Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 41C/173/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223819
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512223819.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598,
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova ul. č. 4,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, 41C 173/2012 o náhradu škody 175,- Eur a nemajetkovej
ujmy 995,76 Eur, 41C 185/2012 o náhradu škody 175,- Eur a nemajetkovej ujmy 553,20 Eur, 41C
189/2012 o náhradu škody 175,- Eur a nemajetkovej ujmy 774,48 Eur, 41C 190/2012 o náhradu škody
175,- Eur a nemajetkovej ujmy 774,48 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobami, doručenými Okresnému súdu Bratislava V dňa 27. 9. 2012, sa navrhovateľ domáhal voči
štátu v konaniach vedených pod: sp. zn. 41C 173/2012 náhrady škody 175,- Eur a nemajetkovej ujmy
995,76 Eur, sp. zn. 41C 185/2012 náhrady škody 175,- Eur a nemajetkovej ujmy 553,20 Eur, sp. zn.
41C 189/2012 náhrady škody 175,- Eur a nemajetkovej ujmy 774,48 Eur, sp. zn. 41C 190/2012 náhrady
škody 175,- Eur a nemajetkovej ujmy 774,48 Eur, spojené súdom na spoločné konanie vedené pod

sp. zn. 41C 173/2012.

Navrhovateľ svoje nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, uplatnené samostatnými
žalobami voči štátu, Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR odôvodnil nesprávnym
úradným postupom tunajšieho súdu v exekučných veciach podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení účinnom do 31. 12. 2012 tým, že v exekučných konaniach vedených podľa procesných

pravidiel Exekučného poriadku je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti;
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhoch na zmenu exekútora
v zákonom stanovenom čase. Navrhovateľ tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi

tak, že k vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe. Predmetný postup namieta navrhovateľ
ako nesprávny v rozpore so zákonom. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, súd
nevykonával žiadne úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty.Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetkovú ujmu vyčíslil ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom.

Navrhovateľ náklady, resp. majetkovú škodu, v každej veci, v celkovej sume 175,- Eur špecifikoval:

70,- Eur správa pohľadávky - pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému, 40,-
Eur udržanie a správa informačného systému, 50,- Eur administrácia listín a komunikácia s pôvodným
súdnym exekútorom, 15,- Eur administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním.

Náhradunemajetkovejujmyvpeniazochsinavrhovateľvkaždomjednotlivomprípadeuplatňovalvsume

663,88 Eur za každý rok poznačený prieťahmi, ako potrebu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá má základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov štátu. Výšku nemajetkovej ujmy ako primeranú
satisfakciu vyčíslil paušálne s poukazom na v žalobných návrhoch uvedené Nálezy Ústavného súdu SR
sp. zn.: III. ÚS 203/06-25, III. ÚS 235/04-3, III. ÚS 347/05, III. ÚS 118/06-40, III. ÚS 110/04-55, III. ÚS

125/04-44, III. ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36, III. ÚS 301/05-38, v ktorých veciach
bolo ústavným súdom sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie za zbytočné prieťahy v trvaní
viac ako jeden rok v sume 15 000,- Sk až 20 000,- Sk.

Súčasnenavrhovateľžiadalvkaždomžalobnomnávrhuvydaťmedzitýmnyrozsudokvzmysle§152ods.

2 veta druhá zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (OSP) tak, že odporca je zodpovedný
za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V,
pretože tento nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom proti
povinnému.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 11. 2. 2013 žiadal návrhy navrhovateľa z
dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a ako právne
neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania. Odporca
návrhy považoval za zmätočné podanie, v ktorom nie sú splnené procesné podmienky. V podaní
navrhovateľa absentuje údaj o spisovej značke príslušného exekučného konania, chýbajú relevantné

údaje ako dátum doručenia podania súdu, ktorý má význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy
sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v prejednávaných prípadoch. Navrhovateľ nepredložil jediný
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik
skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď. Navrhovateľ odkazuje na exekučný spis a uviedol časť
dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno

znáša navrhovateľ sám. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti
navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012). Odporca v tejto

súvislosti navrhol aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 OSP a to vzhľadom na skutočnosť, že v konaní so
žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody keď navrhovateľ namieta „nezákonné konanie“ v
podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej dobe a zároveň
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Čo sa týka prieťahov v konaní, navrhovateľ
neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného

prerokovania zo strany odporcu. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne v náleze z 3. 5. 2011, č.
k. III. ÚS 69/2011-25 poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle
zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). Odporca má za to, že všeobecný súd v
konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba
predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Odporca eviduje žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Súčasne poukazuje na skutočnosť, že dňa 23. 4. 2012 mu boli doručené prvé žiadosti a dňa 27. 9. 2012
boli okresnému súdu doručené žalobné návrhy, ktoré boli podané pred uplynutím 6-mesačnej lehoty.
Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, adresovaných navrhovateľovi, bola odporcovi
doručená všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnilžiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom
doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o
škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosti, či boli podávané sťažnosti

predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom
povinného,resp.jehoinsolvenciou,stratoukontaktuspovinným,ktorýmiodôvodňujevzniknemajetkovej
ujmy. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona

