Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. september 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16Er/3074/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409214082
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milan Krajči
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1409214082.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, proti povinnému: H.Á. M., P.R. J. L. L. - G., pre vymoženie pohľadávky vo výške 873,64 eur s
príslušenstvom a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom
exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, v zmysle poverenia zo dňa 04.01.2010, takto

r o z h o d o l :

Vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .

Exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur, to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 04.01.2010 udelil exekučný súd súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104
056060 pod sp. zn. 16Er/3074/2009 na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 15339/09 zo dňa 15.10.2009.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) E. P., exekúciu súd zastaví, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 2 E.P., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 200 ods. 1 E. P., trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na
účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 1 E. P., ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa§3ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníúčinnomdo31.12.2014(ďalej
len „ZoRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnýmistranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

Exekučný súd má povinnosť počas celého exekučného konania skúmať, či sa vykonanie exekúcie
navrhuje na podklade vykonateľného exekučného titulu, a nielen pred vydaním poverenia, plne
korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a
nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Táto skutočnosť vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe

Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR (napríklad sp. zn. 1 Cdo 52/2010, 2 Cdo 269/2012,
3 Cdo 210/2011, 4 Cdo 52/2012, 5 Cdo 42/2012, 6 Cdo 135/2012 a 7 Cdo 162/2011, sp. zn. I. ÚS
203/2011, II. ÚS 417/2011, IV. ÚS 456/2012.

Kedykoľvek v priebehu exekučného konania je exekučný súd oprávnený a povinný taktiež skúmať, či
je predložený exekučný titul so zákonom. Skúmanie súladu exekučného titulu so zákonom znamená,

že exekučný súd posudzuje, či bolo rozhodnutie označené oprávneným ako exekučný titul vydané v
súlade so zákonom, to znamená, či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej
(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z
aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov

práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Ak tieto zákonné
podmienky neboli splnené, rozhodnutie označené oprávneným v exekučnom konaní ako exekučný titul
nemôže byť spôsobilým podkladom pre vedenie exekúcie, nakoľko rozhodnutie, ktoré nebolo vydané v
súlade so zákonom, nezaväzuje. V takom prípade je exekučný súd povinný podľa § 57 ods. 1 písm. g)
vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastaviť.

V rozhodovanej exekučnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 15339/09 zo dňa 15.10.2009.

Exekučný súd si pre potreby rozhodovania zastavení exekúcie pripojil spis Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 15339/09.

Rozhodca v odôvodnení svojho rozhodcovského rozsudku uviedol, že po preskúmaní svojej právomoci
je príslušný na rozhodnutie predmetnej veci.

Exekučný súd uvádza, že nie je viazaný tým, ako posúdil svoju právomoc rozhodca. Podstatné je
posúdenie exekučným súdom, či rozhodcovský súd disponoval právomocou na vydanie exekučného
titulu, a to z listín, ktoré sú obsahom súdneho spisu sp zn. 16Er/3074/2009 ako aj rozhodcovského spisu
sp. zn. SR 15339/09.

Vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru („ďalej aj VOP“) je v rámci bodu 17 uvedené, že všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom

registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B.

Pre posudzovanie otázky právomoci rozhodcu pri skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom je
nevyhnutné posúdenie, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva (doložka) v súlade s ustanoveniami
ZoRK, z ktorej by mohol rozhodcovský súd odvodzovať svoju právomoc. Exekučný súd bol preto povinný

skúmať, či bola dodržaná písomná forma stanovená v ZoRK.

Takétopreskúmavanieexekučnéhotitulusozákonomjevsúladeajskonštantnourozhodovacoupraxou.
V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6ECdo/205/2013,
6CoE80/2013 zo dňa 27.08.2014, podľa ktorého Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v

exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie
posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj z ustanovenia § 45
ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní (okrem iného), či plnenie na ktoré rozhodcovský rozsudokzaväzuje účastníka konania nie je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo neodporuje dobrým
mravom. Obdobný záver vyslovil Najvyšší súd SR aj v ďalších rozhodnutiach (napr. 6Cdo/105/2011, 7
ECdo/35/2014, 7 ECdo/34/2014).

Zároveň exekučný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 46/2012 (sp. zn.
3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011), ktoré citoval už aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení. V
zmysle tohto rozhodnutia pokiaľ oprávnený v návrhu označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na

základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie
je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2
E.P. vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia

neprípustný.

