Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203546
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5614203546.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r.

o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705,
zastúpeného splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému R. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom N. Y., W.K. H.. E. L. XXXX/XX,
t. č. bytom N. Y., U. XXX/XX, v spore o zaplatenie 12 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou (návrhom na uplatnenie pohľadávky v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu), doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 17. 4. 2014, sa žalobca domáhal
voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 12 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne zo sumy 1008 eur od 22. 7. 2009 do 21. 6. 2012 vo výške 2686,32 eura, zo sumy 12 eur od
22. 6. 2012 do zaplatenia, úroku zo zmenkovej sumy vo výške 6 % ročne zo sumy 1008 eur od 25. 11.
2009 do 21. 6. 2012 vo výške 155,92 eura, zo sumy 12 eur od 22. 6. 2012 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 3,36 eura ako aj náhrady trov konania. Žalovaný nárok

odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa
12. 3. 2009 na zmenkovú sumu 1008 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne od 22. 7. 2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 12. 3. 2009, pričom do jej textu bol
poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 22. 7. 2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 996

eur, ktoré boli započítané na zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), toto
nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na

uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na
zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").3. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v
ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

4. Podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť,

alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku
späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako
je uvedené v prílohe II. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak
navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty,
návrh sa zamietne.

5. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.
Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno

samostatne podať opravný prostriedok.

6. Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo

akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

7. Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie.

8. Žalobca podal na súde návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia. Keďže
žalobca má sídlo v Českej republike (v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu
konajúceho vo veci) a hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súdu nepresiahla 2000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, súd aplikoval vo veci
Nariadenie. Žalobca bol súdom dňa 12. 5. 2014, tlačivom B, v zmysle článku 4 ods. 4 Nariadenia,

vyzvaný na doplnenie tlačiva A v bode 8.1 o skutkové tvrdenia, z akého právneho dôvodu vznikol
žalovaný záväzok, vrátane predloženia príslušných listinných dôkazov, o špecifikáciu zmenkovej istiny,
uvedením jej položiek, pričom pri každej položke je potrebné uviesť jej výšku, dátum a právny dôvod
vzniku a o odôvodnenie uplatnených 6 % ročných úrokov. Žalobca v podaní, doručenom súdu dňa 2. 6.
2014, uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá

je založená na zmenkových nárokoch, vyplývajúcich z platnej zmenky, ktorej originál súdu predložil. V
konaní si uplatňuje majetkové práva zo zmenky. Disponuje len indosovanou zmenkou, iné údaje a listiny
k dispozícii nemá. Predmetom konania je výlučne zmenka, na ktorej je uvedená zmenková suma, ktorá
nepozostáva zo žiadnych zložiek, častí či dielov. Preto nie je možné špecifikovať zloženie zmenkovej
sumy. Dňa 12. 8. 2014 súd tlačivom C v zmysle článku 5 ods. 2 a 3 Nariadenia vyzval žalovaného na

odpoveď. Tlačivo C, spolu s návrhom a jeho doplnením, žalovaný prevzal dňa 15. 5. 2015. Žalovaný
sa v 30-dňovej lehote k návrhu nevyjadril.

9. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 13. 1. 2016, č. k. 10C/93/2014-67, tak, že
konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1008 eur od 22. 7. 2009 do

21. 6. 2012 a zo sumy 12 eur od 22. 6. 2012 do zaplatenia zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol
a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, prihliadajúc ku skutočnosti, že žalobcom predložená
zmenka bola vyplnená v rozpore so zákonným ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľskýchúverochvzneníneskoršíchpredpisov,vdôsledkučohobolaneplatná.Protiuvedenému
rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 16.

11. 2016, č. k. 13Co/99/2016-106, rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku,
ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že pri rozhodovaní vzal do
úvahy spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právnehokolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR č. 8/2015, pod číslom 93, na ktoré reagoval aj súd prvej inštancie tým,
že sa zaoberal vzťahom, ktorý mal väzbu k vystavenej zmenke. Súd prvej inštancie sa však bez

nariadenia pojednávania výlučne sám oboznámil s dôkazmi, ktoré vyplývali z exekučného spisu sp.
zn. 10Er/949/2010 bez toho, aby tieto dôkazy boli vykonané na nariadenom pojednávaní za účasti
sporových strán, preto takýmto spôsobom bolo upreté právo žalobcu splniť si svoju povinnosť tvrdenia,
dôkaznú povinnosť, možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a posúdeniu nároku. V rámci nového
konaniapredsúdomprvejinštanciebudepretopotrebnézachovaťprávažalobcuvrovinevykonávaného

dokazovania a rovnako aj práva žalovaného ako druhej sporovej strany. Vo vecno-právnej rovine
bude dokazovanie vykonávané súdom prvej inštancie na nariadenom pojednávaní s tým, že bude
rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov, za vzatia do úvahy spoločného
stanoviska občiansko-právneho kolégia a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93/2015.