č. 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Odporca má za
to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. K splneniu podmienok úspešného uplatnenia nároku
na náhradu škody odporca poukázal na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. a konkrétne, vzhľadom
na povahu úkonu - rozhodnutie o zmene exekútora, zákonom ustanovenú lehotu, a ustanovenie §
44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva
úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do

doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi, čo znamená, že v súvislosti
s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor
mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie
kontinuity konania. V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou, odporca poukázal na skutočnosť,
že otázku či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný
súd. Podľa názoru odporcu, ako aj s poukazom na ust. § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o
organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v
znení neskorších predpisov - neprípustnosť sťažnosti; efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie
je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len

ÚstavnýsúdSRnapodkladeústavnejsťažnosti,resp.predsedapríslušnéhosúdunapodkladesťažnosti
na prieťahy v konaní (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9Co 285/2011). Konajúci
súd o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným
súdom SR. Navrhovateľom vyčíslená škoda ako paušálna suma za všeobecne uvedené činnosti

je nesprávna a účelová. Pre úspešné uplatnenie nároku je nevyhnutné preukázať existenciu škody.
Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody a
tým neuniesol dôkazné bremeno. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného
systému vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy v konaní. V súvislosti s uplatňovanou
nemajetkovou ujmou odporca tvrdí, že navrhovateľ nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie

je dostačujúcim zadosťučinením a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy, ktorej náhrada by sa mala
poskytnúť v peniazoch. Rovnako navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť nesprávneho úradného
postupu a vzniku škody či nemajetkovej ujmy.

Napokon vzniesol odporca vo veci aj námietku premlčania práva navrhovateľa.

Okresný súd Bratislava V vzhľadom na námietky odporcu ohľadom nedostatkov procesných podmienok
v konaní, ktoré videl v zmätočnom žalobnom návrhu, ako aj v predčasnom podaní žaloby súdu a
nedostatku právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach
uvádza nasledovné:

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) - kedykoľvek za konania prihliada
súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 42 ods. 3 OSP - pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí

byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 79 ods. 1, 2 OSP - (1) Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) obsahovať ........ pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých
sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. ..... Ak je účastníkom
štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude zaštát konať. ... (2) Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem
tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Náležitosti návrhu na začatie konania, vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava platná do 31.
12. 2012 nevyžadovala osobitné náležitosti, Občiansky súdny poriadok upravuje tak, že trvá len
na tých, ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd
rozhodovať. Opisom rozhodujúcich skutočností navrhovateľ prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých
odvodzuje opodstatnenosť svojho návrhu. Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodujúce skutočnosti

vyplýva aj z ustanovenia § 120 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať
tvrdenia účastníkov konania. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu
právnej úpravy obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce
skutočnosti musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci.
So zreteľom na ust. § 101 Občianskeho súdneho poriadku, splnenie povinnosti, opísať rozhodujúce
skutočnosti pravdivo, nie je procesnými prostriedkami vynutiteľné a môže nájsť svoj odraz iba v

rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred tým, ako bude
požadovaný nárok vecne prejednaný, súdu neprislúcha. Riziko, že takto formulovanej žalobe nebude
vyhovené, nesie v plnom rozsahu navrhovateľ, navyše ak je zastúpený právnym zástupcom, advokátom.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 - (1) Štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 4 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 1. 1. 20013
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej
republiky a postup alebo výsledok

postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119
písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .
(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov....
(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Zákonom č. 412/2012 Z. z. účinným od 1. 1. 2013 došlok doplneniu § 9 zákona č.
514/2003 Z. z. o nové odseky 3 a vnadväznostinamožnosť
dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade prieťahov v konaní pred súdom

alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 127 ods.
1 Ústavy SR . Otázku, či
v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR , je kompetentný preskúmať
Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02).
Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č.

514/2003 Z. z. , ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Toto hmotnoprávne ustanovenie však bolo
vnesené do právnej úpravy až novelou účinnou od 1. 1. 2013 a nie je dané prechodné ustanovenie
k danej novele, preto sa v súlade s právnou teóriou musí aplikovať hmotnoprávne ustanovenie platné

v čase vzniku nároku, resp. v čase uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku príslušným
orgánom a na súde (27. 9. 2012), t.j. znenie ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom v
čase uplatnenia nároku, t.j. do 31. 12. 2012. Navrhovateľ uplatnil svojimi žalobami nároky na súde pred
účinnosťou novelizovaného znenia zákona. Na predmetné konania je nutné aplikovať právny stav v čase
vzniku škody, resp. uplatnenia náhrady škody, t.j. do 31. 12. 2012. Vzhľadom na uvedené všeobecný

súd je oprávnený rozhodovať o nárokoch navrhovateľa v prípade prieťahov konania, resp. nesprávneho
úradného postupu, uplatneného touto žalobou podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 514/2003
Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012.

Nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímakoajspôsobenejnesprávnymúradným

postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s orgánom príslušným podľa ustanovenia § 4 a § 11 zákona č. 514/2003
Z. z. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp.
neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez

predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť,
ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej
lehoty podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade podania návrhu na predbežné
prerokovanie mal by súd počkať až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom
bez toho, aby konanie prerušil (R 20/1981).

Navrhovateľ podľa Sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
(podľa zoznamu uloženom na Okresnom súde Bratislava V v Spr. 3482/2012), žiadosť o predbežné
prerokovanie nárokov v tomto konaní prejednávaných podal dňa 25. 5. 2012, svoj nárok uplatnil
postupom podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. a tým splnil podmienku predbežného prejednania nároku

hromadným podaním žiadostí zo dňa 25. 5. 2012 na Ministerstve spravodlivosti SR ako orgáne
príslušnom podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca v šesťmesačnej lehote, t.j. do 25. 11. 2012
nárokom navrhovateľa nevyhovel, navyše vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 11. 2. 2013
uviedol, že nárokom navrhovateľa nemieni vyhovieť nakoľko považuje nároky za nedôvodné a tým ma
súd preukázané splnenie procesných podmienok na konanie v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. o

nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnenej podľa cit. zákona v znení do 31. 12. 2012.
Skutočnosti uvádzané odporcom vo vyjadrení, týkajúce sa nečinnosti navrhovateľa pri predbežnom
prerokovaní jeho nárokov (vzhľadom na právnu úpravu účinnú do 31. 12. 2012) nemá za následok,
že k predbežnému prerokovaniu nedošlo a žaloby sú podávané predčasne. Posudzovanie konanianavrhovateľa, resp. že na výzvy odporcu na doplnenie podaní nereagoval, by mohlo mať význam len v
prípade úspechu navrhovateľa v súdnom konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Okresný súd Bratislava V v súlade s ustanovením § 35 ods. 4 OSP oznámil listom zo dňa 22. 2. 2013,
sp. zn. Spr. 3097/2013 Okresnej prokuratúre Bratislava V, že na tunajšom súde začalo súdne konanie vo
veci zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom na základe hromadne podaných žalobných návrhov
navrhovateľom z 27. 9. 2012.

Navrhovateľ žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 OSP. Súd v
prejednávanej veci nevyhovel tomuto procesnému návrhu navrhovateľa ako nedôvodnému, pre ktorý
postup súdu nie je potrebné vydanie zvláštneho rozhodnutia.

Navrhovateľ ďalej namietol príslušnosť Okresného súdu Bratislava V, ako súdu, ktorý by mal byť

vylúčený z konania a rozhodovania vo veci z dôvodu, že tunajší súd svojím nesprávnym úradným
postupom/nezákonným rozhodnutím v exekučných konaniach spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorú
svojim žalobným návrhom navrhovateľ uplatňuje voči štátu.

Krajský súd v Bratislave svojimi rozhodnutiami nevylúčil zákonnú sudkyňu Okresného súdu Bratislava

V z konania a rozhodovania vecí podaných navrhovateľom na tunajší súd nakoľko nezistil dôvody na
jej vylúčenie. Právoplatnými rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave: č. k. 6NcC 102/2012 - 18 z 19.
10. 2012, č. k. 4NcC 82/2012 - 18 z 17. 10. 2012, č. k. 9NcC 89/2012 - 19 z 19. 10. 2012 a č. k. 14NcC
101/2012 - 19 z 19. 10. 2012 o nevylúčení sudcov tunajšieho súdu z prejednania predmetných vecí,
boli sudcovia, ktorým bola vec náhodným výberom pridelená, viazaní (zákonný sudca - určenie osoby

sudcu uskutočnené priamo na základe zákona - odmietnutie sťažností navrhovateľa voči rozhodnutiam
Krajského súdu v Bratislave Ústavným súdom Slovenskej republiky: Uznesenie IV. ÚS 688/2013 z 12.
12. 2013, II. ÚS 460/2013 z 26. 9. 2013).

Vzhľadom na uvedené je Okresný súd Bratislava V príslušným všeobecným súdom na prejednanie a

rozhodnutie vecí vedených pod spisovými značkami 41C 173/2012, 41C 185/2012, 41C 189/2012, 41C
190/2012.

Okresný súd Bratislava V na návrh odporcu a z dôvodu hospodárnosti konania uznesením č. k. 41C
173/2012 - 30 z 28. 1. 2014, právoplatným 21. 2. 2013 spojil na spoločné konanie veci, ktoré skutkovo

spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov v súlade s ustanovením § 112 OSP a to konkrétne veci
vedené pod sp. zn. 41C 173/2012, 41C 185/2012, 41C 189/2012 a 41C 190/2012.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu k dôkaznému bremenu, ktoré ho ako účastníka konania v zmysle §
120 OSP zaťažuje uviedol, že objektívne nedisponuje listinnými dôkazmi ako: rovnopisom príslušného

