Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/282/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116205726
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116205726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Československá
obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, Bratislava, zastúpený: HMG LEGAL,
s.r.o. so sídlom Červeňova 14, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 03, IČO: 35 885 459, proti
žalovaným: 1. S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. armády XXXX/XX, N. P., 2. U. U., nar. XX.XX.XXXX,

bytom X. armády XXXX/XX, N. P., o zaplatenie 13.875,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12C/109/2016-66 zo dňa 08. februára 2017 v napadnutej
vyhovujúcej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie prisúdených nárokov, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa
lehoty na plnenie prisúdených nárokov m e n í tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach po 300,-Eur mesačne vždy do
20-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia, s tým, že

omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že zaviazal

žalovaných v 1. a 2. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 13.875,36
eura s 8,05%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.823,45 eura od 25.2.2016 do zaplatenia
s tým, že súd povoľuje žalovaným dlžnú sumu splácať v splátkach po 100 eur mesačne a to vždy
do 15-teho dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci marec 2017 až do zaplatenia pod stratou
výhody splátok. Súd konanie v časti zaplatenia úroku vo výške 15,9 %-ta ročne z istiny 8.295,75
eura od 25.2.2016 do zaplatenia zastavil. Žalobcovi súd priznal nárok náhradu trov konania v plnej
výške. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na obsah spisu, vykonané dokazovanie a citované

ustanovenia § 51, § 52 ods. 1, ods.2, § 53 ods.1,2,ods.4 písm. k), ods.5, § 54 ods.1, ods.2, § 517
ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 708 ods.1 Obchodného zákonníka, § 1 ods.2
zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP) tým, že žaloba žalobcu bola dôvodne podaná. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 04.03.2016 domáhal od žalovaných zaplatenia
sumy 13.875,36 eura s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že dňa 9.12.2011 bola uzatvorená Zmluva

o bežnom účte, ako aj Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaným boli
poskytnuté finančné prostriedky do výšky úverového limitu 12.000 eur. Žalovaní nesplácali poskytnutý
úver riadne a včas, úver bol ku dňu 25.10.2013 vyhlásený splatným. Pohľadávka vo výške 13.875,36eura pozostáva zo sumy 8.295,75 eura, čo je istina, zo sumy 3.527,70 eura, čo je úrok ku dňu
24.2.2016, zo sumy 2.051,91 eura, čo je úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 24.2.2016. Súd prvej
inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými

bola dňa 9.12.2011 uzatvorená Zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda,
na základe ktorej žalobca zriadil a viedol žalovanému bežný účet. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli všeobecné obchodné podmienky. Zároveň v ten istý deň 9.12.2011 bola so žalovanými uzatvorená
Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý úver do výšky úverového
limitu 12.000 eur, ktorý čerpali podľa výpisu z účtu dňa 11.12.2009, dohodnutý bol úrok vo výške

11,90 % ročne, RPMN vo výške 16,05 % a celková čiastka, ktorú musia zaplatiť predstavovala
čiastku 20.626,26 eura, priemerná hodnota RPMN bola 11,66 %, žalovaní sa zaviazali úver splácať od
25.1.2012 do 25.132.2019 mesačnými splátkami po 195,46 eura, nesplácali poskytnutý úver riadne a
včas, výzvami zo dňa 30.1.2013, 26.4.2013 boli vyzývaní na zaplatenie dlžnej sumy, úver bol listom zo
dňa 26.10.2013 vyhlásený splatným dňom 25.10.2013. Pohľadávka vo výške 13.875,36 eura pozostáva
zo sumy 8.295,75 eura, čo je istina, zo sumy 3.527,70 eura, čo je úrok ku dňu 24.2.2016, zo sumy

