Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200614
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200614.5

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátuJUDr.JanyNovotnejaJUDr.JozefaZlochu,vprávnejvecižalobcu:Slovenskéelektrárne,a.s.,so
sídlom Mlynské Nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052, zast. Mgr. Andreou Butašovou, advokátkou
so sídlom AK Kapitulská 18/A, 811 01 Bratislava, ktorá vykonáva advokáciu ako spolupracujúci advokát
sospoločnosťouPETERKA&PARTNERS,advokátníkancelář,s.r.o.sosídlomPraha,protižalovanému:

Úrad priemyselného vlastníctva SR, J. Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti: Inžinierska
výpočtová spoločnosť Trnava, s.r.o., so sídlom Jána Hollého 5, 917 01 Trnava, IČO: 36 222 224, zast.
JUDr. Tatianou Brichtovou, advokátkou, AK Brichta & Partners, Grösslingová 6 - 8, 811 09 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. PÚV 152-2005/ÚV 4301 II/16-2015 zo
dňa 6. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovaného č. PÚV 152-2005/ÚV 4301 II/16-2015 zo dňa 06. marca 2015 podľa § 250

j ods. 2 písm. e) O.s.p. z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 70 Eur, spočívajúce v zaplatenom
súdnom poplatku právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. PÚV

152-2005/ÚV 4301/I-135-2013 zo dňa 12. decembra 2013 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa
§ 44 ods. 1 písm. f) zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 517/2007 Z.z.“ alebo „Zákon o úžitkových vzoroch“) návrh navrhovateľa
Slovenské elektrárne, a.s., na výmaz úžitkového vzoru č. XXXX zamietol. V odôvodnení svojho
rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal podrobne na obsah návrhu na výmaz úžitkového
vzoru č. XXXX s názvom „Systém na zadržanie roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe jadrového

reaktora typu O.“ majiteľa Inžinierska výpočtová spoločnosť Trnava, s.r.o., ako aj na vyjadrenie majiteľa
úžitkového vzoru. S poukazom na § 44 ods. 1 písm. f) zákona č. 517/2007 Z.z. poukázal na skutočnosť,
že úrad vymaže úžitkový vzor, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby preukáže, že neboli
splnené podmienky na zápis úžitkového vzoru do registra podľa predpisov platných v čase jeho zápisu.
Prvostupňový správny orgán z obsahu návrhu na výmaz napadnutého úžitkového vzoru mal za to, že bol
podaný z dôvodov nesplnenia podmienky novosti, nepresiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti a

nemožnosti priemyselnej využiteľnosti. Vo vzťahu k dôkazným prostriedkom proti novosti a prekročeniu
rámca prostej odbornej spôsobilosti napadnutého riešenia možno pritom namietať všetkým, čo sa stalo
súčasťou stavu techniky pred dátumom prednosti daného napadnutého riešenia, podmienka jasného
datovania je nevyhnutná. Ak namietaný dokument nie je opatrený dátumom zverejnenia alebo ak by v
tomtosmeremohlivzniknúťpochybnosti,jenanavrhovateľovi,abytútoskutočnosťobjektívnepreukázal.
Ak navrhovateľ túto skutočnosť nepreukáže, nemôže byť takýto dôkaz vo výmazovom konaní úspešne

uplatnený. Navrhovateľ v návrhu na výmaz predložil viacero dokumentov označených ako X. až X a to
nasledovne:D0 - P. Y., O. N., H. G.: „implementation of Severe Accident Management Strategy at the Loviisa NPP“,
Forum Nuclear Services Ltd, Finland. Ide o dokument, ktorý sa zameriava na stratégiu riadenia ťažkých
nehôd vyvinutý pre jadrovú elektráreň Loviisa vo Fínsku. Zo samotného dokumentu však nie je zrejmé

a navrhovateľ to tiež nepreukázal, či a kedy došlo k jeho zverejneniu. Zverejnenie tohto dokumentu
nevyplýva ani zo žiadnych údajov uvedených v texte, a preto tento dokument nemožno považovať
za relevantný stav techniky známy pred právom prednosti napadnutého riešenia. Aj v prípade, ak
by bolo možné tento dokument považovať za relevantný stav techniky, je nutné uviesť, že stratégia
riadenia ťažkých nehôd vyvinutá pre JE Loviisa je predmetom aj iných namietaných dokumentov (napr.

X a úrad sa v posúdení týmto riešením podrobne zaoberal, preto je možné konštatovať, že uznanie
tohto dokumentu ako relevantného stavu techniky by nemalo vplyv na posúdenie podmienok zápisu
napadnutého riešenia.
X. - P. W., M. Z., M. Z.: „Koncept udržania roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe reaktora typu O.“,
časť 1, Trnava, december 2003. Podľa vrchnej strany dokumentu bol tento vypracovaný ako zákazka č.
XXX-XX-XX v decembri 2003. K uvedenému dokumentu majiteľ predložil „Zmluvu o dielo“ (Z. uzatvorenú

medzinavrhovateľom,pričompredmetomdielajeriešenieúlohy„Koncepciaudržaniaroztavenejaktívnej
zóny v tlakovej nádobe reaktora pre jadrové elektrárne typu T..-XXX/VXXX“. Číslo zmluvy u zhotoviteľa
je XXX-XX-XX, t.j. ide o zmluvu, ktorej výsledkom je navrhovateľom predložený materiál X Zmluva bola
podpísaná oboma stranami 22. a 24. septembra 2003. Podľa článku 5.1 tejto zmluvy sú výsledky
riešenia a jeho časti po odovzdaní objednávateľovi (navrhovateľovi) jeho vlastníctvom. Poskytnutie

výsledkov riešenia tretej strane môže byť realizované len po dohode zmluvných strán na základe
samostatnej písomnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že vytvorené dielo „Koncept udržania roztavenej
aktívnej zóny v tlakovej nádobe reaktora typu O.-XXX/VXXX“ (1. časť) nemožno pokladať za verejný
dokument prístupný neobmedzenému okruhu osôb, resp. bez vedomia obidvoch strán žiadnej tretej
strane. Preto tento dokument nemožno považovať za relevantný stav techniky známy pred právom

prednosti napadnutého riešenia.
X. - P. W., M. Z., Ľ. O.: „Feasibility of in vessel retention of corium AT BOHUNICE V-2 NPP“,Part 1,
O., Concerted Utility Review of O.-XXX Safety Research Needs, Euratom 5th Framework Programme
1998-2002, December 2001, Part I.,
X. - P. W., M. Z., Ľ O.: „Feasibility of in vessel retention of corium for VVER-XXX/VXXX units“, Part II,

O., Concerted Utility Review of O.-XXX Safety Research Needs, Euratom 5th Framework Programme
1998-2002 February 2002“, Part II.
X. - P. W., M. Z., Ľ. O.: „Feasibility of in vessel retention of corium for O.-XXX/VXXX units“, Part III.,
O., Concerted Utility Review of O.-XXX Safety Research Needs, Euratom 5th Framework Programme
1998-2002, April 2002. Pri dokumentoch X X. a X. ide o technické správy o posúdení možnosti aplikácie

riešenia na zadržianie roztavenej aktívnej zóny implementovaného na jadrovej elektrárni Loviisa pre
štandardné bloky typu O.-XXX/VXXX vypracované v rámci projektu O., piaty rámcový program S..
Dokumenty sú z decembra 2001, februára 2002 a apríla 2002. K dokumentu X. majiteľ predložil Zmluvu
o dielo uzatvorenú medzi zhotoviteľom (majiteľ) a objednávateľom (navrhovateľ). Štúdia mala byť
vykonaná v rámci projektu O., ktorý bol súčasťou 5. rámcového projektu EÚ. Navrhovateľ nepreukázal,

že by tento dokument bol prístupný verejnosti pred dátumom prednosti úžitkového vzoru, a preto
tento dokument prvostupňový správny orgán považoval za interný dokument dvoch zmluvných strán. K
dokumentu X. majiteľ doložil tiež „Smluvu o dílo“ uzatvorenú medzi objednávateľom (ČEZ, a.s., Praha
ČR) a zhotoviteľom (majiteľ) podpísanú vo februári 2002. Jej článok 13 definuje utajovanie poskytnutých
informácií medzi objednávateľom a zhotoviteľom vzájomne. Z toho je zrejmé, že tento dokument nebol

verejneprístupným,apretohobezďalšiehonemožnopovažovaťzarelevantnýstavtechnikyznámypred
právom prednosti napadnutého riešenia. K dokumentu X. bola majiteľom doložená zmluva (Customer
contrakt No: XXXXXXXXXX/VE, Contractor contract No: XXX-XX-XX) medzi majiteľom a jadrovou
elektrárňou PAKS, Maďarsko. Aj v tomto prípade prvostupňový správny orgán konštatoval, že ide o
projekt vypracovaný na základe zmluvy a navrhovateľ nepreukázal, že išlo o verejne prístupný materiál.

X. - článok O. N., H. G., T.G. G.: ln-vessel retention of corium at the Loviisa plant, uverejnený v
roku 1997 v medzinárodnom časopise „Nuclear Engineering and Desing 169, ktorý sa venuje všetkým
aspektom jadrovej energie. Tento dokument možno považovať za relevantný stav techniky vo vzťahu
k napadnutému riešeniu.
X. - Plant description The Westinghouse F Advanced Nuclear Plant, stro. 18, obr. 7., publikovaný v roku

2003 nadnárodnou spoločnosťou Westinghouse Electric Co,l LLC. Tento dokument možno považovať
za relevantný stav techniky vo vzťahu k dátumu prednosti napadnutého riešenia.
X. -Znalecký posudok číslo XX/XXXX vypracovaný 13.08.2012 Znaleckým ústavom elektrotechniky
a informatiky, Fakultou elektrotechniky a informatiky, Bratislava. Prílohami znaleckého posudku súobjednávka znaleckého posudku, záznam z nahliadnutia do spisu na ÚPV SR, 21.11.2012, kópia výpisu
z obchodného registra majiteľa zo 16.11.2012, napadnutý úžitkový vzor, český úžitkový vzor č. XXXXX
(ide o ekvivalent napadnutého úžitkového vzoru), ktorý bol podaný v Českej republike a nárokuje si

dátum prednosti z napadnutého úžitkového vzoru, posúdenie úžitkového vzoru s názvom „Systém na
zadržanie roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe jadrového reaktora typu O.-XXX/VXXX“, č. SK
XXXXU vypracovaný O. L., B. a príloha X. podania návrhu - Plant description The Westinghouse F
Advanced Nuclear Plant, Znalecký posudok a všetky dokumenty v ňom uvedené sú vypracované, resp.
zverejnenépodátumeprednostinapadnutéhoriešenia-novostiaprostejodbornejschopnostiodborníka

v danej oblasti. Dokument X. možno považovať za relevantný jedine pri posudzovaní podmienky
priemyselnej využiteľnosti napadnutého riešenia.

K dokumentu X. prvostupňový správny orgán konštatoval, že ide o dokument, ktorý sa zameriava
na stratégiu riadenia ťažkých nehôd vyvinutý pre jadrovú elektráreň Loviisa vo Fínsku. Z uvedeného
dokumentu nie je zrejmé a navrhovateľ to nepreukázal, či a kedy došlo k jeho zverejneniu. Zverejnenie

dokumentu nevyplýva ani zo žiadnych údajov uvedených v texte, preto prvostupňový správny orgán
tento dokument nepovažoval za relevantný stav techniky známy pred právom prednosti riešenia.
Okrem toho stratégia riadenia ťažkých nehôd vyvinutá pre JE Loviisa je predmetom aj v iných
namietaných dokumentoch, ktorými sa prvostupňový správny orgán podrobne zaoberal. Z uvedeného
dôvodu konštatoval, že uznanie dokumentu X. ako relevantného stavu techniky by nemalo vplyv na

posúdenie podmienok zápisu napadnutého riešenia. Pokiaľ ide o dokument X., tento bol vypracovaný
ako zákazka č. XXX-XX-XX v decembri 2003. K uvedenému dokumentu bola majiteľom predložená
„Zmluva o dielo“ uzatvorená medzi žalobcom a ďalším účastníkom, pričom zmluva bola podpísaná
oboma stranami dňa 24. septembra 2003. Podľa čl. 5.1 zmluvy sú výsledky riešenia jeho časti po
odovzdaní objednávateľovi (žalobcovi) jeho vlastníctvom. Poskytnutie výsledkov riešenia tretej strane

môže byť realizované len po dohode zmluvných strán na základe samostatnej písomnej zmluvy. Na
základe uvedeného mal prvostupňový správny orgán za to, že tento dokument nemožno pokladať
za verejný, prístupný neobmedzenému okruhu osôb, a teda ho nemožno považovať za relevantný
stav techniky známy pred právom prednosti napadnutého riešenia. Pokiaľ ide o dokument X k nemu
majiteľ predložil „Zmluvu o dielo“ uzatvorenú medzi zhotoviteľom (majiteľom) ďalším účastníkom a

