Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Fígerová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11Cpr/3/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415212236
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1415212236.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: D.. F. F., Z..
XX.X.XXXX, K. B. B., B. XX právne zastúpený: Advokátska kancelária Šimko Legal, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pečnianska 3, IČO: 39 915 528 proti žalovanému : IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže,
so sídlom Bratislava, Karloveská 64, IČO: 00 157 660, právne zastúpený: Mgr. Katarína Berkešová,
advokátka, so sídlom Malacky , Břeclavská 3, IČO: 42446066, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru dohodou a náhradu mzdy takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca sa žalobou došlou súdu 7.10.2015 domáhal: 1/určenia neplatnosti skončenia pracovného
pomeru dohodou, ktorú strany uzavreli dňa 7.8.2015, 2/ náhrady mzdy v sume priemerného zárobku od
8.9.2015, po doplnení žalobného návrhu z 8.12.2015 a pripustení zmeny žalobného návrhu uznesením
súdu 9.12.2015 - č.l. 18 spisu , od 8.8.2015 do právoplatnosti rozsudku, vo výške po 1.285 eur brutto
mesačne.
Žalobca vidí dôvody neplatnosti v tom, že postup žalovaného ako zamestnávateľa vytvoril na strane
žalobcu ťaživú situáciu, ktorá bola formou časovej tiesne a ňou vyvolaného psychického tlaku, aby
žalobca pristúpil na dohodu. Tie sa stali pohnútkou pre prejav vôle žalobcu tak, že žalobca konal v svoj
neprospech a bez porady s právnikom, či možnosti oboznámenia sa s príslušnými právnymi podpismi,
čím spôsobili žalobcovi psychický tlak nielen z dôvodu časovej núdze a nemožnosti overiť si tvrdenia
žalovaného, ale aj tvrdením žalovaného o preradení žalobcu na inú pracovnú pozíciu; žalobca preto
dohodu podpísal. Jednalo sa o okolnosti vylučujúce slobodu vôle a preto je táto dohoda neplatná.
2.Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť; uviedol, že lehota na
podanie žaloby uplynula 7.10.2015 , žaloba bola podaná po dvoch mesiacoch. Žalobca podal žalobu e-
mailom 7.10.2015 na adresu podateľne súdu o 23,37 hod., pričom prílohy e-mailu neboli podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, ani časovou pečiatkou. Návrh bol prijatý súdom o 8,57 hod. dňa
8.10.2015, čo dokladuje aj pečiatka súdu.
V ďalšom poprel časový nátlak a naliehanie zo strany žalovaného na uzavretie dohody. Žalobcovi bola
štatutárom žalovaného predostretá informácia o organizačných zmenách vykonaných Príkazom GR č.
9/2015 z 7.8.2015. V dôsledku uvedeného sa stal žalobca nadbytočným, keď jeho pracovná pozícia
s účinnosťou bude 10.8.2015 zrušená. Boli mu preto poskytnuté tri možnosti ukončenia skončenia
pracovného pomeru: výpoveď z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b/ ZP s nárokom na odstupné podľa §76ZP, dohoda podľa § 63 ods.1 písm. b/ ZP s nárokom na odstupné podľa § 76 ZP, a dohoda o
skončení pracovného pomeru v spojení s vyplatením mimoriadnej odmeny. Žalobca sa rozhodol pre
tretiu možnosť. Žalovaný namietal aj tvrdenie žalobcu o jeho uvedení do omylu žalovaným.
3.Žalobca v písomnom vyjadrení reagoval, že žaloba bola podaná elektronickými prostriedkami na
elektronickú adresu podateľne konajúceho súdu , zverejnenú na internetovej stránke MS SR dňa
7.10.2015 a následne písomne doplnená do troch dní dňa 9.10.2015 podľa § 42 ods. OSP, (s použitím §
470 ods. 1 CSP), bola teda podaná včas. Žalobca odoslal e-mail dňa 7.10.2015 , ale e-mailová schránka
nefunguje v režime obmedzeného pripojenia, ale elektronická pošta je do nej doručovaná v reálnom
čase. Následný postup spracovania takto doručeného podania, opatrenia podacou pečiatkou súdu v
deň prevzatia podateľňou t.j. 8.10.2015 v úradných hodinách, upravujú predpisy vyhl. č. 543/2005 Z.z..
