Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203844
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114203844.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcu GU SLOVENSKO, s.r.o.,

IČO: 35 793 708, so sídlom Lužianky, Dolné Hony 24/1085, Priemyselný park Nitra-sever, právne
zastúpený advokátskou kanceláriou JÁNSKY & PARTNERS s.r.o., IČO: 47 249 650, so sídlom v Nitre,
Štúrova 13, proti žalovanému OKNA MARTIN TRADE s.r.o., IČO: 44 993 943, so sídlom Dlhé Klčovo,
Dlhá 155, právne zastúpený JUDr. Stanislavom Kaščákom, advokátom so sídlom vo Vranove nad
Topľou, Ulica 1. mája 1246, v konaní o určenie neúčinnosti prevodu vlastníckeho práva k motorovému
vozidlu takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 11.2.2014 domáhal, aby súd rozhodol, že prevod vlastníckeho
práva k motorovému vozidlu P. O. S., D.: I.-XXX G. voči žalobcovi je neúčinný a to v zmysle ustanovenia
§ 42 ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil.

3. Súd po vykonanom dokazovaní dňa 3.12.2014 vyhlásil rozsudok, kde návrh žalobcu zamietol.
Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/253/2012. V tomto rozhodnutí NS SR uviedol, že
vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie taká
pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľom priznaná
vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. S poukazom na
toto rozhodnutie NS SR súd žalobu zamietol a v kontexte svojho zamietnutia poukazoval okresný súd aj
na to, že medzi žalobcom a spoločnosťou OKNA MARTIN existovala prax nezaplatených faktúr, pretože

spoločnosti medzi sebou stále obchodovali a obchodovali aj po pohľadávke, o ktorú sa opiera žalobca.

4. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca.

5. Krajský súd svojim uznesením zo dňa 23.6.2016 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec
na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení uviedol právny názor, že nie je rozhodujúcou skutočnosťou, či
v čase úkonu, ktorého odporovateľnosť žalobca žaluje v tomto konaní, existovala alebo neexistovala

vymáhateľná pohľadávka, vykonateľné rozhodnutie voči jeho dlžníkovi, ale rozhodujúcou je tá
skutočnosť, či v čase rozhodnutia súdu o odporovacej žalobe tento dlh existoval. Či existovala v
čase vyhlásenia rozsudku pohľadávka žalobcu voči obchodnej spoločnosti OKNA MARTIN alebo
neexistovala. Zároveň uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa je opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcuso zreteľom na argumentáciu krajského súdu s tým, že potom ako bude mať súd prvého stupňa po
vykonanom dokazovaní preukázanú existenciu pohľadávky žalobcu proti veriteľovi v čase rozhodnutia
súdu prvého stupňa a odporovacej žalobe, zameria sa na posúdenie, či týmto odporovacím úkonom

nedošlo k ukráteniu veriteľa, t.j. či kúpna cena, za ktorú toto motorové vozidlo bolo prevedené z veriteľa
žalobcu na žalovaného je obvyklá kúpna cena, za ktorú boli v danom mieste a čase prevádzané rovnaké
motorové vozidlá pokiaľ sa týka druhu, typu a opotrebovania samozrejme za predpokladu, že neboli
splnené predpoklady dané ustanovením § 42 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorý predpokladá úmysel
ukrátiť veriteľa žalobcu a až následne bude môcť vo veci rozhodnúť.

6. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi a zistil
tento skutkový stav:

7. Žalobca svoj návrh opieral o skutočnosť, že medzi žalobcom ako oprávneným a obchodnou
spoločnosťou OKNA MARTIN ako povinným bolo začaté 2.4.2013 exekučné konanie a to na základe

vykonateľného exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa
31.1.2013, sp. zn. 11Ro/9/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 21.2.2013. Žalobca
predložil súdu tieto listinné dôkazy.

8. Poukázal pritom na to, že exekútorským úradom bolo vykonané osobné šetrenie na základe

zistenia majetkových pomerov spoločnosti OKNA MARTIN, s.r.o. a bolo zistené, že vlastnícke právo k
motorovému vozidlu P. O. S., D.: I.-XXX G. má firma OKNA MARTIN TRADE. Keďže v spoločnosti OKNA
MARTIN TRADE je konateľkou pani S. S. - manželka S. S., konateľa spoločnosti OKNA MARTIN, s.r.o.,
mal žalobca za to, že prevodom vlastníckeho práva k motorovému vozidlu medzi dvoma právnickými
osobami, ktorých konatelia sú blízkymi osobami - manželmi, došlo v zmysle ustanovení § 42a ods. 4

písm. d) k odporovateľnému právnemu úkonu, ktorým bola ukrátená pohľadávka žalobcu v exekučnom
konaní voči obchodnej spoločnosti OKNA MARTIN, s.r.o..

