Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/125/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215210904
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215210904.2

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická
7434/147,Piešťany,IČO:36234176,zastúpenýAdvokátskakanceláriaGOLIÁŠOVÁGABRIELA,s.r.o.,
so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 676, proti žalovanému: N. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXX, U. R. V., o zaplatenie 373,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Komárno zo dňa 5. októbra 2016 č. k. 10C/393/2015-63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby ohľadne sumy
56,86 eura a výroku o trovách konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 05.10.2016 č. k. 10C/393/2015-63, pri právnom posúdení podľa

§ 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 3 a 5, § 39, § 3 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom do 31.05.2014, § 1
ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch (zák. č. 129/2010 Z.
z.) a § 5b zák. o ochrane spotrebiteľa (zák. č. 250/2007 Z. z.) podľa čl. 38 Charty EU, čl. 6 Smernice
Rady 93/13 EHS a hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f/ Zmluvy o fungovaní EU uložil povinnosť žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 259 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 25.10.2014
do zaplatenia. Takto priznanú sumu povolil žalovanému splácať žalobcovi v mesačných splátkach po 10

eur počnúc od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok vždy k poslednému dňu v
mesiaci. Vo zvyšnej časti súd podanú žalobu, ako nedôvodnú zamietol.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa § 255 CSP s tým, že vzhľadom na
celkový pomer úspechu žalobcu v tomto konaní, ktorý bol 38,66 % (69,33 % úspech žalobcu v konaní -
30,67 % neúspech žalobcu v konaní), priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

práve v rozsahu jeho celkového úspechu, t. j. 38,66 %.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak daný právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil
súd ako spotrebiteľský, pretože došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu úveru podľa zák. č. 129/2010
Z. z., a preto je potrebné zmluvu o úvere posudzovať podľa tohto zákona. Obsahové náležitosti pre
zmluvu tohto druhu, sú zakotvené v ust. § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. Z uzatvorenej zmluvy rezultuje iba

výška jednotlivých splátok, čo je v rozpore s ust. § 9 písm. b/ cit. zák., pretože z jednotlivých splátok
nevyplýva vôbec to, koľko dlžník platí za istinu, úroky a príslušné poplatky. Absencia tejto esenciálnej
náležitosti nerobí predmetnú úverovú zmluvu absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč.
zák., ale s poukazom na ust. § 11 ods. 1 cit. zák., sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Takisto predmetná zmluva obsahuje aj nesprávnu výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa
41,2% namiesto správneho údaju 66,51 %. Žalobca poskytol žalovanému úver v sume 259 eur, z

ktorého žalovaný žalobcovi vôbec žiadny finančný obnos nezaplatil a preto súd prvej inštancie práve túto
sumu (259 eur) uložil povinnosť zaplatiť žalovanému, pričom vo zvyšnej časti podanú žalobu zamietolako nedôvodnú. Dňom 24.10.2014 sa žalovaný dostal do omeškania márnym uplynutím lehoty na
dobrovoľné plnenie (od 09.10.2014 do 23.10.2014) a preto súd prvej inštancie od toho dátumu priznal
žalobcovi 5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 259 eur až do zaplatenia. Pokiaľ ide o účtované

poplatky za dve upomienky spolu v sume 38 eur (správne 48 eur) v zmysle § 12, hlavy 18 ÚZP (Úverové
zmluvné podmienky), tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia oprávnenosti jeho nároku
na poplatok za upomienky, oprávnenosti ich výšky, nakoľko nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by
bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku tejto pohľadávky. Navyše nepreukázal ani individuálne
dojednanie tohto nároku. Dojednanie poistenia pod bodom 61 Z ako „balíček prémium“ súd považoval

za odporujúce ustanoveniam § 788 a nasl. Obč. zák. o poistných zmluvách. Žalobca v tomto smere
nepredložil žiaden doklad o vzniku poistenia tohto druhu. Súd bol toho názoru, že žalovanému vznikla
v rámci výšky určenej mesačnej splátky povinnosť splácať aj predmetné poistenie. Z predložených
dôkazov (dokladov) žalobcom, ako aj z výpovede žalovaného mal súd za preukázané, že tovar na
zaplatenie kúpnej ceny, kvôli ktorému bola práve uzatvorená úverová zmluva medzi stranami sporu,
resp. ich právnymi predchodcami, žalovaný od predajcu prevzal. Na preukázanie pravdivosti tvrdenia,