Malzato,žepríkazGRžalovanéhoformálnepreukazuje úmyselžalovanéhoukončiťpracovnýpomerso
žalobcom z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP. Dohoda datovaná 7.8.2015 v rozpore s ustanovením
§ 60 ods. 2 ZP neobsahuje zákonom stanovené náležitosti a to dôvod skončenia pracovného pomeru
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP. Žalobca bol postupom žalovaného v ťaživej situácii vytvorením časovej
tiesne ním vyvolaným psychickým nátlakom na zamestnanca a tvrdením žalovaného o preradení
žalobcu na inú pozíciu bez opory v ustanoveniach platného právneho poriadku.
4.Žalovaný zotrval na tom, že ku skončeniu pracovného pomeru so žalobcom došlo najvýhodnejším
možným spôsobom, žalovaný mu nemusel ponúknuť takúto možnosť, pracovný pomer mohol skončiť
aj výpoveďou. Žalobca nepreukázal ním tvrdené skutočnosti.
5.Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení označil/predložil dôkazy v kópii: pracovná
zmluva, platobný dekrét, dohoda o rozviazaní pracovného pomeru, návrh na priznanie odmeny,
neplatnosť skončenia pracovného pomeru, odpoveď žalovaného, pracovná zmluva žalobcu s novým
zamestnávateľom, potvrdenie o evidencii uchádzačov, potvrdenie o zárobku žalobcu.
6.Žalovaný na preukázanie svojej obrany označil/predložil listinné dôkazy v kópii: Príkaz GR o zmene
organizačnej štruktúry, organizačná štruktúra, výsluch Q. O. A. a štatutárneho zástupcu žalovaného
F.. X..
7.Súd vykonal vo veci všetky stranami navrhnuté dôkazy. Strany boli poučené o procesných právach a
povinnostiach podľa § 391 a nasl. CSP.
8.Vo veci nebolo sporné: že žalobca bol zamestnaný u žalovaného na základe písomne uzavretej
pracovnej zmluvy č. 1/2011 z 30.12.2010 od 3.1.2011 na dobu určitú počas zastupovania MD ako
projektový manažér.
9.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 7.8.2015 uzavreli žalobca ako zamestnanec a žalovaný
ako zamestnávateľ písomne Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru k 7.8.2015 podľa § 60 ZP
dohodou. Dohoda je podpísaná žalobcom a štatutárom žalovaného. V dohode nie je uvedený dôvod
skončenia pracovného pomeru.
10.Žalovaný súčasne predložil 7.8.2015 pre žalobcu Návrh na priznanie odmeny 3.000 eur za
mimoriadne plnenie úloh nad rámec popisu prác.
11.Podľa príkazu GR žalovaného č. 9/2015 z 7.8.2015 o zmene organizačnej štruktúry IUVENTA, z
dôvodu efektívnosti sa mení organizačná štruktúra organizácie, menia sa činnosti s účinnosťou od
10.8.2015.
12.V liste žalovanému z 8.9.2015 žalobca oznámil, že dohodu o rozviazaní pracovného pomeru
považuje za neplatnú a že jeho pracovný pomer trvá. Žalovaný mu 7.8.2015 oznámil, že bude platiť
nová organizačná štruktúra , a miesto žalobcu bude zrušené, pričom mu predložil vopred pripravenú
dohodu k 7.8.2015 podľa § 60 ZP. Doposiaľ mu však nebolo preukázané rozhodnutie o organizačnej
zmene a takýmto tvrdením o rozhodnutí o organizačnej zmene ho uviedol žalovaný uviedol do omylu,
čo v spojení s tlakom, ktorému bol vystavený, malo za následok, že dohodu neuzavrel slobodne.13.Žalobca v odpovedi na list dňa 17.9.2015 uviedol, že žalovaný rozhodol o organizačnej zmene
PríkazomGRč.9/2015z7.8.2015.Žalobcoviboliponúknutétrimožnostiskončeniapracovnéhopomeru.
K tretej možnosti pristúpil žalobca na základe slobodného a vážneho rozhodnutia, mal dostatočný
priestor sa s obsahom dohody oboznámiť, prípadne požiadať o vysvetlenie. Nešlo o rozviazanie
pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm./ b ZP, ani o uvedenie dôvodu nežiadal, preto dohoda
nemusela obsahovať dané odôvodnenie.