Zároveň nejde len o rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale ide aj o ustálenú
rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave, ktorý vystupuje vo vzťahu k exekučnému súdu ako
odvolací súd.

V uznesení č.k. 20CoE/242/2013-53 zo dňa 12.06.2014 uviedol Krajský súd v Bratislave, že odvolací
súd nemôže prisvedčiť tvrdeniu oprávneného, že súd v tomto konaní nemá právomoc skúmať obsahovú
stránku rozhodcovského rozsudku. Právo (a aj povinnosť) aj bez návrhu preskúmať rozhodcovský
rozsudok ohľadom legitimity rozhodcovského súdu alebo rozhodcu na rozhodovanie vo veci a v

rozsahu kvalitatívneho preskúmania, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
svedčí exekučnému súdu priamo zo zákona, v čom je jednotná aj súdna prax. Najvyšší súd SR vo
veci vedenej pod sp. zn. 3Cdo 146/2011 z 13. októbra 2011 (R 46/2012) judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,

je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť

žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na
ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný". Odvolací súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012 v obdobnej veci, podľa ktorého skúmaním
rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského

rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Ex. por.,
t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Najvyšší súd SR judikoval,
že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na
ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.

Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy
premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie
práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach

povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa
namietať platnosť rozhodcovskej doložky Najvyšší súd SR doplnil, že princíp "vigilantibus iura sripta
sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým
je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je
spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa

ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochranypráv spotrebiteľa. (Obdobne aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011 a ďalšie).

V uznesení č.k. 21CoE/245/2014-26 zo dňa 17.03.2015 Krajský súd v Bratislave okrem iného uviedol, že
súd sa pri skúmaní validnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie,
ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako
aj po materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti.
Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na

jeho vydanie. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného
konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je
možné vykonať. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť,
že rozhodcovská doložka ako súčasť VPPÚ, ktoré tvoria prílohu zmluvy o úvere zo dňa 28.09.2011
uzavretej medzi oprávneným a povinným nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu.

Ďalej v uznesení Krajského súdu v Bratislave č.k. 22CoE/373/2013-51 zo dňa 12.02.2014 odvolací
súd konštatoval, nakoľko právomoc rozhodcu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na
neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť
legitimitu pre exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore
so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom, ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie

je možné vykonať. Ak teda v danej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol spor
prejednať rozhodca a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby prvostupňový i
odvolací súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
"rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku

v zákonom stanovenom rozsahu teda - vzhľadom na vyššie uvedené - logicky musí predchádzať
prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou doložkou (zmluvou). Ak
je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným
exekučným titulom.

Taktiež v uznesení Krajského súdu v Bratislave č.k. 22CoE/84/2015-30 zo dňa 15.07.2015 dospel
odvolací súd k záveru, že sa stotožňuje s vyššie uvedeným názorom súdu prvého stupňa, nakoľko
právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom
právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu
pre exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a

nie je spôsobilým exekučným titulom. Ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.
Ak teda v danej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby prvostupňový i odvolací súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu

nevykonateľného rozhodnutia. Dojednanie zmluvy v časti o rozhodcovskej doložke teda nemalo oporu
v zákone, ba priamo zákonom bolo vylúčené, a preto rozhodcovský súd nemal zákonné zmocnenie na
rozhodnutie. Za takýchto podmienok rozsudok rozhodcovského súdu nemôže byť exekučným titulom.
Obdobne rozhodol Krajský súd v Bratislave napr. aj v rozhodnutiach č.k. 22CoE/80/2015-53 zo dňa
15.07.2015 a 22CoE/130/2014-67 zo dňa 28.01.2015.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v otázke posudzovania existencie alebo neexistencie právomoci
rozhodcovského súdu je ustálená rozhodovacia činnosť aj v rámci odvolacieho súdu (Krajský súd v
Bratislave), čo je dokumentované aj rozhodnutiami s ostatných odvolacích senátov pôsobiacich na
Krajskom súde v Bratislave (20CoE, 21CoE, 22CoE).

