Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/677/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212204739
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1212204739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: A.. H.. H.Á. P., X..
XX.XX.XXXX, L. L., D. Č.. XX, zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ľubinská č.
18, proti žalovanej: B. S., X.. XX.XX.XXXX, L. L., Z. X. Č.. X, zastúpenej I.U.S JUDr. Katarína Marková,
s. r. o. so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku č. 6, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. mája 2014 č. k. 16C/104/12-174, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal ochrany osobnosti požadovaným
ospravedlnením žalovanej za jej tvrdenia o sexuálnom obťažovaní žalobcom ako aj náhradou
nemajetkovej ujmy v peniazoch (50.000 €). Žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.
2. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca ako priamy nadriadený žalovanej nepreukázal,
že žalovaná svojou sťažnosťou, adresovanou ich zamestnávateľovi, zasiahla do osobnostných práv
žalobcu. Z výpovedí svedkov (X., A.. P., Č.C., A.. C., O.) mal totiž za preukázané, že žalobca mával
na adresu kolegýň rôzne dvojzmyselné poznámky a narážky sexuálneho charakteru. Jeho správanie

sa voči ženám na pracovisku svedkovia označili za ponižujúce a nevhodné. Podľa záverov súdu prvej
inštancie žalobca svojim správaním neadekvátnym správaním sám vyvolal stav, ktorý viedol žalovanú
pri skončení pracovného pomeru napísať naň sťažnosť. Svedkyňa B. L. uviedla, že počula žalobcu v
aute, ako sa žalovanej pýtal, či chce s ním spávať alebo nie, ako aj, že si má rozmyslieť, čo povie, lebo je
to dôvod na vyhadzov. Žalobkyňa tak preukázala opodstatnenosť podanej sťažnosti. Súd prvej inštancie
ďalej nemal za preukázané, že sťažnosťou došlo k poškodeniu dobrého mena žalobcu. Z výpovede
svedkaA..E.P.vyplynulo,žedofirmyprišielsreferenciousukničkára.Krozviazaniupracovnéhopomeru

žalobcu nedošlo pre podanie sťažnosti žalovanej, ale z organizačných dôvodov zamestnávateľa.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok
zmenil a žalobe vyhovel. Zastával názor, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam; vyhodnotenie vykonaných dôkazov považoval za nepresvedčivé
a nezrozumiteľné, keď súd uvádza, že s najväčšou pravdepodobnosťou tvrdenia žalovanej v sťažnosti
možno považovať za pravdivé. Domnieval sa, že žalovaná sa nezbavila objektívnej zodpovednosti za
zásah, pretože neuniesla dôkazné bremeno o tom, že sa ňou tvrdené skutočnosti stali. Súdu prvej

inštancie vyčítal, že sa nevenoval výpovedi svedka H. F.. Za nesprávny považoval tiež postup súdu,
keď vo veci nevydal medzitýmny rozsudok ako aj prejednanie veci na pojednávaní dňa 18.09.2013, na
ktorom boli vypočutí svedkovia, hoci súd požiadal o jeho odročenie.4. Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že súd správne
postupoval, keď pojednávanie dňa 11.09.2013 neodročil. Žalobca prostredníctvom zástupcu zobral
termín pojednávania na vedomie ešte dňa 22.05.2013, žalobca je osoba s právnickým vzdelaním a

preto pokiaľ mu dňa 11.09.2013 predchádzajúci zástupca žalobcu odovzdal agendu, bola zachovaná
päťdňová lehota na prípravu na pojednávanie. Skutkový stav považoval za správne ustálený. Zdôraznil,
že svedkyňa B. L. potvrdila skutočnosti tvrdené žalovanou ohľadom incidentu vo vozidle pri návrate
do Bratislavy. Svedok F. tvrdenia žalovanej nepoprel, vo svojej výpovedi len uviedol, že sa snažil
nepočúvať, ako aj že vyjadrenia žalobcu, uvedené v sťažnosti, nepočul, čo však nevylučuje, že mohli

odznieť. Svedok je pritom previazaný v rámci podnikateľskej činnosti so žalobcom. Pri druhom incidente
v kancelárii nebol prítomný žiaden svedok, súd prvej inštancie preto správne vychádzal zo všetkých
výpovedí svedkov, kolegov a dospel k správnemu záveru, že žalobca sám svojím správaním vyvolal
stav, ktorý viedol žalovanú k podaniu sťažnosti.
5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods. 1,
§ 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je neopodstatnené.