14.Žalovaný ako strana vo výsluchu uviedol, že prišiel na stretnutie s generálnym riaditeľom, mali v
riešení viac tém, nevedel, čo bude predmetom rokovania. Prišla aj p. A.. Povedal mu, že by sa chcel
s ním korektne rozlúčiť, že dochádza k organizačným zmenám a predostrel mu tri možnosti ukončenia
pracovného pomeru. Uviedol, že keby ostal mal by inú prácu, upravoval by sa mu aj plat - bol by na
pozícii údržbára. Počas stretnutia žalovaný 2 x žiadal, aby si to mohol rozmyslieť nech mu dajú 15 minút,
čo bolo zamietnuté s tým, že potrebujú odpoveď okamžite. Nakoniec si vybral žalobca tretiu možnosť.
Vo svojom vnútri riešil, aký to bude mať vplyv na ďalších zamestnancov , v krátkom období pred tým sa
mu narodil syn, a skutočnosť, že zvažoval tretiu možnosť ovplyvnila aj okolnosť - finančné prostriedky.
Na otázku, v čom konkrétne pociťoval nátlak , uviedol, že bola tam rovina, že bol niekoľkokrát požiadaný ,
aby si mohol rozmyslieť a tento čas mu nebol dopriaty, a druhá rovina bola, že chcel dokončiť veci v
práci, ktoré mal rozrobené a musel sa rozhodnúť , ktorú z možností si vyberie. Fyzicky mu nik nebránil
odísť.
15.D.. J. X., štatutárny zástupca žalovaného, vo výsluchu uviedol, že v období od 2015-2016 boli dva
typy zamestnancov, jedni platení zo štátneho rozpočtu a druhí platení z európskych fondov. V lete 2015
sa končili dva národné projekty. Hľadali vzhľadom k počtu zamestnancov zefektívnenie organizácie,
jej činnosti v každej oblasti. Prejavilo sa to zjednodušením organizačnej štruktúry. Boli v podstate dve
možnosti, oni mu ponúkli tretiu , aby to bolo ústretové, ponúkli aj odmenu . Na stretnutí bola aj p. A., dali
mu priestor, aby sa mohol rozhodnúť, žalobca bol prekvapený. Nebol vyvíjaný nátlak, povedali mu, že
si môže rozmyslieť, mohol aj opustiť z miestnosť.
16.Svedok O. A. vo výsluchu uviedol, že bola zamestnaná u žalovaného ako personalista. Podľa
rozhodnutia generálneho riaditeľa došlo ku zmene organizačnej štruktúry, mala byť zrušená pozícia
žalobcu. Zavolali si ho, oboznámili so zmenou a s tým, aké má možnosti. Vysvetlili, že ak pristúpi k
dohode, dostane výšku odmeny, ktorá presiahne výšku odstupného. Požiadal o priestor na rozmyslenie ,
ktorý dostal, s tým, že po pár minútach podpíše dohodu. Nebola si vedomá, že by vyvíjali nátlak.
17.Podľa § 60 Zákonníka práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec
uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to
zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených podľa §
63 ods. 1 ZP.
18.Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
19.Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu
druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
20.Podľa § 18 Zákonníka práce, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov
je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
21.Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na
tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.
22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.23.Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene,
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
24.Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným právnym úkonom, ktorým na základe
zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k
určitému dňu. Proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru sa posudzuje podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného
pomeru má smerovať ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Samotný návrh na skončenie
pracovného pomeru je jednostranným adresovaným právnym úkonom, ktorý z hľadiska požiadaviek
zákona musí spĺňať všetky právne náležitosti platného právneho úkonu.
Dohodou o skončení pracovného pomeru sa pracovný pomer končí súhlasom oboch účastníkov
pracovného pomeru.
Musí obsahovať dve podstatné náležitosti a to je vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť
pracovný pomer a deň jeho skončenia. Ak by niektorá z nich chýbala je dohoda neplatná. Doba
skončenia pracovného pomeru musí byť určená tak, aby nevznikli pochybnosti o dojednanom dni ,
ktorým sa má pracovný pomer skončiť. Dohoda sa musí uzavrieť písomne. Písomná forma však nie
je podmienkou jej platnosti. Možno ju teda uzavrieť aj ústne aj konkludentne. Dohoda o skončení
pracovného pomeru je písomne uzavretá v okamihu, keď sa prejavy oboch účastníkov vyjadrili
písomne, pričom tieto prejavy nemusia byť na jednej listine. Dôvody skončenia pracovného pomeru sa
musia uviesť vtedy len, ak to požaduje zamestnanec alebo ak sa pracovný pomer končí z dôvodov
organizačných zmien. Neuvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na platnosť tejto
dohody.
