príjmom 1.279.074,- Sk a za rok
2009, kedy bola vedená ako SZČO s príjmom 14.210,25 €. Príjmy mala z podnikania.

12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov zdravotnícke povolanie sa
vykonáva

b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len „povolenie") (§ 11)
alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu,8)
c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10).

Podľa § 68 ods. 1 písm. a) citovaného zákona licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka,

fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) citovaného zákona licencie sa vydávajú na výkon zdravotníckeho
povolania [§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut,
sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, nutričný terapeut,

dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky,
farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny
diagnostik.

Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 samostatne

zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej
výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.21)

Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona povinne nemocensky poistení sú

a) zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej
republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak,
b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou

zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.

Podľa § 15 ods. 1 písm. b) citovaného zákona povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo
činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s
inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného

v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý
jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo
výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 4 písm. b) citovaného zákona povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom
zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku
pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,
21) ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby

uvedenej v § 5 písm. c).

13. Medzi účastníkmi konania je sporná otázka posúdenia právneho postavenia žalobkyne ako
samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa jej názoru v dôsledku zrušenia povolenia na prevádzkovaniezdravotníckeho zariadenia ku dňu 31.01.2009 stratila status samostatne zárobkovo činnej osoby.
Žalobkyňa, ako bolo preukázané a nebolo to sporné, aj po tomto dátume bola držiteľom licencie
L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na výkon povolenia lekár, a preto žalovaný na rozdiel

od žalobkyne zastáva názor, že táto skutočnosť zakladá postavenie žalobkyne ako SZČO pre účely
povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia. Vo vzťahu k tejto právnej otázke
správny súd zaujal stanovisko, že v danom prípade žalobkyňa tým, že jej bolo zrušené povolenie na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale zostala v platnosti licencia L1A, v období do 31.12.2010
mala postavenie SZČO z týchto dôvodov:

14. Ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení do 31.12.2010 jednoznačne stanovovalo
podmienku,posplneníktorejmáfyzickáosobastatusSZČO.Jedinoutakoutopodmienkoujeoprávnenie
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere,
na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu). V danom prípade bolo nesporné,
že žalobkyni po zrušení jedného z takýchto oprávnení, a to povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho

zariadenia, ktoré jej bolo vydané ŽSK rozhodnutím zo dňa 23. augusta 2006, zostalo v platnosti ďalšie
oprávnenie, a to konkrétne licencia podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z.. Na základe tejto
licencie môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci napr. v povolaní lekár,
logopéd, psychológ, atď.. Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia. Teda

pokiaľ táto licencia nebola zrušená, v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom
do 31.12.2010 sa na žalobkyňu hľadelo ako na SZČO. Na uvedenom nič nemení tá skutočnosť, že
žalobkyňa o tejto skutočnosti nemala vedomosť, že si neuvedomila, že táto licencia je stále v platnosti
a že nevykonávala na základe tejto licencie žiadnu reálnu prax. Na postavenie SZČO totiž zákon
nevyžaduje, aby na základe tohto povolenia bola aj prax vykonávaná. V tomto ohľadne súd žalobnú

námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

15. Súd sa ďalej zaoberal, či žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné
nemocenské a dôchodkové poistenie v zmysle zákona o sociálnom poistení. Stotožnil sa s právnym
záverom žalovaného uvedeným vo vyjadrení k žalobe na strane 5, že samotné nadobudnutie právneho

postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia automaticky nezakladá takejto osobe povinné
nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Toto postavenie sa nadobúda, až keď výška príjmu z
podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, ktorý táto osoba
dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok, presiahne zákonom stanovenú hranicu. Táto hranica je 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 citovaného zákona a musí byť prekročená.

16. V danom prípade žalobkyňa nespochybňuje, že bola samostatne zárobkovo činnou osobou do
31.01.2009, teda platila odvody ako SZČO do tohto dátumu, teda za celé roky 2007 a 2008. Čo sa týka
roku 2009, podľa zisteného skutkového stavu do 31.01.2009 podnikala ako SZČO na základe povolenia
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vydaného ŽSK (ktoré jej bolo zrušené dňa 31.01.2009).

Po 31.01.2009 už na základe tohto povolenia ako SZČO nemohla podnikať, pretože toto povolenie bolo
týmto dňom zrušené. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne nachádzajúceho sa v správnom spise vyplýva,
že od 01.02.2009 žalobkyňa bola vedená ako zamestnanec odvádzateľa ZDRAVIE PRE DETI, s.r.o..
Od 01.02.2009 jej však stále platila licencia L1A, na základe ktorej mohla rovnako podnikať ako SZČO.
Podľa jej tvrdenia v žalobe a aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu však na základe tejto

licencie podnikateľskú činnosť nevykonávala. Je teda zrejmé, že v januári roku 2009 vykonávala činnosť
SZČO na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vydaného ŽSK a zároveň
mala možnosť podnikať ako SZČO počas celého roku na základe licencie L1A. Podľa výpisu z portálu
Daňového riaditeľstva SR za rok 2009, ktorý sa nachádza v správnom spise, mala príjmy z podnikania
za rok 2009 14.210,25 €, ktoré príjmy dosiahla ako SZČO. Z uvedeného výpisu nie je zrejmé, či tieto

príjmy ako SZČO dosiahla len na základe poskytovania služieb podľa povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia vydaného ŽSK alebo aj na základe využitia licencie L1A. Žalobkyňa tvrdí, že
to bolo len na základe prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia na základe povolenia ŽSK, žalovaný
tvrdí, že je právne irelevantné, na základe akej činnosti sa uvedený príjem dosiahol.