exekučného titulu, ani návrhom na vykonanie exekúcie s dátumom doručenia súdu, ktorý odovzdal v
zmysle ust. § 39 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch ako nutnú prílohu k návrhu na
vykonanie exekúcie zvolenému súdnemu exekútorovi, zápisnicou spísanou exekútorom ako návrh na
vykonanie exekúcie, ktoré listiny sú v dispozícii zvoleného súdneho exekútora. Prekážky vyplývajúce
z uvedených skutočností sa navrhovateľ snažil odstrániť tým, že ako dôkaz označil príslušný spis

exekučného súdu, ktorý podstatné listiny obsahuje s označením spisovej značky pridelenej súdnym
exekútorom, nakoľko exekučný súd neoznámil navrhovateľovi spisovú značku, pod ktorou došlo k
registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Navrhovateľ žiadne ďalšie dôkazy neoznačil.

Súd vykonal na pojednávaní v súlade s § 101 ods. 2 OSP, v neprítomnosti účastníkov konania, ktorým

bolo predvolanie riadne doručené, dokazovanie a to výpisom z obchodného registra Okresného súdu
Bratislava 1 odd. Sro, vl. č. 23636/B spoločnosti navrhovateľa; originálmi exekučných spisov tunajšieho
súdu, v ktorých navrhovateľ namietal nesprávny úradný postu, sprievodným listom k žiadostiam o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, doručeným odporcovi podľa podacej pečiatky dňa
25. 5. 2012 založené do registra Okresného súdu Bratislava V Spr. 3482/2012, samotnú žiadosť

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v prejednávanej veci
navrhovateľ do spisu nedoložil, ako aj všetkými listinami vzťahujúcimi sa na prejednávanú vec, ktoré
tvoria obsah súdneho spisu a z nich zistil tento stav veci:Navrhovateľ je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. Sro vl. č. 23636/B
právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetom podnikania je aj poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov.

Sp. zn. 41C 173/2012 Exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 37Er
192/2005.

Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 37Er 192/2005 vyplýva, že dňa 9. 2. 2005 bola tunajšiemu súdu

doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Q. I., sp. zn. EX 138/2005 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a to na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N 3137/04, NZ 75896/04 zo dňa 16.
10. 2004, spísanej notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom v Bratislave, ako Vyhlásenie účastníka
zastúpeného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom konajúcim na základe plnej moci, ktorá je v zmluve o
úvere a tvorí prílohu notárskej zápisnice, o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 274
písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z. z., ktorou povinný dlžník prostredníctvom splnomocnenca uznal dlh v celkovej výške 22 359,- Sk (z
toho úver a poplatok v sume 18 480,- Sk) a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) a
zaviazal sa ho splatiť do 25. 10. 2004. Pohľadávka vznikla zo záväzkového vzťahu - zo zmluvy o úvere.
Súdnemu exekútorovi bolo dňa 15. 2. 2005 vydané tunajším súdom pod č. XXXX XXXXXX poverenie
na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor poverenie prevzal 18. 2. 2005.

Navrhovateľ si v tejto prejednávanej veci uplatnil náhradu škody 175,- Eur náklady na správu pohľadávky
a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 663,88 Eur ročne, t. j. za navrhovateľom
tvrdenú nečinnosť súdu 541 dní = 995,76 Eur z dôvodu, že dňa 6. 10. 2010 podal prostredníctvom
elektronickýchprostriedkov,postupompodľa§44ods.8zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - EP) exekučnému súdu (Okresnému súdu Bratislava V) návrh
na zmenu exekútora JUDr. Vladimíra Cipára. Súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu exekútora a
vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave. Okresný
súd Bratislava V o návrhu rozhodol, Uznesením č. k. 37Er 192/2005 - 13 z 29. 3. 2012, právoplatným
dňa 7. 5. 2012.

V zmysle § 44 ods. 6 v znení ku dňu začatia exekúcie 3. 2. 2005 nie je daná zákonná povinnosť súdu
rozhodnúť o návrhu oprávneného o zmene exekútora do 30 dní.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. - (7) Ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po

vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého
navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k
zastaveniu exekúcie.
Návrh na zmenu bol na súd podaný dňa 6. 10. 2010. Súd rozhodol 29. 3. 2012.

Sp. zn. 41C 185/2012 Exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 37Er
610/2007.

Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 37Er 610/2007 vyplýva, že dňa 13. 2. 2007 bola tunajšiemu
súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera, sp. zn. EX 39/2007 o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe exekučného titulu - vykonateľného rozsudku, Stáleho
rozhodcovského súdu v Bratislave č. k. SR 5698/06 zo dňa 10. 11. 2006, právoplatný dňom 29. 11. 2006
a vykonateľný 2. 12. 2006, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 17
880,- Sk a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) zo sumy 17 640,- Sk od 20. 6.
2006 do zaplatenia. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 16. 2. 2007 vydané tunajším súdom pod č. 5105

029768 poverenie na vykonanie exekúcie. Toto poverenie súdny exekútor prevzal 20. 2. 2007.