objednávateľom (navrhovateľom - žalobcom). Vo vzťahu k tomuto dokumentu navrhovateľ nepreukázal,
že by bol prístupný verejnosti pred dátumom prednosti napadnutého úžitkového vzoru a prvostupňový
správnyorgánhopovažovalzainternýdokumentdvochzmluvnýchstrán.Vovzťahukdokumentumajiteľ
doložil rovnako „Smlouvu o dílo“ uzatvorenú medzi objednávateľom ČEZ, a.s., Praha, Česká republika a
zhotoviteľom (ďalším účastníkom) podpísanú vo februári 2002. Účelom zmluvy bolo vypracovanie diela,

ktorého predmetom bolo vypracovanie technickej pomoci pri posúdení možnosti aplikovania stratégie
s vonkajším chladením tlakovej nádoby reaktora v prípade ťažkej havárie s tavením aktívnej zóny,
s cieľom zabrániť pretaveniu nádoby reaktora a preniknutiu taveniny do priestoru šachty reaktora.
Článok 13 zmluvy definuje utajovanie poskytnutých informácií medzi objednávateľom a zhotoviteľom
vzájomne, z čoho vyplýva, že tento dokument nebol verejne prístupný a bez ďalšieho ho nie je možné

považovať za relevantný stav techniky známy s právom prednosti napadnutého riešenia. K dokumentu
X. bola majiteľom doložená zmluva medzi majiteľom a jadrovou elektrárňou PAKS v Maďarsku. Nakoľko
ide o projekt vypracovaný na základe zmluvy, prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca
nepreukázal, že išlo o verejne prístupný materiál a uvedený dokument nepovažoval za relevantný stav
techniky pred dátumom prednosti napadnutého riešenia. V odôvodnení sa prvostupňový správny orgán

vysporiadal aj s dôkazmi B B B B a B a to na podporu neverejnosti dokumentov X. až X na základe
ktorých dôkazov prvostupňový správny orgán konštatoval, že navrhovateľom (žalobcom) predložené
namietané dokumenty X. - X. neboli pred dátumom prednosti napadnutého úžitkového vzoru zverejnené
spôsobom, na základe ktorého by ich bolo možné považovať za súčasť stavu techniky. Prvostupňový
správny orgán zdôraznil, že navrhovateľovi bolo poskytnuté vyjadrenie majiteľa spolu s dôkazmi, ktoré

spochybňujú zverejnenie namietaných dokumentov X. až X navrhovateľ týmto tvrdeniam neoponoval a
ani žiadnymi dôkazmi nepreukázal opak. Dokument pod X. a X. prvostupňový správny orgán považoval
za relevantný stav techniky vo vzťahu k napadnutému riešeniu (X a vo vzťahu k dátumu prednosti
napadnutého riešenie (X Pokiaľ ide dokument pod X. prvostupňový správny orgán konštatoval, že
znalecký posudok a všetky dokumenty v ňom uvedené sú vypracované, resp. zverejnené po dátume

prednosti napadnutého riešenia, a teda nie je možné tento dokument pripustiť ako námietku voči
podmienkam zápisu napadnutého riešenia - novosti a prostej odbornej schopnosti odborníka v danej
oblasti. Dokument X. možno považovať za relevantný jedine pri posudzovaní podmienky priemyselnej
využiteľnosti napadnutého riešenia.Prvostupňový správny orgán následne porovnal dokumenty, ktoré boli posúdené ako relevantný stav
techniky (X X s napadnutým riešením vo vzťahu k zisteniu, či napadnuté riešenie spĺňa podmienku

novosti voči riešeniam opísaným v uvedených dokumentoch. Prvostupňový správny orgán porovnal
obsah dokumentu X. a napadnutého úžitkového vzoru, pričom konštatoval, že Systém na zadržiavanie
roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe jadrového reaktora typu O. XXX/VXXX podľa napadnutého
úžitkového vzoru je v nárokoch na ochranu charakterizovaný konkrétnymi znakmi zariadenia a vzťahom
medzi týmito znakmi, pričom v namietanom dokumente X. nie je možné nájsť popis konkrétnych znakov

k predmetu napadnutého riešenia. Z uvedeného dôvodu dokument X. nemožno považovať za námietku
protijehonovosti.ObdobnékonštatovanieprijalprvostupňovýsprávnyorgánajvovzťahukdokumentuX
v ktorom chýbajú konkrétne znaky predmetu napadnutého riešenia. V prípade preukazovania nenovosti
riešenia nie je možné len poukázať na rovnaký princíp - použitie chladiacej vody na chladenie nádoby v
koncepte zadržania roztavenej aktívnej zóny a odvod pár zo šachty reaktora, a to najmä v prípade, ak
reaktor F má iné konštrukčné usporiadanie ako reaktor O. XXX/VXXX. Ani dokument X. prvostupňový

správny orgán nepovažoval za relevantnú námietku proti novosti napadnutého riešenia. Na základe
uvedeného prvostupňový správny orgán konštatoval, že napadnuté riešenie tak, ako je definované v
hlavnom nároku na ochranu, je nové. Ako nové je potom nutné označiť aj ďalší nárok č. 2 až č. 6, ktoré
sú na hlavnom nároku závislé.

Prvostupňový správny orgán sa tiež zaoberal potrebou zhodnotiť splnenie podmienky zápisnej
spôsobilosti napadnutého úžitkového vzoru podľa § 1 Zákona o úžitkových vzoroch, a teda splnenie
podmienky presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti, pri porovnaní s riešeniami predstavujúcimi
známy stav techniky. V čase projektovania výstavby reaktorov O. XXX/VXXX sa neuvažovalo s

možnosťou výskytu a zvládnutia ťažkých havárií s tavením jadrového paliva, a teda ani so zadržaním
kória v tlakovej nádobe reaktora. Pri reaktoroch novej generácie však boli už v štádiu projektovania
navrhnuté a experimentálne overené technické opatrenia zamerané na chladenie tlakovej nádoby
reaktora pri ťažkej havárii. Vzhľadom k uvedenému koncept zadržania roztavenej aktívnej zóny v
tlakovej nádobe jadrového reaktora je známy a bol známy aj pred podaním prihlášky napadnutého

úžitkového vzoru. Uplatnenie tohto konceptu na rôznych typoch reaktorov si vzhľadom na rozdielne
technické a konštrukčné danosti príslušných reaktorov vyžaduje aj rozdielne technické riešenia a
prístup. Prvostupňový správny orgán porovnal technické riešenia uvedené v namietaných dokumentoch
X. a X. s namietaným úžitkovým vzorom, pričom konštatoval, že nie je možné tvrdiť, že napadnuté
riešenie je len prenesením konceptu R. z reaktora F alebo F na reaktor O. XXX/VXXX a zároveň,

že pre odborníka v danej oblasti ide o úplne bežné a realizovateľné riešenie bez prekročenia prostej
odbornej schopnosti. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že aj keď väčšina prvkov napadnutého
technického riešenia je súčasťou jestvujúcej konštrukcie jadrového reaktora O.-XXX/VXXX, čo vyplýva z
nevyhnutnej podmienky akceptácie jestvujúceho konštrukčného stavu, napadnuté riešenie predstavuje
vo vzťahu k relevantným dokumentom X. a X. neočakávaný technický pokrok daného riešenia a spĺňa

tak podmienku danú § 1 zákona č. 517/2007 Z.z.

Vo vzťahu k priemyselnej využiteľnosti napadnutého riešenia prvostupňový správny orgán konštatoval,
že navrhovateľ síce v návrhu o výmaz uviedol, že napadnuté riešenie nie je priemyselne využiteľné, ale
konkrétne sa týmto tvrdením v návrhu podrobne nezaoberal. Prvostupňový správny orgán poukázal na

závery znaleckého posudku č. XX/XXXX (dokument X podľa ktorého technické riešenie napadnutým
úžitkovým vzorom nespĺňa všetky znaky úžitkového vzoru a tým ani podmienky zápisu podľa zákona
č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch (ďalej len „zákon č. 478/1992 Zb.“). Vo vzťahu k priemyselnej
využiteľnosti úžitkového vzoru sa prvostupňový správny orgán stotožnil s majiteľom úžitkového vzoru, že
dôkazom je overenie funkčnosti na konkrétnom zariadení. Znalec vo svojom posudku síce uviedol, že v

dôsledku závažných nedostatkov technického riešenia napadnutého úžitkového vzoru nemôže byť bez
dostatočných technických opatrení dosiahnutá funkčná spoľahlivosť, a tým aj priemyselná využiteľnosť
technológie na zadržanie roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe reaktora typu O.-XXX/VXXX,
avšak bez uvedenia konkrétnych výsledkov experimentu preukazujúcich túto nefunkčnosť. Z uvedeného
dôvodu pre prípad posúdenia priemyselnej využiteľnosti prvostupňový správny orgán zobral do úvahy

dôkazy predložené majiteľom preukazujúce, že technické riešenie tak, ako je definované v nárokoch na
ochranu napadnutého riešenia je reálne nainštalované v Slovenskej republike, v jadrových elektrárňach
Jaslovské Bohunice a Mochovce, a taktiež dôkaz spočívajúci v overení funkčnosti na experimentálnom
zariadení H.. Z dôkazov predložených majiteľom je tiež zrejmé, že došlo k odsúhlaseniu napadnutéhoriešenia Úradom jadrového dozoru SR. Z uvedených dôvodov prvostupňový správny orgán považoval
priemyselnú využiteľnosť napadnutého riešenia za preukázanú.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíprvostupňovýsprávnyorgánkonštatoval,ženapadnutýúžitkovývzor
spĺňal v čase jeho zápisu všetky podmienky na zápis do registra podľa ustanovení § 1 až 3 zákona č.
517/2007 Z.z. a z uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového
rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote rozklad, ktorý predseda Úradu
priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „žalovaný“) svojím rozhodnutím č. PÚV 152-2005/ÚV 4301
II/16-2015 zo dňa 06. marca 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 44 ods. 1 písm. f) zákona
č. 517/2007 Z.z. v nadväznosti na § 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch (ďalej len „zákon
č. 478/1992 Zb.“) zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení

napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že dôvodom, pre ktorý prvostupňový správny orgán
zamietol návrh na výmaz úžitkového vzoru bolo konštatovanie, že napadnutý úžitkový vzor spĺňal v čase
jeho zápisu všetky podmienky na zápis do registra podľa ustanovení § 1 až § 3 zákona č. 487/1992
Zb. Žalovanému z podaného rozkladu vyplynulo, že žalobca ako navrhovateľ spochybnil správnosť
hodnoteniaverejnejdostupnostidokumentovX.ažXB.ažZ.aBataktiežformálnustránkunapadnutého

rozhodnutia. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca spolu s rozkladom predložil zmenšeninu
výkresu znázorňujúcu časť riešenia podľa napadnutého úžitkového vzoru vytvoreného spoločnosťou
ADVING, s.r.o. a súčasť výkresu č. O-F.-XXXX a majiteľ na podporu svojich tvrdení v rámci vyjadrenia
o rozklade predložil ako dôkaz Zmluvu o dielo zo dňa 04. marca 2004 uzatvorenú medzi majiteľom
ako objednávateľom a spoločnosťou ADVING, s.r.o. ako zhotoviteľom. Pokiaľ ide o dokument X tento

bol vypracovaný ako zákazka č. XXX-XX-XX v decembri 2003. Dokument X. súvisí so Zmluvou o
dielo označenou ako dôkaz Z.slo tejto zmluvy u zhotoviteľa je XXX-XX-XX, t.j. ide o zmluvu, ktorej
výsledkom je navrhovateľom predložený dôkazový materiál X Podľa čl. 5 bod 5.1 tejto zmluvy sú
výsledky riešenia a jeho časti po odovzdaní objednávateľovi (t.j. navrhovateľovi) jeho vlastníctvom. V
zmluve sa tiež konštatuje, že poskytnutie výsledkov riešenia tretej strane môže byť realizované len po

dohode zmluvných strán na základe samostatnej písomnej zmluvy. Žalobca ako navrhovateľ nepredložil
takúto písomnú zmluvu (o poskytnutí výsledkov riešenia tretej strany), a preto podľa žalovaného možno
konštatovať, že namietaný dokument X. nebol sprístupnený tretej strane, a teda nemožno ho pokladať
za verejný dokument prístupný neobmedzenému okruhu osôb. Dôkazy X X. a X. predstavujú technické
správy o posúdení možnosti aplikácie riešenia na zadržanie roztavenej aktívnej zóny implementovaného

v jadrovej elektrárni Loviisa pre štandardné bloky typu O.-XXX/VXXX, ktoré boli vypracované v rámci
projektu O., piaty rámcový program S.. Žalovaný konštatoval, že tieto dokumenty sú z decembra 2001,
februára 2002 a apríla 2002. Nakoľko z ich obsahu nie je možno zistiť, kedy a či vôbec boli sprístupnené
verejnosti, nemôžu byť považované za stav techniky. Namietaný dokument D2 pritom vychádza zo
Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi majiteľom ako zhotoviteľom a navrhovateľom ako objednávateľom