10. Súd, v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku, rozhodol, že vykoná pojednávanie

v neprítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne
a včas doručené a ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania,
pričom pojednávanie odročiť nežiadal a žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie
doručené fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku. V súvislosti s nariadením
pojednávania vo veci súd uvádza, že, v súlade so zákonným ustanovením § 391 ods. 2 Civilného

sporového poriadku, bol v ďalšom konaní (po zrušení rozsudku zo dňa 13. 1. 2016) viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorý súdu prvej inštancie uložil vo veci nariadiť pojednávanie. Pokiaľ teda
žalobca namietal nariadenie pojednávania vo veci ako nesprávny procesný postup, súd prvej inštancie
postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, uvedeným v uznesení zo dňa 16. 11. 2016.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to fotokópiou zmenky a obsahom pripojeného
spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10Er/949/2010. V tejto súvislosti súd uvádza, že
stranám sporu bolo súdom oznámené pripojenie spisu sp. zn. 10Er/949/2010 ako listinného dôkazu. Z
vykonaných listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:

12. Zo zmenky, predloženej žalobcom, súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku. Listina obsahuje
označenie„Zmenka“,ďalejúdajeočíslezmluvy5581014,údajeovystaviteľovizmenky-žalovanom,ato
meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo, miesto a dátum vystavenia zmenky, a to Liptovský Mikuláš, 12.
3. 2009, zmenkovú sumu 1008 eur, vyhlásenie vystaviteľa, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na
rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, sumu jedentisícosem eur

a zmenkový úrok 0,25 % denne od 22. júla 2009. Ďalej obsahuje údaj o splatnosti POHOTOVOSŤ, s. r.
o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia"
a podpis vystaviteľa. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), z ktorého vyplýva prevod
zmenky na žalobcu.

13. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10Er/949/2010, súd zistil,
že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 25. 11. 2010
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o.
proti povinnému R. A., na vymoženie sumy 1008 eur, na základe návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zo dňa 18. 8. 2010. Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu, zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., zo dňa 29. 6. 2010, sp. zn. SR
23097/09, ktorým bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobcovi 1008 eura, spolu so zmenkovým úrokom
vo výške 0,25 % denne zo sumy 1008 eur od 22. 7. 2009 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 %
ročne zo sumy 1008 eur od 25. 11. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Podľa
odôvodnenia rozsudku žalobca a žalovaný zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou

zmenkou(blankozmenkou),vystavenoudňa12.3.2009,pričomžalovanýsisvojupovinnosťvyplývajúcu
zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa celý dlh stal splatným dňa 22. 7. 2009. Rozhodcovský
súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, okrem iného, aj zmluvou o úvere číslo 5581014. Obchodná
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 12. 3. 2009 zmluvu
o úvere číslo 5581014, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 600 eur a záväzok dlžníka

zaplatiť veriteľovi uvedenú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 396 eur, t. j. celkovo 996 eur v 6-tich
mesačných splátkach po 166 eur, počnúc od 17. 4. 2009. Žalovaný ako dlžník je v zmluve označený
menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa28. 2. 2011, č. k. 10Er/949/2010-14, exekúciu zastavil, z dôvodu, že exekučný titul priznával zákonom
nedovolené plnenie, ktoré bolo súčasne v rozpore s dobrými mravmi a spotrebiteľským právom.

14. Podľa čl. I § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov
vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

15. Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších
predpisov, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu
zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu
pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch
(§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní

lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

16. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších
predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

17. Podľa čl. I § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov, kto
je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

21. Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

22.Podľa §2písm.a)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníneskoršíchpredpisov,

na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme.

23. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov

na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
h/ ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,j/ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

25. Podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b),
d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

26. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

27. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Po zrušení rozsudku zo dňa 13. 1. 2016 bol súd prvej inštancie, v súlade
so zákonným ustanovením § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v ďalšom konaní viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu. Súd preto (rovnako ako pri rozhodovaní rozsudkom zo dňa 13. 1.
2016) postupoval v súlade s právnym názorom, uvedeným v spoločnom stanovisku občianskoprávneho

kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 zo dňa 20. 10. 2015, podľa
ktorého, ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností pojednávanej
veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je
tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v

ktorommánárokzáklad. Pokiaľsúdnevzhliadnežiadnunekalosťčineprípustnosťpredloženéhonávrhu,
pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich
rozsah a povahu pri, rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z
vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až
po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola

zmenka vystavená. Podľa odôvodnenia uvedeného stanoviska, vo vzťahu k aplikácii Nariadenia možno
konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky k možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné
aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým
aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či
ochrany dobrých mravov. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v

návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva
priamo z čl. 4 bod 4. Podľa odôvodnenia stanoviska, skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu,
ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením nijako vylúčená. Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri
vymáhanídlžnejsumyzindosovanejzmenkysúdnemámožnosťzhodnotiťobsahspotrebiteľskejzmluvy
a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo

