Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612208297
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8612208297.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. JUDr. Antónie Kandravej a

členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Tomáš Kušnír,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanému I. D., nar.
XX.XX.XXXX,bytomJ.D.XXX,XXXXXJ.A.,zaúčastiintervenientanastranežalovanéhoZdruženiena
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov č. 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne
zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník,
o zaplatenie 3.766,14 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k.

4C/613/2012-379 zo dňa 25.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že žalobu zamieta.

II. M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovanému p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcovi nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovanému p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
že : „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.766,14 eura s úrokom z omeškania zo splátok
za obdobie od 20.11.2009 do 20.05.2011 vo výške 78,92 eura, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy
3.766,14 eura od 21.05.2011 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.II. Priznáva žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu priznanej istiny, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením

po právoplatnosti rozsudku. III. Intervenientovi náhradu trov konania nepriznáva.“

2.Vodôvodneníuviedol,žežalobcasapodaným žalobnýmnávrhomdomáhalvoči žalovaným(pôvodne
ako žalovaná v 2. rade D. D.) zaplatenia 5.483,38 eura s príslušenstvom titulom zmluvy o postúpení
pohľadávok z 24.03.2011 podľa ktorej postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48,
832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, postúpil na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Návrh ďalej
odôvodnil tým, že postupca uzatvoril 14.12.2007 s odporcami zmluvu o č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou

sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov. Na základe toho poskytol postupca
odporcom peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti sú upravené
v Zmluve a vo všeobecných obchodných podmienka. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetkypodstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Pohľadávka ku
dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 5.543,38 eura, ktorá pozostávala z istiny
5.141,30 eura, riadneho úroku 17,03 eura, úroku z omeškania 384,20 eur a ostatného príslušenstva

0,80 eura v súlade s prílohou k zmluve o postúpení , kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s., deklaruje,
že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca si uplatňuje zákonný
úrok z omeškania počnúc dňom 02.12.2011, t.j dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky,
resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Pokiaľ ešte

nenastala riadna splatnosť úveru žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po
dni doručenia oznámenia a vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru alebo splatnosti prvej neuhradenej
splátkypodľadohodyouznanízáväzku.Žalobnýnávrhďalejodôvodnil ustanovením§369Obchodného
zákonníka a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobnému návrhu navrhol vyhovieť, uplatnil trovy
konania.

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), ods. 5, §
53a ods. 1, § 53c, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Súd zhrnul vykonané dokazovanie a uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29.05.2013, sp.
zn. 4C/613/2012-110, titulom odvolania Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 13.11.2014, sp. zn.

11Co/105/2013-216 vo výroku pripustil späťvzatie žalobného návrhu voči žalovanej v 2. rade D. D., nar.
XX.XX. XXXX, bytom J. D. XXX, vo vzťahu k nej zrušil rozsudok a konanie zastavil, potvrdil rozsudok vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade o zamietnutí žaloby na zaplatenie sumu 740,88 eura s príslušenstvom,
pripustil späťvzatie žalobného návrhu ohľadom istiny 976,36 eura a konanie v tomto rozsahu zastavil,
v prevyšujúcej časti ohľadom zaplatenia istiny v sume 3 766,14 eura s príslušenstva zrušil rozsudok

vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu bolo predovšetkým skúmať, či sa účastníci úverovej zmluvy
dohodli na možnosti odstúpenia od zmluvy, pretože ak by takáto dohoda nebola potom mohol veriteľ
od zmluvy odstúpiť len ak to zákon umožňoval, a to je prípad ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V konaní pred súdom po vrátení veci odvolacím súdom: a) žalobca zotrval na podaj žalobe,
b)žalovaný žalobný návrh v rozsahu 3.766,14 eura uznal a tento chce zaplatiť, c)intervenient zotrval na

námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, aj napriek argumentácií odvolacieho súdu, žalobný návrh
navrhol zamietnuť.