25.V danej veci bolo sporné, či žaloba bola podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy sa mal pracovný
pomer skončiť.
Na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou zákon ustanovuje lehotu dvoch
mesiacov , ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ide o hmotnoprávnu
prekluzívnu lehotu , to znamená, že v posledný deň tejto lehoty musí byť návrh na určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru doručený súdu, nestačí, že sa tento návrh podá na poštu.
Dňom skončenia pracovného pomeru bol deň 7.8.2015 a žaloba mala byť podaná na súd do dvoch
mesiacov t.j. do 7.10.2015. Žaloba bola podaná dňa 7.10.2015 e-mailom na adresu podateľne súdu,
bez zaručeného elektronického podpisu, doplnená písomne 9.10.2015, čo znamená, že bola podaná v
zákonnej lehote podľa Zákonníka práce a v súlade s vtedy platným procesným predpisom ustanovenia
§ 42 ods. 1 OSP.
26.Ďalej bolo v danej veci sporné, či dohoda o skončení pracovného pomeru zo strany jej účastníka
- žalobcu trpela nedostatkom slobody vôle v dôsledku časovej tiesne, či žalobca pociťoval psychický
nátlak, či samotná písomná dohoda má formálnoobsahové nedostatky vyhotovenia, keď v nej nie je
uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm . b/ ZP.
27.Dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá medzi zamestnancom a zamestnávateľom ako
dvojstranný právny úkon je jedným z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru. Vyžaduje si k
svojmu vzniku zhodný prejav vôle zmluvných strán. Jej platnosť je o.i. podmienená tým, že netrpí vadami
vôle t.j., je urobená slobodne a vážne. Právny úkon trpí nedostatkom slobody vôle, ak účastník koná
pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil.
Okolnosti vylučujúce slobodu vôle konajúceho musia mať pritom základ v objektívne existujúcom
stave a súčasne sa musí stať pohnútkou pre prejav vôle konajúcej osoby tak, že táto koná vo svoj
neprospech. Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením. O bezprávnu vyhrážku ide vtedy, ak je ňou
vynucované niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Nie je preto donútením podľa § 37 ods. 1 PZ, prípad,
ak niekto druhému hrozí niečím, čo má právo urobiť.
28.Žalobca tvrdil, že podpísal dohodu v časovom strese a v omyle, vychádzajúcom z toho, že žalovaný
tvrdil, že sú u neho organizačné zmeny, že miesto žalobcu bude zrušené, ako aj to, že rozhodnutie
o organizačnej zmene mu nebolo v písomnej forme preukázané. Súd vyhodnotil túto za námietkunedôvodnú z týchto dôvodov. Rozhodnutie o organizačnej zmene bolo žalovaným preukázané a to
predloženímPríkazuGRč.9/2015z7.8.2015ozmeneorganizačnejštruktúryaajpredloženímsamotnej
organizačnej štruktúry, nejedná sa teda o fiktívne rozhodnutie. Dané rozhodnutie pritom nie je súd
oprávnený preskúmavať a musí z neho vychádzať. Voľba nadbytočného zamestnanca v prípade
organizačných zmien patrila výlučne žalovanému ako zamestnávateľovi. Aj keď od prijatia rozhodnutia
organizačných zmien a následnému skončeniu pracovného pomeru prebehol krátky čas - daný deň,
nemožno uvedené vyhodnotiť ako dôvod neplatnosti dohody.
29.Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný trval na okamžitej odpovedi bez možnosti opustiť kanceláriu,
premyslieť si možnosti a poradiť sa s právnikom. Ďalej tvrdil, že žalovaný ho uviedol do omylu v otázke
preradenia na inú pracovnú pozíciu počas plynutia výpovednej doby.
