Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3Csp/239/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217205363
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2018:6217205363.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobkyne O. V., J.. XX. XX. XXXX,

G. O. U. XXX/XX, XXX XXVeľký H., proti žalovanému Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna
48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpenému JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Mýtna 48, 810 00 Bratislava, o zaplatenie sumy 1.170,79 Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.083,59 Eur istiny spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.083,59 Eur od 12. 09. 2017 do zaplatenia, všetko na účet
žalobkyni vedený v K. G., M.. N.., číslo účtu N. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, I.: XXXXXXX, v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 85,2 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu
vo výške 1.170,79 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.170,79 Eur
od 11. 08. 2017 do zaplatenia, všetko z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. V žalobe žalobkyňa
uviedla, že dňa 21. 10. 2010 uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného Zmluvu o poskytnutí

účelovej pôžičky D.. Č.. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo pokynutie pôžičky vo výške 2.521,24 Eur.
Pretože porušila platobnú disciplínu, právny predchodca žalovaného pristúpil k súdnemu vymáhaniu
pohľadávky.OkresnýsúdVeľkýKrtíšrozsudkomzodňa06.07.2017sp.zn.2C/114/2016konanievčasti
o zaplatenie sumy 819,92 Eur istiny s príslušenstvom zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalovanej (v
tomto spore žalobkyňa) bol poskytnutý úver vo výške 2.521,24 Eur, z ktorého zaplatila sumu 3.759,75
Eur. Vzhľadom na to, že daná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosti ustanovené

najmä v § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z. z., preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného
zákona je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, z ktorého
dôvodu žalobu zamietol. Žalobkyňa sa tak podanou žalobou domáha zaplatenia rozdielu medzi sumou
poskytnutého úveru a sumou, ktorú žalovanému zaplatila, o ktorú sumu vo výške 1.170,79 Eur, sa
žalovaný bezdôvodne obohatil na jej úkor.

2. Žalobkyňa označila ako dôkazy Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 09. 2016, Žiadosť a

Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 21. 10. 2010, rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa
06. 07. 2017 č. k. 2C/114/2016-75, prehľad splátok a úhrad č./I.: XXXXXXX, I. L. Ú. N., história transakcií
na č. l. 11-14 spisu, , ktoré aj súdu predložila.3. Okresný súd Veľký Krtíš dňa 05. 09. 2017 č. k. 3Csp/239/2017-17 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.170,79 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.170,79 Eur od 11. 08. 2017 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným

odôvodnením na tomto súde. Žalovaný proti vydanému platobnému rozkazu podal riadne a včas odpor,
preto Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 04. 10. 2017 č. k. 3Csp/239/2017-22 platobný rozkaz
zrušil.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva

a ako nedôvodný nad rámec žalobkyňou uplatnenej sumy 526,84 Eur s príslušenstvom, navrhuje žalobu
zamietnuť. Tvrdil, že žalobkyňa mu na úhradu úveru evidovaného pôvodným veriteľom spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a. s., pod č. Úverovej zmluvy XXXXXXX zaplatila len sumu 526,84
Eur, žiadne ďalšie plnenia nad rámec tejto sumy zo strany žalobkyne neeviduje. Preto sa nemohol
bezdôvodne obohatiť o sumu vo výške 643,95 Eur, ktorú mu žalobkyňa nezaplatila a preto pre
nedostatok jeho pasívnej legitimácia je žaloba žalobkyne v tejto časti nedôvodná.

5. Žalobkyňa k podanému odporu v podaní zo dňa 24. 10. 2017 uviedla, že žalovaný sa stal vlastníkom
pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, preto zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prešlo na neho aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené. S postúpenou pohľadávkou prešiel na neho ako postupníka aj záväzok vydať bezdôvodné

obohatenie dlžníkovi v prípade neúspešného súdneho konania. Poukázala na Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo 7/2009, z ktorého vyplýva, že „Zmena v osobne veriteľa sa
nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu“.