evidovanej u zhotoviteľa pod č. XXX-XX-XX (dôkaz B pričom predmetom diela v zmysle tejto zmluvy
malo byť spracovanie podkladov na rozšírenie existujúcej „databázy V pre havarijné analýzy“, v rozsahu
potrebnom na posúdenie realizovateľnosti stratégie chladenia tlakovej nádoby reaktora prostredníctvom
zaplavenia šachty reaktora V v prípade ťažkej havárie stavením aktívnej zóny. Štúdia mala byť vykonaná
v rámci projektu O., ktorý bol súčasťou piateho rámcového projektu EÚ. Dielo malo byť spracované

vo forme správy v anglickom jazyku do 15. septembra 2001. Žalovaný k dôkazu pod označením P2
poznamenal, že žalobca nepreukázal, že by tento bol prístupný verejnosti pred dátumom, od ktorého
patrí majiteľovi právo prednosti k napadnutému úžitkovému vzoru, a preto považoval tento dokument
len za interný dokument dvoch zmluvných strán. Vo vzťahu k dokumentu X.alovaný konštatoval, že
Smlouva o dílo bola uzatvorená 26. februára 2002 medzi spoločnosťou ČEZ, a.s. ako objednávateľom a

majiteľom ako zhotoviteľom (dôkaz B Účelom tejto zmluvy bolo vypracovanie diela, ktorého predmetom
bolo vypracovanie technickej pomoci pri posúdení možnosti aplikovania stratégie s vonkajším chladením
tlakovej nádoby reaktora v prípade ťažkej havárie s tavením aktívnej zóny, s cieľom zabrániť pretaveniu
nádoby reaktora a preniknutiu taveniny do priestoru šachty reaktora. Práce pritom nadväzujú na prvú
etapu štúdií vykonaných v danej oblasti v rámci piateho rámcového programu EÚ O.. Výstupom v rámci

tejto zmluvy mala byť záverečná správa spracovaná na účely projektu O. v anglickom jazyku. V čl.
13 bod 13.1 a bod 13.2 zmluvy sa zmluvné strany zaviazali, že budú pred tretími osobami chrániť
a utajovať dôverné informácie a skutočnosti tvoriace obchodné tajomstvo, ktoré si navzájom poskytli,
pričom obchodné tajomstvo tvorili okrem iného aj všetky informácie technickej povahy a výsledkyvýskumu súvisiace so zmluvnými stranami. Podľa bodu 15.8 objednávateľ bol oprávnený poskytovať
tretím osobám plnenie z tejto zmluvy. Žalovaný v súvislosti s dokumentom označeným ako dôkaz P3
konštatoval, že tento neobsahuje informáciu o dátume jeho zverejnenia, na základe čoho žalovaný

usúdil, že nebol verejne prístupný, a preto ho nie je možné považovať za stav techniky. Dokument
X. bol výsledkom zmluvy uzatvorenej medzi majiteľom úžitkového vzoru spolu so spoločnosťou PAKŠ
zo dňa 11. februára 2002 (dôkaz B Opäť je konštatovaná existencia projektu O. v rámci rámcového
projektu S., ktorý bol zameraný na riadenie ťažkých havárií a riadenie životnosti blokov O.-XXX/VXXX
v strednej Európe. Ako časť projektu bola majiteľovi úžitkového vzoru subdodávateľsky zadaná štúdia

uskutočniteľnosti zadržania roztavenej aktívnej zóny v nádobe reaktora pre JE Bohunice a JE Dukovany.
Správa obsahovala všeobecný opis kontajnmentu reaktora a vysvetľovala, ako je šachta reaktora
prepojená s ostatnými miestnosťami. V dokumente boli uvedené tiež ďalšie technické riešenia. Žalovaný
konštatoval,žeajvtomtoprípade,nakoľkoišlooprojektvypracovanýnazákladezmluvy,jemožné,resp.
je nutné konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal, že dokument označený ako B. je verejne prístupný, a
teda ani tento nemožno považovať za stav techniky, ktorý bol zverejnený pred dátumom práva prednosti

napadnutého riešenia.

Žalovaný konštatoval, že na podporu neverejnosti namietaných dokumentov X. až X. slúžia aj ďalšie
dôkazy B B B B a B z ktorých vyplýva, že projekt O. patril pod projekty Európskej komisie, konkrétne
pre nukleárne štiepenie a radiačnú ochranu. V dokumente P5 na strane XXX je síce uvedené, že

konečná správa má byť napísaná takým spôsobom, aby sa mohla použiť ako príručka správnej praxe pri
manažmente ťažkých havárií a manažmente životnosti elektrárne a zároveň má poskytnúť informácie,
ktoré môžu byť použité na uľahčenie a podporu v rokovaní kandidátskych krajín pre vstup do EÚ,
ktoré prevádzkujú reaktory O.-XXX. Predmetný dokument však neobsahuje žiadny údaj umožňujúci
identifikovať dátum sprístupnenia výsledkov výskumu verejnosti, resp. údaje, z ktorých by bolo možné

vyvodiť záver, že dokument P5 bol sprístupnený verejnosti pred dňom, od ktorého patrí majiteľovi právo
prednosti k napadnutému úžitkovému vzoru. Len tvrdenie o sprístupnení bez predloženia konkrétnych
dôkazov, z ktorých by táto skutočnosť vyplynula, nie je postačujúce a dôkazná povinnosť nemôže byť
nahradená argumentáciou založenou na domnienkach, predpokladoch alebo obchodných zvyklostiach.
Žalobca ako dôkaz toho, že na projekte O. sa podieľali nielen spoločnosti žalobcu, ČEZ, a.s. a PAKŠ,

ale aj ďalšie zmluvne zaviazané spoločnosti, predložil spolu s rozkladom zmenšeninu výkresu označenú
ako dôkaz L ktorá znázorňuje časť riešenia podľa napadnutého úžitkového vzoru. Tento výkres vytvorila
spoločnosť ADVING, s.r.o., pričom tento je súčasťou výkresu č. O-F.-XXXX vytvoreného v auguste 2004,
pred podaním prihlášky napadnutého úžitkového vzoru. Výkres je tiež prístupný v archíve uvedenej
spoločnosti a podľa názoru žalobcu ide o verejne prístupný dokument. Žalovaný zdôraznil, že ide

o pracovnú dokumentáciu spoločnosti ADVING, s.r.o., pričom skutočnosti výrobnej alebo technickej
povahy nie sú bežne dostupné verejnosti. Nakoľko nebol preukázaný opak žalovaný konštatoval, že
informácie v archíve spoločnosti ADVING, s.r.o. sú sprístupnené výlučne iba určitému okruhu osôb
v rámci tejto spoločnosti a existencia prekážky získať vedomosti komukoľvek je evidentná. Preto
nie je možné tento dodatočne predložený výkres vo vzťahu k napadnutému riešeniu považovať za

verejne prístupný a za dôkazový materiál tvoriaci stav techniky. Pokiaľ žalobca tvrdil, že majiteľom
predložené zmluvy o dielo označené ako dôkazy B. až B. neobsahujú žiadne ustanovenie týkajúce
sa utajenia ich obsahu, resp. obmedzenia pri nakladaní s ich predmetom, žalovaný konštatoval, že
skutočnosť či si zmluvné strany takéto obmedzenia v zmluvách nedohodli automaticky neznamená,
že došlo k ich zverejneniu, resp. k zverejneniu výsledkov výskumov, ktoré boli ich predmetom, tretím

stranám. Predmetné zmluvy neobsahujú žiadne informácie alebo údaje, z ktorých by bolo možné vyvodiť
jednoznačný záver, že tieto zmluvy alebo ich predmet boli sprístupnené verejnosti pred dňom vzniku
práva prednosti napadnutého úžitkového vzoru. Žalobca pritom na jednej strane spochybnil nadväznosť
namietaných dokumentov X. až X. na dôkazy B. až B. a na druhej strane na základe toho, že zmluvy
o dielo B. až B. neobsahovali obmedzenia týkajúce sa zverejnenia výsledkov výskumu, považoval

dokumenty X. až X. za verejne prístupné. Pokiaľ žalobca tvrdil, že výsledky výskumu boli sprístupnené
tretím stranám tým, že majiteľ postupne uzatvoril zmluvy o dielo označené ako dokumenty B. až B.
s navrhovateľom, spoločnosťou PAKŠ a spoločnosťou ČEZ, a.s. a opätovne s navrhovateľom, pričom
predmet plnenia nasledujúcej zmluvy nadväzoval na výsledky dosiahnuté v rámci predchádzajúceho
výskumu, žalovaný zdôraznil, že za verejné sprístupnenie výsledkov výskumu nemožno považovať

ich sprístupnenie subjektom, ktoré sa podieľajú na projekte O., nakoľko výmena informácií týkajúcich
sa výsledkov tohto projektu prebiehala len medzi týmito subjektmi a len v rozsahu a za podmienok
stanovených projektom a predloženými zmluvami o dielo. Nakladanie s informáciami dosiahnutými v
rámci projektu bolo vo vzťahu k verejnosti obmedzené a jediné informácie určené na sprístupnenieverejnosti boli obsiahnuté v dokumente označenom majiteľom ako dôkaz B Iné sprístupnenie výsledkov
výskumu osobám mimo projektu O. nebolo zo strany navrhovateľa dokázané. Pokiaľ žalobca tvrdil, že
majiteľ úžitkového vzoru nebol zmluvnou stranou projektu O., a teda nebol viazaný jeho podmienkami,

žalovaný uviedol, že je faktom, že bol zmluvnou stranou zmlúv o dielo predložených ako dôkazy B.
až Z. na základe ktorých ako zhotoviteľ predmetu diela spracoval štúdie pre účastníkov projektu. Ako
účastníkpredmetnýchzmlúvodielobolviazanýichustanoveniami.Bolovjehozáujme,abysozískanými
informáciami nenakladal takým spôsobom, aby nedošlo k ich verejnému sprístupneniu pred podaním
prihlášky napadnutého úžitkového vzoru. Žalovaný konštatoval, že ani z jedného z dokumentov (X. až X

B. až B B a B nie je zrejmé ich sprístupnenie verejnosti pred dátumom práva prednosti k napadnutému
úžitkovému vzoru. Žalobca nepreukázal okolnosti ich skoršieho zverejnenia, z uvedených dokumentov
nie je zrejmý dátum ich zverejnenia, resp. priamy dôkaz pozostávajúci z dostupných a overiteľných
faktov ich sprístupnenia verejnosti. Na základe uvedeného potom žalovaný námietku žalobcu týkajúcu
sa nesprávneho zhodnotenia verejnej dostupnosti dokumentov prvostupňovým orgánom považoval za
nedôvodnú. Podľa rozhodovacej praxe Európskeho patentového úradu je písomný dokument verejnosti

prístupný vtedy, keď v relevantnom dátume, t.j. pred dňom práva prednosti posudzovaného riešenia,
bolo možné, aby verejnosť získala vedomosti o obsahu tohto dokumentu a ak by neexistovala žiadna
prekážka, ktorá by na základe dôvernosti dokumentu obmedzovala použitie alebo rozšírenie takejto
vedomosti. Žalovaný poznamenal, že podnikovú dokumentáciu a uzatvorené dvojstranné zmluvy nie
je možné bez ďalšieho považovať za sprístupnené verejnosti. Žalobca preto nemôže s úspechom

namietať, že napadnuté riešenie nie je nové, a že nepresahuje rámec prostej odbornej schopnosti,
pokiaľ svoje tvrdenie neodôvodní priamym dôkazom pozostávajúcim z dostupných a overiteľných
faktov a údajov. Nakoľko tak navrhovateľ predloženými dôkazovými prostriedkami neosvedčil existenciu
dôvodov výmazu napadnutého úžitkového vzoru a ani relevantným spôsobom nepreukázal, že niektorý
z dokumentov X. až X B. až B B B a L.i systémov vyobrazených v predmetných dokumentoch

bol sprístupnený verejnosti pred dátumom práva prednosti napadnutého úžitkového vzoru, žalovaný
považoval záver prvostupňového orgánu o zamietnutí návrhu na výmaz za správny a dôvodný.
Konštatoval, že napadnutý úžitkový vzor spĺňal všetky hmotnoprávne podmienky na zápis do registra
podľa § 1 zákona č. 478/1992 Zb.

