Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. apríl 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 15C/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513205711
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2513205711.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: GENERAL FACTORING,

a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanému: J. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. I. XXX, o zaplatenie 5.061,11 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 4.457,59 eura, úroku vo výške 11,10 % ročne zo sumy
4.452,79 eura od 22.12.2010 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.849,27
eura od 22.12.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 260,80 eura.

III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 22.04.2013 a špecifikovanom
písomným podaním zo dňa 17.03.2014 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu
5.061,11 eura spolu s úrokom vo výške 11,10 % ročne zo sumy 4.452,79 eura od 22.12.2010 do

zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.452,79 eura od 22.12.2010 do
zaplatenia.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že predmetná pohľadávka bola na žalobcu postúpená spoločnosťou:
Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 21.12.2010, čo bolo (postúpenie) žalovanému oznámené listom zo dňa 28.12.2010.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 9.1.2006

Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému úver vo výške 3.319,39 € pri úrokovej sadzbe 11,10 % p.a., ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať mesačnými splátkami počnúc 20.02.2006 a s konečnou splatnosťou 20.12.2010. Žalovaný svoj
zmluvný záväzok neplnil a poskytnutý úver nesplatil ani do 20.12.2010. Podľa vyčíslenia pohľadávky
poskytnutého právnym predchodcom žalobcu bol ku dňu 21.12.2010 celkový zostatok v sume 5.061,11
€ pozostávajúci z istiny 4.452,79 €, riadneho úroku 1,50 € a úrokov z omeškania v sume 606,82 €. Čo
sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobca okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení označil

v žalobe tieto dôkazy: zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 s prílohou, oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010 s dokladom o doručovaní, zmluva o splátkovom úvere.

3. Žalovaný sa k doručenej žalobe písomne nevyjadril, prostriedky procesnej obrany nepoužil žiadne.4. Žalobca bol výzvou súdu zo dňa 3.2.2017 vyzvaný, aby preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu,
teda splnenie zákonných podmienok na postúpenie predmetnej pohľadávky od jeho právneho

predchodcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. aby predložil písomnú výzvu
jeho právneho predchodcu ako banky určenú žalovanému ako dlžníkovi, ako i doklad o doručení tejto
výzvy žalovanému.

5. V písomnom podaní zo dňa 23.2.2017 žalobca uviedol, že žalobu berie späť tak, že sa voči

žalovanému domáha zaplatenia 8 splátok vo výške jednej splátky 75,44 € (pôvodne 2.273,-Sk),
splatných od 20.05.2010 do 20.12.2010 a príslušenstva, teda domáha sa zaplatenia sumy 603,52 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 603,52 eura od 22.12.2010 do zaplatenia. V
prevyšujúcej časti (vo výške 4.457,59 eura, úroku vo výške 11,10 % ročne zo sumy 4.452,79 eura od
22.12.2010dozaplateniaaúrokuzomeškaniavovýške9%ročnezosumy3.849,27euraod22.12.2010
do zaplatenia) berie žalobu späť. Čiastočné späťvzatie žaloby žalobca nezdôvodnil. Súčasne požiadal o

vrátenie časti súdneho poplatku. Súčasne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR (ďalej len „ NS
SR“) sp. zn. 4MCdo/3/2012 zo dňa 28.5.2013, podľa ktorého kritériom na priznanie nároku na náhradu
trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u navrhovateľa (žalobcu) ako aj u odporcu
(žalovaného); miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý
bol naposledy urobený vo veci samej.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Vzhľadom na to, že žalobca využil svoje dispozičné právo a podanú žalobu vzal čiastočne späť, súd v
zmysle§145ods.2CSPkonanievčastiozaplatenieistinyvovýške4.457,59eura,úrokuvovýške11,10
% ročne zo sumy 4.452,79 eura od 22.12.2010 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 3.849,27 eura od 22.12.2010 do zaplatenia zastavil (výrok I.). Pretože bola žaloba čiastočne

vzatá späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu, či pojednávanie vo veci samej a nejde o
prípad podľa § 146 ods. 2 CSP, stanovisko žalovaného k čiastočnému späťvzatiu súd s poukazom na
§ 146 ods. 1 CSP nezisťoval.

10. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z

registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch), poplatok splatný
podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa
vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu
konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol
vydanýplatobnýrozkaz;toneplatí,akbolodovolanieodmietnutézdôvodu,žesmerujeprotirozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

11. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a
poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%,
najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

12. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré
sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý
poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia

o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.13. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby súd rozhodol aj o vrátení časti súdneho poplatku za podanú
žalobu (výrok II.) podľa § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko

konanie bolo čiastočne zastavené, ktorý bude žalobcovi vrátený prostredníctvom príslušného orgánu v
zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch. Súdny poplatok pri žalovanej sume 5.061,11 €
predstavuje suma 303,50 €, preto súd vrátil rozdiel medzi už zaplateným súdnym poplatok (pri pôvodne
žalovanej sume 5.061,11 €) vo výške 303,50 € a výškou súdneho poplatku (pri žalovanej sume 603,52
€) v sume 36,- €, krátený v zmysle § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch o 6,70 € t.j. k vráteniu

suma 260,80 € (303,50 - 36 - 6,70).

14. V písomnom podaní zo dňa 23.2.2017 žalobca taktiež uviedol, že v danej veci ide o prípad
spotrebiteľského úveru, pričom § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje ustanovenie,
podľa ktorého ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere natretiu osobu,
vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka (odkaz č.

22 smeruje k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka). Ďalej žalobca poukázal na účel zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého v zmysle jeho § 1 tento zákon upravuje niektoré vzťahy
súvisiace so vznikom s organizáciou, riadením podnikaním a so zánikom bánk..., pričom § 92 zákona
o bankách je súčasťou ustanovení 14 časť Bankové tajomstvo. Podľa názoru žalobcu je účelom §
92 tohto zákona úprava výnimiek z bankového tajomstva, toto ustanovenie nehovorí o podmienkach

platnosti postúpenia pohľadávok ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu
bankového tajomstva, čo potvrdzuje aj dôvodová správa k § 92 vládneho návrhu zákona o bankách,
podľa ktorej v ustanoveniach odsekov 1 - 7 (teraz odsek 8) sa upravujú ďalšie prípady prelomenia
bankovéhotajomstva.Hlavnýmúčelom§92vrátaneodseku8tohtozákonabolotedaajpodľadôvodovej
správy prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Žalobca sa

ďalej odvolával na nález Ústavného súdu SR z 28. apríla 2014 sp. zn. IV. ÚS 15/2014 ako i nález
Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015 sp. zn. I. ÚS 640/2014. Podľa žalobcu zákon o bankách ani zákon
o spotrebiteľských úveroch absenciu, či nepreukázanie výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ako
dôvodneplatnostiprávnehoúkonuneuvádza.Zároveňuviedol,žemedziprávnympredchodcomžalobcu
ažalovanýmbolaprivznikuzmluvnéhovzťahudohodnutáúpravapostúpeniapohľadávkynatretiuosobu

(bod 18.14 VOP). Žalobca poukázal na viacero rozsudkov okresných súdov v SR, kedy súdy žalobcovi
prirovnakejargumentáciivovzťahukaplikácii§92ods.8zákonaobankáchnároknazaplateniepriznali.
Žalobca však písomnú výzvu jeho právneho predchodcu ako banky určenú žalovanému ako dlžníkovi
(ani doklad o doručení tejto výzvy žalovanému) súdu nepredložil.

15. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na
pojednávanie nedostavili zástupca žalobcu. Zástupca žalobcu požiadal ospravedlniť svoju neúčasť na
pojednávaní, poukázal na obsah písomného vyjadrenia zo dňa 23.2.2017. Súd rozhodol, že bude
pojednávať v neprítomnosti žalobcu, nakoľko jeho účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a
otvoril pojednávanie (§ 180 „CSP“). Následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné,

ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež
uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).