Navrhovateľ si v tejto prejednávanej veci uplatnil náhradu škody 175,- Eur náklady na správu pohľadávky
a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 663,88 Eur ročne, t. j. za navrhovateľom
tvrdenú nečinnosť súdu 302 dní = 553,20 Eur z dôvodu, že dňa 25. 1. 2010 podal prostredníctvom

elektronickýchprostriedkov,postupompodľa§44ods.8zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - EP) exekučnému súdu (Okresnému súdu Bratislava V) návrh
na zmenu exekútora JUDr. Vladimíra Luttera. Súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu exekútora a
vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave. Okresnýsúd Bratislava V o návrhu rozhodol, Uznesením č. k. 37Er 610/2007 - 16 z 19. 11. 2010, právoplatným
dňa 10. 12. 2010.

V zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku (EP) v znení ku dňu začatia exekúcie 20. 2. 2007 je
založená zákonná povinnosť súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného o zmene exekútora do 30 dní.

Podľa § 44 ods. 8, 9 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení platnom od 1. 12. 2006 do 28. 2. 2007
(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na

príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
(9) Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo

k zastaveniu exekúcie.

Návrh na zmenu bol na súd podaný dňa 25. 1. 2010, zákonná lehota uplynula 24. 2. 2010, rozhodnutie
bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej doby dňa 19. 11. 2010.

Sp. zn. 41C 189/2012 Exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 37Er
1710/2005.

Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 37Er 1710/2005 vyplýva, že dňa 9. 11. 2005 bola tunajšiemu
súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčeka, sp. zn. EX 308/05 o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N
3174/2005, NZ 30711/2005 zo dňa 3. 7. 2005, spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v
Partizánskom, ako Vyhlásenie účastníka zastúpeného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom konajúcim
na základe plnej moci, ktorá je v zmluve o úvere a tvorí prílohu notárskej zápisnice o uznaní právneho
záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a súhlase

s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z., ktorou povinný dlžník prostredníctvom
splnomocnenca uznal dlh v celkovej výške 34 533,- Sk (z toho úver a poplatok v sume 30 000,- Sk)
a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) a zaviazal sa ho splatiť do 1. 8. 2005.
Pohľadávka vznikla zo záväzkového vzťahu - zo zmluvy o úvere. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 11. 11.
2005 vydané tunajším súdom pod č. 5105 007315 poverenie na vykonanie exekúcie.

Navrhovateľ si v tejto prejednávanej veci uplatnil náhradu škody 175,- Eur náklady na správu pohľadávky
a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 663,88 Eur ročne, t. j. za navrhovateľom
tvrdenú nečinnosť súdu 437 dní = 774,48 Eur z dôvodu, že dňa 5. 10. 2010 podal prostredníctvom
elektronických prostriedkov, postupom podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - EP) exekučnému súdu (Okresnému súdu
Bratislava V) návrh na zmenu exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčeka. Súd vyhovel návrhu oprávneného
na zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom
v Bratislave. Okresný súd Bratislava V o návrhu rozhodol, Uznesením č. k. 37Er 1710/2005 - 23 z 16.
12. 2011, právoplatným dňa 28. 2. 2012.

V zmysle § 44 ods. 7 EP v znení ku dňu začatia exekúcie 7. 11. 2005 je založená zákonná povinnosť
súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného o zmene exekútora do 30 dní.

Podľa § 44 ods. 7, 8 zákona č. 233/1995 Z. z. - (7) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného

konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd
rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. (8)
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.Návrh na zmenu bol na súd podaný dňa 5. 10. 2010, zákonná lehota uplynula 3. 11. 2010, rozhodnutie
bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej doby dňa 16. 12. 2011.

Sp. zn. 41C 190/2012 Exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 37Er
1493/2006.

Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 37Er 1493/2006 vyplýva, že dňa 20. 2. 2006 bola tunajšiemu
súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčeka, sp. zn. EX 079/2006 o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N
5688/2005, NZ 52411/2005 zo dňa 5. 11. 2005, spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom
v Bratislave, ako Vyhlásenie účastníka zastúpeného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom konajúcim na
základe plnej moci, ktorá je v zmluve o úvere a tvorí prílohu notárskej zápisnice, o uznaní právneho
záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a súhlase
s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z., ktorou povinný dlžník prostredníctvom

splnomocnenca uznal dlh v celkovej výške 53 463,- Sk (z toho úver a poplatok v sume 48 600,- Sk)
a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) a zaviazal sa ho splatiť do 5. 12. 2005.
Pohľadávka vznikla zo záväzkového vzťahu - zo zmluvy o úvere. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 21. 2.
2006 vydané tunajším súdom pod č. 5105 011440 poverenie na vykonanie exekúcie.