Pokiaľ navrhovateľ namietal formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že
napadnutý úžitkový vzor bol zapísaný do registra počas platnosti zákona č. 478/1992 Zb., a preto
aj v konaní o návrhu na výmaz bolo hodnotené splnenie zápisných podmienok daných uvedeným
zákonom. Aj keď sa prvostupňový orgán v závere napadnutého rozhodnutia odvolal na ustanovenie v
súčasnosti platného Zákona o úžitkových vzoroch, ktorý nadobudol účinnosť 01. januára 2008, z obsahu

rozhodnutia je zrejmé, že počas konania o výmaze boli posudzované podmienky ochrany ustanovené v
§ 1 až § 3 zákona č. 478/1992 Zb., a nie podmienky v zmysle zákona č. 517/2007 Z.z. Námietku žalobcu
týkajúcu sa uvedeného formálneho pochybenia prvostupňového správneho orgánu žalovaný považoval
za irelevantnú, nakoľko išlo len o chybu v písaní, ktorá v žiadnom prípade nemohla mať a ani nemala
vplyv na zákonnosť, vecnú správnosť a zrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný konštatoval,

že v konaní o rozklade neboli zistené dôvody, pre ktoré by bolo nutné napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo
zmeniť. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo výsledkom vecne správneho
posúdenia a bolo vydané v súlade s právnou úpravou platnou v čase jeho vydania.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu

žalovaného, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového
orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Ako dôvody žaloby uviedol všetky dôvody
uvedené v § 250j ods. 2 O.s.p. V podanej žalobe opísal priebeh správneho konania a mal za to, že
žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav veci, vychádzal z dôkazov, ktoré v skutočnosti nepreukazujú
skutkový stav tak, ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí. Z nesprávneho právneho posúdenia

predložených dôkazov žalovaným je zároveň zrejmé, že žalovaný nemal dostatok skutkových zistení.
Nesprávne závery napadnutého rozhodnutia môžu svedčiť o neznalosti žalovaného o procese vývoja
implementácie realizácie ako aj validity opatrení a činnosti v oblasti jadrovej energetiky, prevádzky
a bezpečnosti jadrových elektrární a v neposlednom rade aj účelovosti zavádzajúcich informácií zo
strany majiteľa sporného úžitkového vzoru. Žalobca mal za to, že správne a objektívne posúdenie danej

problematiky si vyžaduje odbornú kvalifikáciu v odbore jadrovej energetiky, rozhodnutie žalovaného
nemá oporu v obsahu spisu a vo vykonanom dokazovaní a sú tu zjavné rozpory v úsudku pri použití
právnej úvahy zo strany žalovaného.Vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca argumentoval, že napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v tom, že žalovaný síce použil
správny právny predpis, tento však nesprávne vyložil. Uvedená skutočnosť mala za následok vydanie

nezákonného rozhodnutia. Žalovaný nesprávne vyložil ustanovenie zákona o podmienkach, ktoré musia
byť splnené na zápis úžitkového vzoru, sporný úžitkový vzor bol zapísaný nesprávne. Žalovaný tiež
nesprávne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorého boli uzatvorené zmluvy o dielo
(dôkazy B. až B považované za zmluvy s povinnosťou mlčanlivosti, ktorá zo zmlúv žiadnym spôsobom
nevyplývala. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu žalobca namietal, že žalovaný nevykonal všetky

navrhnuté dôkazy, niektoré z dôkazov vyhodnotil nesprávnym a zjednodušeným spôsobom. Žalovaný
sa po vecnej stránke nevyjadril k znaleckému posudku preukazujúcemu nefunkčnosť zapísaného
úžitkového vzoru, iba uviedol, že z dôvodu, že znalecký posudok bol vypracovaný až po zápise
úžitkového vzoru ho nie je možné akceptovať. Žalovaný taktiež nevytýčil ústne pojednávanie, na ktorom
by bolo možné zo strany žalobcu ako navrhovateľa na výmaz úžitkového vzoru vysvetliť technické
závery, ktoré boli rozdielne od záverov majiteľa úžitkového vzoru, a to napriek tomu, že žalobca v tejto

technicky zložitej veci žiadal o vytýčenie ústneho pojednávania. Žalobca poukázal na skutočnosť, že
pri zápise úžitkového vzoru sa nevykonáva a nevykonal vecný prieskum a v čase zápisu žalovaný
vykonal iba formálny prieskum (bez vykonania prieskumu splnenia podmienky novosti, priemyselnej
využiteľnosti,akoajprostejodbornejschopnosti.Žalovanýpripodanínávrhunavýmazmalvychádzaťzo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu, za ktorý však nie je možné považovať prevzatie tvrdení majiteľa

úžitkového vzoru bez možnosti žalobcu vyjadriť sa k dôkazom predloženým majiteľom zapísaného
úžitkového vzoru a k vyjadreniu k podanému rozkladu. Takýmto spôsobom došlo zo strany žalovaného k
porušeniu základného práva žalobcu na spravodlivý proces, keď mu nebolo umožnené ako účastníkovi
konania brániť svoje práva podaním vyjadrenia k vyjadreniu majiteľa úžitkového vzoru k podanému
rozkladu. Žalobca mal za to, že tým, že žalovaný mu neposkytol vyjadrenie majiteľa úžitkového vzoru

k podanému rozkladu na základe ním predložených dôkazov a bez vypočutia svedkov a zosúladenia
protichodných vyjadrení vydal rozhodnutie, má za následok, že takýmto spôsobom trpí konanie aj
inou vadou konania, ktorá mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Aj keď žalovaný vo
svojom rozhodnutí konštatoval, že „informácia je považovaná za verejne prístupnú ak aspoň jeden
člen verejnosti má možnosť získať k nej prístup a pochopiť ju a nie je pritom viazaný povinnosťou

mlčanlivosti“, neakceptoval však žalobcom uvedené zverejnenie informácií (dôkaz X. až X na ktoré sa
nevzťahovala povinnosť mlčanlivosti podľa uzatvorených zmlúv a ani reálne konanie osôb, ktoré neboli
viazanépovinnosťoumlčanlivostiamaliprístupktakýmtoinformáciámaajichpochopili.Žalobcamaltiež
za to, že zverejnenie, resp. sprístupnenie informácií je možné preukázať aj iným dôkazom ako dátumom
zverejnenia. V prípade prihlášky úžitkového vzoru sa považuje za zverejnené všetko, čo bolo pred

dátumom podania prihlášky známe. V technických odvetviach sa však bežne pracuje s informáciami,
ktoré nie sú širokej verejnosti známe, odborníci z danej oblasti o informáciách vedia a vzájomne ich
zdieľajú. Podľa názoru žalobcu nie je nutné preukazovať, kedy došlo k zverejneniu informácie napríklad
v prípade, ak osoba využíva pri svojom konaní určité informácie a nepreukáže, že s týmito informáciami
mala možnosť nakladať iba na základe osobitnej zmluvy s povinnosťou mlčanlivosti. Tým že takáto

osoba s týmito informáciami nakladala, je zrejmé, že o nich vedela a pri svojej činnosti aj využila.
Takýto je aj prípad zverejnenia informácií, ktoré sa stali súčasťou stavu techniky v prípade sporného
úžitkového vzoru. Žalobca v žalobe zároveň poukázal na dôvody, pre ktoré považoval dôkazy X. až X. za
zverejnené, resp. informácie v nich sprístupnené. Vo vzťahu k zmluvám uzatvoreným medzi majiteľom
úžitkového vzoru a žalobcom, ako aj ČEZ, a.s. a PAKŠ žalobca zdôraznil, že pokiaľ dvojstranná

zmluva o dielo obsahuje povinnosť mlčanlivosti a predmet diela a výsledky sú následne využité v
ďalej uzatvorenej zmluve, uzatvorenej s inými účastníkmi, je nesporné, že došlo k porušeniu zmluvných
podmienok a v takomto prípade aj k sprístupneniu diela tretím osobám. Ani v ďalšej uzatvorenej zmluve
o dielo nie je ďalším spôsobom upravená povinnosť mlčanlivosti pre zmluvné strany. Sprístupnením
štúdie účastníkom projektu O. došlo k reálnemu zverejneniu informácií, čím sa stali súčasťou stavu

techniky. Pokiaľ ide o zmluvy o dielo, ako aj diela vypracované na základe takýchto zmlúv, mal žalobca
za to, že žalovaný rovnaké dôkazy vyhodnotil opačným spôsobom, v rozpore s logickými zásadami
hodnotenia dôkazov. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí pri právnom posúdení uzatvorených
dvojstranných zmlúv o dielo a sprístupnení diel vypracovaných na ich základe uviedol: „Za verejné
sprístupnenie výsledkov výskumu nemožno považovať ich sprístupnenie subjektom, ktoré sa podieľali

na projekte O., keďže výmena informácií týkajúca sa výsledkov tohto projektu prebiehala len medzi
týmito subjektmi, a len v rozsahu a za podmienok stanovených projektom a predloženými zmluvami
o dielo“, toto konštatovanie žalobca považoval za nesprávne právne posúdenie. Uzatvorené zmluvy o
dielo sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, ich účelom bolo vyhotovenia diela uvedenéhov predmete jednotlivých zmlúv. Zmluvný vzťah, na základe ktorého bolo vyhotovené dielo, nie je možné
právne posúdiť ako dvojstrannú zmluvu, v zmysle ktorej sú zmluvné strany povinné konať a výsledok
takejto zmluvy podriadiť pod iný zmluvný vzťah, ktorého však obidvaja účastníkmi nie sú. Osoba, ktorá

nie je zmluvnou stranou takéhoto vzťahu, nemôže byť viazaná podmienkami zmluvy, ktorých nie je
účastníkom. Účastník sa nemôže odvolávať na povinnosti druhého účastníka vyplývajúceho z iného
zmluvného vzťahu, ktorým nie je viazaný. Nakoľko majiteľ úžitkového vzoru nebol vlastníkom projektu
O., nebol viazaný zmluvnými podmienkami projektu, nakoľko nebol jeho zmluvnou stranou. Bolo na
úvaheúčastníkovprojektu,sakýmiorganizáciamiaspoločnosťamibudúspolupracovať,vakomrozsahu

a akým zmluvným základom budú upravené ich vzájomné vzťahy. Spolupráce sa zúčastňovali aj iné
osoby, napríkla VÚJE Slovenská republika, ÚJV Řeš, Česká republika, KFKI Budapešť, Maďarská
republika, ktorým boli informácie sprístupňované. Pokiaľ by diela vyhotovené na základe dvojstranných
zmlúv o dielo mali byť využité iba v rámci projektu O. a ak by majiteľ úžitkového vzoru mal byť
viazaný povinnosťou mlčanlivosti s možnosťou sprístupnenia iba subjektom projektu, táto povinnosť
mlčanlivosti by musel byť dohodnutá v týchto uzatvorených zmluvách. Z uzatvorených zmlúv nevyplýva

žiadna takáto dohoda, a preto podľa názoru žalobcu je nesprávne také posúdenie žalovaným, keď
aj tieto zmluvy podriadil pod podmienky projektu. Dielo ako dôkaz D2 bolo vyhotovené na základe
dvojstrannej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a majiteľom sporného úžitkového vzoru. K
zverejneniu diela došlo konaním majiteľa úžitkového vzoru, keď uzatvoril s iným subjektom dvojstrannú
zmluvu o dielo, v ktorej sprístupnil výsledky predchádzajúceho výskumu. Jednotlivé diela a výsledky

výpočtov nadväzovali a vychádzali zo štúdií vypracovaných na základe predchádzajúcich zmlúv. Týmto
konaním boli sprístupnené verejnosti a stali sa stavom techniky. Za zverejnenie je možné považovať
aj sprístupnenie diela v rámci projektu O.. Účastníkov projektu O. je možné považovať za verejnosť
a chápať ich s ohľadom na bezpečnosť prevádzkovania konkrétnych jadrových zariadení, a preto
je logické, že sprístupnenie detailných technických parametrov jadrových zariadení môže byť širokej

verejnosti obmedzené. To však neznamená, že samotné výsledky boli utajené. Cieľom projektu O. bolo
vyhotovenie návodov na riadenie ťažkých havárií, podľa ktorých prevádzkovatelia jadrových zariadení
majú postupovať. S vyhodnotením dôkazov B B B B B o neverejnosti dokumentov X. až X a to dôkazmi
B B B B a B žalobca nesúhlasil a mal za to, že z takýchto dôkazov utajenie, resp. neverejnosť dôkazov
X. až X. nevyplýva. Poukázal taktiež na nesprávne hodnotenie žalobcom predloženého dôkazu X. -

znaleckéhoposudku.Pokiaľžalovanýkonštatoval,žetentodôkazmožnopovažovaťzarelevantnýlenpri
posudzovaní podmienky priemyselnej využiteľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko bol vypracovaný,
resp. zverejnený až po dátume práva prednosti napadnutého úžitkového vzoru, takéto konštatovanie
žalobca považoval za rozporné s logikou veci. Podľa jeho názoru by to znamenalo, že po zápise
úžitkového vzoru nie je možné preukázať, že zapísaný úžitkový vzor nie je funkčný. Žalobca daným

posudkom preukazoval nefunkčnosť zapísaného úžitkového vzoru, nie verejnú dostupnosť, ako mylne
uviedol žalovaný.

