Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/131/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117208685
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117208685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobkyne: W. proti žalovanému:
W. (predtým P.), o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.januára 2018, č.k. 18Csp/77/2017-38, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. určil, že úver
na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je

bezúročným a bez poplatkov. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia,
že úver na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2015 uzavretej medzi ňou a žalovaným, je
bezúročný a bez poplatkov dôvodiac tým, že zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, na určení, že úver je
bezúročný a bez poplatkov, má naliehavý právny záujem s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn.
3Cdo/1338/96, podľa ktorého určovacia žaloba má preventívny charakter a prostredníctvom nej možno

eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave
nemožno dospieť iným spôsobom. Tiež poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009,
pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jej skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných
prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty. Poznamenala, že ak zmluva
neobsahuje všetky náležitosti, je úver bezúročný a bez poplatkov. Bez tohto rozhodnutia by musela
pokračovať v splácaní úverov vrátane príslušenstva, čoho dôsledkom by bolo, že by sa musela domáhať
vydaniaprípadnéhobezdôvodnéhoobohatenia,čomusadáurčovacoužaloboupredísť.Vtomtoprípade

zmluva neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, a to predovšetkým adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c), meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu
trvalého pobytu spotrebiteľa (§ 9 ods. 2 písm. d), úrokovú sadzbu (§ 9 ods. 2 písm. i) a výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. l), termín konečnej splatnosti (§ 9 ods.
2 písm. f) a nesprávne je tiež uvedená RPMN. Preto je úver bezúročný a bez poplatkov.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť. Potvrdil, že so žalobkyňou uzavrel
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2015. Pohľadávku z tejto zmluvy však
postúpil na spoločnosť M.., a preto nie je pasívne vecne legitimovaným v spore. Poukázal na zmeny
zavedené rekodifikáciou civilného procesu, keď v súčasnosti nemožno žalobu podanú žalobkyňoupodriadiť pod ustanovenie § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, keďže nejde o žalobu o
určenie, či tu právo je, alebo nie je. Nad rámec toho uviedol, že na požadovanom určení žalobkyne
absentujenaliehavýprávnyzáujem,pričompoukázalnarozhodnutieNSSRsp.zn.5Cdo/31/2011,podľa

ktorého, ak žalobkyňa chce osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať
na určité okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je
procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Má za to, že žalobkyňa si nesplnila v tomto smere
svoju povinnosť. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009, rozhodnutie Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. 17Co/339/2015, rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/251/2015. K samotnej zmluve
žalovaný uviedol, že žalobkyňa dobrovoľne uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to so zreteľom
na doterajšiu opakovanú vedomosť a skúsenosť s produktmi žalovaného. Dôvody, na základe ktorých
žalobkyňa označuje zmluvu na bezúročnú a bez poplatkov sú nesprávne, nedôvodné a nepochopiteľné,
keďže tieto údaje jasne vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je svojim rozsahom a
spracovanímajveľmidobreaľahkočitateľnáazrozumiteľná.Kjednotlivýmnáležitostiamzmluvyuviedol,

že adresa žalovaného na uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti je uvedená v bode 27 zmluvy. Rovnako
tak je riadne označený aj spotrebiteľ, v zmluve sa tiež nachádza úroková sadzba ako aj presná
kvantifikácia úroku. Má za to, že zmluva obsahuje aj náležitosť výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov,
keďže v zmluve je riadne uvedená výška úveru, úrok vyjadrený úrokovou sadzbou, ako aj jeho presná
finančná kvantifikácia, výška jediného poplatku, celková dlžná suma, ktorú má zákazník vrátiť, ktorá je

tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, počet splátok, ktorými žalobkyňa splatí celkovú dlžnú sumu
a výška jednotlivých týždenných splátok. Námietku výšky RPMN považuje za nepravdivú a v rozpore
s matematickými postupmi vyplývajúcimi zo zákonného vzorca pre kvantifikáciu RPMN a vstupných
údajov uvedených priamo v zmluve. Termín konečnej splatnosti je tiež v zmluve riadne uvedený, keď
sa v nej uvádza, že termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy

je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Zmluva teda obsahuje presne a nezameniteľne
jeden deň, kedy dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti poukázal aj na
rozhodnutie ESD C-42/15. Domnieva sa, že jeho adhézne zmluvy sú plne v súlade s právnou úpravou.

4. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval skutkové zistenia vyplývajúce

z vykonaného dokazovania spočívajúce v tom, že strany medzi sebou uzavreli dňa 16.10.2015 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 500,- eur.
Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 18,87 % ročne, čo predstavovalo sumu 49,74 eur, poplatok za
garantovanú službu vo výške 70,30 eur, RPMN vo výške 66,46 %, odplata v celkovej sume 120,08 eur,
celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 620,08 eur, priemerná hodnota RPMN vo výške 33,56

eur. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splácať v 60. týždenných splátkach, pričom výška prvej až
predposlednej splátky bola v sume 10,34 eur a výška poslednej splátky bola stanovená na 10,02 eur..
Žalovaný úver poskytol na dobu 60 týždňov a termín konečnej splatnosti bol stanovený ako siedmy deň
60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Prvá splátka bola splatná do 7 dní odo dňa pripísania celej čiastky
úveru na účet určený zákazníkom, alebo na účet predplatenej karty. Splatnosť každej ďalšej splátky

nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

5. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 52 ods. 1-4 Obč. zákonníka účinného
v čase uzatvorenia zmluvy, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v

čase uzatvorenia dodatku k zmluve, § 11 ods. 1 písm. b/, § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v
čase uzatvorenia zmluvy, § 137 písm. d/ CSP, s odkazom na ktoré mal za preukázané, že žaloba je
dôvodná. Žalobkyňa podala žalobu o určenie, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov. V zmysle
ustanovenia § 11 ods. 4 zákona, ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2018 je možné, aby sa spotrebiteľ
domáhal aj takéhoto určenia. V nadväznosti na ustanovenie § 137 písm. d) CSP sa jedná o žalobu na

určenie právnej skutočnosti, ktorá možnosť určenia vyplýva z osobitného právneho predpisu. Keďže
v čase rozhodovania súdu bolo predmetné ustanovenie § 11 ods. 4 zákona účinné, postupoval súd
v súlade s týmto ustanovením. Súd preskúmal predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a po jej
preskúmaní konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej
obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená,

predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju
podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalobkyňa, ktorá pri uzatváraní zmluvy nevykonávala žiadnu
obchodnú alebo inú činnosť. Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje pre zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podstatné náležitosti, preto súd skúmal, či predmetná zmluva tieto náležitosti obsahuje. Zistil,že zmluva síce bola uzavretá v predpísanej forme, avšak neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, predovšetkým neobsahuje údaj o konečnej splatnosti (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona), kde je
uvedený len údaj o počte týždňov a ďalej údaj o výške, počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov a

poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. l) zákona), keď obsahuje len údaj o výške celej splátky. Hlavný význam
ustanovenia vyžadujúceho uvedenie konečnej splatnosti úveru spočíva v tom, aby spotrebiteľ bol už
pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy.
Vyžaduje sa teda presná časová špecifikácia konečnej splatnosti celého úveru, ktorá je dodávateľom
určená na základe vstupných údajov. Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje

matematicko - logickými operáciami premietol do konkrétnych časových údajov, ktoré budú konečnú
splatnosť úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná zmluva tento presný údaj neobsahuje, nemožno
mať za to, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu
k určeniu týchto údajov matematickými operáciami z iných v zmluve dostupných údajov. Uvedenie
konečnej splatnosti spôsobom, ako je uvedené v dotknutej zmluve, tak nie je v súlade so zákonom a
je nedostatočné. Čo sa týka náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona, v danej veci zmluva obsahuje

len výšku splátky zahŕňajúcu všetky jej zložky (istina, úrok), čo vyhodnotil ako nedostačujúce. Záverom
súd k jednotlivým námietkam žalovaného uviedol, že pokiaľ sa tento bránil nedostatkom pasívnej vecnej
legitimácie, obmedzil sa len na samotné tvrdenie, pričom postúpenie pohľadávky súdu nepreukázal.
V súvislosti s poukazom žalovaného na rozhodnutie ESD C-42/15 súd uviedol, že ESD v predmetnom
rozhodnutí vyložil Smernicu (konkrétne čl. 10 ods. 2) ohľadne niektorých náležitostí zmluvy o úvere

inak ako stanovuje vnútroštátny právny predpis (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
Smernica však nemá priamy účinok, nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice
vylúčený a nemá ani nepriamy účinok, pretože jej výkladom nemožno nahradiť výslovné znenie zákona.
Jednalo by sa totiž o výklad contra legem, teda výklad proti vnútroštátnemu zákonu. O trovách konania
rozhodol za aplikácie ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni napriek jej plnému úspechu v spore náhradu

trov konania nepriznal, keďže jej v súvislosti s konaním trovy nevznikli.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný, navrhujúc
odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že žaloba bude zamietnutá a bude mu priznaný nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%, eventuálne, že napadnutý rozsudok bude zrušený a vec bude vrátená