Navrhovateľ si v tejto prejednávanej veci uplatnil náhradu škody 175,- Eur náklady na správu pohľadávky
a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 663,88 Eur ročne, t. j. za navrhovateľom
tvrdenú nečinnosť súdu 437 dní = 774,48 Eur z dôvodu, že dňa 5. 10. 2010 podal prostredníctvom
elektronickýchprostriedkov,postupompodľa§44ods.8zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - EP) exekučnému súdu (Okresnému súdu Bratislava V) návrh

nazmenuexekútoraJUDr.VladimíraSucháčeka.Súdvyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenuexekútora
avykonanímexekúciepoverilsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhososídlomvBratislave.Okresný
súd Bratislava V o návrhu rozhodol, Uznesením č. k. 37Er 1493/2006 - 16 z 16. 12. 2011, právoplatným
dňa 15. 2. 2012.

V zmysle § 44 ods. 7 EP v znení ku dňu začatia exekúcie 14. 2. 2006 je založená zákonná povinnosť
súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného o zmene exekútora do 30 dní.

Podľa § 44 ods. 7, 8 zákona č. 233/1995 Z. z. - (7) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd

rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. (8)
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo

k zastaveniu exekúcie.

Návrh na zmenu bol na súd podaný dňa 5. 10. 2010, zákonná lehota uplynula 3. 11. 2010, rozhodnutie
bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej doby dňa 16. 12. 2011.

Navrhovateľ si v prejednávaných veciach uplatňoval voči štátu, podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení účinnom do 31. 12. 2012, náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V v exekučnom konaní z dôvodu, že
súd o návrhoch navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonom stanovenej 30

dňovej lehote od doručenia návrhu súdu (§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku - pred tým ods. 6,
resp. 7), čím mu bola spôsobená v období od podania návrhu do vydania rozhodnutia materiálna
škoda, v návrhu špecifikovaná ako účelne vynaložené náklady spojené s činnosťou navrhovateľa,
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky vo výške 175,- Eur a nemajetkovej ujmy
ako primeranej náhrady za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania

a rozhodovania, porušenie práv navrhovateľa a stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Keďže exekučný súd ostal aj po podaní návrhu na zmenu
súdneho exekútora (zmena z dôvodu straty dôvery) nečinný, musel navrhovateľ obdobie nečinnostiprekrývať svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním
exekútora a ďalších orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky navrhovateľom.

Ako bolo už v úvode uvedené, na konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy iniciované
navrhovateľom sa použijú hmotnoprávne ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. v znení v čase
namietaného nesprávneho úradného postupu, v dôsledku ktorého navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia
vznikla škoda, t. j. znenie platné do 31. 12. 2012. Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.

12. 2012, zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané odo dňa účinnosti zákona a na škodu spôsobenú odo dňa účinnosti zákona nesprávnym
úradným postupom; zákon nadobudol účinnosť dňom 1. 7. 2004.

Podľa § 9 „Nesprávny úradný postup“ ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012 (1)

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v označených exekučných
konaniach nebol úradný postup Okresného súdu Bratislava V, ako orgánu verejnej moci, správny
a konania vykazovali prieťahy. Súčasne s týmto konštatovaním nemožno ale opomenúť skutočnosť,
že navrhovateľ podal návrhy na zmenu exekútora hromadne, vo veľkom počte vecí a pokiaľ takto
postupovalmuselsibyťvedomý,žesúdobjektívnenebudemôcťojehonávrhochrozhodnúťvprimeranej

dobe.

Podľa § 19 odseky 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z, sa právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia), rozhodnutia.
(3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Rozhodnutie o zmene súdneho exekútora - uznesenie tunajšieho súdu č. k. 37Er 192/2005 - 13 bolo

navrhovateľovi (oprávnenému) doručené 20. 4. 2012, pôvodnému exekútorovi dňa 19. 4. 2012 a novému
exekútorovi dňa 20. 4. 2012, teda navrhovateľ sa mohol o škode a jej výške dozvedieť najskôr 20. 4.
2012 a pokiaľ si návrh na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. podal na súd 27. 9. 2012, nie je možné konštatovať premlčanie jeho práva (§ 19 ods. 1, 2 zákona
č. 514/2003 Z. z.).

Rozhodnutie o zmene súdneho exekútora - uznesenie tunajšieho súdu č. k. 37Er 610/2007 - 16 bolo
navrhovateľovi (oprávnenému) doručené 1. 12. 2010, pôvodnému exekútorovi dňa 1. 12. 2010 a novému
exekútorovi dňa 1. 12. 2010, teda navrhovateľ sa mohol o škode a jej výške dozvedieť najskôr 1. 12.
2010 a pokiaľ si návrh na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.

z. podal na súd 27. 9. 2012, nie je možné konštatovať premlčanie jeho práva (§ 19 ods. 1, 2 zákona
č. 514/2003 Z. z.).

Rozhodnutie o zmene súdneho exekútora - uznesenie tunajšieho súdu č. k. 37Er 1710/2005 - 12 bolo
navrhovateľovi (oprávnenému) doručené 21. 2. 2012, pôvodnému exekútorovi dňa 6. 2. 2012 a novému

exekútorovi dňa 6. 2. 2012, teda navrhovateľ sa mohol o škode a jej výške dozvedieť najskôr 21. 2.
2012 a pokiaľ si návrh na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. podal na súd 27. 9. 2012, nie je možné konštatovať premlčanie jeho práva (§ 19 ods. 1, 2 zákona
č. 514/2003 Z. z.).