Žalobca tiež namietal, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, je
v rozpore s obsahom spisov. Nestotožnil sa so záverom žalovaného o presiahnutí prostej odbornej

schopnosti, nakoľko nesprávne považoval prvky riešenia, ktoré sú súčasťou konštrukcie jadrového
zariadenia, za podmienku akceptácie jestvujúceho konštrukčného stavu. Vyslovil záver, že úžitkový
vzor tak, ako je zapísaný v nárokoch na ochranu, je nefunkčný a podrobne rozobral jednotlivé nároky
vyplývajúce z úžitkového vzoru tak, ako sú zapísané.

Žalobcamaltiežzato,žezistenieskutkovéhostavunebolodostačujúcepreposúdenieveci.Zozoznamu
dokumentov predložených majiteľom úžitkového vzoru v rámci správneho konania vyplýva, že majiteľ
sporného úžitkového vzoru nepredložil žiadny dokument, ktorý by preukázal jeho tvrdenia. Tvrdil, že
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Úvahu žalovaného,
na základe akých skutočností dospel k svojmu rozhodnutiu, považoval žalobca za nedostatočnú,

čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Opis napadnutého rozhodnutia sa podľa žalobcu
obmedzuje na opis právnej povahy konania, stručný opis predmetu konania, vymenovanie dokladov
predložených žalobcom a majiteľom úžitkového vzoru a konštatovanie, že žalovaný rozhodol na základe
predložených dôkazov. Žalobca mal za to, že rozhodnutie je pre právnu zmätočnosť nepreskúmateľné,
a teda nezákonné v prípade, ak nie je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, aké právne a skutkové

úvahy viedli k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je pritom sama o sebe bez vecného
prieskumudôvodomnazrušenierozhodnutia.Napokonžalobcanamietal,ževkonanísprávnehoorgánu
bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V zmysle
základných zásad správneho poriadku má rozhodnutie správneho orgánu vychádzať zo spoľahlivozisteného skutkového stavu veci. Aj keď správny orgán má rozhodnúť na základe vlastného uváženia,
dané uváženie nemôže vybočovať z medzí logiky. V danej veci ide o technicky zložitú problematiku,
žalobca sa nestotožnil s rozhodnutím žalovaného, ktorého právne posúdenie a zhodnotenie stavu

techniky vychádzalo z neúplného skutkového stavu a neznalosti technickej problematiky predmetného
sporu. Žalovaný napriek žiadosti žalobcu nevytýčil pojednávanie, nedoručil žalobcovi vyjadrenie majiteľa
úžitkového vzoru k podanému rozkladu a v rozhodnutí len citoval tvrdenia majiteľa úžitkového vzoru,
ktoré neboli žiadnym dôkazom preukázané a žalobca nemal právo sa k týmto tvrdeniam vyjadriť.
Takýmto postupom žalovaný odňal žalobcovi možnosť konať, čo predstavuje takú vadu rozhodnutia,

ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Miera pochybenia žalovaného aj s
prihliadnutím na komplikovanosť prípadu ohrozila právom chránené záujmy žalovaného, pričom došlo
k väčším počtom samostatných pochybení, ktoré v súhrne presiahli zásadnú intenzitu nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia.

Žalovanývpísomnomvyjadreníkžalobenavrhol,abysúdžalobuzamietolažalobcovinepriznalnáhradu

trov konania. V písomnom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že hoci žaloba smeruje v prvom rade
proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného, žalobca v nej poukazuje aj na nedostatky prvostupňového
rozhodnutia, ktoré ale neboli predmetom rozkladu podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu. S
poukazomnaustanovenie§53ods.2zákonač.517/2007Z.z.bolipredmetomnapadnutéhorozhodnutia
len tie skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu a tieto sa týkali

zhodnotenia verejnej dostupnosti dokumentov X. až X interpretácia posúdenia predložených dôkazov
a formálnych nedostatkov prvostupňového rozhodnutia. Žalobca rozkladom nenapadol posúdenie
podmienky presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti a podmienky priemyselnej využiteľnosti,
a preto sa s nimi žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia nezaoberal. Podanú žalobu pritom
žalobca odôvodnil okrem iného aj nesprávnym posúdením týchto dvoch podmienok ochrany. Žalovaný

vyslovil názor, že žalobné dôvody týkajúce sa podmienok presiahnutia bežnej odbornej schopnosti
a priemyselnej využiteľnosti by v prejednávanej veci nemali byť predmetom súdneho konania podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p.. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
argumentoval, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe, ktoré
už boli uplatnené v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu a s ktorými sa musel orgán rozhodujúci

o rozklade vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom
preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania, ako nevyhnutného predpokladu
na podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Predmetom súdneho prieskumu potom už
nemôžu byť nové námietky, uplatnené po prvý krát v žalobe, ktoré mohli byť uplatnené už po doručení
prvostupňového rozhodnutia v podanom rozklade. Vo vzťahu k žalobnej námietke, posúdeniu splnenia

podmienok ochrany napadnutého úžitkového vzoru do registra, žalobca ako nositeľ dôkazného bremena
predloženými dôkaznými prostriedkami neosvedčil existenciu dôvodov výmazu napadnutého úžitkového
vzoru a relevantným spôsobom nepreukázal, že by niektorý z dokumentov X. až X B. až B B B a Y.i
systémov vyobrazených v predmetných dokumentoch bol sprístupnený verejnosti pred dátumom práva
prednosti napadnutého úžitkového vzoru. Žalovaný sa relevantnosti predmetných dokladov náležite

venoval a svoje závery aj náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko napadnutý úžitkový vzor spĺňa všetky
hmotnoprávne podmienky ochrany podľa § 1 zákona č. 478/1992 Zb., žalovaný považoval záver o
zamietnutí návrhu na výmaz za správny a dôvodný. Pokiaľ ide o namietaný dokument X tento bol
podrobne posúdený v prvostupňovom rozhodnutí, jednak v súvislosti so skúmaním podmienky novosti
napadnutého riešenia a jednak bol tento dôkaz vyhodnotený aj pri posudzovaní podmienky presiahnutia

rámca prostej odbornej schopnosti napadnutého úžitkového vzoru. V napadnutom rozhodnutí nebol
dôvod sa predmetným znaleckým posudkom zaoberať, nakoľko žalobca podaným rozkladom nenapadol
jeho posúdenie. Tvrdenie žalobcu o nevyhodnotení predmetného znaleckého posudku tak podľa
žalovaného neobstojí. Ak žalobca namietal, že žalovaný nemôže disponovať znalosťami vo všetkých
oblastiach techniky, potom opomenul, že žalovaný je ústredným orgánom štátnej správy, ktorému je

zo zákona zverená právomoc rozhodovať, či sú splnené podmienky, aby bola technickému riešeniu
poskytnutá ochrana v podobe úžitkového vzoru, ale aj či sú splnené podmienky na výmaz už
zapísaného úžitkového vzoru. Žalovaný je tak jediným orgánom, ktorý je oprávnený posúdiť všetky
skutočnosti, vrátane odborných, ktoré sú pre výmaz úžitkového vzoru rozhodné, vrátane otázky
novosti, vynálezcovskej činnosti alebo priemyselnej využiteľnosti napadnutého riešenia. Pokiaľ ide o

samotný zápis napadnutého úžitkového vzoru do registra, konanie o prihláške prebiehalo podľa tzv.
registračného princípu, čo znamená, že úrad pred jeho zápisom do registra neskúmal, či predmet
prihlášky napadnutého úžitkového vzoru spĺňal podmienku novosti, a či presahoval rámec prostej
odbornej schopnosti. Skúmanie týchto hmotnoprávnych podmienok žalovaný vykonal až v konaní onávrhu na výmaz napadnutého úžitkového vzoru z registra a zo strany žalobcu nebolo predloženými
dôkazmi preukázané, že napadnuté riešenie podmienky v čase jeho zápisu nespĺňalo. Za účelovú
považoval žalovaný námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia jeho základného práva na spravodlivý

proces. Žalobca mal možnosť kedykoľvek v priebehu konania požiadať o zaslanie majiteľom úžitkového
vzoru predložených vyjadrení a dôkazov, prípadne nahliadnuť do správneho spisu, čo niekoľkokrát aj
urobil. Žalovanému nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu povinnosť doručovať účastníkom konania
všetky podania predložené druhou stranou, pokiaľ o to nie je výslovne požiadaný alebo pokiaľ mu
túto povinnosť priamo neustanovuje zákon. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe spochybnil vyhodnotenie

dôkazov X. až X. vo vzťahu k ich sprístupneniu verejnosti, tejto otázke sa žalovaný podrobne venoval
v napadnutom rozhodnutí, náležite vysvetlil a zdôvodnil, prečo a na základe ktorých dôkazov dospel
k tomu, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať sprístupnenie predmetných namietaných dokumentov
verejnosti. V písomnom vyjadrení sa žalovaný podrobne zaoberal vyhodnotením dôkazov vo vzťahu k
zákonnej podmienke novosti.

Žalovaný v písomnom vyjadrení mal tiež za to, že žalobca v podanej žalobe nepreukázal, že by
žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s
obsahom administratívneho spisu. V tomto smere išlo zo strany žalobcu len o zopakovanie tvrdení,
ktoré majú svedčiť v prospech nenovosti napadnutého riešenia, resp. k preukázania nepresiahnutia
prostej odbornej schopnosti. K týmto skutočnostiam sa žalovaný podrobne vyjadril v prvostupňovom

rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že žalobca predloženými dôkazovými prostriedkami relevantným
spôsobom nepreukázal, že by niektorý z ním predložených dôkazov, či systémov vyobrazených v
predmetných dokumentoch, bol sprístupnený verejnosti pred dátumom práva prednosti napadnutého
úžitkového vzoru, resp. že by bol na prekážku presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti. Ak
žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci, žalovaný tento

žalobný dôvod považoval za účelový a neopodstatnený, nakoľko dôkazné bremeno v prípade návrhu na
výmaz úžitkového vzoru je na strane navrhovateľa (žalobcu), jeho povinnosťou bolo uviesť argumenty
a predložiť dôkazné prostriedky, ktoré by preukázali pravdivosť jeho tvrdení a dôvodnosť uplatneného
návrhu. Žalovaný žalobcom namietané dokumenty, ako aj dôkazy predložené majiteľom, vyhodnotil
jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach tak, ako mu to ukladajú všeobecne záväzné právne predpisy

a toto vyhodnotenie považoval za náležite odôvodnené. Svoje rozhodnutie žalovaný tiež považoval
za náležite a zrozumiteľne odôvodnené, postavené na logických a preukázaných záveroch, ktoré
vyplynuli z dôkazov a vyjadrení žalobcu i majiteľa. Žalovaný pri vydávaní oboch rozhodnutí postupoval v
súlade s príslušnými právnymi predpismi, ako aj v súlade so základnými zásadami správneho konania.
Rozhodnutia obsahovali aj náležité vyhodnotenie predložených dôkazných prostriedkov, a to jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný mal za to, že v oboch rozhodnutiach sa vysporiadal so všetkými
žalobcom predloženými argumentmi a závery, ku ktorými v rozhodnutiach dospel, náležite odôvodnil
a vysvetlil. Pokiaľ žalobca namietal, že požiadal o ústne pojednávanie, čomu žalovaný nevyhovel,
žalovaný poukázal na ustanovenie § 45 ods. 5 zákona č. 517/2007 Z.z., podľa ktorého úrad určí dátum
ústneho pojednávania, ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní navrhovateľa výmazu

a majiteľa úžitkového vzoru. Žalovaný mal za to, že v preskúmavanom prípade všetky rozhodujúce
skutočnosti vyplynuli z predložených podaní, a preto nepovažoval za účelné a potrebné nariaďovať
ústne pojednávanie. Nedoručením vyjadrenia majiteľa úžitkového vzoru k podanému rozkladu nebola
zo strany žalovaného žiadnym spôsobom odňatá možnosť požiadať o zaslanie vyjadrení majiteľa
úžitkového vzoru, či o nahliadnutie do spisu. Žalobca mal kedykoľvek právo informovať sa o stave

konania, a preto považoval túto námietku žalobcu ako neopodstatnenú. Záverom žalovaný zdôraznil,
že tvrdenie a zdôvodnenie žalobcu, že rozhodnutím alebo postupom, ktorý napáda bol ukrátený na
svojich právach (pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu), je potrebné
považovať za osobitnú náležitosť žaloby. Žalobca však v žalobe bližšie neuvádza, akým spôsobom
napadnuté rozhodnutie zasahuje do jeho práv. Paradoxné je potom aj tvrdenie žalobcu, podľa ktorého

sporný úžitkový vzor tak, ako je zapísaný na ochranu, nie je zabudovaný v jadrových zariadeniach
žalobcu, pretože tento systém by nebol funkčný. V nadväznosti na vyššie uvádzané skutočnosti mal
žalovaný za to, že ako napadnuté rozhodnutie, tak aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,
sú v súlade so zákonom.