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené
v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces), existenciu inej vady, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) a tiež nesprávne
skutkové a právne závery (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) namietal absenciu riadneho
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť, ignoráciu procesnej

obrany žalovaného. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s námietkou žalovaného, že nie je v
spore pasívne vecne legitimovaným, keďže pohľadávku plynúcu zo zmluvy postúpil na spoločnosť M.,
pričom súd sa obmedzil len sa samotné tvrdenie, že postúpenie pohľadávky súdu žalovaný nepreukázal,
i keď žalobca toto skutkové tvrdenie žalovaného vôbec nepoprel. Súd prvej inštancie dospel tiež k
nesprávnymnázoromoabsenciidvochobligatórnychnáležitostízmluvy,atotermínukonečnejsplatnosti

úveru a rozpisu splátok. Vo svetle Smernice č. 2008/48 nie je stanovená požiadavka, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere uvádzala konkrétny dátum konečnej splatnosti, rovnako nie je nevyhnutné, aby
v zmluve bol rozpis splátok uvedený na jednotlivé položky, ak sú splátky rovnocenné a splácajú sa nimi
jednotlivé zložky odplaty úveru rovnocenne. V tomto smere obsiahlo poukazoval na výklad článku č. 10
ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice č. 2008/48, § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa

jeho názoru zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti a závery súdu prvej inštancie o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru majú pôvod v nesprávnom právnom posúdení veci.

7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že sa pridržiava všetkých
svojich doterajších vyjadrení, napadnutý rozsudok považuje po všetkých stránkach za vecne správny

a navrhuje jeho potvrdenie.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s

uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,

keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných

podmienok, existencia ktorej vady zistená nebola, a samotný odvolateľ ju ani netvrdil.

11. V ďalšom sa odvolací súd vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zaoberal tiež tým, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo
k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace
procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie

je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok žalovaným namietané nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP).

12. Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§
389 ods. 1 písm. b/ CSP), je totiž taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým

sa stranám odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v
rozpore so zákonom a postupom odňal stranám procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva, k
porušeniu ktorého práva dochádza tiež v prípade nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia.

13. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR.
V situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené
uplatnenému nároku, je pre strany veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory
vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň

v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať
za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces,
pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
opravných prostriedkov.

14. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí
možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej, je zrušujúce rozhodnutie, resp. či
ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, podľa ktorého výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre

rozhodnutiesúdu,môžeísťoskutočnosť,ktorázakladádôvodnaodvolaniepodľaust.§205ods.2písm.
a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, spočívajúci v odňatí možnosti
účastníkovi konať pred súdom (teraz § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365
ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti,
teda mieru, do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej

konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia
posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať
pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

15. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť

uplatnenej odvolacej námietky z hľadiska ani jedného z vyššie uvedeného dôvodu. Rozhodnutie súdu
ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami toho -
ktorého účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia
požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá
tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre
aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).
Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súdv rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten
argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci
(napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994,

Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

16. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia
obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a tvorí

dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil,
že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie
nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

17. Zo strany súdu prvej inštancie tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by

znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, resp. vo vzťahu k uplatnenej odvolacej námietke nebola zistená ani žiadna
tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej následkom došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo
veci.

18. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že zostávajúce odvolacie námietky žalovaného
smerujú proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých
založil svoje rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo viedlo podľa jeho názoru k
naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

19. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne

hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti

alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

20. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený

právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

21. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez

opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keď právny vzťah založený zmluvou o úvere posúdil ako spotrebiteľský (§ 52 OZ), úver pre absenciu

obligatórnej náležitostí uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku
dňu zatvorenia zmluvy, posúdil ako bez úrokov a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona o
spotrebiteľských úveroch), v dôsledku čoho žalobe vyhovel. Správne tiež vzhľadom na plný úspech
žalobkyne v spore konštatoval vznik nároku na jej strane na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP),
i keď jej vo výsledku tento nepriznal, keďže jej vznik trov z obsahu spisu nevyplynul. Svoje rozhodnutie

súd prvej inštancie tiež dostatočne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami v ust. § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).22. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva
nasledovné:

23. Predovšetkým nemožno pochybovať o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu (a v odvolaní
to nespochybňuje ani samotný žalovaný), založeného žalobcom a žalovaným predmetnou zmluvou o
úvere, ktorá je teda spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj zmluvou
o spotrebiteľskom úvere podriadenou tiež režimu zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských
úveroch.