že tovar mal vady, pre ktoré bol nepoužiteľný a ktoré reklamoval u predajcu do týždňa, žalovaný žiadny
dôkaz nepredložil a ani nenavrhol vykonať. K tomuto uviedol, že doklad o vrátení televízneho prijímača
nemáaanemáanidokladouplatneníústnejreklamácieupredajcu,alebooodstúpeníodkúpnejzmluvy.
S poukazom na uvedené súd skonštatoval, že nie sú naplnené podmienky na postup podľa § 8 a § 9
hlavy 7 ÚZP, t. j. na vysporiadanie nároku z úverovej zmluvy žalobcom priamo s predajcom tovaru. K

zánikuúverovejzmluvy,zktorejprežalovanéhovyplývapovinnosťvrátiťposkytnutéfinančnéprostriedky
spolu s príslušenstvom nedošlo, a preto pre neunesenie dôkazného bremena žalovaným v tomto smere,
súd na uplatnenú obranu zo strany žalovaného neprihliadol.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že rozsudok OS Komárno zo dňa

05.10.2016 č. k. 10C/393/2015-63 napáda v celom rozsahu. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže žalobcovi zaplatiť sumu 315,86 eura s 5,05 % úrokom z
omeškania ročne z tejto sumy počnúc dňom 24.10.2014 až do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať aj
náhradu trov konania spolu v sume 220,12 eura.

5. Podľa právneho názoru žalobcu predmetná zmluva obsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm.
l/ zákona o spotrebiteľskom úvere aj vtedy, ak istina (t. j. úver), úroky a iné poplatky sú uvedené spolu v
celkovejvýškesplátky.UvedenéjevplnomsúladesoznenímacieľomsmerniceEurópskehoparlamentu
a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo
dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15. V zmysle tohto rozsudku členské štáty EÚ nie sú oprávnené v rámci

svojej vnútroštátnej úpravy požadovať náležitosti nad rámec náležitostí tak, ako sú uvedené v čl. 10
smernice 2008/48/ES. Na základe uvedeného je žalobca toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie následne
vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Súd prvej inštancie bližšie vôbec nezdôvodnil, na základe akého prepočtu dospel k záveru, že ním
uvádzaná výška RPMN v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku je vôbec správna. Týmto postupom
porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Súd nemohol v súvislosti „s nesprávne určenou výškou
RPMN“ aplikovať ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z., pretože aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy iba vtedy, ak ročná miera nákladov (RPMN) je uvedená nesprávne v neprospech

spotrebiteľa, čo v danom prípade splnené nebolo.

7. Žalobca nepodáva odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorou bol zamietnutý jeho nárok na zaplatenie
poistenia a upomienok, čo predstavuje spolu sumu 9,80 eura + 48 eur, t. j. 57,80 eura.

8. Takisto odvolaním napáda aj výrok o náhrade trov konania, keďže má za to, že ako žalobca mal mať
v spore úspech, a preto žiada priznať tak náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania.

9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobcu zo dňa 02.12.2016
napadnutý rozsudok OS Levice zo dňa 05.10.2016 č. k. 10C/393/2015-63 v odvolaním napadnutých
častiach výrokov procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadeniaodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), následne dospejúc k tomu záveru, že žalobcom podané
odvolanie je opodstatnené.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť podaného odvolania zo strany žalobcu voči rozsudku súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutých častiach výrokov (zamietajúci a o náhrade trov konania) dospel
k tomu skutkovému a právnemu záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť v tom

rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

13. Vychádzajúc z porovnania žalobného petitu žalobcu nachádzajúceho sa na č.l. 2 spisu a jeho
odvolacieho petitu nachádzajúceho sa na č.l. 76 spisu je zrejmé, že podanou žalobou sa žalobca voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 373,66 eura s príslušenstvom, zatiaľ čo v rámci odvolacieho