17. Podľa názoru súdu sa však musí jednať o príjem z licencie L1A. Nie je postačujúce, aby bola
zistená len suma príjmu SZČO, z ktorej nie je zrejmé, či takto dosiahnuté príjmy vôbec boli dosiahnuté z
podnikania na základe licencie. Správny súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného uvedenom
vo vyjadrení k žalobe, že nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosiahla príjem,ale je rozhodujúca skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO. V zmysle dikcie § 21 ods. 1 zákona o
sociálnompoistenívzneníúčinnomdo31.decembra2010SZČOvznikápovinnénemocenskéapovinné
dôchodkovépoistenievtedy,akjejpríjemzpodnikania bolvyššíakozákonomstanovenáhodnota.Podľa

názoru správneho súdu je potrebné vykladať toto ustanovenie tak , že príjem, ktorý sa má dosiahnuť, sa
musí dosiahnuť z konkrétneho podnikania, teda z činnosti, na vykonávanie ktorej má SZČO oprávnenie
podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Ak podľa tohto ustanovenia by mala byť status SZČO
na základe licencie, aj j príjem by mala dosiahnuť na základe podnikania vyplývajúceho z tejto licencie.

18. Podľa názoru správneho súdu teda žalovaný nesprávne posúdil výšku dosiahnutého príjmu za rok
2009, keď vychádzal z celého príjmu žalobkyne uvedeného vo výpise z daňového priznania žalobkyne
za rok 2009. Bolo potrebné zistiť, či príjmy uvedené v daňovom priznaní v roku 2009 boli dosiahnuté
po 31.01.2009, t.j. po dátume, kedy došlo k zrušeniu povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia. Podľa žalobkyne totiž po 31.01.2009 žiadne príjmy zo samostatne zárobkovej činnosti už
nemala, čo odôvodnila tým, že licenciu L1A nevyužívala a povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho

zariadenia už mala zrušené. Z výpisu daňového priznania, ktorým disponuje žalovaný, nevyplýva
oddelenie jednotlivých príjmov dosiahnutých do 31.01.2009 a od 01.02.2009.

19. V záujme riadne zisteného skutkového stavu bude preto potrebné, aby v ďalšom konaní boli
zadovážené dôkazy, ktoré preukážu, kedy boli jednotlivé príjmy podľa daňového priznania za rok 2009

žalobkyňou dosiahnuté. Ak sa preukáže, že boli dosiahnuté aj po 01.02.2009, potom je zrejmé, že
museli byť dosahované na základe poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A a tým
žalobkyňa splnila podmienku, aby bola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená aj od 01.02.2009.
Keďže však takéto dôkazy doposiaľ v správnom spise chýbajú, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie
zrušiť pre nedostatočne zistený skutkový stav (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a aj z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), pretože žalovaný tieto skutkové okolnosti nezisťoval,
keďže sa riadil nesprávnym právnym záverom, že je postačujúce zistiť celkový príjem z podnikania za
príslušné obdobie.

20. Žalovaný sa k posúdeniu príjmov dosiahnutých v roku 2009 v napadnutom rozhodnutí vôbec

nevyjadril. Konštatoval len, že žalobkyňa dosiahla status SZČO aj po 31.01.2009, pretože mala naďalej
platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (licencia typu A) a jej príjem
zo samostatne zárobkovej činnosti za roky 2007, 2008 a 2009 presiahol sumu ustanovenú zákonom.
Svoj právny názor na dosiahnutie príjmov z podnikania objasnil žalovaný až vo vyjadrení k žalobe. Ako
je uvedené vyššie v odôvodnení, správny súd sa s týmto právnym názorom nestotožnil. K rozsudku

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžso/16/2016, ktorý žalovaný citoval na podporu svojho právneho
názoru, správny súd uvádza, že sa v ňom odvolací súd venoval vzniku statusu SZČO, ktorý vzniká
vznikom oprávnenia na podnikanie podľa osobitného zákona (z ktorého názoru vychádzal aj správny
súd). Explicitne nekonštatuje, že na vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia nie je
relevantný zdroj príjmu, ktorý dosiahne zákonom stanovenú hranicu, alebo že je nedôvodné zaoberať

sa, či žalobca dosiahol príjem z licencie alebo z iného oprávnenia, ak má v rozhodnom období viaceré
oprávnenia. V danom prípade bola situácia práve taká, keď v období roku 2009 žalobkyňa disponovala
dvoma oprávneniami, ktoré jej zakladali status SZČO, keď jedným oprávnením bola licencia na výkon
samostatnejzdravotníckejpraxe(ktorábolavplatnostipočasceléhoroku2009)adruhýmbolopovolenie
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ktoré platilo do 31.01.2009).

21. Ak v rámci vyhodnocovania žalobných námietok správny súd dôjde k záveru, že už konkrétne
špecifikované pochybenie žalovaného naplňuje zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v § 191 ods.
1 SSP, potom preverovanie oprávnenosti ďalších žalobných námietok je v zmysle judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva nehospodárne. Preto správny súd nevyhodnocoval ďalšie žalobné námietky

uvedené v žalobe. Obdobný postup je možné analogicky použiť aj vo vzťahu k argumentácii žalovaného
vo vyjadrení k žalobe, z čoho vyplýva, že súd nevyhodnocoval argumenty žalovaného uvedené vo
vyjadrení k tým námietkam žalobcu, ktoré nevyhodnocoval v rámci zásady hospodárnosti konania.

22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd žalobcovi, ktorý

bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v
celom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý

napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.