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že žaloba nie je dôvodná, pretože predajom motorového
vozidla nedošlo k ukráteniu možnosti žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky. Vozidlo bolo na základe

vystavenej faktúry predávajúcou spoločnosťou prevedené 14.3.2011 za sumu 11.760 Eur. Cena nebola
neprimerane nízka a zohľadňovala stav a vek vozidla. Platobný rozkaz bol vydaný v januári 2013.
Vtedy bol doručený aj vtedajšiemu žalovanému OKNA MARTIN, s.r.o.. Predaj auta však už bol dávno
realizovaný a to v období marec 2011. Teda v čase predaja neprebiehalo žiadne súdne ani exekučné
konanie medzi žalobcom a spoločnosťou OKNA MARTIN, s.r.o..

10. Zároveň žalovaný predložil súdu doklady, z ktorých vyplýva uhradenie sumy za predaj auta
spoločnosťou OKNA MARTIN, s.r.o..

11. Na pojednávaní dňa 3.12.2014 boli vypočutí ako svedkovia S. S. a I. I..

12. Svedok S. S. je v spoločnosti OKNA MARTIN, s.r.o. konateľom a jediným majiteľom spoločnosti.
Podniká od roku 1992. Spoločnosť žalobcu dodávala na výrobu okien kovania celé roky. Celé roky
s nimi spolupracovali a v podstate neboli žiadne problémy. Obdobia boli rôzne, niekedy boli ťažkosti
finančné, ale dlžoby sa snažili hneď vyrovnať. Záverom roku 2011 sa dostali do platobnej neschopnosti.

Posledná neuhradená pohľadávka bola v decembri 2012. Vždy, keď boli problémy s neuhradením faktúr,
faktúra bola splatná 60 dní, tak vždy sa tolerovala v stavebníctve dvojnásobná doba na zaplatenie.
Spoločnosť OKNA MARTIN je výrobná spoločnosť. Zabezpečovali aj rozvoz okien. Spoločnosť OKNA
MARTIN TRADE predávala tieto výrobky, ale nielen spoločnosti OKNA MARTIN, ale aj iným firmám
a zabezpečovala servis a montovanie. Po kríze to auto, ktoré je predmetom tohto konania sa stalo

nadbytočným. V spoločnosti OKNA MARTIN mali viacero áut a došlo k viacerým predajom aj externe
alebo do bazáru. Auto, ktoré je predmetom konania sa predalo v marci 2011 spoločnosti OKNA MARTIN
TRADE,pretožetambolovyužiteľnejšie.Ajvroku2010bolispoločnostiOKNAMARTINTRADEpredané
nejaké autá pre montážnikov. V spoločnosti OKNA MARTIN TRADE je svedok zamestnancom, nemá
tam žiaden podiel, podiel má tam jeho manželka, ktorá je aj konateľkou.

13. K predaju auta došlo podľa svedka v marci 2011. Bol to Fiat Ducato, rok výroby 2008. Podľa odpisov
malo veľmi nízku, takmer nulovú hodnotu. Predali ho spoločnosti OKNA MARTIN TRADE za 9.800 Eur.
Tieto peniaze boli prevedené na účet, nebola tam nejaká snaha oklamať systém. V roku 2011 bolapohľadávka voči ním zo spoločnosti žalobcu 22.000 Eur, ale po 14.3. tam bolo zaplatených 70.000 Eur.
Svedok poukazoval na to, že nijakým spôsobom nechcel ukrátiť veriteľa, nebolo to jeho zámerom. V
tom čase neprebiehali žiadne súdne konania ani exekúcie. Peniaze za auto boli poukazované v štyroch

alebo piatich splátkach. Po decembri 2012 prestali uhrádzať svoje záväzky voči veriteľom, pretože mali
záväzky voči bankám a banky im blokovali účty. Takže prestali platiť nielen spoločnosti žalobcu, ale aj
ostatným. Na konci roku 2012 predstavoval dlh voči žalobcovi 28.000 Eur.