Ďalší účastník v písomnom vyjadrení k žalobe považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a
navrhol, aby súd žalobu zamietol. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi
neopodstatnenosti žaloby, ktoré sú uvedené vo vyjadrení žalovaného, napadnuté rozhodnutie, ako
aj postup, ktorý mu predchádzal považoval v plnom rozsahu za zákonný a správny. Žaloba bolapodaná v neodôvodnene širokom rozsahu, predmetom prieskumu v rámci súdneho konania môžu byť
výlučne dôvody, ktoré boli žalobcom uvedené v rozkladovom konaní, a teda nesprávne zhodnotenie
verejnej dostupnosti dokumentov X. až X nesprávna interpretácia a posúdenie predložených dôkazov

a formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia. Reštriktívny výklad je v tomto prípade odôvodnený
osobitou koncentračnou požiadavkou vyplývajúcou z § 53 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z.z. Je výlučne
na ťarchu žalobcu, že v rámci rozkladu neuviedol dôvody, ktorých preskúmania sa domáha v rámci
súdneho konania. Vo vzťahu k novosti ďalší účastník zdôraznil, že dôkazné bremeno súvisiace s
preukázaním predzverejnenia technického riešenia zaťažuje navrhovateľa výmazu. Bolo povinnosťou

žalobcupreukázaťhoobjektívnymiapreskúmateľnýmidôkazmijednoznačnedokazujúcimi,ževprípade
konkrétneho dokumentu došlo k jeho právne relevantnému zverejneniu časovo predchádzajúcemu
podaniu prihlášky. Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, v rámci napadnutého rozhodnutia túto
skutočnosť žalovaný podrobne zdôvodnil a zohľadnil pritom všetky dôkazy predložené ako žalobcom,
tak aj majiteľom úžitkového vzoru jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti. V rámci správnej žaloby sa
žalobca pokúša zdôvodniť absenciu novosti technického riešenia výlučne na základe predpokladov

a domnienok bez toho, aby zároveň dokázal skutočné a objektívne zverejnenie dokumentov a čas
zverejnenia. Pokiaľ ide o ďalšie podmienky, a to presiahnutie rámca bežnej odbornej schopnosti a
priemyselnú využiteľnosť, žalovaný opakovane poukázal nato, že ide o otázky nad rámec prípustného
rozsahu správnej žaloby vzhľadom na skutočnosť, že tento dôvod žalobca neuviedol v rozklade. Ďalší
účastník uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom neodňal žalobcovi možnosť konať pred správnym

orgánom. Tvrdil, že v tomto prípade bolo možné vec náležite posúdiť bez nutnosti ústneho pojednávania,
a to vzhľadom na predložené písomné podanie a dôkazy, ktoré boli žalovanému predložené. Zvyšné
dôvody odňatia možnosti konať pred žalovaným prezentované žalobcom sú výlučne dôsledkom jeho
procesnej neaktivity, ktorá nemôže byť na ťarchu žalovaného ani zakladať vadu konania.

Žalobca aj ďalší účastník následne na svoje písomné podania reagovali vo vzájomných replikách.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní

dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v zhode s jej písomným vyhotovením.
Zdôraznil, že ako následok nesprávneho úradného postupu žalovaného bolo vydanie nezákonného
rozhodnutia, žalovaný nesprávne zhodnotil otázku zverejnenia technického riešenia. Dôsledkom

takéhoto nesprávneho zhodnotenia uvedenej otázky bolo nesprávne právne posúdenie a zamietnutie
žiadosti na výmaz úžitkového vzoru. Existujúce rozpory medzi účastníkmi konania mohli byť odstránené
a bol by dostatočne zistený skutkový stav. Nakoľko správny orgán nepostupoval zákonne, nezistil
dostatočne skutkový stav, čoho následkom vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že technické
riešenie, na základe ktorého bol úžitkový vzor zapísaný, bolo pred rozhodnou dobou zverejnené, bolo

známe verejnosti, a preto podľa žalobcu neboli splnené podmienky na zápis takéhoto úžitkového vzoru.
Poukázal na článok A. Z., ktorý mal byť zverejnený 20. - 26. septembra 2008, ktorá sa v referencii
odvoláva na správu z roku 2003. Pokiaľ autorka článku mohla čerpať z takejto správy, znamená to, že
bola zverejnená, inak by porušila zákon alebo sa vystavila riziku trestného postihu. Zástupca žalobcu
zároveň na pojednávaní namietal vyhodnotenie dôkazu B žalovaným. Dôkaz B pritom uvádza dobovú

stránku serveru H., ktorý je serverom Európskej komisie a zhromažďuje informácie o vedeckej komunite
a vývoji v rôznych oblastiach vedy a techniky financovaných Európskou komisiou. Žalovaný dôkaz B
vyhodnotil nesprávne, nakoľko na serveri H. sa nachádza dokumentácia projektu O., konkrétne ide
o článok vytvorený tými istými autormi ako dôkazu B pričom v tomto článku sa uvádza: „Dôležitým
prostriedkom na prezentovanie výsledkov O. širšej verejnosti bolo O. D., ktorý bol organizovaný vo

Viedni v októbri 2012.“ Takýto dôkaz je priamo dohľadateľný na stránke H..eu, širšou verejnosťou v
tomto prípade bolo deväť medzinárodných inštitúcií, dve z Bulharska, Technická univerzita Sofia a
Energetický inštitút Sofia, takisto dva subjekty z Českej republiky, dva subjekty z Maďarskej republiky,
jeden subjekt zo Slovenskej republiky (VÚJE Trnava) a prítomný bol aj zástupca z výskumného ústavu,
ktorý prevádzkuje Európska komisia v Holandsku. Bol tam tiež zástupca Medzinárodnej agentúry pre

atómovú energiu. Na tomto workshope zástupca IVES Trnava (ďalší účastník) vo svojom príspevku
prezentoval výsledky projektu O., vrátane troch správ, ktorými sú dôkazy X X. a X V rámci workshopu
boli distribuované príručky M., ktoré boli výstupom projektu O. a boli distribuované účastníkom s tým,
aby ich používali vo svojej ďalšej práci. Žalobca navrhol žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť.Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní považovala napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo, za zákonné. Mala za to, že žaloba bola podaná v neprípustnom rozsahu, nakoľko

smeruje proti vyhodnoteniu dôkazov, o ktorých žalovaný v rámci rozhodovania o podanom rozklade
nerozhodoval. Žalovaný bol pritom pri prejednávaní rozkladu viazaný dôvodmi uvedenými v rozklade.
ŽalovanývtomtosmerenepostupovalpodľaSprávnehoporiadku,kedybymoholrozhodnutiepreskúmať
vcelomrozsahu.Akžalobcavrozkladeurčitédôvodyneuplatnil,nemoholichpotomuplatniťanivžalobe.
Zároveň zástupkyňa žalobcu zdôraznila, že žalobca v žalobe, ako aj v písomnom vyjadrení uvádza

nové dôkazy a nové skutočnosti, ktoré nepredložil, ani netvrdil v konaní a pokiaľ tieto skutočnosti neboli
predložené pred správnym orgánom, žalovaný sa s nimi ani nemohol zaoberať. Mohol sa zaoberať len
dôkazmi a skutočnosťami, ktoré žalobca predkladal v konaní a len tieto mohol posudzovať. Vo vzťahu k
vyhodnoteniu otázky novosti zástupkyňa žalovaného zdôraznila, že žalobca nepreukázal, že by dôkazy
boli zverejnené. Žalobca pritom tvrdil, že zverejnil sprístupnenie riešenia zmluvným partnerom, o ďalšom
zverejnení nemal žalovaný vedomosť. Ak boli takéto dokumenty sprístupnené zmluvným partnerom

a títo boli viazaní mlčanlivosťou, nie je možné vyvodiť z toho záver, že boli sprístupnené verejnosti.
Žalovaný mal za to, že dostatočne zistil skutkový stav, dospel k záveru o nepreukázaní dôvodov na
výmaz úžitkového vzoru, vyhodnocoval tie dôkazy, ktoré boli predložené. Pokiaľ mal za to, že neboli také
rozpory, aby musel nariaďovať pojednávanie, táto námietka zo strany žalobcu nie je relevantná. Pokiaľ
žalobca poukazoval na dokument B takýto dôkaz je neprípustný, nakoľko ide o nové dôkazy, ktoré neboli

v správnom konaní použité. Navrhla, aby súd žalobu zamietol.

Zástupkyňa žalovaného považovala napadnuté rozhodnutie za zákonné a navrhla, aby súd žalobu
zamietol. Zdôraznila, že v správnom súdnictve nie je možné prihliadať na dôkazy, ktoré boli
predložené po vydaní rozhodnutia. Na nové dôkazy súd nemôže prihliadnuť. Vo vzťahu k údajnému

„predzverejneniu“ uviedla, že žalobca si mylne alebo nesprávne interpretuje prax úradu pri posudzovaní
„predzverejnenia.“ Žalobca pri návrhu na výmaz úžitkového vzoru mal predkladať a produkovať dôkazy
v správnom konaní. Zároveň vo vzťahu k argumentácii žalobcu uviedla, že nepostačuje len tvrdenie, je
potrebné predkladať aj dôkazy. Ak sa konali workshopy, je potrebné preukázať aj to, že účastníci boli
oboznámení s takýmito správami a prípadne aj predložiť výstupy týkajúce sa účastníkov mimo projektu

O..

Zástupca žalobcu v replike zdôraznil, že žalovaný mal vzhľadom na zložitosť veci nariadiť pojednávanie,
nakoľko existovali rozpory a tieto by boli zrejme odstránené, pokiaľ by žalovaný postupoval zákonným
spôsobom a pojednávanie by nariadil.

Z administratívneho spisu vyplýva, že na Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky bola
dňa 1. júla 2005 faxovým podaním doručená žiadosť ďalšieho účastníka o zápis úžitkového vzoru
do registra, značka spisu XXXX-XXXX, s názvom úžitkového vzoru „Systém na zadržanie roztavenej
aktívnej zóny v tlakovej nádobe jadrového reaktora typu O. XXX/VXXX“. Písomné podanie žiadosti

bolo ÚPV SR doručené dňa 4. júla 2005. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zapísal
úžitkový vzor do registra úžitkových vzorov dňa 16. septembra 2005 podľa § 11 ods.1 zákona č.478/1992
s dátumom nadobudnutia účinnosti úžitkového vzoru dňa 16. septembra 2005. Na žiadosť ďalšieho
účastníka mu ÚPV SR dňa 28. júla 2009 oznámil predĺženie platnosti úžitkového vzoru prvý raz do 1.
júla 2012 a následne druhý raz do 1. júla 2015. Žalobca dňa 1. februára 2013 podal návrh na výmaz

úžitkového vzoru XXXX („Systém na zadržanie roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe jadrového
reaktora typu O. XXX/VXXX“) v zmysle ustanovenia § 44 ods.1 písm.f) zákona č.517/2007 Z.z. podaním
doručeným ÚPV SR dňa 1. februára 2013. ÚPV SR vyzval žalobcu ako majiteľa úžitkového vzoru na
vyjadrenie k návrhu na výmaz úžitkového vzoru v lehote do 16. júna 2013 s poučením, že pokiaľ sa
majiteľ k návrhu nevyjadrí, úrad úžitkový vzor z registra vymaže. Ďalší účastník sa k návrhu na výmaz

úžitkového vzoru vyjadril podaním doručeným úradu dňa 17. júna 2013, vyjadrenie majiteľa úžitkového
vzoru bolo ďalšiemu účastníkovi doručené dňa 18. septembra 2013. O žiadosti o výmaz úžitkového
vzoru z registra rozhodol Úrad Priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 12.
decembra 2013 (prvostupňové rozhodnutie). Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad
faxovým podaním doručeným úradu dňa 17. januára 2014, ktoré písomne doplnil dňa 21. januára 2014

bez podrobnejšieho odôvodnenia s výhradou doplnenia podrobného odôvodnenia rozkladu. Pôvodne
žalobca v podanom rozklade namietal nesprávne zhodnotenie verejnej dostupnosti dokumentov X.
až X nesprávnu interpretáciu a posúdenie predložených dokladov a formálne nedostatky rozhodnutia.
Nakoľko žalobca vecné odôvodnenie k rozkladu nedoplnil, úrad ho vyzval na doplnenie rozkladu vlehote do 28. marca 2014. Podaním z 24. marca 2014 žalobca požiadal o prvé predĺženie lehoty do
28. mája 2014 z dôvodu potreby dlhšieho času na doplnenie podaného rozkladu. Konečnú lehotu ÚPV
SR na vecné odôvodnenie podaného rozkladu stanovil do 28. mája 2014. Posledný deň lehoty žalobca

opätovne požiadal o ďalšie predĺženie lehoty do 28. júna 2014, ktorú úrad akceptoval, lehotu predĺžil
s upozornením, že je stanovená ako konečná a na ďalšie žiadosti o predĺženie lehoty úrad prihliadať
nebude. Podaný rozklad žalobca odôvodnil podaním doručeným ÚPV SR dňa 30. júna 2014 (faxové
podanie), doplnené písomne dňa 1. júla 2014.