30.Štatutárny zástupca žalovaného , aj svedok X.. A., zhodne vo výpovediach potvrdili, že žalobca
dohodu podpísal, a to potom, čo mu predostreli informáciu o organizačnej zmene , v dôsledku ktorej
by sa mal žalobca stať nadbytočným s účinnosťou od 10.8.2015. Navrhli mu o.i. dohodu o skončení
pracovného pomeru s mimoriadnou odmenou. Táto listina bola predložená žalovanému, ktorý ju aj
podpísal. Obaja vylúčili , že by bol na žalobcu vyvíjaný nátlak, obaja uviedli, ako aj sám žalobca vo
výsluchu, že žalobca mohol opustiť miestnosť, dali mu možnosť si návrhy premyslieť. Ani jeden z nich vo
výsluchu neuviedol, že by žalobcovi uvádzali preradenie na inú pozíciu počas trvania výpovednej doby.
Žalobca uvedené netvrdil ani v liste žalovanému z 8.9.2015, ale až v samotnej žalobe, a nekonfrontoval
dané tvrdenie osobne na pojednávaní počas výsluchu štatutára a svedka. Jeho tvrdenie o uvedení do
omylu žalovaným v otázke preradenia tak nebolo preukázané.
Žalobca na svoje tvrdenia o časovej tiesni a z toho plynúceho psychického tlaku, o uvedení do omylu
tvrdením o preradení na iné pozíciu iné dôkazy neoznačil/nenavrhol.
31.Faktické správanie žalobcu po prevzatí dohody potvrdzuje, že si bol vedomý skončenia pracovného
pomeru, prevzal aj mimoriadnu odmenu 3.000 eur , žalobca sa v pondelok sa dostavil na pracovisko
a pouzatváral otvorené veci, nasledujúce pracovné dni sa už nedostavil do práce. Od 8.8.2015
do 22.9.2015 bol žalobca vedený ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Sám žalobca vo
výsluchu uviedol, že racionálne zvažoval možnosti, vyhodnocoval situáciu a ponúkanú možnosť dohody
s mimoriadnou odmenou presahujúcou výšku odstupného , aj z pohľadu jeho osobnej situácie, keď sa
mu narodilo dieťa. Uvedené bolo tiež motívom k jeho rozhodnutiu.
32.Nejedná sa teda o bezprávnu vyhrážku a nemožno ani považovať za zneužitie výkonu práva na
ujmuzamestnancaokolnosť,akzamestnávateľ svojnávrhnarozviazaniepracovnéhopomerudohodou,
(v danom prípade podľa § 60 ZP s návrhom na vyplatenie mimoriadnej odmeny - oferta), odôvodní tým,
že sú tu dôvody, (v danom prípade organizačná zmena s účinnosťou od 10.8.2015 ), pre ktorú sa
stane zamestnanec nadbytočným, a pre ktoré by mohol žalovaný so zamestnancom skončiť pracovný
pomer výpoveďou alebo dohodou podľa 63 ods. 1 písm. b/ ZP. Uvedením danej pohnútky , ktorá ho
vedie ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom a navrhuje skončenie pracovného pomeru
dohodou podľa § 60 ZP, totiž hrozí tým, na čo je za účelom skončenia pracovného pomeru oprávnený.
Pri porovnaní žalovaným uvedených možností skončenia pracovného pomeru ponúknutých žalobcovi
pritom nemožno ani vyvodzovať, že žalobca jednal v dôsledku časového tlaku, ktorý síce subjektívne
pociťoval k svojmu neprospechu, ak sa tým rozhodol predísť jednostrannému skončeniu pracovného
pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, alebo dohodou podľa § 63 ods.1 písm. b/ ZP a
zvolil si možnosť skončiť pracovný pomer dohodou podľa § 60 ZP, s vyplatením mimoriadnej odmeny
prevyšujúcej výšku odstupného. Žalobca ani netvrdil, že by žiadal, aby dôvod skončenia pracovného
pomeru bol podľa § 63 ods. písm. b/ 1 ZP bol uvedený v dohode.
33.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu platne uzavreli dohodu o skončení
pracovného pomeru. Dohoda o skončení pracovného pomeru spĺňa všetky zákonom dané predpoklady
pre skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom.
V danom prípade neboli preukázané skutočnosti, ktorá by spôsobovali neplatnosť predmetnej dohody.
34.Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu, vrátane nároku na náhradu mzdy zamietol.35.O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v spore plne
úspešný.Súdmupretoprotižalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavplnejvýške100%nároku.
36.O výške trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( § 38 zák. č.
233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.