14. Právny zástupca žalobcu k svedeckej výpovedi poukazoval na to, že z výpisov vyplýva, že ten dlh

spoločnosti OKNA MARTIN, s.r.o. bol vždy nad 20.000 Eur v každom mesiaci a teda aj v roku 2011 aj v
roku 2012. Svedok na to uviedol, že spoločnosť vždy tolerovala dlhšiu splatnosť faktúr, ale žalobca im
stále dodával tovar, takže obchodovanie s nimi malo zmysel. Tento systém obchodovania bol bežný.

15.SvedokI.I.jezamestnancomžalobcuodroku2006.SpolupracovalsospoločnosťouOKNAMARTIN,
s.r.o.. Prítomného svedka pána S. pozná dlhšie. Platobná disciplína bola taká, že vždy tam boli otvorené

nejaké položky. Dodával sa tovar vždy len na základe nejakej úhrady, to znamená, že ak mal byť dodaný
tovar za 1.000 Eur, tak muselo dôjsť k úhrade tých predchádzajúcich dlhov aspoň v hodnote 1.300 Eur.
Obchody v zime boli horšie, v lete lepšie. Stále so spoločnosťou boli v jednaní a prítomný svedok ich
uisťoval, že má majetok, bola tam budova, takže v obchodoch pokračovali. V roku 2012 prestali chodiť
platby, myslí si, že to bolo niekedy v októbri 2012. Veci fungovali tak, že čiastka nad 20.000 Eur, to

bol dvojmesačný obrat medzi spoločnosťami, ale stále tam boli nejaké položky po lehote splatnosti,
napríklad 6.000 Eur, ale aj 20.000 Eur. Ak si spoločnosť OKNA MARTIN, s.r.o. objednala nejakú novú
dodávku, musela zaplatiť hodnotu tej dodávky + 30 % navyše, aby sa uhradili staré pohľadávky. Takáto
dohoda bola medzi nimi a takto to fungovalo s tým, že verili, že pán S. si má zobrať nejaký úver z banky.
Uviedol, že keď rokovali v prvom štvrťroku 2011, svedok S. im hovoril, že by mali byť dlhy vyrovnané

konkorentným úverom. Predaj nehnuteľnosti sa potom riešil v roku 2012. Svedok uviedol, že nevie, aké
boli obraty v spoločnosti, ale je možné, že ten dlh na konci roku 2011 bol 28.000 Eur. Svedok potvrdil,
že niektoré spoločnosti platia svoje pohľadávky načas, ale je pravdou, že voči menším dodávateľom
mal žalobca podlžnosti.

16. Svedok S. následne po svedeckej výpovedi svedka I. opätovne poukazoval na to, že ich snaha
nebola v marci 2011 ukrátiť veriteľa, obchodovali s ním a chceli obchodovať ďalej. Potvrdil to, čo uviedol
svedok I. o tom platení. To znamená, že keď brali od nich kovania, tak museli zaplatiť časť starých faktúr
vo výške novej dodávky plus nejaké percentá navyše.

17. Súd mal k dispozícii aj listinné dôkazy zo strany žalobcu ako aj žalovaného ohľadne predaja
predmetného motorového vozidla a úhrady faktúr za obdobie roku 2011.

18. V zrušujúcom uznesení krajského súdu súd v zmysle pokynov a v zmysle Civilného sporového
poriadku vyzval strany o predloženie ďalších dôkazov. Vo veci bola opätovne dovypočutá konateľka

žalovaného S. S., ktorá potvrdila, že potrebovala vo svojej firme auto, preto kúpila auto od firmy svojho
manžela. Boli ho ohodnotiť v bazáre, kde jej povedali, akú má cenu a podľa toho sa zariadili. Cez tento
autobazár predávali viacero áut. V roku 2011 začala podnikať s tým, že myslela, že najprv skončí prácu v
zdravotníctve,alenapokonzvládalaobefirmy.Vedelaotom,žespoločnosťOKNAMARTINmánejakých
dlžníkov, pretože tam dlžníci boli stále tak, ako to bežne býva v dnešnom podnikaní. O tomto konkrétnom

dlhu voči žalobcovi však nevedela, nikdy sa o ňom nerozprávali a nedokáže akceptovať myšlienku, že by
ukrátili veriteľov, pretože sa dlhy snažili splácať. V rámci tohto konania sa už informovala ohľadne dlhov
voči žalobcovi a po tom marci 2011 bolo zaplatených žalobcovi ďalších 70.000 Eur, preto si myslí, že to
nemôže signalizovať snahu o ukrátenie veriteľa. Vie o aké auto sa jednalo, je to Fiat Ducato bielej farby.
Auto používali na nákup okien, vývoz okien, používali ho montážne partie. Pri kúpe to bolo používané

trojročné auto.