24. Súd prvej inštancie založil svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru o.i. tiež na absencii
obligatórnej náležitosti zmluvy uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (16.10.2015), a to údaju o konečnej splatnosti úveru, keďže
zmluva obsahuje len údaj o počte týždňov.

25. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy
(16.10.2015) zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ až l/, s/,z) a aa).

27. Podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, musela teda uzavretá zmluva obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 cit. zákona. Pokiaľ v
zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere predpísaných v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. je to postačujúce pre to, aby bol
predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. V danej veci súd prvej inštancie svoj záver

o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru založil aj na závere o absencii obligatórnej náležitosti, a to
konečnej splatnosti úveru predpísanej ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku
dňu zatvorenia zmluvy. Pravdou síce je, že Národná rada Slovenskej republiky dňa 12.10.2017 prijala
zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým bol novelizovaný zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v
zmysle ktorého sa v § 9 ods. 2 písm. d/ (v čase uzatvorenia zmluvy písm. f/), vypustili slová „a termín

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“, čo je však bez dopadu na správnosť záveru o absencii
obligatórnej náležitosti v zmluve danej cit. ustanovením, keďže uvedenie len údaju o počte týždňov
nespĺňa ani požiadavku uvedenia doby trvania úveru (ktorá náležitosť zostala zachovaná aj po novele).
Za splnenie povinnosti uviesť údaj o dobe trvania úveru (predtým tiež konečnej splatnosti úveru), je
možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ jednoznačnú vedomosť o údajoch uvedených v ust. §

9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou
viazaný, ktorý údaj musí byť zrozumiteľný a bez pochybností opoznateľný. Termín konečnej splatnosti
60 týždňov po uzatvorení zmluvy nie je v súlade s § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Údaj o konečnej splatnosti úveru (dobe trvania úveru) musí byť vymedzený konkrétnym dátumom.
Vychádzajúc zo zmyslu a účelu ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení v

čase uzavretia zmluvy) možno vyvodiť, že ním bol akcent kladený na to, aby bol spotrebiteľ jasne a bez
pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, ergo dokedy bude
splácať úver. Úverová zmluva je konsenzuálnym kontraktom a už pri uzavretí zmluvy v deň jej uzavretia
bez ohľadu na deň poskytnutia spotrebiteľského úveru musia byť dohodnuté jej podstatné obsahové
náležitosti. Bolo preto povinnosťou žalovaného v uzatvorenej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne uviesť

termín konečnej splatnosti úveru, čo je predpokladom uvedenia tiež údaju o dobe trvania úveru Tento
údaj však v zmluve absentuje, preto odvolacie námietky žalovaného v tomto smere nie sú spôsobilé
privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie.

28. Odvolací súd preto identicky so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v dôsledku toho, že

predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru (dobe trvania úveru), považuje
sa úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.
29. Keďže pre vyššie uvedený záver postačuje zistenie o absencii čo i len jednej obligatórnej náležitosti
zmluvy, presahovalo rámec zásady hospodárnosti odvolacieho prieskumu, aby sa odvolací súd zaoberalzostávajúcimi produkovanými námietkami žalovaného, týkajúcimi sa ďalších zákonom vyžadovaných
náležitostízmluvyospotrebiteľskomúvere,absenciuktorýchsúdprvejinštancievnapadnutomrozsudku
tiež vytkol.

30.Vkonečnomdôsledkuakonedôvodnúvyhodnotilodvolacísúdtiežnámietkužalovanéhospočívajúcu
v tom, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho tvrdením o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie
najehostrane,ktorúodôvodňovaltým,žepohľadávkuvočižalobcoviplynúcuzdotknutejzmluvypostúpil
na tretiu osobu. Žalovaný svoje tvrdenia v tomto smere tak, ako to správne konštatuje v bode 14.

odôvodnenia súd prvej inštancie nepreukázal (odvolací súd poznamenáva, že ani v odvolacom konaní).

31. Keďže teda preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že žiadna z odvolacích námietok
žalovaného nie je spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia,
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalovaný v odvolaní
proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti s ktorými by sa súd prvej

inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

32. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného rozhodol odvolací súd
podľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1a§262ods.1 CSPtak,že žalobkyni,akosíce úspešnej
strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tejto

vznik trov v odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplýva.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).