2.051,91 eura, čo je úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 24.2.2016. žalobca zobral žalobu v časti
zaplatenia úroku vo výške 15,9 %-ta ročne z istiny 8.295,75 eura od 25.2.2016 do zaplatenia späť.
Žalovaní požiadali o možnosť splácania dlžnej sumy v splátkach po 100 eur. Medzi stranami sporu
bola uzatvorená zmluva o bežnom účte, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovaného
bežný účet a Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere , na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným

peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 12.000 eur. Žalovaní poskytnutý úver nesplácali riadne
a včas, došlo k zosplatneniu úveru dňom 25.10.2013. Žalovaná suma 13.875,36 eura pozostáva
zo sumy 8.295,75 eura, čo je istina, zo sumy 3.527,70 eura, čo je úrok ku dňu 24.2.2016, zo
sumy 2.051,91 eura, čo je úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 24.2.2016, uvedené sumy vyplývajú z
podanej žaloby a zo špecifikácie žalovanej sumy. V danom prípade strany sporu uzatvorili z hľadiska

podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je formálne
absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o
spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napriek
tomu, že zmluva o bežnom účte a zmluva o úvere je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v
zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a

spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť
obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú
primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010,

rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010). Podľa názoru súdu ide o spotrebiteľskú zmluvu.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a
nasl. O spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá
v zákone č. 258/2001 Z.z. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná
novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku

zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z. z. účinnou od 01.01.2000. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov
vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho
právneho poriadku transformovaný, je treba zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko
materiálne nahliadané pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona

sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená,
že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom
na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu vzmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu
ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010
zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v

Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu
účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd
zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 13.875,36 eura s 8,05%-ným úrokom z omeškania ročne
zo sumy 11.823,45 eura od 25.2.2016 do zaplatenia s tým, že súd povolil žalovaným dlžnú sumu splácať
v splátkach po 100 eur mesačne a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci

marec 2017 až do zaplatenia pod stratou výhody splátok, v ktorej časti bola žaloba podaná dôvodne,
pretože žalobca zriadil pre žalovaného účet, poskytol im úver, ktorý čerpali a nesplatili v celom rozsahu a
ktorý sú povinní vrátiť aj s dojednanými úrokmi a úrokmi z omeškania. Súd žalobcovi priznal aj nárok na
úrok z omeškania vo výške 8,05 % - ným ročne zo sumy 11.823,45 eura / nezaplatená istina + úrok / od
25.2.2016 do zaplatenia, keď výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. a
to zvýšená o 8 percentuálnych bodov ako určuje ECB, čo bolo v tom čase 0,05 % a počiatok omeškania

je deň nasledujúci po dni, ku ktorému bola istina a úrok kontokorentného úveru vypočítané. Súd povolil
žalovaným dlžnú sumu splácať v splátkach v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP. Vo zvyšnej časti,
v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia úroku vo výške 15,9 %-ta ročne z istiny 8.295,75 eura
od 25.2.2016 do zaplatenia súd konanie zastavil a to s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby zo
dňa 28.11.2016 a ustanovenie § 145 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi
súd priznal náhradu trov konania v plnej výške.

2. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie včas podaným odvolaním napadol žalobca v napadnutej

vyhovujúcej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie prisúdených nárokov. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 13.875,36 Eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
11.823,45 Eur od 25.02.2016 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje žalovaným dlžnú sumu splácať v
splátkach po 300,-Eur mesačne a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku

pod stratou výhody splátok. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že s poukazom na ustanovenia § 365 ods.
1 písm. d), f) a h) CSP namietajúc, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo vec, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že žalobca svoj žalobný návrh opiera o záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami

sporu na základe zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere, v súvislosti s ktorým žalobca poskytol
žalovaným finančné prostriedky vo výške 12.000,-Eur. Nakoľko žalovaní poskytnutý úver nesplácali, boli
v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace,
žalobca listom - Oznámenie o zosplatnení úveru vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu
25.10.2013. Žalobca má za to, že súd rozhodol nesprávne, keď žalovaných zaviazal na úhradu dlžnej

sumy v splátkach vo výške 100,-Eur mesačne. Po preštudovaní odôvodnenia napadnutého rozsudku
žalobca zistil, že súd nijakým spôsobom neodôvodnil, z akého dôvodu zaviazal žalovaných na úhradu
dlžnej sumy v splátkach vo výške 100,-Eur mesačne. Žalobca sa nemôže stotožniť s rozhodnutím
súdu ohľadom výšky splátky, čo uviedol aj na pojednávaní dňa 28.11.2016. Mesačné splátky vo výške
100,-Eur sú celkom zjavne neprimerané výške dlžnej sumy. Splácanie predmetného dlhu po 100,-Eur.