6. Na pojednávaní sa žalobkyňa pridržiavala podanej písomnej žaloby.

7.Žalovanýanijehoprávnyzástupcasanatermínpojednávanianeustanovili,hociboliriadnepredvolaní,
svoju neúčasť neospravedlnili ničím, nepožiadali ani z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania,
preto súd v zmysle ustanovenia § 180 CSP otvoril pojednávanie a pokračoval v konaní.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom
žalovaného Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, bola
uzavretá Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky, č. zmluvy XXXXXXX. Z čl. II. zmluvy vyplýva schválená
výška pôžičky 2.521,24 Eur, výška mesačnej splátky 62,- Eur, počet splátok 75, RPMN 24,26 %, ročná
úroková sadzba 24,26 %, priemerná hodnota RPMN 18,09 %, termín konečnej splatnosti 01/2017,

celková suma pôžičky 4.650,- Eur, celkové náklady spotrebiteľa 2.128,76 Eur. Ako účel pôžičky je
uvedené, že klient žiada, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili jeho záväzky voči spoločnosti a záväzky
voči VÚB, a. s., a to pod por. číslom 1) ev. č.: XXXXXXX Quatro, dátum uzavretia zmluvy 11. 05.
2006, výška záväzku 59,18 Eur, por. číslo 2) ev. č.: XXXXXXX Quatro, dátum uzavretia zmluvy 20. 04.
2009, výška záväzku 205,76 Eur, por. číslo 3) ev. č.: XXXXXXX Quatro, dátum uzavretia zmluvy 05.

05. 2009, výška záväzku 386,79 Eur, por. číslo 4) ev. č.: XXXXXXX Quatro, dátum uzavretia zmluvy
28. 05. 2009, výška záväzku 1.526,59 Eur, por. číslo 5) ev. č.: 1902105 Quatro, dátum uzatvorenia
zmluvy 04. 12. 2009, výška záväzku 342,92 Eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp.
zn. 2C/114/2016 súd zistil, že žalobca Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 sa proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy vo výške 999,51

Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Okresný súd uznesením zo dňa 25. 01. 2017 č. k.
2C/114/2016-45 pripustil, aby do konania namiesto žalobcu Consumer Finance Holding, a. s., vstúpila
spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava IČO: 35 831 154, a to
z dôvodu, že pohľadávka proti žalovanej bola pôvodným žalovaným Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 14. 09. 2016 postúpená na súčasného žalovaného. Okresný súd Veľký Krtíš o žalobe žalobcu

rozhodol Rozsudkom zo dňa 06. 07. 2017 č. k. 2C/114/2016-75 tak, že konanie v časti o zaplatenie
819,92 Eur istiny s príslušenstvom zastavil, pretože v tejto časti vzal žalobca žalobu späť, pretože mu
žalovaná túto sumu zaplatila, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V
odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z. z., a to termín konečnej splatnosti úveru, v zmluve

absentuje tiež údaj o výške termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle ustanovenia § 9
ods.2písm.k/zákonač.129/2010Z.z.,pretosapotomspotrebiteľskýúverpovažujezabezúročnýabez
poplatkov podľa ustanovenia § 11 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.. Zároveň okresný súd v rozsudku
zdôraznil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2.521,24 Eur, žalovaná zaplatila žalobcovi sumuvo výške 3.759,75 Eur, z ktorého dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňom 28. 07. 2017.

9. Podľa ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) k) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

13. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) - k) - r) - y) a § 10 ods. 1.

14. Podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

16. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákonov. Súd mal preukázané,
že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, pretože

žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy bola v postavení spotrebiteľa, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá
pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Právny predchodca žalovaného bol v postavení dodávateľa, pretože konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keďže z činnosti súdu je známe a
vyplýva to aj z údajov v obchodnom registri, že v predmete svojej činnosti mal aj poskytovanie úverov

z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Spotrebiteľská zmluva spadá pod ochranu v
zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to,
že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Aj zmluva, ktorú strany uzavreli takúto charakteristiku spĺňa. Preto potom súd úverový
vzťah strán sporu posudzoval podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj podľa

príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu došlo
medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného k platnému uzatvoreniu úverovej zmluvy, ktorá
má charakter spotrebiteľského úveru. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predmetnázmluva má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač.

17. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie. Vecnou legitimáciou,
či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie
strán sporu, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá strana sporu, komu svedčí stav z
hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom
subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v

konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou sporu určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba
to, či stranou spotu objektívne je alebo nie je. Postúpenie pohľadávky má za následok, že pohľadávka
s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými prechádza na postupníka vrátane práva na jej
súdne uplatnenie, vymoženie v exekučnom konaní, ako aj práva postúpiť ju ďalej. Procesnoprávnym

dôsledkom postúpenia pohľadávky je teda to, že postupník sa stáva aktívne legitimovaným na
vymáhanie pohľadávky a pasívne legitimovaným pri uplatnení nárokov proti pohľadávke a to v momente,
kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho. V spore bolo nesporne preukázané, že
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 09. 2016, uzavretej medzi žalovaným ako postupníkom
a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., ako postupcom, s postúpenou pohľadávkou prešlo

na žalovaného aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postupca podaním zo dňa 30. 09. 2016
(č. l. 2 spisu) oznámil žalobkyni, že pohľadávku ktorú mal voči nej postúpil žalovanému, spolu so
všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom a zabezpečením zriadeným vo vzťahu k pohľadávke. Podľa
názoru súdu je táto námietka žalovaného nedôvodná a žalovaný je v predmetnom spore pasívne vecne
legitimovaný.

18. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu
neobsahuje predpísané náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010
Z. z. nakoľko neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Termín konečnej splatnosti
je uvedený 1/2017, pričom takéto určenie nemožno považovať za určenie v súlade s predmetným

ustanovením, keďže významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri uzatváraní zmluvy bol
informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy. Vyžaduje sa
teda presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti, ktorá je dodávateľom určená na základe
vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná zmluva takýto údaj o konečnej splatnosti úveru neobsahuje,
nemožno mať za to že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa

vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných v
spotrebiteľskej zmluve uvedených dostupných údajov. Je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť
úverumusíbyťurčenákonkrétnymčasovýmokamihomzreteľnetak,abyspotrebiteľmoholpredvstupom
do takéhoto vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi
viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa

10. 12. 2012 sp. zn. 16Co 315/2012, rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 22. 05. 2013 sp. zn.
17CO 151/212). Zo zmluvy tiež vyplýva, že celkové náklady spotrebiteľa predstavujú 2.128,76 Eur, ale
nie je tam uvedený žiadny výpočet týchto nákladov. V zmluve taktiež nie je uvedený údaj o výške a
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona
č. 129/2010 Z. z., v zmluve je uvedená len výška splátky. Spotrebiteľ by mal mať vedomosť o tom, koľko

z tej ktorej splátky pripadne na istinu, úroky a iné poplatky (rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 20.
04. 2015 sp. zn. 11Co 127/2015). Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/, k/ Zákona č. 129/2010 Z. z., preto so zreteľom na ustanovenie
§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov.

19. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia.
Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Bezdôvodné
obohatenie teda predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na

koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Podstatou bezdôvodného
obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto
obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Je nesporné,
že žalovanej bol zo strany právneho predchodcu žalovaného poskytnutý úver vo výške 2.521,24 Eur. Zprehľadu splátok a úhrad právneho predchodcu žalovaného vyplýva, že ku dňu 03. 04. 2016 žalovaná
zaplatila právnemu predchodcovi žalovaného sumu vo výške 2.939,83 Eur. Z pokladničných dokladov
predložených žalobkyňou ale najmä z podaní žalovaného v spore tunajšieho súdu sp. zn. 2C/114/2016

vyplýva, že žalobkyňa následne za obdobie od 04. 04. 2016 do 16. 05. 2017 zaplatila právnemu
predchodcovi žalovaného a žalovanému spolu sumu vo výške 665,- Eur, spolu tak žalobkyňa zaplatila
z titulu daného úveru sumu vo výške 3.604,83 Eur. Rozdiel tak predstavuje sumu vo výške 1.083,59
Eur. Preto mal súd za to, že žaloba žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške vo
výške 1.083,59 Eur je dôvodná a žalobkyni vznikol nárok na vrátenie plnenia, ktoré od nej žalovaný

nadobudol bez právneho dôvodu. Z týchto dôvodov preto súd žalobe žalobkyne vyhovel v časti týkajúcej
sa zaplatenia sumy vo výške 1.083,59 Eur.

20. Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc od 11.
08. 2017. Vzhľadom na to, že sa žalovaný dozvedel o tom, že sa žalobkyňa domáha od neho vydania
bezdôvodného obohatenia až dňa 11. 09. 2017, kedy mu bola súdom doručená žaloba žalobkyne na

začatie konania, preto len od nasledujúceho dňa t. j. od 12. 09. 2017 je v omeškaní so zaplatením
sumy vo výške 1.083,59 Eur s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka, pričom žalobkyňa ničím
nepreukázala súdu, že by ho pred podaním žaloby na súd, vyzvala na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia. Tým, že je žalovaný od tejto doby v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, vznikol
žalobkyni nárok aj na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Výška úrokov

z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba
ECB k 12. 09. 2017 bola 0,00 %, preto žalobkyni vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne. Preto potom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.083,59 Eur

istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 12. 09. 2017 do zaplatenia. Vo zvyšku súd
žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala
strana úspech vo veci len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne vysloví, že

žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. V predmetnom spore mala žalobkyňa úspech vo
výške 92,6 %, žalovaný vo výške 7,4 %, teda úspech žalobkyne predstavoval 85,2 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník so zreteľom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní
od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom
Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné
náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.