Z obsahu odôvodnenia rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu vyplýva, že žalobca mal zato, že
prvostupňový správny orgán nesprávne zhodnotil verejnú dostupnosť dokumentov X. až X pričom
prvostupňový správny orgán mal nesprávne vyhodnotiť neverejnosť projektu O., ako aj samotných
správ vypracovaných na základe dvojstranných zmlúv. Nakoľko majiteľ úžitkového vzoru nebol
účastníkom projektu O., žalobca poukázal na časovú súslednosť zmlúv o dielo, ich predmet a následné
zverejnenie tretím stranám samotným majiteľom úžitkového vzoru, pričom išlo o zmluvu o dielo

uzatvorenú so žalobcom (B zmluvu o dielo uzatvorenú so spoločnosťou ČEZ (B zmluvu o dielo so
spoločnosťou Pakš (B a zmluvu o dielo uzatvorenú opätovne so žalobcom (B V časti rozkladu
označenej ako nesprávna interpretácia a posúdenie predložených dôkazov žalobca na prílohu L. -
zmenšeninu výkresu znázorňujúceho časť riešenia podľa úžitkového vzoru, ktorý výkres bol vytvorený
pre žalobcu spoločnosťou ADVING s.r.o. so sídlom v Leviciach a ktorý je súčasťou výkresu č.O-F.-

XXXX, vytvoreného v auguste 2004, a teda pred prihláškou úžitkového vzoru. Uvedený dôkaz má
preukazovať, že na problematike pracovali nielen osoby spoločností uvedených v projekte O., ale aj
ďalšie zmluvne zaviazané spoločnosti. Aj v tejto časti odôvodnenia rozkladu poukázal na skutočnosť,
že ani dokumenty označené ako B neobsahujú žiadne obmedzenia týkajúce sa zverejnenia ich obsahu.
Inak v odôvodnení podaného rozkladu poukázal len na ním tvrdené formálne nedostatky rozkladom

napadnutého rozhodnutia.

Úrad následne vyzval majiteľa úžitkového vzoru na vyjadrenie k podanému rozkladu v lehote do
11. septembra 2014. Majiteľ sa vyjadril písomne v dvoch vyhotoveniach dňa 2. septembra 2014 k
jednotlivým bodom podaného rozkladu a predložil ako dôkaz Zmluvu o dielo uzavretú medzi nám ako

objednávateľom a spoločnosťou ADVING s.r.o. ako zhotoviteľom zo dňa 4. marca 2004 vrátane prílohy
č.1 k zmluve (predbežný zoznam modifikácií nevyhnutných pre implementáciu konceptu zadržania
roztavenej F. v nádobe reaktora O.-XXX/VXXX). Majiteľ úžitkového vzoru požiadal o urýchlenie konania
(dňa 20. októbra 2014) z dôvodu podania žaloby o odstránenie a zdržanie sa ďalšieho zásahu do práv k
úžitkovému vzoru a následne (23. februára 2015) tiež žiadal o informáciu o stave rozkladového konania z

dôvoduprebiehajúcehosúdnehosporu.Opodanomrozkladerozhodolpomenovanírozkladovejkomisie
žalovaný napadnutým rozhodnutím.

Podľa § 244 ods.1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 245 ods.2 O.s.p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa § 250j ods.2 písm.e) O.s.p., Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Podľa § 44 ods.1 písm.f) zákona č.517/2007 Z.z., na návrh tretej osoby úrad vykoná výmaz úžitkového
vzoru z registra (ďalej len "výmaz"), ak neboli splnené podmienky na zápis úžitkového vzoru do registra
podľa predpisov platných v čase jeho zápisu.

Podľa § 44 ods.2 zákona č.517/2007 Z.z., úrad môže vymazať úžitkový vzor z registra podľa odseku 1
písm. c) až e) alebo v prípade, ak predmet prihlášky nie je zjavne spôsobilý na ochranu podľa § 5, 6 a
9 alebo prihláška nespĺňala podmienku podľa § 32 ods. 3, aj z úradnej moci.Podľa § 11 ods.1, 2 zákona č.478/1992 Zb.,
(1) Ak prihláška spĺňa podmienky ustanovené v § 8 a ak jej predmet nie je zjavne v rozpore s § 2, 3 a
5, zapíše Úrad úžitkový vzor do registra.

(2)Zápisomúžitkovéhovzorudoregistravznikájehoochranapodľatohtozákona.Prihlasovateľovi,ktorý
sa zápisom úžitkového vzoru do registra stáva majiteľom úžitkového vzoru, vydá Úrad osvedčenie o
zápise úžitkového vzoru do registra a zápis úžitkového vzoru do registra oznámi vo Vestníku. Po zápise
úžitkového vzoru do registra Úrad zverejní podklady uvedené v § 8 ods. 3 písm. b) a c).

Podľa § 17 ods.1 písm.a) zákona č.478/1992 Zb., na návrh kohokoľvek Úrad vykoná výmaz úžitkového
vzoru z registra, ak technické riešenie nie je spôsobilé na ochranu podľa § 1 a 3.

Podľa § 1 zákona č.478/1992 Zb., technické riešenia, ktoré sú nové, presahujú rámec prostej odbornej
schopnosti a sú priemyselne využiteľné, sa chránia úžitkovými vzormi.

Podľa § 4, ods.1-3 zákona č.478/1992 Zb,
(1) Technické riešenie je nové, ak nie je súčasťou stavu techniky.
(2) Stavom techniky na účely tohto zákona je všetko, čo bolo predo dňom, od ktorého prislúcha
prihlasovateľovi úžitkového vzoru právo prednosti (§ 9), zverejnené.
(3) Stavom techniky nie je také zverejnenie výsledkov práce prihlasovateľa alebo jeho právneho

predchodcu, ku ktorému došlo v posledných šiestich mesiacoch pred podaním prihlášky úžitkového
vzoru.

Podľa § 5 zákona č.478/1992 Zb., technické riešenie je priemyselne využiteľné, ak sa môže opakovane
využívať v hospodárskej činnosti.

Podľa § 45 ods.1 zákona č.517/2007 Z.z., návrh na výmaz musí obsahovať právne a skutkové
odôvodnenie a súčasne sa musia predložiť alebo označiť dôkazy, ktoré navrhovateľ výmazu predloží
a o ktoré sa návrh na výmaz opiera. Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na výmaz nie je prípustné; na
také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania vo veci neprihliada.

Podľa § 45 ods.5 zákona č.517/2007 Z.z., ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní
navrhovateľa výmazu a majiteľa úžitkového vzoru, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň
doručí navrhovateľovi výmazu vyjadrenie majiteľa úžitkového vzoru o návrhu na výmaz.

Podľa § 52 ods.1, 2 zákona č.517/2007 Z.z.,
(1) Účastník konania pred úradom je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.
(2) Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi
konania predložené alebo navrhnuté.

Podľa § 53 ods.1, 2 zákona č.517/2007 Z.z.,
(1) Proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia; včas podaný
rozklad má odkladný účinok.
(2) Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí

a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie z úradnej moci,
b) vo veciach spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej
strane.

Podľa § 54 ods.1, ods.5 zákona č.517/2007 Z.z.,

(1) Účastníci konania majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy a odpisy.
(5) Právo na nazeranie do spisu zahŕňa aj právo na vyhotovenie kópií za úhradu materiálnych nákladov
spojených so zhotovením kópií a s ich odoslaním.

Podľa § 58 ods.4, ods.5 zákona č.517/2007 Z.z.,

(4) Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,
ak tento zákon neustanovuje inak.(5) Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia o prerušení konania, o
čestnom vyhlásení, o lehotách pre rozhodnutie a o opatreniach proti nečinnosti podľa všeobecných
predpisov o správnom konaní.

Podľa § 3 ods.2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie

týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 59 ods.1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
predsedu žalovaného sp.zn. PÚV 152-2005/ÚV 4301 II/16-2015 zo dňa 6. marca 2015 v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu sp.zn. PÚV 152/2005/ÚV 4301/I-135/2013 zo dňa 12.
decembra 2013 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Úlohou súdu pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je

posudzovať,čisisprávnyorgánzadovážildostatokskutkovýchpokladovprevydanierozhodnutia,čizistil
skutočnýstav,čikonalvsúčinnostisúčastníkmikonania,čirozhodnutiebolovydanévsúladesozákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti a teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

Zo správneho spisu je zrejmé, že Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zapísal úžitkový
vzor do registra úžitkových vzorov dňa 16. septembra 2005 podľa § 11 ods.1 zákona č.478/1992 s
dátumom nadobudnutia účinnosti úžitkového vzoru dňa 16. septembra 2005. Žalobca dňa 1. februára
2013 podal návrh na výmaz úžitkového vzoru XXXX („Systém na zadržanie roztavenej aktívnej zóny v
tlakovejnádobejadrovéhoreaktoratypuO.XXX/VXXX“)vzmysleustanovenia§44ods.1písm.f)zákona

č.517/2007 Z.z. podaním doručeným ÚPV SR dňa 1. februára 2013 z dôvodov uvedených v návrhu.
Správne orgány (prvostupňový správny orgán i žalovaný) v preskúmavanej veci rozhodovali o návrhu
na výmaz úžitkového vzoru z dôvodov uvedených v ustanovení § 44 ods.1 písm.f) zákona č.517/2007
Z.z.. a teda z dôvodu žalobcovho tvrdenia, že v čase zápisu úžitkového vzoru neboli splnené podmienky
na jeho zápis do registra podľa predpisov platných v čase jeho zápisu. Zákonom platným v čase zápisu

úžitkového vzoru do registra bol zákon č.478/1992 Zb.. Žalobca tvrdil, že technické riešenie v čase
jeho zápisu nebolo nové, nepresahovalo rámec odbornej schopnosti a nebolo priemyselne využiteľné.
Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový správny orgán nezistil existenciu uplatnených
dôvodov pre výmaz úžitkového vzoru a návrh navrhovateľa (žalobcu) zamietol. Žalovaný napadnutým
rozhodnutím rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V podanej žalobe žalobca tvrdil, že žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav veci, vychádzal z
dôkazov, ktoré v skutočnosti nepreukazujú skutkový stav tak, ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí,
ažalovanýnemaldostatokskutkovýchzisteníavecnesprávneprávneposúdil.Zdôraznil,žerozhodnutie
žalovaného nemá oporu v obsahu spisu a vo vykonanom dokazovaní a sú rozpory v úsudku pri

použití správnej úvahy zo strany žalovaného a rozhodnutie je nepreskúmateľné. Namietal odbornosť
žalovaného pri posúdení návrhu na výmaz úžitkového vzoru. Namietal tiež vady správneho konania..

Žalobnénámietkysmerovalikvnávrhuuplatnenýmdôvodom,prektoréžalobcažiadalvýmazúžitkového
vzoru v rozsahu nesplnenia podmienok novosti, presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti a

priemyselnej využiteľnosti.

Žalovaný, ako aj ďalší účastník vo vyjadrení k žalobe namietali rozsah podanej žaloby z dôvodu, že
žalobca nad rámec dôvodov uvedených v podanom rozklade rozšíril svoje námietky, resp. z dôvodu,
že žalobou uplatnené dôvody žalobcom tvrdenie nezákonnosti rozhodnutia v rozkladovom konaní

neuplatnil, a preto sa nimi žalovaný v napadnutom rozhodnutí o rozklade nemohol zaoberať. K rozsahu
súdneho prieskumu súd považuje za potrebné uviesť, že návrh na výmaz musí obsahovať právne a
skutkové odôvodnenie a súčasne sa musia predložiť alebo označiť dôkazy, ktoré navrhovateľ výmazu
predloží a o ktoré sa návrh na výmaz opera. Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na výmaz nie jeprípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania vo veci neprihliada
(§ 45 ods.1 zákona č.517/2007 Z.z.). Citované ustanovenie zákona tak ustanovuje koncentračnú zásadu
vo vzťahu ku konaniu o výmaz úžitkového vzoru, Úrad priemyselného vlastníctva ako subjekt oprávnený

rozhodovať o takomto návrhu je viazaný dôvodmi uvedenými v návrhu, nesmie za účastníka správneho
konania dôvody svedčiace pre výmaz vyhľadávať a svoje rozhodnutie môže založiť len na dôkazoch
pripojených navrhovateľom k samotnému návrhu na výmaz úžitkového vzoru. Uvedená koncentračná
zásada je v konaní o výmaz úžitkového vzoru umocnená ustanovením § 52 zákona č.517/2007 Z.z.,
podľa ktorého účastník správneho konania je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení nakoľko úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ktoré boli účastníkmi konania predložené alebo navrhnuté. Z uvedeného je možné konštatovať, že
navrhovateľ výmazu je povinný návrh na výmaz úžitkového vzoru odôvodniť a predložiť alebo navrhnúť
dôkazy priamo v návrhu. Na doplnenie a rozšírenie návrhu na výmaz úžitkového vzoru úrad rozhodujúci
o návrhu na výmaz neprihliada a je viazaný dôvodmi návrhu. Zisťovanie skutkového stavu je pritom
limitované rozsahom predložených alebo navrhnutých dôkazov.