Mesačne nevytvára reálny predpoklad na zaplatenie dlhu, ale naopak znamená jeho nevymožiteľnosť.
Skutočnosť, že mesačné splátky vo výške 100,-Eur nie sú primerané jednoznačne vyplýva aj z dĺžky
splácania úveru pri takejto výške splátky. Zo samotnej úverovej zmluvy vyplýva, že pôvodná výška
splátky bola takmer dvojnásobná. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Cz/71/53,
uviedol, že rozhodnutie súdu, ktorým boli žalovaní zaviazaní na úhradu dlhu v splátkach vo výške 100,-

Eur mesačne, spôsobuje nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu a žalovaných stavia do situácie,
že dlžnú sumu s jej príslušenstvom neuhradia.

3. Žalovaná v 2. rade sa vyjadrila k podanému odvolaniu žalobcu. Uviedla, že po opätovnom dohovore
telefonicky súhlasila pracovníčka žalovaného o splátkach 100,-Eur mesačne, čo aj naďalej bude splácať,

nakoľko navrhovanú mesačnú sumu 300,-Eur nemajú z čoho splácať, preto žiada o možnosť splácať
v mesačných splátkach 100,-Eur. Nevyhýbajú sa splácaniu pôžičky, ak budú mať viac peňazí, splatia
ju aj vyššími sumami. Splácajú 100,-Eur + 24,-Eur rodinné prídavky, ktoré si banka ponecháva, teda
splácajú 124,-Eur mesačne.4. Žalovaný v 2. rade sa nevyjadril k podanému odvolaniu žalobcu.

5. Žalobca sa vyjadril k podanému vyjadreniu žalovanej v 2. rade. Uviedol, že trvá na podanom odvolaní,
ako aj na tom, že súdom priznané splátky vo výške 100 eur sú celkom zjavne neprimerané výške dlžnej
sumy. Splácanie dlhu po 100 eur mesačne nevytvára reálny predpoklad zaplatenia dlhu, práve naopak,
znamená jeho nevymožiteľnosť.

6. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať

ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej

aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec (odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné), v súlade s § 378 a §
219 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania

žalobcu(§379a§380CSP)adospelkzáveru,ženapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej
vyhovujúcej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie prisúdených nárokov je potrebné podľa ustanovenia §
388 CSP zmeniť, keď nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci
predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený

skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu
normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu
inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

12. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci v časti týkajúcej sa lehoty
naplnenieprisúdenýchnárokovpoužilustanovenie§232ods.4CSPdôvodiactým,žežalovanípožiadali
o možnosť splácania dlžnej sumy v splátkach po 100 eur, preto súd povolil priznanú žalovaným dlžnú
sumu s prísl. splácať v splátkach po 100 eur mesačne a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc prvou
splátkou v mesiaci marec 2017 až do zaplatenia pod stratou výhody splátok v súlade s ustanovením

§ 232 ods. 4 CSP.

13. Úlohou odvolacieho súdu v prípade odvolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci
je posúdiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj
správne interpretoval. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné podľa ustanovenia § 388 CSP zmeniť. Dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie,aninajehozrušenie.Súdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovksprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu, keď súd prvej inštancie
vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, vyhodnotil všetky vykonané
dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol pritom na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo v súlade s ustanovením § 191 ods.1 CSP, avšak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.14. Podľa § 232 ods.1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

15. Podľa § 232 ods.2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

16. Podľa § 232 ods.3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

17. Podľa § 232 ods.4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

18. Lehota na plnenie je tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná
lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu,
spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné.
Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Súd môže (napr. s poukazom na
zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a

splátky.Súdmusíurčiťvýškukaždejdávkyalebosplátky.Poradímsplatnostisarozumieplynutieparičnej
lehoty pre každú jednotlivú dávku či splátku osobitne, ak súd neurčí iné pravidlo. Súd teda môže určiť
konkrétnydeňkaždéhomesiaca,ktorýmjetákonkrétnadávkaalebosplátkasplatná-vykonateľná.Môže
tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie.
Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby

zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo
splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