petitu žiada vo vzťahu k žalovanému žalobca priznať, už iba sumu 315,86 eura s príslušenstvom. Pri
akceptovaní súdom prvej inštancie priznanej sumy 259 eur s príslušenstvom žalobcovi, voči ktorej
žalobca nie je oprávneným subjektom podať odvolanie, pretože jeho žalobe bolo v tejto časti vyhovené
a zároveň aj akceptovaní výšky odvolacieho petitu, ktorým žiada žalobca priznať iba sumu 315,86
eura oproti pôvodne žalovaným 373,66 eura, pretože odvolaním nenapáda zamietnutie žaloby ohľadne

sumy spolu vo výške 57,80 eura (nárok z poistenia 9,80 eura + nároky titulom upomienok 48 eur),
predmetom konania pre súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní zamietajúca časť zvyšku žaloby
ohľadne sumy 56,86 eura, ako rozdielu medzi sumou priznanou žalobcovi v rámci vyhovujúcej časti
výroku napadnutého rozsudku a sumou žalobcom požadovanou v rámci jeho odvolacieho petitu (315,86
eura - 259 eur = 56,86 eura).

14. V záujme presvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 CSP bude
povinnosťou prvoinštančného súdu náležite odôvodniť svoje závery ohľadne nesprávne uvedenej výšky
RPMN v neprospech spotrebiteľa 41,2 % namiesto správnej výšky 66,51 %. Takémuto odôvodneniu
podľa názoru odvolacieho súdu absentuje uvedenie určitého vzorca, na základe ktorého k takémuto

výpočtu súd vôbec došiel, resp. aspoň popísanie dôkazov, ktoré ho primäli k zaujatiu právneho záveru
v tomto smere. V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť aj s námietkou žalobcu prezentovanou v ním
podanom odvolaní, že zo strany prvoinštančného súdu nebol dôvod k aplikácii ust. § 11 ods. 1 písm. d/
zák. č. 129/2010 Z. z., pretože cit. ust. jednoznačne hovorí o tom, že ak je v zmluve o spotrebiteľskom
úvere nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade nebola dodržaná podmienka v neprospech spotrebiteľa,
pretože výška RPMN 41,2 % bola určená v prospech spotrebiteľa, pretože v správnej výške mala byť
podľa názoru odvolacieho súdu určená 66,51 %.

15. V ďalšom konaní aj s poukazom na existenciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/

ES zo dňa 23.04.2008, ako aj doslovný obsah ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z. z., súd
opätovne preverí obsah zmluvy o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere uzatvorenej medzi stranami
sporu dňa 05.02.2014 najmä v súvislosti s dodržaním esenciálnych náležitostí pokiaľ ide o obsah tohto
druhu právneho úkonu, tak ako sú vyžadované a uvedené v cit. ust. § 9 ods. 2 písm. l/. Pri dôslednom
právnom a gramatickom výklade tohto ust., pre odvolací súd nevyplýva ten záver, že každá splátka

úveru by mala v sebe obsahovať údaje o tom, koľko dlžník plní na istinu, úroky a poplatky, ako v
odôvodnení konštatoval prvoinštančný súd, pretože § 9 ods. 2 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z. z., v tomto
smere jednoznačne deklaruje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Obč. zák., musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Odpoveď nauvedenézískasúdprvejinštanciepodrobnýmpreskúmanímpredmetnejzmluvyospotrebiteľskomúvere
v jej jednotlivých bodoch. Až následne bude môcť zaujať objektívne a spravodlivé stanovisko k tomu,
či úver medzi stranami tohto sporu poskytnutý a zároveň aj vyčerpaný, je potrebné právne kvalifikovať

podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako úver bezúročný a bez
poplatkov, alebo nie.

16. V danom prípade odvolacím súdom zrušená časť zamietajúceho výroku prvoinštančného rozsudku
ohľadne sumy 58,68 eura, vychádzajúc zo špecifikácie uplatnenej žaloby žalobcom nachádzajúcej sa

na č.l. 2 spisu, predstavuje žalobcom uplatnenú výšku úroku práve v tejto sume.

17. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 1 CSP aj o nároku
na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).