Žalobou bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodoval o rozklade podanom proti
prvostupňovému rozhodnutiu. V rozkladovom konaní je koncentračná zásada vyjadrená tak, že pri
rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom okrem zákonom stanovených výnimiek. To
znamená, že žalovaný nemohol vo svojom rozhodnutí a jeho odôvodnení ísť nad rámec dôvodov

uvedených v podanom rozklade. Nakoľko žalobca v podanom rozklade namietal len nesplnenie
podmienky novosti a procesné pochybenia, žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal len týmito
dôvodmi tvrdenej nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Nakoľko vo veci nešlo o spoločné práva
alebo povinnosti týkajúce sa viacerých účastníkov konania na jednej strane (§ 53 ods.2 písm.b/ zákona
č.517/2007 Z.z.) a ani o vec, ktorú možno začať z úradnej moci (§ 53 ods.2 písm.a/ zákona č.517/2007

Z.z.), nakoľko návrh na výmaz bol podaný z dôvodov podľa § 44 ods.1 písm.f) zákona č.517/2007
Z.z., postup žalovaného bol s prihliadnutím na citované ustanovenia zákona č.517/2007 Z.z. správny a
zákonný. Na konanie pred úradom podľa zákona č.517/2007 Z.z. sa totiž vzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak (§ 58 ods.4 zákona č.517/2007 Z.z.). Vzhľadom
k ustanoveniu § 53 ods.2 zákona č.517/2007 Z.z. a § 58 ods.4 zákona č.517/2007 Z.z. žalovaný nemohol

postupovať podľa § 59 ods.1 Správneho poriadku.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p. preskúmava napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu z dôvodov uvedených v žalobe. S prihliadnutím na skutočnosť, že konanie o výmaz úžitkového
vzoru je ovládané koncentračnou zásadou, súd nemôže byť viazaný všetkými žalobnými dôvodmi,

ale len ich rozsahom, ako boli tieto dôvody uplatnené v rozkladovom konaní. Nakoľko žalovaný sa
mohol s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti v konaní o rozklade vysporiadať len a výlučne s
dôvodmi uvedenými v rozklade, súdne preskúmavacie konanie by tak nahrádzalo inštitút rozkladového
(druhostupňového) konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p.. Súd nepreskúmava rozhodnutie z dôvodov nezákonnosti uplatnených prvýkrát v žalobe,

ktoré mohli byť uplatnené už po doručení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v podanom
rozklade. V tomto smere sa súd stotožnil s námietkou žalovaného i ďalšieho účastníka a napadnuté
rozhodnutie žalovaného preskúmal len v rozsahu, v akom bolo rozhodnutie napadnuté rozkladom vo
vzťahu k otázke novosti úžitkového vzoru a procesných námietok žalobcu uvedených v rozklade.

Žalobca namietal odbornosť žalovaného pri posudzovaní jeho návrhu na výmaz úžitkového vzoru. Tu je
potrebné zdôrazniť, že úrad priemyselného vlastníctva je ústredným orgánom štátnej správy v zmysle
ustanovenia § 21 písm.h) zákona č.575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy, pre oblasť priemyselného vlastníctva a vykonáva ústrednú štátnu správu v oblasti
ochrany vynálezu, úžitkového vzoru, dizajnu, topografie polovodičového výrobku, ochrannej známky,

označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku. (§ 32 ods.1, ods.2 citovaného zákona),
zapisuje do registra úžitkové vzory (§ 3 zákona č.517/2007 Z.z.) a podľa § 44 zákona č.517/2007 Z.z.
vykonáva výmaz úžitkového vzoru. Žalovaný je tak jediným správnym orgánom oprávneným vo veci
návrhu na výmaz úžitkového vzoru konať a námietka žalobcu nie je dôvodná.

Z hľadiska konania pred správnymi orgánmi žalobca namietal, že pokiaľ žalovaný, resp. prvostupňový
správny orgán, v tak skutkovo a právne náročnej veci nenariadil pojednávanie napriek žiadosti žalobcu,
zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň
namietal, že mu zo strany žalovaného nebolo doručené vyjadrenie ďalšieho účastníka - majiteľaúžitkovéhovzoruažalobcatakýmtopostupomžalobcoviodňalprávokonaťpredsprávnymorgánomtým,
že nemal možnosť sa k vyjadreniu ďalšieho účastníka a ním predloženému dôkazu relevantne vyjadriť.

Pokiaľ ide o námietku nenariadenia pojednávania, úrad v súlade s ustanovením § 45 ods.5 zákona
č.517/2007 Z.z. určí dátum ústneho pojednávania v prípade, ak nemožno rozhodnúť na základe
písomných podaní navrhovateľa výmazu a majiteľa úžitkového vzoru. Citované ustanovenie zákona
neukladá správnemu orgánu vo veciach úžitkového vzoru nariadiť ústne pojednávanie. Takúto povinnosť
má len v prípade, ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania. Pokiaľ teda

žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že je možné vo veci návrhu na výmaz
rozhodnúť na základe podaní účastníkov konania, nepostupoval v rozpore so zákonom. Vzhľadom
na zložitosť veci, skutkovo i právne, pričom predmetom konania boli aj zložité technické stanoviská
účastníkov konania, bude potrebné, aby žalovaný zvážil prípadné nariadenie pojednávania.

Dôvodná je však námietka žalobcu vo vzťahu k postupu žalovaného, keď mu tento nedoručil pred

rozhodnutím o podanom rozklade vyjadrenie ďalšieho účastníka konania. Zákon č.517/2007 Z.z. postup
Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky vo vzťahu k doručovaniu vyjadrení neupravuje,
preto v zmysle § 58 ods.4 zákona č.517/2007 Z.z. sa na riešenie tejto otázky použije všeobecný
predpis o správnom konaní (Správny poriadok). Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania a musia im vždy dať príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne

obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy (§ 3 ods.2 Správneho
poriadku). Je nesporné, že majiteľ úžitkového vzoru sa vyjadril k rozkladu, ktorý podal žalobca, k
jeho dôvodom a zároveň ako prílohu písomného vyjadrenie predložil dôkaz - zmluvu o dielo uzavretú
medzi ním ako objednávateľom a spoločnosťou ADVING s.r.o. ako zhotoviteľom diela vrátane jeho
prílohy. Z administratívneho spisu vyplýva, že toto vyjadrenie ďalšieho účastníka žalobcovi doručené

nebolo. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný konštatoval, že navrhovateľ rozkladu „predložil
zmenšeninu výkresu znázorňujúcu časť riešenia podľa napadnutého úžitkového vzoru vytvoreného
spoločnosťou ADVING s.r.o. ako súčasť výkresu č.O-F.-XXXX“, a zároveň konštatoval, že „na podporu
svojich tvrdení majiteľ v rámci vyjadrenia o rozklade predložil ako dôkaz Zmluvu o dielo zo 4. marca
2004 uzatvorenú medzi majiteľom a objednávateľom a spoločnosťou ADVONG s.r.o. ako zhotoviteľom

(tiež označená ako subdodávateľská zmluva)“. Z napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že žalovaný
sa predloženými dôkazmi v rozkladovom konaní zaoberal. Nakoľko tieto podania účastníkov konania a
dôkazy, ktoré tvorili ich prílohy, je nutné považovať za podklad napadnutého rozhodnutia, v zmysle § 3
ods.2 Správneho poriadku bol žalovaný povinný dať žalobcovi príležitosť, aby sa k podkladu rozhodnutia
vyjadril a aby tak mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Pokiaľ tak žalovaný nespravil, zaťažil

konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, a preto súd žalobou napadnuté
rozhodnutiezrušilpodľa§250jods.2písm.e)O.s.p.avecvrátilžalovanémunaďalšiekonanie.Nakoľkok
vade konania došlo v rozkladovom konaní, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu touto vadou
netrpí.

Pokiaľ žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu nebolo dostatočné pre posúdenie veci, táto
žalobná námietka dôvodná nebola a je v rozpore s charakterom správneho konania - konania o výmaz
úžitkového vzoru, charakterizovaného koncentračnou zásadou. Zo zákona č.517/2007 vyplýva, že
správny orgán rozhodujúci o návrhu na výmaz úžitkového vzoru rozhoduje na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené alebo navrhnuté. Úrad nie

je oprávnený dôkazy sa účastníkov konania vyhľadávať a podľa svojej úvahy dokazovanie dopĺňať.
Pokiaľ správny orgán skutkový stav zistil na základe všetkých dôkazov a tvrdení účastníkov konania,
nemožno mu vyčítať, že nedostatočne zistil skutkový stav. Bolo na účastníkoch konania, aby na podporu
svojich tvrdení predložili, alebo navrhli dôkazy a dôkazné bremeno bolo výlučne na účastníkoch konania.
Nedostatočné zistenie skutkového stavu žalobca vyčíta žalovanému bezdôvodne.

Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne vyhodnotil
vykonané dokazovanie súd uvádza, že len samotný nesúhlas žalobcu s právnym posúdením veci
žalovaným nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nesprávnym právnym posúdením sa
rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá

v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci teda konkrétne spočíva v tom, že v tomto prípade správny orgán použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Námietkanesprávneho právneho posúdenia sa vzťahuje výlučne k otázke novosti napadnutého úžitkového vzoru;
žalobca mal zato, že žalovaný nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti z dôkazov predložených
žalobcom ako navrhovateľom výmazu úžitkového vzoru a ďalším účastníkom ako majiteľom úžitkového

vzoru. Posúdenie novosti patrí do správnej úvahy žalovaného a súd v zmysle § 245 ods.2 O.s.p.
preskúmava iba, či takého rozhodnutie nevybočilo z hľadísk a medzí ustanovených zákonom. Správna
úvaha prestavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma
formulovať svoje závery autonómne. Súd v preskúmavanej veci z dôvodov uvedených v žalobe
nezistil zjavné logické rozpory v úsudku. Aby súd za takýchto okolnosti mohol preskúmať žalobou

napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v žalobe, musí žalobca tvrdiť, v čom a ktoré skutočnosti
sú nesprávne zistené, v čom sú nesprávne vyhodnotené a v čom konkrétne bola správna úvaha
žalovaného nesprávna. Ak žalobca len všeobecne tvrdí, že právne posúdenie žalovaného je nesprávne
a uvádza, ako by to malo byť podľa jeho názoru vyhodnotené, robí vyhodnotenie sám, čo pre vyslovenie
nezákonnostinapadnutéhorozhodnutianepostačuje,nakoľkoideibaonesúhlasshodnotením(právnym
posúdením) žalovaného. Ide však o otázku posúdenia novosti úžitkového vzoru pri jeho zápise, na

ktorú sa vzťahuje aj vada konania, pre ktorú súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil, nakoľko ďalším
účastníkomkonaniapredloženýdôkazsavzťahovalkotázkenovostiúžitkovéhovzoru,resp.zverejnenia
technického riešenia pred zápisom úžitkového vzoru do registra. Z uvedeného dôvodu nebolo možné
v preskúmavanej veci vyhodnotiť skutočnosť, či technické riešenie bolo súčasťou stavu techniky pred
jeho zverejnením, potvrdiť správnosť záverov žalovaného, resp. konštatovať nezákonnosť rozhodnutia

z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia.

Súd má tiež zato, že správne orgány pri hodnotení dôkazov postupovali v súlade s ustanovením § 34
ods.5 Správneho poriadku, hodnotili dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Prvostupňový správny orgán, ktorého skutkové zistenia i právne

hodnotenie si žalovaný v napadnutom rozhodnutí osvojil, uviedol vo svojom rozhodnutí skutočnosti,
ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie, uviedol, ako zhodnotil vykonané dôkazy a jeho hodnotenie
je dostatočne podrobné. Správny orgán dôkazy vyhodnotil a uviedol, ktoré skutočnosti má dokazovaním
preukázané. Prvostupňový správny orgán a žalovaný tak správne aplikovali zásadu voľného hodnotenia
dôkazov definovanú v citovanom ustanovení Správneho poriadku a závery správnych orgánov sú v

súlade so zásadami logického uvažovania. Vzhľadom k správnej aplikácii zásady voľného hodnotenia
dôkazov nemožno ani konštatovať, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné a ani žalobcova
námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia preto nie je dôvodná.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má v konaní podľa

piatej časti O.s.p. právo na náhradu trov konania žalobca, pokiaľ bol v konaní úspešný celkom alebo
sčasti. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto súd žalovaného zaviazal, aby mu nahradil trovy
konania. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť
najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia (§ 151 ods.1 O.s.p.). Nakoľko

žalobca v zákonnej lehote troch dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia trovy nevyčíslil, súd mu priznal
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho
zastúpenia. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 70 Eur. Iné trovy
zo spisu nevyplývajú.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľdomáha.Odvolanieprotirozhodnutiu,ktorýmbolorozhodnutévovecisamej,možnoodôvodniť

len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohlamať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.