6. Žalobca v spore o ochranu osobnosti uplatňoval ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy. Za
zásah do osobnostných práv (ochrana dobrého mena, cti) považoval tvrdenia žalovanej v sťažnosti
zo dňa 4.5.2010, ktorú po skončení pracovného pomeru u zamestnávateľa oboch strán adresovala
nadriadeným v ČR (A.. P.). V sťažnosti uvádzala, že počas návratu z pracovnej cesty do Bratislavy ju
žalobca obťažoval otázkou, či chcela s ním spávať alebo nie ? a mala si rozmyslieť odpoveď, lebo je to

dôvod na vyhadzov. V druhom prípade opisovala správanie sa žalobcu k nej v kancelárii, keď uvádzala
fyzické ataky ako zovretie hrdla rukou, s vyjadrením žalobcu „Zuzana, pre mňa nie, nie je odpoveď,
odteraz na všetko, čo Vám prikážem, poviete áno a ak sa niečo nedá urobiť, urobíte všetko preto, aby
sa to dalo urobiť“. Pri pokuse vymaniť sa zo zovretia žalobca uviedol, „chcel som Vám aj jednu capnúť,
ale potom ste ma presvedčili, že to nemám robiť“ a napokon „ak chcete s niekým bojovať, tak si nájdite

niekoho iného“.
7. Uvedenú sťažnosť žalovanej prešetrovali nadriadení žalobcu v ČR. Žalobca bol odvolaný z funkcie
konateľa ČEZ SR. So žalobcom bol ukončený pracovný pomer z organizačných dôvodov.
8. Zákon v ustanoveniach § 11 a nasl. chráni tiež občiansku česť a meno fyzickej osoby proti
zásahom objektívne spôsobilým privodiť ujmu osobnosti fyzickej osoby ohrozením jej postavenia a

uplatnenia v spoločnosti. Zásah sa môže popri súkromnej, spoločenskej, či občianskej oblasti dotýkať
i oblasti profesionálnej, preto nie je vylúčené, aby k porušeniu osobnostných práv došlo tiež konaním
spolupracovníkov. Pravdivá informácia spravidla nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ
tento údaj nie je podaný spôsobom skresľujúcim pravdu, čím pôsobí hanlivo.
9. Súd prvej inštancie pre posúdenie existencie zásahu žalovanej do osobnostných práv žalobcu vykonal

rozsiahle dokazovanie, z tohto dokazovania vyvodil zodpovedajúce skutkové závery, pri zohľadnení
skutočností, ktoré vyšli najavo v prospech i v neprospech žalobcu.
10. Tvrdenia o nevhodných sexuálnych návrhoch žalobcu v aute potvrdila svedkyňa L.. Pri incidente v
kancelárii nebol nik prítomný, preto súd prvej inštancie na preukázanie hodnovernosti tvrdení žalovanej
v sťažnosti správne považoval za postačujúce vyjadrenia svedkov (X., A.. P., Č., A.. C., O.) k osobe

žalobcu.Akosprávnekonštatovalsúdprvejinštancie,povesťžalobcuvovzťahukženámbolanegatívna,
viacerými svedkami charakterizovaná ako nevhodné správanie sa so sexuálnym podtónom. Uvedené
tvrdenia logicky zapadajú do tvrdení žalovanej v sťažnosti ohľadom incidentu v kancelárii. Preto súd
prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom útoku
žalovanejnajehoosobnostnéprávatvrdeniami,uvádzanýmisťažnosti.Uvedeniepravdivýchskutočností

o správaní sa žalobcu nemožno považovať za útok do osobnostných práv fyzickej osoby, pokiaľ nie
sú podané spôsobom, skresľujúcim pravdu, o čo v danom spore nejde. Svedok F. tvrdenia žalovanej
nevyvrátil.
10. Žalobca nedôvodne namietal postup súdu v konaní a prejednanie veci na pojednávaní dňa
18.09.2013. Skorší zástupca žalobcu vzal na vedomie termín pojednávania ešte v máji 2013. Lehota

na prípravu na pojednávanie bola preto nepochybne zachovaná. Zo žiadneho ustanovenia procesného
predpisu (v tom čase O.s.p.) ani iného právneho predpisu nevyplýva, že pri zmene zástupcu začína
strane plynúť nová lehota na prípravu pojednávania. Okrem toho zástupca žalobcu prevzal týkajúcu
sa agendu ešte dňa 11.09.2013, teda i od prevzatia agendy do vytýčeného termínu pojednávania bola
zachovaná päťdňová lehota na prípravu.

11. Bolo na úvahe súdu prvej inštancie, či vo veci rozhodne medzitýmnym rozsudkom. Ak návrh žalobcu
na takýto postup neakceptoval, nejde o vadu v konaní, ktorá by mohla mať vplyv na rozhodnutie v spore,
či zasiahnuť do práva žalobcu na spravodlivý proces.12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).
13. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania (§396 ods.

1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).