19. Odvolací súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca sa žalobou zo dňa 04.03.2016
domáhal zaplatenia sumy 3.875,36 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že s žalovanými v 1.

a 2. rade uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 09.12.2011, na základe ktorej boli žalovaným
poskytnuté finančné prostriedky do výšky úverového limitu 12.000,-Eur. Nakoľko žalovaní poskytnutý
úver nesplácali a boli v omeškaní, žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu
25.10.2013. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade sa písomným podaním zo dňa 18.07.2016
ospravedlnili na termín pojednávania dňa 18.07.2016. Žalovaní v 1. a 2. rade písomným podaním

doručeným súdu dňa 22.09.2016 žiadali súd o možnosť dohodnúť sa mimosúdne s žalobcom na
splátkovom kalendári s tým, že sú si vedomí dlhu, uhradia ho, ale v 100,-Eur mesačných splátkach.
Žalobcasapredsúdomdňa28.11.2016vyjadrilkpísomnýmpodaniamžalovanýchv1.a2.rade,uviedol,
že k žiadnej úhrade zo strany žalovaných v 1. a 2. rade nedošlo, žalovaná kontaktovala žalobcu, žiadala
splácanie žalovanej istiny v splátkach vo výške 100,-Eur, s tým žalobca nesúhlasil, trval na splátkach

300,-Eur a žalovaná v 2. rade sa vyjadrila, že splátky vo výške 300,-Eur nie je schopná splácať. Žalovaní
v 1. rade v písomnom podaní zo dňa 07.02.2017 uviedol, že po telefonickom dohovore s pracovníčkou
žalobcu sa dohodli, že budú úver splácať po 100,-Eur mesačne, čakali, že im dohodu žalobca aj písomne
potvrdí. Očakávajú, že im banka zašle číslo účtu, kde majú splátky posielať a súhlasné stanovisko k
dohode o splátkach.

20. V danej právnej veci pokiaľ súd prvej inštancie vo vyhovujúcej časti rozsudku vyhovel žalobe žalobcu
a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 13.875,36 eura s 8,05%-ným úrokom
z omeškania ročne zo sumy 11.823,45 eura od 25.2.2016 za stavu, že žalovaní v 1. a 2. rade súdu
prvej inštancie nepreukázali, že v paričnej lehote v zmysle ustanovenia § 232 ods.2 CSP nie je z ich

strany splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne možné a za stavu, že žalobca súhlasil s
predĺženímparičnejlehoty,(tedasosplátkamižalovanejistinyvovýške 300eurmesačnesprihliadnutím
nažiadosťžalovanýchv1.a2.rade anavýškužalovanejistinysprísl.),rozhodnutiesúduprvejinštancie
v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je tomu tak z dôvodu, že žalovaní
v 1. a 2. rade súdu nepreukázali, nepreložili súdu žiadne listinné doklady, preukazujúce ich zlú finančnú

situáciu, ktorá im objektívne bráni splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní. S poukazom tiež
na skutočnosť, že žalobca súhlasil s predĺžením paričnej lehoty, teda so splátkami žalovanej istiny vo
výške 300 eur mesačne, odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnutej vyhovujúcej
časti týkajúcej sa lehoty na plnenie prisúdených nárokov tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinníspoločne a nerozdielne zaplatiť prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach po 300,-Eur mesačne
vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia, s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia v súlade s vyššie

citovanými ustanoveniami 232 ods. 2 až 4 CSP.

21. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenilvsúladesustanovením§388CSP.Odvolacísúdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiavysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ako aj s

podstatnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní. Odvolací súd ďalej uvádza, že
vo svojom rozhodnutí dal odpoveď len na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre
rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci podstatný význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia odvolacieho súdu.

22. O trovách konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP

a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalobca mal plný úspech vo veci.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).