19. Svedok S. S. je konateľom spoločnosti OKNA MARTIN, voči ktorej sa vedie viacero exekúcii. V
rámci dražby bol uspokojený daňový úrad a niektorí odberatelia. Majetok OKNA MARTIN ešte má a to
nehnuteľnosti na okrajoch obce O. H.. Z jednej strany je to 1,5 ha a z druhej strany niekoľko desiatok

árov.Natomtookrajiobcesaplánujesrodinnouvýstavboudomovazdruhejstranytiež.Všetkypozemky
majú prístup k inžinierskym sieťam. Tieto pozemky boli zablokované exekútorkou. Podľa neho majú
hodnotou asi 50.000 Eur. Uviedol to ako fakt poukazujúci na to, že spoločnosť má majetok, s ktorým
môže uspokojiť svojich veriteľov. Čo sa týka predaja auta Fiat Ducato uviedol, že v jeho firme sa totoauto javilo ako nadbytočné a potrebovali odpredávať majetok firmy, aby uspokojili veriteľov. Na overenie
išli do autobazáru AAA Auto, kde im povedali, že také auto sa predáva v hodnote 11.000 Eur až 12.000
Eur. Nijaké potvrdenie o tom nemajú, pretože to nepotrebovali. Bolo kupované v roku 2008, jazdilo sa na

ňom pravidelne po celom Slovenku, malo najazdených 200.000 km. Bolo to opotrebované firemné auto,
v ktorom sa striedajú viacerí šoféri. Svedok uviedol, že odmieta, že by chceli nejakým spôsobom skryť
toto auto pred žalobcom. So žalobcom mali veľmi solídne objemy obchodu a spoluprácu. Tolerovali sa
tam viacdňové splatnosti faktúry a platili aj po splatnosti a stále s nimi obchodovali. Nemali dôvod skrývať
auto. Svedok uviedol, že ak by to chcel urobiť, tak by to urobil inak napríklad, že by auto bolo havarované

a odpredané zanižšiu cenu a podobne, avšak toto neboldôvod takto postupovať. To, že so spoločnosťou
GU Slovensko nebol dôvod skrývať nejaký majetok potvrdzuje aj to, že od marca 2011 uhradili 70.000
Eur a aj ďalšie dve autá, ktoré jeho spoločnosť mala, boli v rámci exekúcie predané pre žalobcu.

20. Tieto okolnosti potvrdil právny zástupca žalovaného dokladmi o preberacom protokole a následne
dražbe dvoch áut a to dvoch áut Fiat Punto. Zároveň predložil aj faktúru na nákup vozidla Fiat Punto s

tým, že tým dokladoval, že vozidlo bolo používané na montážne účely, čo rapídne znižuje cenu vozidla.
Fiat Punto bol predaný za 3.544 Eur, pričom kúpený bol za 14.715 Eur.

21. Dňa 27.12.2016 sa vyjadrila exekútorka Z.. M. O., ktorá zastupuje žalobcu v exekúcii voči spoločnosti
OKNA MARTIN, ktorá vo veci uviedla:

„že povinný si Upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 9.5.2013. Zároveň Vám oznamujem, že
v exekučnom konaní sa ku dňu 16.12.2016 vymohlo na pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie
celkovo 6.859,00 Eur. Približný zostatok pohľadávky ku dňu 16.12.2016 je vo výške 51.167,47 Eur. V
exekučnomkonaníbolodňa31.5.2013zriadenéexekučnézáložnéprávonanehnuteľnosťvovlastníctve
povinného zapísanej na LV č. XXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území obce O. H.. Dňa 20.1.2014

bola vykonaná dražba motorových vozidiel, ktoré boli vo vlastníctve povinného. Jednalo sa o motorové
vozidlá zn. Fiat Punto, r.v. 2007, Š. I., ktoré bolo vydražené za 3.315,00 Eur a motorové vozidlo Fiat
Punto, r.v. 2007, Š. I. G., ktoré bolo vydražené za 3.544,00 Eur. Dňa 28.9.2016 bola vykonaná blokácia
účtu povinného vedeného vo Všeobecnej úverovej banke. Povinný pohľadávku neuhrádza.“