Rozhodnutie o zmene súdneho exekútora - uznesenie tunajšieho súdu č. k. 37Er 1493/2006 - 16 bolo
navrhovateľovi (oprávnenému) doručené 15. 2. 2012, pôvodnému exekútorovi dňa 6. 2. 2012 a novému
exekútorovi dňa 6. 2. 2012, teda navrhovateľ sa mohol o škode a jej výške dozvedieť najskôr 15. 2.
2012 a pokiaľ si návrh na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. podal na súd 27. 9. 2012, nie je možné konštatovať premlčanie jeho práva (§ 19 ods. 1, 2 zákona
č. 514/2003 Z. z.).

Podľa§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.-(2)Právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Ustanovenie § 9 zákona zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup,

2) vznik škody - poškodenému vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch) a 3) príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ich existencia musí byť v súdnom
konaní bezpečne preukázaná a nepostačuje len záver o pravdepodobnosti splnenia niektorej z nich.

Navrhovateľ v návrhu žiadal o základe veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 OSP)
tak, že Slovenská republika je zodpovedná za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v exekučnom konaní

nesprávnym úradným postupom súdu. Návrhu nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že tzv. medzitýmnym
rozsudkom súd rozhoduje o základe veci, čím sa rozumie posúdenie všetkých otázok, ktoré vyplývajú
z uplatneného nároku, s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku. V konaní o nároku na
náhradu škody základ veci zahŕňa posúdenie všetkých podmienok zodpovednosti uvedených v cit.
ustanovení § 9 z. č. 514/2003 Z. z., okrem výšky škody. Medzitýmny rozsudok možno vydať len vtedy, ak

sú vyriešené otázky, či vznikla škoda (majetková ujma), či došlo k nesprávnemu úradnému postupu a či
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody je vzťah príčiny a následku (príčinná súvislosť).

V predmetných exekučných konaniach bolo exekučnými spismi preukázané porušenie zásady rýchlosti
konania. Navrhovateľ však ničím nepreukázal (ani nepreukazoval) v konkrétne zažalovanej veci

vznik škody. Navrhovateľ sa obmedzil len na všeobecné tvrdenie a náhradu škody uplatňoval ako
administratívne náklady, ktorých vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany
osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácii nie je možné korešpondenčne predložiť
účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy, pričom sa jednalo o vec, v ktorej bolo vydané
účinné poverenie súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky, exekúcia prebiehala u povereného

exekútora niekoľko rokov. Samotný nesprávny úradný postup, dĺžka konania posudzovaná izolovane
bez spomenutých súvislostí, neoprávňuje k záveru, resp. vydaniu medzitýmneho rozsudku o splnení len
jednej z podmienok zodpovednosti štátu podľa § 9 zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ
nepreukázal vznik škody pri podaní návrhu, ani v priebehu konania a ani na nariadenom pojednávaní,
ako aj na skutočnosť, že nepreukázal príčinnú súvislosť s údajným vznikom škody; teda neboli splnené

podmienky pre vydanie medzitýmneho rozsudku.

Zákon č. 514/2003 Z. z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánom štátu definuje pojem škody v ust. § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v ust. § 18. V zmysle § 25
ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania

nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Spôsob a rozsah
náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1) zákona č. 514/2003 Z. z. upravuje § 442 ods. 1)
Občianskeho zákonníka.

Nesprávnym úradným postupom je také porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom stanovenej lehote (Rozsudok NS ČR č. 28Cdo 4512/2011 z 25. 4. 2012). Nesprávny úradný
postupvzmysleust.§9zákonamožnovykladaťakoporušeniepravidielstanovenýchprávnyminormami
pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci
činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Z tohto
hľadiska za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu, je nutné považovať aj nevydanie,

resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v
stanovenej lehote (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné
vady v spôsobe vedenia konania, to všetko za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v
príčinnej súvislosti s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody
vo vzťahu príčiny a následku (Rozsudok NS ČR 28Cdo 5171/2008 z 13. 11. 2012).

Tunajšiemu súdu je z jeho rozhodovacej praxe známe, že navrhovateľ podával žiadosti do exekučných
konaní hromadne, teda v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom
k čomu musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu ,ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s časovým odstupom. Preto tunajší súd poukazuje
na stanovisko Ústavného súdu SR , ktorý odvolávajúc sa na jeho doterajšiu judikatúru, tvrdí , že
nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, II. ÚS
57/01). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno
vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup
dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo
svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých
mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Škodou zákon rozumie ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v

zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi,
a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peniazmi. Za skutočnú škodu
je treba považovať takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie
do predošlého stavu. Majetkový stav, ktorý je pritom východiskom na zistenie existencie škody a na

vyčíslenie jej výšky, je tvorený predovšetkým súhrnom hmotných predmetov (vecí) v určitej hodnote
vyjadrenej v peniazoch a iných hodnôt či práv, ak sú oceniteľné peniazmi; oproti tomu pasíva sa do
hodnoty majetkového stavu premietajú negatívne. K zmenšeniu majetkového stavu dochádza tým, že
sa zmenší hodnota aktív (príp. sa zväčší hodnota pasív) takým spôsobom, že jeho celkové vyjadrenie
v peniazoch sa oproti predchádzajúcemu stavu zníži. Z toho je zrejmé, že porovnávanie hodnôt

majetkového stavu pre účely náhrady škody je možné len prevodom na peniaze, ktoré, ako už bolo
povedané, plnia úlohu všeobecného ekvivalentu.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 - (1) Uhrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.....