16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinami: zmluvou o postúpení pohľadávok spolu
s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky spolu s doručenkou, zmluvou o splátkovom úvere,

výpisom z účtu a zistil tento skutkový stav veci:

17. Výsluchom žalovaného mal súd potvrdené čerpanie úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere
vo výške 100.000,-Sk, pričom k splácaniu úveru nedošlo napriek tomu, že žalobca poveril svoju matku
k splácaniu úveru. Žalovaný sa nevedel vyjadriť, či mu bola zo strany Slovenskej sporiteľne doručená

nejaká výzva, prípadne iná listina.

18. Medzi spoločnosťou: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653
a žalovaným bola dňa 09.01.2006 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý splátkový úver vo výške 100.000,-Sk (3.319,39 €), pri premenlivej

úrokovej sadzbe 11,10 % p.a. a pri RPMN 6,36 %. Žalovaný sa zaviazal úver splácať formou mesačných
splátok vo výške 2.273,-Sk (75,45 €) vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky
ku dňu 20.02.2006 a konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.12.2010. Žalobca pripísanie finančnýchprostriedkov vo výške 100.000,-Sk na účet žalovaného preukazoval výpisom z účtu žalovaného, a to
dňom 9.1.2006. Posledná úhrada bol žalovaným zo dňa 5.2.2008 v sume 132,78 € (4.000,-Sk).

19. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 bola dohoda zmluvných strán, a
to žalobcu (postupníka) a Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151
653 (postupcu) o odplatnom postúpení pohľadávok s príslušenstvom a všetkých súvisiacich práv a
nárokov žalobcovi, pričom predmetom mali boli pohľadávky uvedené a špecifikované v Prílohe č. X k
Zmluve. Podľa bodu 4.2 písm. d) zmluvy, pohľadávky spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92

ds. 8 Zákona o bankách. Z Prílohy zmluvy (č.l. 22) vyplýva, že išlo o pohľadávku voči žalovanému, s
dátumom uzatvorenia zmluvy 9.1.2006, číslo: XXXXXXXXX, splatnosťou 20.12.2010, poskytnutá suma
3.319,39 €, zostatok pohľadávky 5.061,11 €, počet dní omeškania: 1.280. Žalobca preukazoval svoje
právne nástupníctvo aj oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010, žalovanému doručené
dňa 11.2.2011..

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom k 21.12.2010 (ďalej len ako „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

24. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 9.1.2006,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

26. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával.

27. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba, a to ani v znení po
jej čiastočnom späťvzatí (t.j. zaplatenia sumy 603,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 603,52 eura od 22.12.2010 do zaplatenia), nie je dôvodná. Za nedôvodnú súd

žalobu posúdil z dôvodu nedostatku, resp. nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto
konaní, a to z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených § 92 ods. 8 zákona o bankách, určujúcim
podmienky pre platné postúpenia pohľadávky vo forme peňažnej pohľadávky. Súdna prax v tejto otázke
zaujala ustálený názor v tom smere, že pokiaľ žalobca (subjekt odlišný od banky) nepreukáže splnenie
podmienok § 92 ods.8 zákona o bankách, znamená to, že pohľadávka voči žalovanému nebola v čase

jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie (napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
11Co/315/2016 z 25.10.2016, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/722/2015 z 10.08.2016,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/151/2016 z 23.08.2016 a iné). Uvedené ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona o bankách súvisí s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (aj v tomto spore).Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju
žiaden zo strán sporu nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Žalobca v tomto konaní napriek výzve súdu (pozri bod 4. odôvodenia)

nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa
voči žalovanému v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, teda nepreukázal svoju aktívnu
vecnú legitimáciu v spore. Žalobca s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nepreukázal, že by
bol žalovaný ako klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke, napriek písomnej výzve banky. Omeškania žalovaného síce
bolo preukázané v trvaní 1.280 dní (Prílohou k zmluve o postúpení - č.l. 22), nebolo však kumulatívne

preukázané, že by žalovaný bol písomne vyzvaný bankou k plneniu dlhu. Žalobca napriek výzve súdu
nepredložil za týmto účelom žiadne relevantné listiny. V dôsledku toho teda neboli splnené zákonné
predpoklady (§ 92 ods. 8 zákona o bankách) k účinnému postúpeniu pohľadávky zodpovedajúcu tomuto
peňažnémuzáväzkubankynažalobcu.Žalobcataknepreukázal,žepohľadávkavočižalovanémubolav
čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. V

dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné, a že žalobca je oprávnený
pohľadávku voči žalovanému úspešne si uplatňovať pred súdom. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť,
že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal
svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie. Zmluva o postúpení zo dňa 21.12.2010 je (v časti týkajúcej
sa takejto nepostúpiteľnej pohľadávky) teda absolútne neplatnou v zmysle 39 Občianskeho zákonníka,

nakoľko je v rozpore so zákonom (§ 92 ods. 8 zákona o bankách). Z uvedeného dôvodu súd žalobu vo
zvyšnej časti (zaplatenia sumy 603,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
603,52 eura od 22.12.2010 do zaplatenia) zamietol (výrok III.). Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
rozsudky Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/110/206 z 14.12.2016, 11Co/213/2015 z 20.04.2016,
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/1/2016 z 26.08.2016, v ktorých ako odvolacie súdy posudzovali

otázku aktívnej vecnej legitimácie totožného žalobcu v obdobných sporoch, pričom závery súdu prvej
inštancie sú v zhode so zvermi obsiahnutými v týchto rozsudkoch odvolacích súdov. Čo sa týka poukazu
žalobcu na bod 18.14. VOP, tieto žalobca súdu ani len nepredložil, preto sa nie je možné k nim bližšie
(argumentačne) vyjadriť. Na posúdenie neplatnosti postúpenia pohľadávky nemá pozitívny vplyv ani
jednostranné vyhlásenie Slovenskej sporiteľne o ich splnení obsiahnuté v bode 4.2 písm. d) zmluvy o

postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010.

28.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanému

náhradu trov konania nepriznal, pričom postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP (čo do časti zamietnutia
žaloby) v spojení s § 256 ods. 1 CSP (čo do časti zastavenia konania) s prihliadnutím na Čl. 17 CSP,
s tým, že žalovaný je síce tou stranou sporu, ktorá má plný úspech vo veci, keďže konanie bolo v časti
zastavené, ktoré procesne zavinil žalobca (nakoľko čiastočné späťvzatie nebolo vykonané v dôsledku
správania sa žalovaného), čo možno považovať za neúspech žalobcu (úspech žalovaného) a vo zvyšnej

časti bola žaloba zamietnutá. Vzhľadom však na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v tomto
konaní nevznikli, súd prvej inštancie rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva. V opačnom
prípade, t.j. v prípade priznania nároku na náhradu trov konania by napokon súd musel rozhodnúť o
výške tejto náhrady, no tá by bola v sume 0,-€, čo možno považovať za nehospodárne a zbytočné (Čl.17 CSP). Čo sa týka argumentácie žalobcu uznesením NS SR sp. zn. 4MCdo/3/2012 zo dňa 28.5.2013,
súd prvej inštancie uvádza, že uvedené rozhodnutie nie je na túto vec aplikovateľné, keďže konanie bolo
čiastočne zastavené (procesné zavinenie žalobcu) a vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Takáto

procesná situácia (čo do rozhodovania o náhrade trov konania) nie je predmetom vyššie uvedeného
uznesenia NS SR sp. zn. 4MCdo/3/2012 zo dňa 28.5.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo výroku II. odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).

Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I., III. a IV. možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).