22. Žalovaný predložil súdu listinný doklad zo stránky Ministerstva vnútra SR, ktorá je orientačnou
tabuľkou pre občanov, kde sa určuje zostatková hodnota vozidla (č.l. 211). Koeficient na ministerskej
stránke je 0,46. Podľa tohto výpočtu by bola zostatková cena vozidla 11.421 Eur, čo je o 1.600 Eur
viac, ako bolo predané. Teda nie je to nejaký výrazný rozdiel a treba poukázať na to, že vozidlo bolo
používané na stavebnú činnosť, čím je omnoho viac poškodené.

23. Bola predložená účtovná kniha za roky 2010 až 2013.

24. Žalobca po predložení účtovaných záznamov na CD nosiči uviedol, že bolo potvrdené, že medzi
firmami prebiehali pravidelne rôzne transakcie, čo nemožno vylúčiť ani účelový prevod aktív. Poukazoval

na to, že úmysel dlžníka podľa § 42 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa predpokladá a je na strane
žalovaného, aby to vylúčil, alebo preukázal, aby to tak nebolo. Na to právny zástupca žalovaného
uviedol, že toto predsa nikdy nepopierali, spoločnosti medzi sebou obchodovali. Jedna sa totiž
zameriavala na výrobu a druhá na predaj, takže ten predaj musel medzi nimi prebiehať pravidelne, bol to
systém predaja. Vozidlo nebolo predané za symbolickú cenu, bola to reálna hodnota vozidla a peniaze

boli reálne vyplatené, čo bolo preukázané. Taktiež bolo preukázané, že nebolo to tak, že by spoločnosť
OKNA MARTIN neplatila žalobcovi, pretože mu platila aj po tomto prevode a teda nebol tam úmysel
ukrátiť veriteľa.

25. Podľa § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým

bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je
právnickou osobou, a právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym
orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom.

26. Zmyslom ustanovení § 42a je odporovateľnosť ako inštitút občianskeho práva, účelom ktorého

je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou
odporovateľnostijeneúčinnosťprávnehoúkonuvočiurčitejosobe.Dlžníkovprávnyúkonmusíukracovať
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou je pohľadávka, ktorá má už kvalitu
judikovaného práva v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, alebo je vykonateľná podľa inýchprocesných predpisov. Práve tá vymáhateľnosť pohľadávky musí byť daná už v čase úkonu dlžníka,
ktorého odporovateľnosť namieta oprávnený veriteľ v konaní.

27. Súd po zrušujúcom uznesení krajského súdu nezobral do úvahy rozhodnutie NS SR sp. zn.
6Cdo/253/2012, ale viazaný rozhodnutím krajského súdu a jeho právnym názorom sa zaoberal
existenciou pohľadávky žalobcu proti veriteľovi v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa a vyhodnocoval
dokazovanie v súvislosti s týmto rozhodnutím, či došlo alebo nedošlo k ukráteniu veriteľa, o kúpnej cene
predmetného motorového vozidla, a či bol vyvrátený úmysel veriteľa ukrátiť.

28. V prvom rade je nepochybné, že existencia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi OKNA MARTIN s.r.o.
je, vyplýva to z vyjadrenia exekútorky Z.. M. O., ktorá exekúciu vykonáva.

29. Druhou okolnosťou, ktorou sa súd zaoberal, bola cena motorového vozidla, za ktorú bolo reálne
predané spoločnosťou OKNA MARTIN žalovanému. Cena predmetného motorového vozidla bola v

kúpnej zmluve stanovená na 11.760 Eur. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že táto cena bola aj
reálne prevedená na účet dlžníka. V tomto smere súd má za to, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno
týkajúce sa ceny motorového vozidla. Vyplýva to jednak zo svedeckej výpovede, akým spôsobom si
zisťoval konateľ spoločnosti OKNA MARTIN cenu motorového vozidla a podporne to vyplýva aj zo
stránky Ministerstva vnútra SR (č.l. 211), kde je určovaná tabuľka zostatkovej hodnoty vozidla. Takto