Okrem náhrady škody tak, ako ju upravuje Občiansky zákonník, neobsahuje zákon č. 514/2003 Z. z.
v znení do 31. 12. 2012, ani žiadny iný právny predpis Slovenskej republiky, žiadny zvláštny spôsob

odškodnenia za prípadný nesprávny úradný postup spočívajúci v neodôvodnených prieťahoch konania
a ani iný platný predpis právneho poriadku SR nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle
na majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak
bolo preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže
byť nárokom v zmysle § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., pretože takýto nárok môže vzniknúť iba
fyzickej osobe. Tento záver možno vyvodiť z ust. § 17 ods. 3 písm. a) až d) zák. č. 514/2003 Z. z.
V prípade právnickej osoby totiž nemožno hodnotiť jej doterajší život a prostredie v ktorom žije, resp.

jej súkromný život a spoločenské uplatnenie. V tejto časti preto zrejme ide o nárok na ochranu pred
neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 3 Obč. zák.. Súd je
toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym úradným postupom odporcu došlo
k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti navrhovateľa. Treba uviesť, že navrhovateľ v konaní ani
netvrdil, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu došlo k neoprávnenému

zásahu do jeho dobrej povesti. Naviac, takýto zásah je už pojmovo vylúčený, keďže vyššie popísaná
nečinnosť exekučného súdu nemôže mať vplyv na povesť navrhovateľa.Každýzúčastníkovkonanianesiedôkaznébremenoosvojichtvrdeniach.Navrhovateľmusíhodnoverne
preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať (aj keď je druhý
účastník v konaní nečinný). Taktiež odporca nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v

rámci obrany proti žalobe. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatneniazákladnéhoprávanasúdnuochranuajvprípadoch,vktorýchsavykonávajúvšetkynavrhnuté
dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov

hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z
hľadiska hmotného práva.

Navrhovateľ v prejednávanej veci tak, ako je podrobne vyššie uvedené, nepreukázal existenciu
podmienok pre úspešné uplatnenie svojich nárokov na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia v
žalobe vznikla nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup bol síce v predmetnej veci

preukázaný avšak preukázaný nebol vznik škody a príčinná súvislosť vzniku škody s nesprávnym
úradným postupom, t. j. neuniesol dôkazné bremeno.

Z obsahu žaloby síce vyplýva tvrdenie navrhovateľa, že mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s tým, že
súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora v primeranej lehote, ale žiadnym spôsobom nepreukázal

skutočnosť, že by pôvodný exekútor (aj napriek navrhovateľom tvrdenej strate dôvery k súdnemu
exekútorovianutnostiaktívnehousmerňovaniasúdnehoexekútoranavrhovateľom)objektívnenemohol,
do rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora na návrh oprávneného/navrhovateľa, pokračovať vo
vymáhaní pohľadávky (napr. rozhodnutie o pozastavení výkonu činnosti exekútora).

Nároky na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňované navrhovateľom z dôvodu nesprávneho
úradného postupu súdu, nedodržania primeranej lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora,
sa týkali exekučných konaní vykonávaných pôvodným súdnym exekútorom na základe vydaného
poverenia, ktoré nebolo zrušené, respektíve kde nedošlo k zastaveniu exekučného konania do času
podania návrhu na zmenu exekútora (rok 2010), resp. do vydania rozhodnutia súdu, ktorým návrhu na

zmenu exekútora vyhovel.

Účastníci sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavili na nariadené pojednávanie (v poradí druhé).
Týmto svojim konaním sa účastníci ukrátili o možnosť vypočuť si na pojednávaní stanovisko súdu
podľa § 118 ods. 2 OSP, teda stanovisko súdu, čo považuje vo veci za sporné, ktoré otázky vidí ako

nepreukázané a ktoré dôkazy v konaní vykoná, či nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Účastníci
konania boli poučení o povinnosti označiť a predložiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože
na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada (§ 120 ods. 4 OSP). Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.

Súd preto žalobný návrh na základe vyššie uvedených skutkových zistení a s poukazom na citované
právne predpisy ako nepreukázaný, ale aj čo do vzniku škody nedôvodný zamietol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporca bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný. Mal by právo na náhradu trov konania, ktoré aj vo svojom vyjadrení k žalobným návrhom
uplatnil, ale zo spisu súd nezistil žiadne trovy, ktoré by mali odporcovi vzniknúť, preto vyslovil, že

odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa
jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti, odvolací súd odmietne.