Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206316
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216206316.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so
sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie sumy 1.249,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 10C/190/2016-56 zo dňa 09.01.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o trovách konania
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie 29,26 eura,
žalovaného zaviazal zaplatiť sumu 1.249,48 eura s 1% ročným úrokom z omeškania od 20.11.2013
do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 28,16 %. Svoje zamietajúce rozhodnutie, ktoré sa týkalo úrokov, úrokov z omeškania
a poplatkov, odôvodnil tým, že úver pre absenciu náležitostí podľa § 9 písm. k) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch posúdil ako bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm.
a) tohto zákona. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobcovi vznikla voči
žalovanému pohľadávka v sume 1.249,48 eura v zmysle zmluvy o poistenom OTP expres úvere č. XXXX
XXXX XX RSU, uzatvorenej dňa 17.10.2012. Žalovanému bol poskytnutý úver 1.300 eur, ktorý mal

uhradiťv84mesačnýchsplátkachpo29,73eura.Prvásplátkabolasplatnádňa17.07.2012,každáďalšia
splátka bola splatná vždy 17. dňa v mesiaci a posledná splátka mala byť uhradená dňa 17.10.2019.
Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť, predstavovala 2.497,73 eura. Ročná úroková sadzba podľa
zmluvy bola 16,50 % a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) činila 23,26%. Po posúdení úveru
ako bezúročného a bez poplatkov zaviazal súd žalovaného na zaplatenie sumy 1.249,48 eura, pričom
vychádzal z nároku uplatneného žalobcom, z rozdielu sumy úveru poskytnutého žalobcom žalovanému

(1.300 eur) a sumy splatenej žalovaným (34,03 eura). Pre omeškanie žalovaného s plnením súd priznal
žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 1 % ročne od 20.11.2013 do zaplatenia. Poplatky v sume
13,24 eura žalobcovi nepriznal, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nezdôvodnil, aký
poplatok, za aké obdobie a z akého právneho titulu od žalovaného požaduje. Svoje rozhodnutie súd
odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1, 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Konanie

zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v časti podľa § 145 ods. 2 CSP. Výrok o trovách konania súd
odôvodnil podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu v rozsahu 100 %, lebo mal
v časti istiny plný úspech.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýnavrholrozsudokvnapadnutej
zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že mu prizná úroky v sume 627,20 eura

(vyčíslené k 21.04.2016) a úroky vo výške 17,30% ročne zo sumy 1.249,48 eura od 22.04.2016 do
zaplatenia, ako aj poplatky vo výške 13,24 eura a náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolaniezdôvodnil tým, že žalovaný ako dlžník nerealizuje osobitne splátku istiny a splátku úrokov, pretože
mesačne uhrádza len jednu anuitnú splátku, ktorá zahŕňa splátku istiny a aj splátku úrokov. V prípade
potreby klienta získať prehľad o aktuálnej výške pohľadávky poskytuje bezplatne a kedykoľvek počas

trvania zmluvy na požiadanie výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Záver súdu o povinnom uvádzaní
konkrétnej výšky úroku a istiny v rámci každej anuitnej splátky nemá oporu v platných právnych
predpisoch. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa
09.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, podľa ktorého sa článok 10 ods.
2 písm. h) a i) smernice 2008/48 má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca

amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22
ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok vo výroku o zastavení časti konania a vo
výroku o vyhovení časti žaloby nadobudol v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť.

5. Podľa obsahu spisu strany sporu uzatvorili dňa 17.10.2012 zmluvu o poskytnutí úveru, ktorej súčasťou
boli aj všeobecné obchodné podmienky. Nepochybne ide o úverovú zmluvu upravenú Obchodným

zákonníkom, tzv. absolútny obchod, pričom táto zmluva je súčasne aj spotrebiteľskou zmluvou.
Základ právnej úpravy je síce v Obchodnom zákonníku, avšak je potrebné aplikovať aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o poskytnutí úveru je spotrebiteľskou zmluvou,
pretože zmluvnými stranami sú na jednej strane veriteľ ako dodávateľ, ktorého predmetom činnosti
je poskytovanie úverov a ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane

druhej subjekt, t.j. dlžník, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor
pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany
spotrebiteľa a tiež priestor na aplikáciu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“), účinného v

čase uzatvorenia zmluvy, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere,spôsobvýpočtucelkovýchnákladovspotrebiteľaspojenýchs
poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. V ustanovení § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. je uvedené, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.

Zákon tiež v § 11 ods. 1 stanovuje, pri absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver pokladá za bezúročný
a bez poplatkov. Súd prvej inštancie vytkol žalobcovi absenciu rozpisu jednotlivých mesačných splátok
úveru, z ktorého by bolo zrejmé, koľko žalovaný v rámci mesačnej splátky uhrádza na istinu, koľko na
úroky a iné poplatky. Pre tento nedostatok úverovej zmluvy posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov
a žalobu vo zvyšku žalobcom uplatneného nároku zamietol.

6. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal z právnej úpravy vzťahujúcej sa na
tento prípad. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch prevzal do svojho znenia právne
záväzné akty Európskej únie, okrem iného aj Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS

(Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008). Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES keďže táto smernica obsahuje
harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve

ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Odvolací súd preto dospel k záveru, že
podľa eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v úverových zmluvách uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach, samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ustanovenie § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“, treba za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie
spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) tohto
zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku,
počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Účelom predmetného
ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení
informáciu, aká časť bude v tej -ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu,

úverový úrok a iné platby. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na
žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej
tabuľky (čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice 2008/48/ES). Žalobca v súlade s tým zakotvil do čl. IV. bodu 9.
zmluvy o úvere právo dlžníka vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezodplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy. Anuitnou splátkou sa rozumie splátka, ktorá má rovnakú
(nemennú)výškupočascelejdobyplatnostiúveru;vzávislostiodsplácania(priebehuamortizácie)úveru

sa však mení vnútorná skladba anuitnej splátky (klesá v nej podiel úrokov a zvyšuje sa podiel istiny).

7. Vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu sa vzťahuje na právny stav v čase, ktorý bol
rozhodujúcipreposúdeniesprávnostiodvolanímnapadnutéhorozhodnutiaakuktorémudospelodvolací
súd eurokonformným výkladom danej právnej normy. S cieľom odstrániť rôzny výklad sporného

ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. bol prijatý zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým sa s
účinnosťou od 01.05.2018 mení okrem iného aj ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z.
v tom zmysle, že sa v ňom slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami
„frekvenciu splátok a“, čím sa odstránia pochybnosti súdov o výklade daného ustanovenia. Odvolací súd
zároveň poznamenáva, že v napadnutom rozsudku odôvodnenie výroku o trovách konania vzájomne

nekorešpondovali, pretože v odôvodnení súd uvádzal, že žalobca mal 100% úspech v konaní, avšak vo
výroku rozsudku uviedol mieru jeho úspechu 28,16 %.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval námietky žalobcu vznesené v odvolaní za
opodstatnené, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP v napadnutej

zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa bude opätovne zaoberať nárokmi
žalobcu obsiahnutými v zamietajúcej časti rozsudku, pričom v zmysle vyššie uvedených záverov vykoná
dokazovanie vo veci samej a opätovne rozhodne viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 CSP) a toto svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. V novom

rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane odvolacieho konania v
zmysle § 396 ods. 3 CSP.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).