určená zostatková hodnota vozidla je približne rovnaká, za akú bolo vozidlo skutočne predané. Súd berie
ako argument žalovaného aj tú skutočnosť a bolo to preukázané, že vozidlo bolo používané na prevoz
stavebného materiálu dennodenne, bolo využívané, bolo s ním jazdené a používali ho viacerí šoféri
vo firme, čo prirodzene znižuje hodnotu motorového vozidla. Toto vyplýva aj z exekučného konania,
kde ostatné motorové vozidlá firmy dlžníka boli predané za veľmi nízke zostatkové hodnoty. Súd teda

nepovažuje hodnotu motorového vozidla ako umelo zníženú, nereálnu, ale naopak a v tomto smere
súd prvého stupňa trvá na tom, že cena, za ktorú dlžník predal žalovanému predmetné vozidlo, bola
primeraná a obvyklá.

30. Je pravdivá argumentácia žalobcu, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa Občiansky zákonník v § 42

ods. 3 predpokladá. Keďže je nepochybné, že konateľ spoločnosti dlžníka OKNA MARTIN a konateľka
spoločnosti OKNA MARTIN TRADE sú blízkymi osobami. Bolo teda na žalovanom, aby preukázal opak,
to znamená, že úmysel ukrátiť veriteľa nemal.

31. V pomerne rozsiahlom dokazovaní s pripojenými účtovnými dokladmi, faktúrami, výpismi z účtov,

výpoveďami strán, ako aj výpoveďou svedka však v súhrne súd dospel k záveru, že úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa nebol. V prvom rade treba poukázať na to, že obchodný vzťah medzi dlžníkom -
spoločnosťou OKNA MARTIN a žalovaným spoločnosťou OKNA MARTIN TRADE bol živý obchodný
vzťah. Túto okolnosť súd berie v prospech žalovaného. Obe firmy vznikli pre vzájomné obchodovanie,
jedna vyrábala a jedna dodávala plastové okná a teda logicky z toho vyplýva a tak to potvrdzujú aj

účtovné knihy, že obchody medzi nimi boli bežné a pravidelné. Predaj predmetného motorového vozidla
teda nebol vecou, ktorá by sa vymykala z ich vzájomnej obchodnej politiky.

32.Krajskýsúduviedol,žeto,žespoločnosťOKNAMARTINneplatilažalobcovinačasvšetkyfaktúry,má
byť pripísané na ťarchu žalovaného, súd v tomto chce ale argumentovať v zmysle úmyslu žalovaného a

nieobchodnýchpraktík.Akžalovanáspoločnosťvedela,žefaktúrysasíceplatia,alepolehotesplatnosti,
aký úmysel by mohol byť zo strany dlžníka ukrátiť veriteľa? Práve naopak, úmysel ukrátiť veriteľa zo
stranydlžníkažalovanývyvrátilpodľanázorusúdutým,žespoločnostižalobcupotomtoprávnomúkone,
ktorý je napádaný v tomto konaní, zaplatil dlžník okolo 70.000 Eur. Práve túto skutočnosť považoval súd
za dôkaz preukázania toho, že dlžník nemal nikdy v úmysle ukrátiť veriteľa predajom tohto motorového

vozidla a treba na tomto mieste opäť zdôrazniť, že za kúpnu cenu reálnu a obvyklú.

33. Ďalší argument ohľadne úmyslu je aj tá skutočnosť, že spoločnosť dlžníka OKNA MARTIN neostala
bezmajetku.Vprebiehajúcomexekučnomkonaníbolipredanéďalšiedvemotorovévozidláaspoločnosť
OKNA MARTIN má dve nehnuteľnosti, pričom dlh, ktorý je predmetom exekúcie predstavuje sumu

28.000 Eur. Z vyjadrenia súdnej exekútorky je zrejmé, že pri prebiehajúcej exekúcii existuje majetok
spoločnosti dlžníka, ktorým je možno uspokojiť pohľadávku žalobcu. Aj z tohto pohľadu, teda z toho, že
spoločnosti dlžníka OKNA MARTIN sa nezbavovala majetku, napríklad predajom svojich nehnuteľností,alebo predajom ostatných motorových vozidiel je podľa názoru súdu preukázané, že úmysel ukrátiť
veriteľa zo strany dlžníka nebol.

34. V súhrne všetkých týchto skutočností rešpektujúc doplnené dokazovanie v zmysle pokynov
krajského súdu má súd za to, že bolo nutné aj po doplnenom dokazovaní žalobu zamietnuť.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalovanému
náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa
výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v

znení neskorších predpisov).