by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity.
Podľa odôvodnenia stanoviska tiež, pokiaľ súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo
žalobného návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom
právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že už skutočnosti, uvedené žalobcom v žalobe
a pripojená zmenka nasvedčovali tomu, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa, súd ex offo pripojil do

spisu exekučný spis sp. zn. 10Er/949/2010 (o čom boli strany sporu upovedomené). Uvedený postup,
vzhľadom na právne postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, zodpovedá aj zákonnému ustanoveniu
§ 295 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Žalobca si uplatnil žalovaný nárok právnymdôvodom nároku vyplývajúceho zo zmenky. Zmenku, z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok,
nadobudol indosamentom (rubopisom) od obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.. Zmenka mala
povahu zabezpečovacej zmenky, čo jednoznačne potvrdzuje údaj na zmenke, totožný s číslom zmluvy

o úvere, uzavretej medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. a vyplýva
aj z článku 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu, mal súd preukázané, že medzi pôvodným majiteľom zmenky (obchodnou spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s. r. o.) a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 Občianskeho
zákonníka. Uvedená skutočnosť je nepochybná zo zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou pripojeného

exekučného spisu. Žalovaný ako dlžník je v zmluve jednoznačne označený ako fyzická osoba jeho
rodným číslom a údajom o bydlisku, pričom zmluvu neuzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti (hoci aj v zmluve bolo označené, že úver je poskytovaný na výkon zamestnania, nepreukazuje to
bližšie,naakýúčelbolúverposkytnutý,aužvôbecnieskutočnosť,žebybolposkytnutýžalovanémuinak
ako spotrebiteľovi), veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal ako podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa aplikovali ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 ods. 2 písm. h), j), k) citovaného zákona, musela
zmluva o spotrebiteľskom úvere ako obligatórne náležitosti obsahovať údaje o ročnej úrokovej sadzbe,
ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver. Zákonné ustanovenie § 4 ods. 3 citovaného zákona pritom absenciu

uvedených údajov v spotrebiteľskej zmluve sankcionovalo bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.
Keďže úverová zmluva uvedené náležitosti neobsahovala, považoval sa úver, poskytnutý žalovanému,
za bezúročný a bez poplatkov. Obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. preto vzniklo len právo na
vrátenie sumy poskytnutého úveru, t. j. 600 eur. Samotná zmenka však bola vyplnená na sumu 1008 eur,
čo je takmer dvojnásobok poskytnutej sumy úveru. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť preto zmenka bola

vyplnená v rozpore so zákonným ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V dôsledku uvedenej
skutočnosti je zmenka neplatná (ak by totiž žalovaný nezaplatil na úver žiadnu sumu, mohla byť
zmenka vystavená na sumu nezaplatenej istiny vo výške 600 eur a príslušenstva vo výške maximálne
30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, t. j. 180 eur, spolu 780 eur). Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s citovaným zákonným ustanovením veriteľ nesmie prijať a je povinný ju

dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať, pričom uvedené platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Napriek uvedenej skutočnosti spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.
ako majiteľ zmenky, ktorá bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie peňažného
záväzku dlžníka (žalovaného), vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, indosoval uvedenú zmenku
(bez postúpenia samotnej pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorú zabezpečovala) na žalobcu, čím došlo

k zhoršeniu postavenia žalovaného vo vzťahu k veriteľovi zo zmluvy o úvere, najmä pokiaľ ide o obranu
voči uplatneným nárokom zo zmluvy. Pokiaľ ide o „nevedomosť“ žalobcu pri nadobúdaní zmenky od jej
pôvodného majiteľa, že koná na škodu žalovaného, táto sa javí veľmi nepravdepodobná. Aj vzhľadom
namedializáciuobchodnýchpraktíkspoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,akoajkonštantnúrozhodovaciu
činnosť súdov Slovenskej republiky v exekučných veciach oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., mal

súd za to, že žalobca pri zachovaní minimálnej miery opatrnosti pri nadobúdaní zmenky od pôvodného
majiteľa mal a mohol vedieť, že sa jedná o zmenku zabezpečovaciu, ktorej funkciou bolo zabezpečenie
záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda konal na škodu žalovaného ako dlžníka.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok
na náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalovanému (keďže, v zmysle § 256
ods. 1 Civilného sporového poriadku, žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti, ku ktorému
došlo rozsudkom zo dňa 13. 1. 2016, nakoľko nepreukázal, že k čiastočnému späťvzatiu dôvodnepodanej žaloby došlo výlučne pre správanie žalovaného, preto by žalovanému prislúchala náhrada trov
konania aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené). Nakoľko žalovaný si nárok na náhradu trov konania
neuplatnil, v priebehu celého súdneho sporu bol nečinný a súd z obsahu súdneho spisu vznik žiadnych

trov konania na strane žalovaného preukázaný nemal, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.