5. Po vrátení veci odvolacím súdom: a) žalobca zotrval na podaj žalobe, b)žalovaný žalobný návrh v
rozsahu 3.766,14 eura uznal a tento chce zaplatiť, c)intervenient zotrval na námietke aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu, aj napriek argumentácií odvolacieho súdu, žalobný návrh navrhol zamietnuť.

6. S prihliadnutím na obsah spisu listinné dôkazy, a vyslovený právny názor odvolacieho súdu, vo veci
rozhodolspôsobomažalobnémunávrhuvyhovelauložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi sumu
3.766,14 eura, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 20.11.2009 do 20.05.2011 vo výške 78,92

eura, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.766,14 eura od 21.05.2011 do zaplatenia. Žalovaná strana
žalobný návrh žalobcu v rozsahu uplatnenej sumy s príslušenstvom uznala a zaviazala sa tento zaplatiť.
Intervenient na strane žalovaného žalobný návrh navrhol zamietnuť pôvodne tento navrhoval zamietnuť
z dôvodov premlčania (bod 13 odôvodnenia), teraz po vrátení veci odvolacím súdom titulom námietky
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu aj napriek názoru odvolacieho súdu. Žalovaná strana aj

napriek argumentácií intervenienta žalobný nárok žalobcu uznala, z pohľadu doterajšieho dokazovania,
preto námietka intervenienta sa stala bezpredmetnou. Na základe toho bolo preto potrebné rozhodnúť
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. O výške priznanej náhrady súd rozhodne osobitným/samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

Obsah odvolania žalovaného

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalobca nie je

aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Po postúpení živého úveru bankou na nebanku, napr. na
inkasnú spoločnosť, nie je inkasná spoločnosť povinná zmluvu ukončiť. Nič by jej nebránilo, aby platný
úverový vzťah naďalej spravovala ako neukončený úver sama. To by znamenalo, že by sa na ňu musela
vzťahovaťceláprávnaúprava,vzťahujúcasanajejpredchodcu,banku,tedanielenzákonobankách,aleaj cenníky a iné interné predpisy a všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré sú vydané na základe
zákona o bankách. Zákon o bankách a jeho vykonávacie predpisy, sa však na nebanku nevzťahujú.
Postúpením živého úveru by sa nebanka, v rozpore so zákonom, stala bankou, a to minimálne do

doby, kým by sama úver zosplatnila, alebo inak ukončila. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal
na vybranú rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky. Navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, napadnutý
rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Žalobca navrhol odvolanie žalovaného zamietnuť.

Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods.

1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

10. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“), ak je
napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

11. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu -
Slovenská sporiteľňa, a.s. (banka) a žalovaný dňa 14.12.2007 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému - dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk
(3.319,39 eur), druh úveru - spotrebný bezúčelový, výška úrokovej sadzby 12,35 % ročne, periodicita
splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci. Žalobca aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní odvíjal od

zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 24.03.2011 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom. Predmetom postúpenia mala byť pohľadávka Slovenskej
sporiteľne a.s. voči žalovanému a pôvodnou žalovanou v 2. rade: D. D., ktorá vznikla zo zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 14.12.2007.

12. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou
súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 06. 2010, sp.

zn. 2Cdo 205/2009).

13. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex
specialis k inštitútu cesie.13. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v

priebehu trvania úverového vzťahu.

14. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu

Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013).

15. Ustanovením § 92 ods.8 zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej
pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné

podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal
finančnú službu. Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná
výzva, 90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky
bola ochrana bankového tajomstva.

16. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z.
zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských
veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr.
splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov
s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia

pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so
súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla
cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).

17. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho

účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu
neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v
prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia
ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez
splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom

za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.) (rozsudok
NS SR vo veci 7 Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018).

18. Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8
prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v

rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle
§ 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia
podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy
pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd

aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon
vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť (rozsudok NS SR sp. zn. 1
Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018).

19. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie

dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu (§ 39
Občianskeho zákonníka). Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom
vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

20. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci

6Co 203/2015, ktoré sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobcu (postupcu v
predmetnom konaní), na odklon od ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje
cit.: „Predmetný splátkový úver vo výške 29.000,- Sk (962,62 eur) poskytla žalovanej Slovenská
sporiteľňa, a. s. na základe zmluvy z 28. 8. 2006. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úverunastať dňa 20. 08. 2011. Pohľadávku z tohto úveru Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila Advokátskej
kancelárii Havel & Holásek, spol. s r. o. (právny zástupca žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávok
z 21. 10. 2010. Z ČI. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s.,

v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola Slovenská sporiteľňa, a. s., oprávnená
okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej
odstúpiť. Slovenská sporiteľňa, a. s., nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku teda postúpila
spomenutej spoločnosti bez. toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby
zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Táto skutočnosť je zrejmá

z toho, že až žalobca (po tom, ako mu pohľadávku postúpila spoločnosť Havel & Holásek, spol. s r.
o.) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to listom zo 4. 7. 2011 (č. 1. 13). Pokiaľ nebola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp.
odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho vo výške 18,60 %
ročne bol splatný. Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých
bola žalovaná v omeškaní. Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že

banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu.
Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa
upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 21. 10.
2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu Advokátskej kancelárii HaveI & Holásek, spol. s r.

o., postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky
nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s.,
nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.
Zmluva o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39
Obč. zák. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má,

je neplatnou aj zmluva z 01. 12. 2010, ktorou Advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r. o.,
postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.
Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto
ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom,
ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.“

21. Ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách ani iné ustanovenie predmetného zákona, účinné v čase
uzavretia zmluvy o úvere a v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok neumožňovalo banke a jej
klientovi upraviť si práva a povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu.

Keďže znenie bodu 18.4 VOP umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok
stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, je v rozpore so zákonom. Odvolací súd má za to, že
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je kogentným ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho
nemožno odchýliť.

22. V konaní nebolo preukázané, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným
veriteľom - Slovenskou sporiteľňou a.s. - t.j. bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo
k zosplatneniu celého dlhu žalovaného, resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy o úvere pôvodným
veriteľom. Sám žalobca v priebehu konania uviedol, že záväzkovo-právny vzťah medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným nebol ukončený, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru,

zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy.

23. Je zrejmé, že v zmysle zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20.11.2014. K postúpeniu
pohľadávky však došlo skôr (24.03.2011), v čase postúpenia teda postupovaná pohľadávka nebola v
celosti splatná, čo je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie nesplatnej pohľadávky

banky by malo za následok neprípustný vstup nového subjektu do živého právneho vzťahu s bankou,
ktorý je spravovaný osobitným právnym predpisom, a to zákonom o bankách, a to napriek tomu, že
takýto subjekt nemá štatút banky.

24. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia

pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky,
doručenie výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné
považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca nie je nositeľom práva,ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto
právo priznať.

25. V dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ktorá je neodstrániteľnou procesnou podmienka
konania, odvolací súd nebral zreteľ na uznanie nároku žalobcu žalovaným, predneseným na
pojednávaní zo dňa 25.10.2017.

26. V zmysle ust. § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak

a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie a
b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

27. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 11Co/105/2013-216 zo
dňa 13.11.2014 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 4C/613/2012-110 zo dňa 29.05. 2013 v rozsahu

nároku žalobcu na zaplatenie istiny v sume 3.766,14 eur s príslušenstvom vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prejednávanom prípade odvolací súd rozhoduje o novom
rozhodnutí súdu prvej inštancie, preto je v zmysle ust. § 390 CSP príslušný vo veci sám rozhodnúť.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd pristúpil k zmene rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobu

z dôvodu nedostatku aktívnej procesnej legitimácie žalobcu zamietol.

29. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Žaloba bola v celom
rozsahu zamietnutá, žalobca v konaní nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. V
zmysle zásady úspechu v sporovom konaní, žalovanému patrí voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu
trov dovolacieho konania patrí úspešnej žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).