Pri rozhodovaní exekučný súd neopomína ani znenie ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ktoré umožňuje časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

S poukazom na osobitný charakter a dôsledky rozhodcovskej doložky nie je možné považovať
rozhodcovskú doložku za časť zmluvy, ktorú možno určiť odkazom v obchodných podmienkach.V tejto súvislosti možno poukázať aj na znenie nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.
ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktorý sa venoval posudzovaniu inorporovania zmluvných pokút (a aj
rozhodcovských doložiek) do všeobecných obchodných podmienok. ÚS ČR v tomto náleze uviedol, že

obchodnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluváchnarozdielnapríkladodobchodnýchzmlúvmajúslúžiť
predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská

doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva
sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka)
zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy
samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis).
Aj z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že nedochádza k platnému uzatvoreniu dohody o podrobení

sa rozhodcovskému konaniu (rozhodcovská zmluva) samotným uvedením rozhodcovskej doložky
dodávateľom (v danom prípade oprávneným) vo všeobecných obchodných podmienkach. Pre platné
uzatvorenie rozhodcovskej doložky sa vyžaduje, aby bola uvedená na samotnej zmluve, ktorá je
zmluvnými stranami (oprávneným aj povinným) podpísaná.
V danej veci je pritom nepochybné, že medzi oprávneným a povinným vznikol spotrebiteľský právny

vzťah, nakoľko ide o zmluvu medzi dodávateľom (oprávnený) a spotrebiteľom (povinný) v zmysle § 52
ods. 1 OZ. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že povinný je spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 OZ.
Avšak exekučný súd považuje za potrebné uviesť, že posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným a
povinným ako spotrebiteľského vzťahu nie je kľúčové pri posudzovaní právomoci rozhodcovského súdu
pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ale poukázanie na spotrebiteľský charakter tohto vzťahu možno

podporne použiť na poukázanie záverov uvedených v tomto rozhodnutí.

Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 4 upravuje tri spôsoby pre uzavretie rozhodcovskej
zmluvy (doložky) a rozhodcovský súd má právomoc vec prejednať, ak bola rozhodcovská zmluva
uzavretá jedným z týchto spôsobov. Konkrétne ide:

1. Obsiahnutie textu rozhodcovskej zmluvy do dokumentu podpísaného zmluvnými stranami,
2. Uvedenie textu rozhodcovskej zmluvy vo vzájomne výmenných listoch umožňujúcich zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli,
3. Vyhlásenie zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej

v rozhodcovskom konaní.

Uvedená zákonná úprava je prísne kogentná, nemožno sa od nej odchýliť a taktiež nemožno pripustiť
extenzívny výklad uzatvárania rozhodcovskej doložky napr. samotným uvedením vo všeobecných
obchodných podmienkach (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa

30.11.2011).

Z obsahu súdneho spisu vrátane priložených listín má exekučný súd preukázané, že zmluva medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným nebola uzatváraná telefaxom alebo prostredníctvom
iných telekomunikačných zariadení. Preto neprichádza do úvahy vyššie uvedený bod 2. ako spôsob

uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Taktiež z obsahu rozhodcovského spisu SR 15339/09 má exekučný
súd preukázané, že rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená ani vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom.
V danej veci preto mohlo dôjsť k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky v súlade so zákonom a k založeniu
právomoci rozhodcovského súdu vec rozhodnúť jedine v podobe obsiahnutia textu rozhodcovskej

zmluvy do dokumentu podpísaného zmluvnými stranami. Pre dodržanie písomnej formy nestačí keď je
znenie rozhodcovskej doložky zachytené v písomnej podobe. Pre posúdenie, či bola dodržaná písomná
formarozhodcovskejdoložky,jepotrebnévychádzaťajzoznenia§40Občianskehozákonníka.Vzmysle
§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

Na základe uvedeného pre dodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky ako základnej podmienky
založenia právomoci rozhodcovského súdu je nevyhnutné, aby bola rozhodcovská doložka podpísaná
obidvoma zmluvnými stranami.Preuzavretierozhodcovskejdoložkyvzmysle§4ods.2ZoRKnepostačuje,akúčastnícizmluvypodpíšu
na znak súhlasu zmluvu a všeobecné obchodné podmienky, do ktorých je inkorporovaná rozhodcovská
doložka, sú len prílohou zmluvy, resp. stranou č. 2 zmluvy, neobsahujú podpis zmluvných strán. To isté

platí aj v prípade, ak v rámci podpísanej časti zmluvy je uvedený bod, že účastníci súhlasia aj so znením
všeobecných obchodných podmienok.

Zo zmluvy o úvere zo dňa 30.09.2008 a VOP má exekučný súd jednoznačne preukázané, že oprávnený
a povinný podpísali zmluvu o úvere, avšak na predložených VOP a ani na rozhodcovskej doložke sa

podpis oprávneného ani povinného nenachádza.

Absenciu podpisu rozhodcovskej doložky a tým nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky
nemôže zhojiť ani vyhlásenie na úverovej zmluve, v zmysle ktorého dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že
sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených
a súhlasí s VPPÚ, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa

ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane VPPÚ a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na
všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Takéto vyhlásenie nemôže
nahradiť podpísanie rozhodcovskej doložky. Zároveň ani v tomto vyhlásení povinného (dlžníka) nie je
uvedený jeho súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky a podrobením sa rozhodcovskému konaniu.

Zároveň takýto postup oprávneného ako dodávateľa v zmluvách obchádza zákonný postup upravujúci
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ako je aj motivovaný tým, že takéto dojednanie pozornosti
spotrebiteľa zrejme unikne. Preto ak aj napriek tomu dodávateľ pri uzatváraní zmlúv postupuje, nespráva
sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Uvedený záver
je podľa názoru exekučného súdu ústavne konformný, a to aj s poukazom na vyššie citovaný nález

ÚS ČR sp. zn. 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktorý možno použiť ako výkladové pravidlo na danú vec s
poukazom na obdobnosť právnej úpravy v Českej republike a v Slovenskej republike.

Na základe uvedených skutočností má exekučný súd jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi
nebola uzavretá rozhodcovská doložka v súlade s § 4 ods. 2 ZoRK. Z tohto dôvodu nebola daná

právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a na vydanie exekučného titulu.

Nakoľko rozhodnutie predložené oprávneným ako exekučný titul bolo vydané orgánom, ktorý
nedisponoval právomocou na jeho vydanie, exekučný súd musí konštatovať rozpor exekučného titulu
so zákonom.

Keďže exekučný súd dospel k záveru že oprávneným predložené rozhodnutie bolo vydané v rozpore
so zákonom (bez právomoci orgánu na jeho vydanie), nemohla z neho vzniknúť povinnému žiadna
právna povinnosť. Takéto rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom a na jeho podklade nie je
možné viesť exekúciu na majetok povinného. Preto exekučný súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za

neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) E. P.

V tejto súvislosti exekučný súd uvádza, že naň aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) E.P. a nie
ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, na ktoré poukazoval povinný.
Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní bolo zrušené zákonom č. 336/2014 Z. z. a podľa §

54b ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté
pred 1. januárom 2015. Nakoľko zákon o rozhodcovskom konaní je procesným predpisom, je potrebné
na rozhodovanie aplikovať ustanovenia v znení účinnom v čase rozhodovania súdu. Preto nie je pri
posudzovaní spôsobilosti exekučného titulu exekučný súd obmedzený len ustanovením § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní.

Exekučnýsúdzároveňuvádza,ženiejedotknutéjehoprávodomáhaťsasvojichprávvočipovinnémuna
základe zmluvy o úvere v občianskom súdnom konaní, nakoľko ním predložený rozhodcovský rozsudok
nezakladá prekážku res iudicata. Ako bolo už vyššie uvedené, rozhodnutie, ktoré bolo vydané bez
právomoci orgánu na jeho vydanie nezaväzuje, s pohľadu práva ide o paakt.

Súdny exekútor si podaním zo dňa 13.01.2011 uplatnil trovy exekúcie vo výške 39,89 eur, ktoré
pozostávali zo odmeny za výkon exekučnej činnosti 33,19 eur a DPH 6,64 eur.Exekučný súd dospel k záveru, že súdny exekútor má v danej veci právo na náhradu trov exekúcie v
plne uplatnenej výške 39,83 eur a na ich náhradu zaviazal exekučný súd oprávneného, ktorý zavinil
zastavenieexekúciepodanímnávrhunavykonanieexekúcienapodkladenevykonateľnéhoexekučného

titulu.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Povinnému náhradu trov konania exekučný súd nepriznal, nakoľko mu v priebehu konania žiadne
nevznikli a oprávnený v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta zavinil zastavenie konania predložením
nespôsobilého exekučného titulu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na

Krajský súd v Bratislave.